Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/70/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710208759 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6710208759.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, vo veci starostlivosti o maloletú I. U., narodenú XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov G. U., narodenej XX. XX. XXXX, bytom H., Z. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Advokátska kancelária Veľký Krtíš, Ul. Mierová 1 a otca D.. G. U., narodeného XX. XX. XXXX, bytom H., O. X, zastúpeného JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 51 a v právnej veci navrhovateľky X. U., narodenej XX. XX. XXXX, bytom u matky G. U., H., Z. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, Advokátska kancelária Veľký Krtíš, Ul. Mierová 1, o návrhu matky maloletej a o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletej a navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/224/2010 - 212 zo dňa 18. 06. 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í takto: Otec D.. G. U., nar. XX. XX. XXXX je povinný prispievať zvýšeným výživným na maloletú I. U., nar. XX. XX. XXXX sumou 350,- € mesačne od 01. 06. 2010 do 31. 08. 2013 a od 01. 09. 2013 sumou 400,- € mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky; zrušuje tvorbu úspor pre malotetú I. U. počnúc dňom XX. 01. 2014. Nedoplatok na bežnom výživnom za obdobie od 01. 06. 2010 do 30. 01. 2014 spolu vo výške 6 156,56 € povoľuje otcovi splácať po 200,- € mesačne, ktoré je povinný zasielať spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Pokiaľ ide o určenie výživného pre maloletú I. U., v prevyšujúcej časti súd návrh zamieta. Otec je povinný prispievať pre maloletú X. U. zvýšeným výživným v sume 350,- € mesačne od 01. 06. 2010 do 18. 02. 2012, ktoré je povinný zasielať vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky; zrušuje tvorbu úspor pre X. U. dňom 30. 01. 2014. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 06. 2010 do 18. 02. 2012 spolu vo výške 2 294,18 € súd povoľuje otcovi splácať po 100,- € mesačne k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Odporca je povinný prispievať na výživu navhrovateľky sumou 450,- € mesačne od 19. 02. 2012 vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 19. 02. 2012 do 30. 01. 2014 spolu vo výške 5 114,77 € povoľuje odporcovi splácať po 200,- € mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohoto rozsudku k rukám navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o výživné pre X. U., návrh z a m i e t a . Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co 154/2008-110 zo dňa 16. 09. 2008. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania vo vzťahu k výživnému pre maloletú I. U. a maloletú X. U. p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k maloletej I. a maloletej X. Králikovej. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi maloletej I. U., narodenej XX. XX. XXXX povinnosť prispievať na ňu zvýšeným výživným sumou 350 € mesačne, z toho 300 € bežné výživné a 50 € na tvorbu úspor počnúc dňom 01. 09. 2010 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Nedoplatok na bežnom výživnom za obdobie september 2010 až jún 2013 vo výške 2.864,84 € súd povolil otcovi splácať v 119,36 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti súd (vo vzťahu k maloletej I. U.) návrh zamietol a zároveň vyslovil, že týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku KS Banská Bystrica 14Co 154/2008-110 zo dňa 16. 09. 2008 v časti bežného výživného. V prevyšujúcej časti ponechal okresný súd rozsudok nezmenený a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Následne okresný súd uložil otcovi maloletej X. (správne X.) U., narodenej XX. XX. XXXX, prispievať zvýšeným výživným sumou 349,79 € mesačne z toho 300 € bežné výživné a 49,79 € na tvorbu úspor počnúc dňom 01. 