Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010643 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712010643.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 26. marca 2014 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie obžalovaného S. S. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo 4. 11. 2013, sp. zn. 3T 159/12 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. S. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obž. S. S. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 18. 9. 2010 v čase asi o 18.00 h na ulici P. č. XXXX/XX v meste R., pred vchodom do bytového domu fyzicky napadol M. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R., P. XXXX/XX a to tým spôsobom, že po tom, ako k nemu pristúpil, najprv do neho strkal a následne ho päsťou udrel do oblasti tváre, pričom M. H. v dôsledku toho spadol na zem a po tom, ako sa postavil, opätovne dostal úder päsťou do oblasti tváre, v dôsledku ktorého poškodený opätovne spadol na zem, kde zostal ležať, pričom mu obvinený začal kopať do oblasti hlavy, čím svojim konaním spôsobil M. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R., P. XXXX/XX zranenia, a to zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, viacpočetné pomliaždeniny tváre s opuchom, podkožnými krvnými podliatinami a zakrvácaním popod spojivku pravej očnej gule, ktoré si vyžiadali dobu práceneschopnosti spojenú s dobou liečenia 14 dní. Bol mu za to uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. d), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného nahradiť poškodeným M. H. 983,42 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava 51,43 eur, Sociálnej poisťovni Bratislava 153,80 eur, Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. Košice 153,70 eur. Proti rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, čo do viny, trestu ako aj náhrade škody do zápisnice hneď po vyhlásení rozsudku a svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil. Poukazoval na to, že rozsudok prvostupňového súdu sa nezakladá na správnych skutkových zisteniach, keďže skutok taký, ako je opísaný v skutkovej vete, sa nestal. Pokiaľ okresný súd aj vykonal dokazovanie, toto dokazovanie nevyhodnotil správne v zmysle zákonného ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a neprihliadol k tej skutočnosti, že on sa vlastne bránil proti útoku poškodeného M. H.. Vo svojom odvolaní potom podrobne rozoberal celý skutok od trestného oznámenia, ktoré bolo podané poškodeným M. H. dňa 20. 9. 2010, ako aj celé vykonané dokazovanie. Predovšetkým namietal tú skutočnosť, že súd neprihliadol k tomu, že poškodený M. H. bol útočníkom, ktorý na obžalovaného trikrát útočil, poudieral ho, pričom tomuto útoku predchádzal slovný incident medzi obžalovaným a manželkou poškodeného O. H.. Podľa jeho názoru malo byť konanie obžalovaného podradené pod konanie v nutnej obrane v zmysle § 25 Tr. zák., podľa ktorého čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený Trestným zákonom, nie je trestným činom. Namietal taktiež výrok o náhrade škody, keď v rozsudku sa konštatuje doba liečby a PN poškodeného v rozsahu 14 dní, avšak pri rozhodovaní o náhrade škody súd vychádzal z dlhšej doby PN, náhrada nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú pri poškodení zdravia v sume 51,43 eur Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, rozpisuje tieto náklady všeobecne a nepreskúmateľne bez špecifikácie. Navrhoval potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby sám krajský súd rozhodol a jeho spod obžaloby oslobodil. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave, pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ako zistil krajský súd na S. S. bola podaná obžaloba dňa 30. 8. 2012 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorý bol spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný S. S., poškodený M. H., svedkyňa O. H. - manželka poškodeného, znalec z odboru zdravotníctva - chirurgia O.. M. B., svedkovia V. V. - príslušník Mestskej polície Zvolen, svedok P. Z., O. Z., L. Z., L. S. a O. G., susedia obžalovaného a H. S., družka obžalovaného. Obžalovaný od začiatku trestného stíhania, ako aj na hlavnom pojednávaní sa bránil tým, že kritického dňa bol napadnutý poškodeným M. H., ktorý mu vytýkal verbálny útok na jeho manželku O. H. v minulosti. Napadnutý mal byť tým spôsobom, že ho poškodený udrel päsťou do ľavej strany brady a do zubov, pričom nasledovali ďalšie útoky, voči ktorým sa obžalovaný len bránil, snažil sa poškodeného z miesta odtláčať, pričom počas týchto útokov poškodený spadol trikrát na zem a zrejme pri týchto pádoch si spôsobil zranenia. Naproti tomu bol obžalovaný jednoznačne usvedčovaný výpoveďou poškodeného M. H., ktorý taktiež pripustil