KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica20. 5. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/202/2013 z 20. 5. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. mája 2014, sp. zn. 16CoE/202/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6711200525.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/202/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711200525
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711200525.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s. r. o, so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej O. U., N.: XX XXX XXX, s miestom podnikania
Z., M. Kukučína XXX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského
úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 17594/10, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 610,00 EUR s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 27Er/40/2011-10 zo dňa 19. 5. 2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č.
k. 27Er/40/2011-33 zo dňa 24. 10. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj „Exekučný poriadok“) v spojení s ustanoveniami §
45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“). Konštatoval, že právny vzťah
medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere č. 6116211 zo dňa 18. 3. 2009, na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 400 EUR, pričom povinná sa zaviazala uvedenú sumu
vrátiť zvýšenú o 392 EUR. Odplata za poskytnutie úveru teda predstavuje 98 % z výšky poskytnutého
úveru. Úverová zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 18. 3.
2009, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinná povinnosť vyplývajúcu
zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh splatný a oprávnený vyplnil blankozmenku
v zmysle Dohody o vyplnení zmenky. Predtlačeným obsahom blankozmenky bola výška zmenkového
úroku 0,25 % denne a následne sa vypĺňala zmenková suma, ktorá je základom úročenia a dátum, od
ktorého sa bude úročiť. Povinnej bola zrejme predložená predtlač zmenky s vopred vytlačenou výškou
zmenkového úroku 0,25 % t.j. 91,25 % ročne, ako to vyplýva aj z iných exekučných spisov známych
súdu z jeho činnosti. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 98 % ročne a tiež priznanie
úroku z omeškania vo výške 91,25 % ročne však súd považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe uvedeného exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods.
1 písm. c/ ZRK zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie v rozsahu žiadosti doručenej okresnému súdu. Namietal, že v prejednávanej veci má povinný
postavenie podnikateľa, tak je špecifikovaný v zmluve o úvere, pričom úver mu bol poskytnutý na
účel podnikania. Konajúci súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenia právneho poriadku
na ochranu spotrebiteľov, hoci na to neboli splnené podmienky. Okrem toho, záväzok zo zmenky má
abstraktný charakter, je záväzkom samostatným a oddeleným od všeobecnoprávnych záväzkových
vzťahov, ktoré viedli k jeho vzniku. Zmenka je platnou v prípade, ak obsahuje všetky náležitosti podľa
§ 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Je platná aj v takom prípade, ak



je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve zmenky (§ 10 cit. zákona). Zmenkový dlžník
má právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. V rozhodcovskom konaní však takáto
námietka zo strany povinného vznesená nebola. Zmenkový úrok 0,25% denne bol v blankozmenke
už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva.
Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku
nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko zmenkový právny vzťah, a o taký tu ide, nie je vzťahom
spotrebiteľským.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku ( ďalej aj „O. s. p.) s odôvodnením, že odvolaniu nemieni v celom rozsahu vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.
1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Preskúmaním veci v rozsahu odvolania dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci správne
rozhodol Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je presvedčivé a formulované vyčerpávajúcim
spôsobom, teda tak ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. O. s. p., uvádza skutočnosti
a dôkazy z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal a ako vec právne posúdil. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti
navyše dodáva:

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie
do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade ak
uvedený rozpor zistí žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
aj „ZRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Podľa citovaného ustanovenia, odseku 2, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí
v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa
odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok (§ 45 ods. 3 ZRK).

Vychádzajúc z dikcie citovaných zákonných ustanovení, a to tak Exekučného poriadku, ako aj Zákona
o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak



predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného
poriadku, a tiež či uvedený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku). Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok zaväzujúci
na plnenie podľa zmenky), je nevyhnutné, okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku,
vychádzať aj zo Zákona o rozhodcovskom konaní. Z ustanovení tohto zákona totiž vyplýva, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom na
vykonanie exekúcie. Preto exekučný súd v tejto fáze konania je povinný prihliadnuť, či sú dané dôvody
neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ZRK. V zmysle citovaných
ustanovení je okresný súd nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a to nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19
zo 23. novembra 2011). Práve takáto úprava je prostriedkom ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti
v procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti a je to práve ona, ktorej účelom je
zabrániť v donútení niekoho k splneniu ním dobrovoľne ne(s)plnenej povinnosti tam, kde by práve
opak obrazné posvätenie exekúcie bolo možným len za cenu porušenia práva. V uvedenej súvislosti
preto stále platí to, že „odobrenie" exekúcie - teda udelenie poverenia exekútorovi oň žiadajúcemu, je
možným len pri nezistení rozporu so zákonom u žiadnej z celkom troch listín (písomností) v súhrne
predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie poverenia, 2. návrh na vykonanie
exekúcie a 3. exekučný titul); pričom naopak pre rozhodnutie opačnej povahy (rozumej zamietnutie
žiadosti o poverenie) postačuje zistenie príslušného nesúladu už i len u jednej z nich (kde je pritom z
pohľadu výsledku konania pred exekučným súdom absolútne nerozhodné, či ide o žiadosť, návrh alebo
exekučný titul a rovnako žiadnu úlohu tu nezohráva, či nesúlad do zákonom má charakter porušenia
predpisov procesného alebo i hmotného práva). Záveru o možnosti skúmania zákonnosti exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZRK,
ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé,
že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského
rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku
- súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

Rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul v rozpore so zákonom o. i. aj vtedy, ak zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ ZRK). Uvedené bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v prejednávanom prípade, keď
výška zmenkového úroku 0,25 % denne, čomu zodpovedá 91,25 %-ný úrok ročne, spolu odplatou
za poskytnutie úveru vo výške 98 % z poskytnutého úveru (zahrnutá do zmenkovej sumy), je ako
neprimerane vysoká sankcia, hraničiaca s úžerou, rozhodne plnením v rozpore s dobrými mravmi a
zásadami poctivého obchodného styku, ktoré nepožíva právnu ochranu (§ 265 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka, v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 písm. c) ZRK). Uvedený záver pritom
plne korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej
voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej
náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady
zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne
prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.
Uvedené platí aj pre právny inštitút zmenky, ktorý je síce založený na pomerne prísnej formálnosti
zmenkových vzťahov, táto formálnosť samotná by však nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu
plynúce v prospech jednej zo zúčastnených strán. Ochrana autonómie vôle nemôže byť totiž absolútna
tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný
záujem, ktorý je spôsobilý autonómiu vôle proporcionálne obmedziť (k uvedenému pozri napr. Nález ÚS
ČR sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18. 7. 2013).

Právny názor oprávneného, že platnosť zmenky nie je možné posudzovať z náležitostí platnosti
právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje, pretože zmenkový vzťah je abstraktný právny vzťah,
nie je v prejednávanom prípade rozhodný. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je totiž zrejmé,
že priznané plnenia vyplývajú z nesplateného úveru poskytnutého žalovanej (povinnej) žalobcom
(oprávneným) na základe zmluvy o úvere, že splnenie záväzku zo zmluvy bolo zabezpečené neúplnou
zmenkou (blankozmenkou), kde žalovaná (povinná) vystupuje ako vystaviteľ zmenky a žalobca



(oprávnený) ako remitent tejto zmenky. Blankozmenku vyplnil žalobca v zmysle dohody o vyplnení
zmenky a táto bola žalovanej (povinnej) predložená na zaplatenie. Rozhodcovský súd v odôvodnení
rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie okrem iného aj zmluvou o úvere, prehľadom práv, povinností
a záväzkov žalovaného, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a ďalej, že zmenková suma vo
výške 610 EUR pozostáva z istiny vo výške 594 EUR, poplatku za zasielanie upomienok vo výške
16,00 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 0 EUR. Z toho možno dôvodne vyvodiť, že aj rozhodcovský súd
zmluvu o úvere považoval za právny dôvod vzniku záväzku účastníkov, hoci aplikoval pri rozhodovaní
ust. zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, a konštatoval vznik zmenkového záväzkového
vzťahu medzi účastníkmi. Niet preto pochýb o tom, že preskúmanie spôsobilosti exekučného titulu
spočíva aj v preskúmaní zmluvy o úvere, ako právneho dôvodu vzniku záväzku účastníkov a nie len
výlučne zmenkovoprávneho vzťahu účastníkov, ktorý je iba vzťahom akcesorickým, zabezpečujúcim
hlavný záväzkový (úverový) vzťah účastníkov. Je však potrebné dodať, že exekučný súd pri skúmaní
súladu plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom s dobrými mravmi vychádzal prioritne z obsahu
predloženého exekučného titulu, oprávneným predloženej fotokópie zmenky a len podporne v rámci
svojho posudzovania skúmal, čo bolo predmetom úverového vzťahu účastníkov konania, nároky z
ktorého záväzku zmenka zabezpečovala.

Rovnako irelevantný je poukaz oprávneného na skutočnosť, že zmenka je platná, aj v takom prípade,
ak je vyplnená v rozpore s dohodu o vyplňovacom práve zmenky, keď okresný súd neplatnosť zmenky
ako takej nekonštatoval, ani nedôvodil, že by bola uvedená zmenka vyplnená v rozpore s dohodou o
vyplnení zmenky, ktorá je obsahom bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného o nesprávnom posúdení zmluvného vzťahu medzi
oprávneným a povinnou ako vzťahu spotrebiteľského, uvedené odvolací súd posúdil ako plne
nedôvodné, keď preskúmaním napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že prvostupňový súd
svoje rozhodnutie nezaložil na skúmaní neprijateľných zmluvných podmienok a zmluvný vzťah ako
spotrebiteľský nekvalifikoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko exekučným titulom bola povinná zaviazaná na
plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, rozhodol okresný súd správne, pokiaľ žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 27Er/40/2011

    potvrdené