09. 2010 do 18. 02. 2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie september 2010 do 17. 02. 2012 vo výške 1.192,48 € súd povolil otcovi splácať v 198,74 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Ďalším výrokom okresný súd odporcovi D.. G. U., narodenému XX. XX. XXXX, uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky X. (správne X.) U., narodenej XX. XX. XXXX sumou 350 € mesačne počnúc dňom 18. 02. 2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k jej rukám. Nedoplatok na výživnom za obdobie 18. 02. 2012 do júna 2013 vo výške 1.010,60 € súd povolil odporcovi splácať v 168,43 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a vyslovil, že týmto dochádza k zmene rozsudku KS Banská Bystrica 14Co 154/2008-110 zo dňa 16. 09. 2008, a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie matka maloletej ako aj navrhovateľka. V spoločnom odvolaní rozsudok okresného súdu žiadali zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko rozsudok okresného súdu má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 písm. b), d), f) O. s. p.). Namietali nesprávne označenie navrhovateľky menom Terézia, nakoľko navrhovateľka sa volá Tereza. Uviedli, že rozsudok okresného súdu považujú za zmätočný, pretože v rozsudku okresného súdu nie je zdôvodnené, prečo súd rozhodol o zvýšení výživného pre maloleté deti od 01. 09. 2010 a nie od 01. 06. 2010, pričom matka maloletých detí sa domáhala zvýšenia výživného od 01. 06. 2010. Matka detí namietala aj tú skutočnosť, že zameškané výživné okresný súd povolil splácať v splátkach po 119,36 €, ako aj 198,74 €, pričom otec detí a odporca sa na pojednávaní vyjadril, že žiada, aby mu súd uložil zaplatiť zameškané výživné v hotovosti po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd vyhlásil rozsudok po 3 rokoch od podania návrhu na začatie konania, čo je zrejme dlhá a neprimeraná doba pre konanie ohľadom zvýšenia výživného. Tvrdila, že je v možnostiach a schopnostiach otca detí a odporcu platiť výživné v takej výške ako to pôvodne žiadala od 01. 06. 2010 a navrhovateľke od 19. 02. 2012. Namietala, že súd pri rozhodovaní o výživnom neprihliadal na nadštandardné príjmy a životný štýl otca a odporcu, ktorý si umelo znižoval daňové povinnosti a snažil sa prezentovať, že jeho príjmy sú minimálne a nemôže platiť vyššie výživné. Súd mal preukázané, že v priebehu súdneho konania si otec maloletých detí a odporca vytvoril spoločnosť s ručením obmedzeným J. K. Dent, s. r. o., ktorej prenajímal pod trhovú cenu svoje nehnuteľnosti, pričom na túto spoločnosť mal evidované luxusné motorové vozidlo AUDI Q 5 v nadobúdacej trhovej cene minimálne 60.000 €. Taktiež, že je vlastníkom nehnuteľností v minimálnej hodnote 200.000 €, ako trhovej hodnoty rodinného domu a taktiež je vlastníkom nebytových priestorov v meste V., ktoré majú podľa jej názoru takú istú trhovú hodnotu. Súd tiež nevzal do úvahy, že je zamestnávateľom viacerých zamestnancov. Zamestnal napr. svoju priateľku, ktorej vypláca nadštandardný príjem, ďalšie príjmy má z nájmu nebytových priestorov v predmetnej budove vo V., každoročne absolvuje viacero dovoleniek v zahraničí. Napriek takémuto majetku a životného štýlu súd tieto skutočnosti nezohľadnil a zvýšil výživné len nepatrne od 01. 09. 2010. Takisto súd nerozhodol o zrušení tvorby úspor pre maloleté dieťa X. U. od 19. 02. 