slovný konflikt s obžalovaným pre urážku jeho manželky v minulosti, na čo obžalovaný zareagoval tak, že najprv strkal do poškodeného, následne ho päsťou udrel do oblasti tváre, na čo poškodený spadol na zem a keď sa postavil, opätovne dostal úder päsťou do tváre a keď opätovne spadol, obžalovaný ho začal kopať do oblasti hlavy a tváre, spôsobil mu tak zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, pomliaždeniny tváre, zakrvácanie spojivky pravej očnej gule s celkovou dobou liečenia a PN 2 týždne. Výpoveď poškodeného v tomto smere podporovala svedkyňa O. H., manželka poškodeného, keď obdobným spôsobom opisovala priebeh udalosti, keď sama pripustila, že jej manžel vytýkal obžalovanému tú skutočnosť, že ju predtým obžalovaný slovne urazil, na čo došlo k útoku obžalovaného na poškodeného. Pokiaľ ide o výpovede ďalších svedkov treba poznamenať, že nikto z vypočutých svedkov nevidel útok obžalovaného na poškodeného a títo len opisovali skutočnosti, ktoré sa udiali až po napadnutí. Svedok V. V. uvádzal, čo sa stalo, keď prišiel na miesto činu ako príslušník mestskej polície, ďalší svedkovia ako napr. P. Z. len okolnosti ohľadom slovného konfliktu medzi obžalovaným a O. H., svedkovia O. Z. a L. Z. tú okolnosť, že poškodený bol zrejme napadnutý, lebo si držal na tvári vreckovku, ktorá bola zakrvavená. Aj keď obžalovaný popieral spáchanie skutku v plnom rozsahu bol usvedčený výpoveďou poškodeného M. H. a O. H.. V tomto smere z ich výpoveďou korešponduje aj znalecký posudok O.. M. B., keď uviedol, že na základe dostupných lekárskych správ mohol konštatovať zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, ako aj viac početné pomliaždeniny tváre s opuchom, podkožné krvné podliatiny a zakrvácanie pod spojivku pravej očnej gule. Znaky násilného konania sa nachádzali na nose, prípadne očnej guli, oboch očniciach, v ľavej podočnicovej oblasti a na perách z vonka aj z vnútra. Podľa jeho názoru sa jednalo o následky úderov pästí. Doba liečenia s PN bola celkove 14 dní, pričom bolestné za 55 bodov predstavovalo 818,95 eur. Krajský súd sa stotožňuje s právnymi závermi rozsudku samosudcu okresného súdu, ako aj s jeho právnymi úvahami a má za to, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil samosudca okresného súdu. Napriek tomu, že obžalovaný popieral spáchanie uvedeného skutku, bolo jeho konanie preukázané výpoveďou samotného poškodeného M. H. a svedkyne O. H., ale aj objektívnym znaleckým posudkom znalcom O.. M. B., o ktorom nemá pochybnosti ani krajský súd, pričom tento vychádza tiež z lekárskych správ, ktoré boli objektivizované ošetrujúcimi lekármi O.. M. X., O.. L. S. a O.. R. A.. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že útočníkom bol poškodený, v tomto smere treba poukázať na určitú nelogickosť jeho obrany, keď zranenia si mal spôsobiť sám poškodený pádom na zem, pričom aj znalec uviedol, že takéto zranenia mohli byť spôsobené len úderom pästi. Taktiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný popisuje masívny útok poškodeného, na jeho telesnú integritu, sám však neutrpel žiadne vážne zranenia, až na škrabance na ruke. Na základe uvedeného prvostupňový súd správne ustálil, že obžalovaný po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keď inému úmyselne ublížil na zdraví a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Samosudca okresného súdu nepochybil ani pri ukladaní trestu, keď sa dôsledne riadil zákonnými ust. §§ 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Bolo potrebné prihliadnuť k tej skutočnosti, že obžalovaný bol doteraz dvakrát súdne trestaný, v roku 1993 a 1996 vždy rozsudkami Okresného súdu Zvolen pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/61 Zb., pričom mu boli ukladané tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom, pričom v skúšobnej dobe sa vždy osvedčil a tak sa na neho hladí, akoby nebol odsúdený. Uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere je trestom zákonným, potrebným k prevýchove obžalovaného aj k ochrane spoločnosti. Správne samosudca priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zák., že spáchal trestný čin ako osoba vo vyššom veku a taktiež mu správne priznal aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., že obžalovaný viac spáchal trestných činov. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom potom zodpovedá stavu zákona. Keďže krajský súd nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody voči poškodenému M. H., Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, Sociálnej poisťovni, Bratislava a Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. Košice, keď zaviazal obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť spôsobenú škodu, krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.