Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/413/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713200331 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713200331.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Podhorovej, a členov JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľky N. O., nar. XX.XX.XXXX bytom N., N. XXXX/XX, zastúpenej B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. N. XXXX/ XX, proti odporcovi C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. XXXX, o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/4/2013-73 zo dňa 19.11.2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že otec C. O., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať zvýšeným výživným na N. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 € mesačne počnúc dňom 09.01.2013 vždy do dvadsiateho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na výživnom od 09.01.2013 do novembra 2013 vo výške 539,35 € je odporca povinný platiť v 53,93 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Uvedeným rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu vo Zvolene 5P/539/2005-46 zo dňa 05.12.2005. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala zvýšenia výživného od odporcu na sumu 150 € mesačne, čo odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/69/2004-54 boli rodičia navrhovateľky rozvedení a odporca bol zaviazaný platiť na výživu navrhovateľky. V súčasnosti je povinný platiť sumu 49,79 € (1.500,- Sk) a to na základe rozsudku, ktorým došlo k zvýšeniu výživného č.k. 5P/539/2005. V súčasnosti je takéto výživné už nepostačujúce nakoľko sa zvýšili výdavky navrhovateľky na výživu a štúdium - navrhovateľka navštevuje L. Z. v A.. Od posledného zvýšenia výživného sa rapídne zvýšili výdavky na živobytie, pričom otec okrem súdom určeného výživného žiadnym iným spôsobom neprispieva na jej výživu. Na základe vykonaného dokazovania určil súd výživné vo výške 100,- € od 09.01.2013. Súd mal za preukázané, že poskytované výživné zo strany odporcu t.j. otca navrhovateľky nie je dostačujúce a preto pôvodne určené výživné zvýšil približne na dvojnásobok sumy t.j. vo výške 100,- €, čo odôvodnil tým, že od poslednej doby kedy bolo určované výživné rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 5P/539/2005 zo dňa 05.12.2005 prešla doba skoro ôsmych rokov od kedy nebolo zvyšované výživné. Súd mal za zistené, že otec za zdaňovacie obdobie roku 2012 mal základ dane vo výške 7.898,90 €, čo mesačne predstavovalo sumu vo výške 658 € a už aj na základe tejto skutočnosti bolo zistené, že otec mal priemerne mesačne v porovnaní roku 2012 oproti roku 2004 nárast príjmu vo výške viac ako dvojnásobný. Otcovi aj v roku 2013 za mesiace marec až jún bola vyplatená zo spoločnosti L. s. r.o. Q. suma 2.030,32 €, čo je približne mesačne 508,- €. Odporca od 07.08.2013 začal pracovať v spoločnosti Q. O. K. E. Q. a.s., kde podľa potvrdenia mal spolu za mesiace august a september mzdu v celkovej výške 1.081,75 €, čo mesačne predstavuje sumu vo výške 540,87 € v čistom. Súd umožnil nedoplatok na výživnom splácať odporcovi v splátkach, nakoľko by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach tento zaplatiť na jedenkrát. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca t.j. otec navrhovateľky, ktorý navrhol zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu a zamietnuť návrh navrhovateľky. Uviedol, že prvostupňový súd dostatočne nezdôvodnil na základe čoho stanovil výšku potrebného výživného práve na sumu 100 € mesačne a tiež vzájomne neporovnával mesačné finančné náklady a výdavky na jednej strane navrhovateľky a jej matky a na strane druhej odporcu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine. Má za to, že v prejednávanej veci nebola v dostatočnom a zákonnom rozsahu preukázaná zmena pomerov na strane navrhovateľky a ani na strane odporcu, čím nebola splnená základná požiadavka za zmenu pôvodného rozhodnutia, ktorou je zmena pomerov závažnejšieho charakteru. Uviedol, že súd v rozsudku opomenul, resp. nedostatočne prihliadol na skutočnosť, že odporca má okrem navrhovateľky vyživovaciu povinnosť ešte aj k synovi G. O., nar. XX.XX.XXXX, pôvodne vo výške 26,56 € (800,- Sk) mesačne, neskôr rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/539/2005-46 zmenené na sumu 49,79 € (1.500,- Sk), ktorá suma bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/10/2013-113 opakovane menená a zvýšená od 01.01.2013 na sumu 80,- € mesačne. Poznamenal, že mesačne vynakladá na stravu sumu vo výške 150,- €, poplatok za užívanie paušálu mobilného telefónu vo výške cca 16,- €, nakoľko je odpojený od elektrickej energie kupuje si plynovú bombu vo výške cca 16,- €, polročne hradí poplatky za vodu vo výške cca 35,- €. V novembri si zaobstaral palivové drevo v sume 1.215,- €. Mesačné cestovne do práce T.