2012 a nerozhodol o návrhu matky maloletého dieťaťa I. U. na zrušenie takejto tvorby úspor vzhľadom k tomu, že finančné prostriedky z tejto tvorby úspor, ktoré zaplatil otec dieťaťa, tvoria už pomerne vysokú sumu, ktorú zatiaľ maloleté dieťa nevyužilo a maloleté dieťa potrebuje každomesačné výživné a nie ukladanie finančných prostriedkov na tvorbu úspor. Poukázala na tú skutočnosť, že ona sama býva v sociálnom byte na H., ktorý je len primerane zariadený, bez akýchkoľvek nadštandardných prvkov a osobne sa stará o postihnuté dieťa I. U. tak, že sa nemôže zamestnať a poskytuje jej v podstate celodennú starostlivosť okrem školského vyučovania, kde ju dopravuje svojím motorovým vozidlom. Maloletá potrebuje špeciálnu starostlivosť, má zvýšené hygienické potreby, ako aj špeciálnu stravu. Pokiaľ okresný súd prihliadol na to, že navrhovateľke bolo zaplatené poistné plnenie, táto skutočnosť nemala mať žiaden vplyv na výšku výživného pre navrhovateľku, pretože vyplatenie poistného plnenia nie je možné kompenzovať s pravidelnými splátkami výživného. Toto poistné plnenie jej bolo vyplatené len v máji 2013 a súd rozhodol o zvýšení výživného od septembra 2010. Kolízny opatrovník maloletej I. v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že žiada výživné upraviť primerane odôvodneným potrebám maloletej. K odvolaniu matky maloletých detí a navrhovateľky podal vyjadrenie otec maloletých detí a odporca. Uviedol, že okresný súd na strane 9 ods. 3 napadnutého rozsudku uviedol skutočnosti, na základe ktorých došlo k zvýšeniu výživného od 01. 09. 2010. Touto skutočnosťou boli dva dôvody, a to jednak, že matka na pojednávaní s týmto súhlasila a druhým dôvodom bolo, že zvýšené náklady sa premietli až od 1. septembra 2010, kedy maloleté deti nastúpili po prázdninách do školy, čo súviselo s nákupom školských potrieb a oblečenia. Druhou námietkou v odvolaní bolo, že na pojednávaní sa mal vyjadriť, že súhlasí, aby súd rozhodol o úhrade zameškaného výživného jednorazovo. Mal však na mysli zameškané výživné, ktorého zvýšenie on sám navrhol, a teda, o 50 € na každé dieťa zvlášť. Námietka voči zvýšeniu výživného tak, ako to urobil súd prvého stupňa, je všeobecná a nekonkrétna. Faktom je, že možnosti a schopnosti dosahovať príjmy na jeho strane boli oproti pôvodnému rozhodnutiu znížené. Uviedol, že bol zaťažený ďalším úverom vo výške takmer 70.000 €, ktoré poskytol matke detí na vyporiadanie ich BSM. Namietal, že matka detí miesto toho, aby si zabezpečila kúpu bytu do vlastníctva a mala doživotnú istotu bývania, volila alternatívu nasťahovania sa do „sociálneho bytu" na základe nájomného vzťahu a prostriedky, ktoré by tvorili istotu pri kúpe bytu, v neprimeranom rozsahu investovala do zariadenia bytu, a tak, podľa zistení súdu, minula viac ako 25.000 € za dva roky. Príjmy matky maloletých detí spolu aj s príjmami za maloleté deti dohromady dosahujú takmer 1.200 €. Poukázal na to, že nad rámec súdom určeného výživného poskytoval staršej dcére X. vreckové, prispel jej na dovolenku, kupoval jej oblečenie, knihy do školy. Taktiež platil ním založené poistky na deti a založil nové poistenie. V priebehu odvolacieho konania matka maloletých detí a právny zástupca matky a navrhovateľky predložil súdu návrh na uzavretie rodičovskej dohody, na základe ktorej by otec maloletých detí prispieval zvýšeným výživným pre maloletú I. sumou 400 € mesačne od 01. 06. 2010, sumou 450 € od 01. 09. 2011 a sumou 500 € od 01. 09. 2013, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky G. U.. Súd by zrušil dňom 30. 01. 2014 tvorbu úspor pre maloletú I.. Nedoplatok na výživnom od 01. 06. 2010 do 30. 01. 2014 by bol otec dieťaťa povinný zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky dieťaťa. Otec maloletých detí by bol povinný prispievať zvýšeným výživným pre maloletú X. U. od 01. 06. 2010 sumou 400 € a od 01. 09. 2011 sumou 450 € do 18. 02. 2012. Nedoplatok na výživnom od 01. 06. 2010 do 18. 02. 2012 podľa výpočtu aktuálnej výšky ku dňu 18. 