Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/1170/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712200710 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712200710.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:36 613 843 proti odporcovi A. G., narodenému XX. XX. XXXX, bytom U. V. XXXX/XX, Q., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Zdenkou Foltýnovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o návrhu na zaplatenie sumy 7.033,07 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/133/2012-78 zo dňa 21. 03. 2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v sume 490,30 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, p o t v r d z u j e ; vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konanie vo veci samej zastavil v zmysle zákonného ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p., nakoľko navrhovateľ zobral späť návrh v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 2, veta prvá, O. s. p., keď mal za to, že navrhovateľ zastavenie konania zavinil. Náhradu trov prvostupňového konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, ktorý si riadne a včas uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 490,30 €. Na záver rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi podľa § 11 ods. 1, 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej v texte „Zákon o súdnych poplatkoch“). Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.), odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Namietal, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v Košiciach, Banskej Bystrici, ako aj v Prešove. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., v zmysle ktorej bolo úmyslom zákonodarcu umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne, aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Zo strany vedľajšieho účastníka však dochádza k tomu, že tento vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Takýto paušálny vstup združenia, zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, podľa navrhovateľa iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Ak aj vedľajší účastník argumentuje ust. § 137 O. s. p. a ustanoveniami Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, k uvedenému uviedol, že združenie odporcu v konaní nezastupuje. Preto nemôže argumentovať vyššie uvedeným ustanovením, nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov u právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o centrum právnej pomoci. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 O. s. p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požaduje, objektívne účelné a hospodárne. Poukázal na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ako aj viaceré rozhodnutia krajských súdov na území Slovenskej republiky. Zdôraznil, že v súčasnej dobe vnútroštátna právna úprava neumožňuje súdu prihliadať na premlčanie ex offo, preto je v tomto dôležité postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý znáša námietku premlčania v záujme spotrebiteľov, nakoľko navrhovateľ zväčša žaluje nárok premlčaný. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením, pretože predmetom jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, ktorý napĺňa aj tým, že v súlade s platnými predpismi vstupuje na stranu odporcov - spotrebiteľov na ich podporu do súdnych konania, ako aj v tejto veci. V tejto súvislosti poukázal aj na ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v jeho napadnutej časti potvrdil ako správne. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, (v poradí druhému ), ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. Výrok okresného súdu, ktorým bolo konanie vo veci zastavené v zmysle ust. § 96 O. s. p., a ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania navrhovateľa, a ktorým bol navrhovateľovi vrátený krátený súdny poplatok, neboli odvolaním napadnuté, preto zastávajú podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknuté. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd konanie o veci zastavil podľa § 96 ods. 1 O. s. p., pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom rozsahu, a to pred prvým pojednávaním. V súdenej veci vedľajší účastník na strane odporcu 1/ vstúpil do konania po oznámení o vstupe do konania, ktoré došlo okresnému súdu dňa 13. 09. 2012. Následne na to dňa 25. 02. 2013 zaslal vedľajší účastník na strane odporcu okresnému súdu vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Až následne bolo doručené okresnému súdu podanie navrhovateľa datované dňom 15. 03. 2013, a to späťvzatie návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany, ktorý v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom dôvodne vzniesol námietku premlčania a až na základe tohto vyjadrenia došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom, a to v celom rozsahu. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa odradzujúceho v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal späť svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť. Vstup vedľajšieho účastníka v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Je nepochybné, že vedľajší účastník bol v konaní úspešný. Konanie vo veci vyvolal práve navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to ust. § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod.. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. V danom prípade nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zastaveniu konania došlo práve v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany odporcu v dôsledku vyjadrenia sa vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní vzniesol námietku premlčania. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné určiť okolnosť, že pre vstup vedľajšieho účastníka nebol daný žiadny dôvod (ktorú okolnosť už vyvrátil odvolací súd vyššie), v dôsledku čoho sa zbytočne navyšujú trovy konania. Ako už bolo uvedené, právo na právnu pomoc sa priznáva každému - fyzickej ako aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Odvolací súd už konštatoval, že trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa odradzujúcu v tom zmysle, že vzal návrh späť, a to v celom rozsahu. K uvedenému argumentu odvolací súd na záver dodáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda, sám navrhovateľ zastavenie konania zavinil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje odvolací súd výrok rozsudku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka za vecne správny a súčasne konštatuje, že náhrada trov konania pozostávajúca z náhrady trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní pozostávajúca z odmeny za dva úkony právnej pomoci v celkovej sume 490,30 € bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že iné odvolacie súdy, na ktoré navrhovateľ v odvolaní poukazoval, rozhodovali vo veciach za účasti vedľajšieho účastníka, ktorým bolo združenie na ochranu spotrebiteľa, inak, nie je pre toto rozhodnutie relevantná, pretože tunajší odvolací súd nie je takýmto rozhodnutím (t. j. rozhodnutím iného odvolacieho súdu) viazaný. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní navrhovateľ nebol úspešný, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, a ktorý v odvolacom konaní úspešný bol, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania tomuto vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, nakoľko uvedené trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, nepovažoval za trovy konania vynaložené účelne. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie navrhovateľa bolo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu doručené, avšak na vyjadrenie k odvolaniu nebol vedľajší účastník vyzvaný, nebola mu v tomto smere uložená žiadna povinnosť zo strany súdu, a preto predmetné vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník navrhol uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdiť, nie je v príčinnej súvislosti so samotným predmetom konania a rozhodnutia. Uvedený úkon, ktorý právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal, nebol nevyhnutný pre úspech vo veci, teda neboli poskytnuté také právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť, keď uvedené vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti s písomne podaným vyjadrením k odvolaniu neboli odvolacím súdom považované za účelné, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.