- Q. a späť 84,- €. V roku 2013 odporca uhrádzal aj poistné Všeobecnej zdravotnej poisťovni v sume 200,88 €, uhradil Daňovému úradu Detva titulom daňového vyrovnania sumu v celkovej výške 821,50 € a navyše odporcovi dlhuje jeho bývalý zamestnávateľ L. s.r.o. Q. výplatu v celkovej výške 416,- € za mesiac február 2013. Domnieva sa, že okrem výdavkov na cestovné (mesačne 29,- €) a poplatok za bývanie na internáte (mesačne 63,- €) sa navrhovateľke výdavky podstatne oproti roku 2005 nezvýšili, pretože zvyšok sú výdavky iba na jej obživu. Uviedol, že ak si chce navrhovateľka zvýšiť svoj životný štandard môže si privyrobiť popri škole a to nielen počas prázdnin. Odporca vníma návrh na zvýšenie výživného ako iniciatívu matky navrhovateľky, pretože odporca zastáva názor, že plnením vyživovacej povinnosti v doteraz určenom rozsahu boli a sú uspokojené všetky náklady a potreby vo vzťahu k plnoletému dieťaťu, nakoľko on nedisponuje reálnymi zdrojmi, z ktorých by mohol pokryť zvýšené výživné v rozsahu stanovenom napadnutým rozhodnutím. Z procesného hľadiska odporca vytýka súdu prvého stupňa aj nepredvídateľný postup a rozhodnutie, nekorešpondujúce procesnej právnej úprave. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku právneho štátu. Domnieva sa, že nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočívajúca v riadnom nezdôvodnení jednotlivých záverov a výrokov súdu a aj v spojení s ostatnými namietanými pochybeniami a nedostatkami je relevantným odvolacím dôvodom. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že s odvolaním odporcu nesúhlasí. Uviedla, že bývajú v mestskom nájomnom byte a odporca býva sám v spoločnom dome, lebo spolužitie s odporcom nebolo možné. Odporca mal možnosť zamestnať sa výhodnejšie, čo odmietol. Opakovane poukázala na svoje mesačné výdavky, ktoré sú cca vo výške 464,- €. Uviedla, že rozpočet jej matky jej nedovoľuje zúčastňovať sa spoločenských podujatí s kamarátmi a spolužiakmi. Matka s druhom majú aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči bratovi G. O., nar. XX.XX.XXXX a sestre U. A., nar. XX.XX.XXXX a druh matky voči svojmu synovi C. A., nar. XX.XX.XXXX. Uviedla, že mesačne im finančne pomáhajú rodičia matky a rodičia jej druha, hoci žijú iba z dôchodku. Konštatovala, že odporca sa o ňu, ani jej brata nijako nestará, ničím im neprispieva ani nepomáha, nikdy im nekúpil žiadne darčeky. Poznamenala, že brigádu pomedzi prednášky sa jej nepodarilo zohnať, hoci sa o to veľmi snažila. Na záver konštatovala, že odporca je v produktívnom veku a má veľmi dobrý fyzický potenciál, mnohoročnú prax a najlepšie Q. skúšky s celoeurópskou platnosťou, pričom v jeho odbore je práce veľa a zvárači sú stále veľmi žiadaní tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Na základe uvedeného trvá na podanom návrhu a nesúhlasí s odvolaním odporcu. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním odporcu napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že u povinnej osoby (v tomto prípade otca), sú rozhodujúce jeho reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné v určitej konkrétnej výške. Pri určovaní výšky výživného v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd zohľadňuje tak potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Uvedené kritériá sú podstatné pri určovaní výšky výživného v navrhovanej výške, pričom pri skúmaní možností a schopností povinnej osoby platiť výživné sa zisťuje reálny príjem povinného rodiča a berú sa tiež do úvahy výdavky, ktoré povinný nemusí nevyhnutne vynaložiť. V prejednávanej veci nadriadený súd vychádzal zo správnych skutkových zistení okresného súdu, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Na základe vykonaného dokazovania mal krajský súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane oboch účastníkov konania. Prihliadol pritom primerane na vývoj ich životných nákladov. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť odporcu (otca navrhovateľky) bola naposledy upravená v čase, keď bola navrhovateľka maloletá a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/539/2005-46 zo dňa 05.12.2005 a bolo určené výživné vo výške 49,79 € (1.500,- Sk). Navrhovateľka mala v čase ostatnej úpravy výživného XX rokov. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím výrazne nastala zmena pomerov najmä na strane navrhovateľky. Je zrejmé, že navrhovateľka je študentka X. ročníka L. Z. v A. - W. Q. denného bakalárskeho štúdia, ktorú skutočnosť preukázala potvrdením o návšteve školy (č.l. 9). Na strane navrhovateľky vznikli zvýšené výdavky, na uhradenie ktorých v súčasnosti určené výživné nepostačuje a ktoré vzhľadom na prípravu navrhovateľky na jej budúce povolanie (štúdium) nie je schopná si samostatne uhradiť a to ani sčasti. Ide najmä o výdavky na cestovné, bývanie na internáte stravu, študijné materiály, ošatenie a pod.. Odporca sa okrem určeného výživného iným spôsobom na výdavkoch navrhovateľky nepodlieha. Na úhradu všetkých bežných výdavkov ako aj ďalších výdavkov prispieva aj matka navrhovateľky, ktorá je však v súčasnosti na materskej dovolenke a má teda okrem navrhovateľky ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Odporca v súčasnosti pracuje v Q. O. K. E. Q. a.s. a to od 07.08.2013, kde má mesačný príjem cca 540,- €. Odporca v odvolaní tvrdil, že nemá za to, že by došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky a v zásade ani na jeho strane a teda nebola splnená základná požiadavka na zmenu pôvodného rozhodnutia a výšky výživného. S takýmto tvrdím sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd na základe zistených skutočností dospel k názoru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca - odporcu voči navrhovateľke je dôvodné v takom rozsahu, ako ho ustálil okresný súd t.j. v sume 100,- € mesačne od 09.01.2013. Odvolacie námietky odporcu nepovažoval za opodstatnené. Vykonaným dokazovaním boli preukázané zvýšené výdavky na strane navrhovateľky, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka v súčasnosti ani sčasti nie je si schopná samostatne zabezpečiť uspokojenie životných nákladov a potrieb z dôvodu prípravy na budúce povolanie prostredníctvom vysokoškolského štúdia na L. Z. v A. - W. Q.. Navrhovateľka je v tomto zmysle v celom rozsahu odkázaná na pomoc svojich rodičov. V konaní bolo preukázané, že predovšetkým matka navrhovateľky a jej druh sa podieľajú na zabezpečení potrieb navrhovateľky a uhrádzajú jej bežné mesačné výdavky. Otec na jej výdavkoch participoval len v rozsahu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti a to je vo výške 49,79 €. Krajský súd prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľky a výšku vyživovacej povinnosti odporcu a následne určil rozsah, ktorý je primeraný jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov. Vychádzal jednak zo zhodnotenia zárobkových možností, aktuálnych príjmov a výdavkov rodičov navrhovateľky. Porovnaním príjmov a životných nákladov odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, že výživné vo výške 100,- € je primerané veku dieťaťa (navrhovateľky) a zohľadňuje nárast nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s vysokoškolským štúdiom navrhovateľky. Navrhovateľka spolu s podaným odvolaním špecifikovala svoje mesačné výdavky, ktoré odvolací súd považoval za odôvodnené (napr. strava v A. 6 € na deň - mesačne 126 €, cestovné do A. 9 € x 4 - mesačne 36 €, MHD v A. - 20 €, internát - 63 €, vreckové - 30 €, pomôcky do školy, fotenie materiálov, učebnice, uniforma, obuv na prax - 10 € mesačne; uvedené položky spolu predstavujú 285 €. Náklady vo výške 71 €, ktoré jej hradia matka s druhom na životnú poistku, mobilný telefón, hygienické a čistiace pomôcky, oblečenie, obuv, kvapky do nosa a očí + lieky na alergiu a ďalšie náklady vo výške 108 € spojené s bývaním doma, čo všetko jej hradí matka s priateľom, pričom jej matka a jej druh majú aj ďalšie vyživovacie povinnosti. Je pravdou, že odporca má vyživovaciu povinnosť aj voči synovi G. vo výške 80,- €, avšak aj po zohľadnení tejto vyživovacej povinnosti je v jeho schopnostiach poskytovať výživné pre navrhovateľku v určenej výške. V zmysle ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odporca je zamestnaný, má pravidelný príjem a o navrhovateľku sa nad rámec plnenia vyživovacej povinnosti nezaujímal a nijak inak jej neprispieval. Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k názoru, že výška výživného bola uplatnená a ustálená na úrovni zodpovedajúcej aktuálnym životným nákladom navrhovateľky, pričom rešpektuje príjmové, sociálne a rodinné pomery otca. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine je prvoradou zákonnou povinnosťou oboch rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť samostatne, a matka navrhovateľky pri doteraz určenej výške výživného 49,79 € sa musela zvýšenou mierou podieľať na jej celkových výdavkoch. Pokiaľ ide o záväzky a výdavky otca, krajský súd uvádza, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu má podľa § 62 ods. 5 zákona o rodiny prednosť pred ostatnými výdavkami, je jeho prvoradou povinnosťou. Zvýšené náklady navrhovateľky boli dostatočne preukázané. Okresný súd potom správne určil aj sumu zročného (zmeškaného) výživného od 09.01.2013, t.j. dňom podania návrhu navrhovateľkou do vyhlásenia súdneho rozhodnutia, spolu vo výške 539,35 €, kde v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. boli odporcovi povolené splátky. Navrhovateľka, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko si ich neuplatnila. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.