02. 2012 by bol otec maloletej povinný zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky dieťaťa. Súd by zrušil dňom 30. 01. 2014 tvorbu úspor pre maloletú X. ku ňu 18. 02. 2012. Odporca by bol povinný prispievať na výživu navrhovateľky Terezy Králikovej sumou 450 € mesačne od 18. 02. 2012 a sumou 500 € od 01. 09. 2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky X. U.. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 18. 02. 2012 do 30. 01. 2014 v aktuálnej výške ku dňu 30. 01. 2014 by bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici a odporca by bol povinný zaplatiť navrhovateľke X. U. všetky trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom rozsudku Okresného súdu vo Zvolene. Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 30. 01. 2014 právny zástupca otca maloletej a navrhovateľky uviedol, že s takouto dohodou otec maloletej a odporca nesúhlasí. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal postupom podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a na pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1, vety prvej, Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Námietky matky maloletého dieťaťa ako aj navrhovateľky vyslovené v odvolaní možno zhrnúť do niekoľkých bodov, a to, že súd nesprávne uviedol meno navrhovateľky, že výživné matka maloletých detí žiadala zvýšiť od 01. 06. 2010 a súd neodôvodnil prečo zvýšil výživné od 01. 09. 2010, že otec maloletých detí súhlasil so zaplatením zameškaného výživného po právoplatnosti rozhodnutia a nebol dôvod na splátky, že neboli zistené riadne majetkové pomery otca, došlo len k nepatrnému zvýšeniu výživného, súd nerozhodol o zrušení tvorby úspor pre X., keďže mal za to, že tvorba úspor zanikla zo zákona a že nie sú dôvody na tvorbu úspor pre I. a nie je možné prihliadnuť na poistné plnenie, ktoré bolo navrhovateľke vyplatené. Pokiaľ ide o označenie mena navrhovateľky (a za čas do plnoletosti maloletej X. U.), toto pochybenie okresného súdu je v podstate napravené týmto rozhodnutím odvolacieho senátu s tým, že prvostupňovému súdu nič nebráni opravným uznesením uvedené pochybenie v napadnutom rozsudku napraviť. Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletých detí v konaní žiadala výživné zvýšiť dňom 01. 06. 2010 a nie od 01. 09. 2010 ako to uviedol okresný súd aj v dôvodoch napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o vyplatenie zameškaného výživného buď v celosti alebo v splátkach, otec maloletých detí a odporca vysvetlil v písomnom vyjadrení k odvolaniu za akých podmienok súhlasil s vyplatením zameškaného výživného po právoplatnosti rozhodnutia, a to len v tom prípade, ak by bolo zvýšené výživné len o 50 € na každé dieťa zvlášť. Pokiaľ matka maloletých detí a navrhovateľka namietali, že okresný súd nedostatočne zistil pomery otca, túto povinnosť uložil odvolací súd prvostupňovému súdu už v uznesení č. k. 16CoP/50/2012-388 zo dňa 6. septembra 2012, kde odvolací súd, mutatis mutandis, uviedol, že pre úplné a náležité posúdenie zárobkových a majetkových pomerov odporcu je žiaduce zistiť všetky skutočnosti majúce vplyv na životný štandard odporcu, t. j. i hospodársky výsledok (i s posúdením režijných nákladov) spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Pri rozhodovaní potom okresný súd prihliadol na výpovede otca maloletých detí a odporcu, že má plat ako fyzická osoba vo výške 680 € a príjem z s. r. o. vo výške 1.000 €. Zároveň súd z potvrdenia Daňového úradu Zvolen zistil, že daňový subjekt J. K. Dent, s. r. o. , Zvolen podal za zdaňovacie obdobie v roku 2012 priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, kde uviedol súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 174.644,23 €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 156.262,47 €, výsledok hospodárenia pred zdanením bol 18.381,76 €, základ dane bol 18.967,51 € a daň 3.603,82 €. Matka za zdaňovacie obdobie roku 2012 mala základ dane podľa § 5 2.103,54 € a nulovú daň, otec mal základ dane podľa § 5 6.856,64 €, základ dane podľa § 6 6.916,39 €, príjmy podľa § 6 15.403,85 €, výdavky podľa § 6 8.487,46 € a daň 1.924,37 €. Z výpovede otca maloletých detí a odporcu na pojednávaní pred odvolacím súdom odvolací súd zistil, že v priestoroch, ktoré otcovi slúžia na podnikanie, je v podstate teraz už len firma J. K. Dent na prízemí, kde priestory boli prenajímané podľa vyjadrenia otca a odporcu obvodnej lekárke, ktorá už tieto priestory od 01. 06. 2013 si neprenajíma. Lekárka zaplatila z dôvodu existencie zmluvy medzi účastníkmi ešte dvojmesačné nájomné za mesiac jún a júl 2013 po 358 €. Na poschodí sa nachádza byt, ktorý prenajíma rodina J., a ktorá platí za tento byt 400 € mesačne, z čoho 150 € je záloha na služby. Otec detí je vlastníkom rodinného domu, z ktorého vyplatil matku detí sumou 67.000 € pri vyporiadaní BSM dohodou. Okrem tohto rodinného domu je vlastníkom budovy, ktorá mu slúži na podnikanie, teda, prevádzkovej budovy, pričom zároveň uviedol, že vlastníkom osobného motorového vozidla AUDI Q 5 je spoločnosť J. K. Dent, s. r. o.. J. K. Dent, s. r. o., mu platí nájomné za prenajaté priestory vo výške 9.000 € ročne. Zamestnáva 3 sestry na zamestnanecký pomer + upratovačku na dohodu. Štyria lekári a dve ďalšie sestry pracujú na pohotovosti, všetci pracujú na dohodu. Spoločnosť J. K. Dent, s. r. o. vlastní celé zariadenie prenajímaných priestorov, technologické vybavenie, ktoré zakúpil otec maloletej a navrhovateľky - odporca, niekedy v rokoch 2008 - 2009 za cenu 1 mil. Sk. Investície, ktoré hneď po kúpe vykonával, boli približne v sume 30.000 € až 40.000 €. Hneď po kúpe na rekonštrukciu si vzal úver 3.300.000,-Sk. Vykonávali sa rozsiahle rekonštrukcie, vymieňali sa okná, radiátory, hygienické zariadenia, priestory sa museli prispôsobiť aj tej skutočnosti, že sa v nich bude nachádzať röntgen, ktorý tam už aj je. Pokiaľ ide o dovolenky, uviedol, že bol na Korzike za 300 € s kamarátmi bicyklovať, to bola jeho letná dovolenka, na Islande bol na odbornom seminári a zimnú dovolenku absolvoval v Taliansku ako predĺžený víkend 4 dni. Zamestnáva priateľku, ktorej príjem je 800 € brutto, robí na recepcii a vykonáva aj dentálnu hygienu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že dcéram zaplatil vlani (v roku 2013) dovolenky po 250 €. Zariadenie spoločnosti J. K. Dent, s. r. o., bolo zakúpené z väčšej časti na leasing. Napr. 450 € mesačne platí stále na röntgen, ktorého hodnota bola 34.000 €, avšak nedávno sa na ňom musela meniť hlavica za 2.900 €. Zubárske kreslo zakúpil ešte v korunách za 1.200.00,-Sk, implantologický set stál zhruba 16.000 €, ďalšie zariadenia stály 6.000 € a ďalšie tiež 6.000 €, tretie za 4.000 €, ďalšie zubárske kreslo kupoval predvlani (v roku 2012) v hodnote cca 17.000 €. Osobné motorové vozidlo AUDI Q 5 spoločnosť J. K. Dent, s. r. o., kupovala v roku 2010 za cenu 41.000 €. Peniaze na kúpu auta boli vyplatené čiastočne akontáciou z jeho vlastných úspor a z poistky, ktorú mal našetrenú po dobu 10 rokov a zvyšok bol vzatý na leasing, ktorý už je splatený. Priestory spoločnosti J. K. Dent, s. r. o., na poschodí a na prízemí sú rovnaké, pričom priestory na prízemí sa prenajímali do 400 € mesačne a J. K. Dent, s. r. o., mu platí 9.000 € ročne, pričom na prízemí sa prenajíma len polovica priestoru. Odvolací súd platí na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd pri určení výživného neprihliada len na odôvodnené potreby oprávneného, ale zároveň aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nie sú, teda, podstatné pre rozhodovanie o výživnom, resp. o zvýšení výživného len schopnosti a možnosti povinného, ale prihliada sa aj na jeho celkové majetkové pomery. Odvolací súd vzhľadom na schopnosti a možnosti povinného, ako aj odôvodnené potreby oprávnených, teda maloletej a navrhovateľky mal za to, že je dôvodné zvýšenie výživného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že zvýšenie výživného tak, ako ho vykonal okresný súd nereflektuje dostatočne najmä majetkové pomery povinnej osoby. Výživné zvýšil od 01. 06. 2010 tak ako žiadala matka v návrhu na začatie konania, ako aj v priebehu celého konania, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu pri rozhodovaní o výživnom pre navrhovateľku nebol dôvod prihliadať na poistné plnenie, ktoré jej bolo po dosiahnutí plnoletosti vyplatené. Odvolací súd taktiež mal za to, že neexistujú dôvody na tvorbu úspor pre maloletú I. z dôvodov uvedených matkou, a to z hľadiska vážneho zdravotného stavu maloletej I. U., a pokiaľ ide o X. U., zákon umožňuje povinnosť uložiť povinnej osobe prispievať na tvorbu úspor len u maloletého dieťaťa. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine totiž, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Pokiaľ bola uložená otcovi maloletých detí povinnosť ukladať časť výživného na tvorbu úspor, po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa je potrebné túto povinnosť zrušiť, nezanikne zo zákona tak, ako to v dôvodoch rozhodnutia uviedol prvostupňový súd. Odvolací súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadol aj na tú skutočnosť, že návrh na začatie konania o zvýšenie výživného bol podaný už dňa 27. 05. 2010, pričom v priebehu rozhodovania o zvýšení výživného došlo k ďalším zmenám pomerov, najmä na strane maloletých detí, z ktorých X. už dosiahla plnoletosť dňa XX. XX. XXXX, pričom odvolací súd za dátum ďalšej podstatnej zmeny pomerov u maloletej I. U. považoval dátum 01. 09. 2013, v ktorom mesiaci maloletá dosiahla vek 15 rokov a u maloletej X. U. dátum XX. XX. XXXX, kedy dosiahla plnoletosť. Pokiaľ sa matka maloletých detí, resp. aj navrhovateľka domáhali výživného vo väčšom rozsahu, než bolo rozhodnuté odvolacím súdom, vo zvyšku bol návrh matky maloletých detí a navrhovateľky zamietnutý. Vzhľadom k tomu, že zvýšením výživného došlo na strane otca maloletej a navrhovateľky k vzniku zameškaného výživného otcovi a odporcovi odvolací súd povolil zameškané výživné vzhľadom na ich výšku (u maloletej I. vo výške 6.156,56 € u plnoletej X. vo výške 2294,18 € a u navrhovateľky vo výške 5.114,77 €) splácať v splátkach tak, ako je to určené vo výroku rozsudku odvolacieho súdu, a to v súlade s ust. § 160 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Okresný súd o náhrade trov prvostupňového konania vo vzťahu k maloletej I. U. a maloletej X. U. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak správne v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., nakoľko konanie sa mohlo začať aj bez návrhu, a preto v tejto časti výroku odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súd z toho istého dôvodu rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k maloletej I. a maloletej X. U.. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k X. U. odvolací súd nerozhodol, nakoľko prvostupňový súd v napadnutom rozsudku rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej s prihliadnutím na ust. § 151 ods. 3 O. s. p.. V zmysle tohto ustanovenia je povinnosťou prvostupňového súdu rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa ust. § 224 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa, s prihliadnutím na ust. § 224 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.