Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/45/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713216004 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713216004.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudkýň JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. T., nar. XX. XX. XXXX, t.č. bytom XXX XX P. XXX u V. M., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: I. O., nar. XX. XX. XXXX a: M. T., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom E. M. S. XX, XXX XX R., obaja zastúpení určenou advokátkou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Predmestie 1, 960 01 Zvolen, o návrhu starej matky maloletého dieťaťa V. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. M. S. XX, XXX XX R. na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní starej matky zo dňa 21. 05. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/436/2013-63 zo dňa 28. 04. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). V odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že maloletá bola rozhodnutím súdu zverená do pestúnskej starostlivosti, ktorá sa realizuje od 27. 07. 2012. Aj keď stará matka maloletej spĺňať predpoklady na zabezpečenie náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú, okresný súd jej návrh zamietol, pričom vychádzal z predložených listinných dôkazov - zo správy o šetrení pomerov a tiež zo správy Referátu poradensko psychologických služieb Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, z ktorých vyplýva, že by pre maloletú nebolo vhodné, aby došlo k zmene výchovného prostredia nakoľko maloletá v rodiny pestúnky prosperuje a medzi pestúnkou a maloletou sa vytvorila silná citová väzba. Okresný súd prihliadol tiež ku skutočnosti, že maloletá starú matku vôbec nepozná a nepozná ani svojich biologických rodičov, ktorí žijú v spoločnej domácnosti so starou matkou maloletej. Naviac otec, ktorý je spôsobilý zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú neprejavil záujem o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, pričom rodič má prednosť pred náhradnou osobnou starostlivosťou. Okresný súd preto s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa návrh starej matky zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súdu podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie stará matka maloletej. Podľa jej názoru okresný súd nedostatočne skúmal a vyhodnocoval vhodnosť a prospešnosť zverenia maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Uviedla, že okresný súd nerešpektoval zásadu, že náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ostatnými formami náhradnej starostlivosti, teda aj pred pestúnskou starostlivosťou. Zdôraznila, že je príbuznou maloletej, žije v spoločnej domácnosti s biologickými rodičmi maloletej a jej ďalším synom U. a vychováva vlastnú sestru maloletej S., nar. XX. XX. XXXX, ktorá jej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Mala za to, že dokáže zabezpečiť kvalitné výchovné prostredie pre maloletú a že spĺňa všetky predpoklady pre vykonávanie náhradnej osobnej starostlivosti. Má vytvorený pekný vzťah s maloletou S. a takýto vzťah si môže vytvoriť aj s maloletou U.. Chce, aby maloletá U. vyrastala vo svojej biologickej rodine. Podľa starej matky by zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti bolo v jej najlepšom záujme, nakoľko by sa mohol adekvátne vyvíjať vzťah medzi maloletou a biologickým otcom ako i súrodenecký vzťah s maloletou S.. Zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti by vytvorilo podmienky na potencionálne budúce spojenie rodiny. Skutočnosť, že maloletá ju vôbec nepozná a nepozná ani svojich biologických rodičov bola spôsobená tým, že matka maloletej dlhodobo ako otca maloletej uvádzala svojho bývalého manžela Q. O. R. a nie jej syna M. T.. Podľa názoru starej matky sa maloletá dokáže ľahko zaradiť do nového rodinného prostredia a zžiť so svojou rodinou. Mala zato, že okresný súd mal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie a mal tiež vypočuť jej syna U., ktorý súhlasí so zverením maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosť. D. tiež, že v rámci sociálneho šetrenia nebol vykonaný pohovor s maloletou. P. súd uprednostnil citové väzby maloletej k pestúnke pred možnosťou rozvíjať citové väzby maloletej k vlastnej rodine. Žiadala preto, aby odvolací súd jej návrhu vyhovel respektíve, aby rozsudok okresného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V. M., pestúnka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu starej matky uviedla, že od umiestnenia maloletej do ústavnej starostlivosti v roku 2011 nebol zo strany rodičov o maloletú žiadny záujem, preto jej bola maloletá odporúčaná do pestúnskej starostlivosti. Prvýkrát maloletú s manželom navštívila dňa 11. 01. 2012 v detskom domove v Banskej Bystrici, pričom ďalšie interakcie sa konali v dňoch 16. 01. 2012, 18. 01. 2012 a od 20. 12. 2012 v ich rodinnom prostredí. Počas týchto interakcií sa medzi nimi vytvorila pevná citová väzba a so súhlasom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici podala návrh na zverenie maloletej do pestúnskej starostlivosti. V máji 2013 jej bolo zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote oznámené, že dňom 07. 12. 2012 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Zvolen vo veci zapretia otcovstva k maloletej a otcom dieťaťa už nie je Q. O. R.. Okrem toho jej bolo oznámené, že úrad obdržal list od starej matky maloletej, ktorej syn sa stal otcom maloletej, ktorým stará matka žiadala o sprostredkovanie návštev maloletej. Túto skutočnosť pestúnka akceptovala, pričom úrad žiadala, aby starú matku usmernil tak, aby ju o svojej návšteve vopred informovala. Stará matka maloletej však dňa 20. 08. 2013 prišla bez ohlásenia spolu s maloletou S. a maloletej U. priniesla darčeky. Maloletá na začiatku nechcela s nimi komunikovať, po určitej dobe sa ale osmelila, nechcela však s nimi ostať dlho. Po skončení návštevy jej stará matka oznámila, že v blízkej budúcnosti príde maloletú znovu pozrieť. Ďalšia a zároveň jej posledná návšteva sa uskutočnila dňa 25. 10. 2013, kedy znovu prišla bez ohlásenia so svojou rodinou a dožadovala sa maloletej U.. Potom, čo starej matke oznámila, že maloletú U. uložila spať, na ňu stará matka verbálne zaútočila a vyhrážala sa jej, že maloletá od nich definitívne odíde a aby si hľadala druhé dieťa. Uviedla, že maloletá je k nej silne citovo pripútaná. Od roku 1989 je zamestnaná ako učiteľka materskej školy a s výchovou má dlhoročné skúsenosti. Maloletá U. je v jej triede, oslovuje ju mama, má ju veľmi rada. Nevidí dôvod pre zrušenie pestúnskej starostlivosti. Zdôraznila, že stará matka má 64 rokov a preto je otázne dokedy bude natoľko vitálna, aby sa dokázala postarať o dve maloleté deti. Podľa jej názoru by premiestnenie maloletej do rodiny starej matky pôsobilo na maloletú traumatizujúco s negatívnym dopadom na jej psychiku a jej ďalší nerušený vývoj. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu starej matky uviedla, že s rozsudkom a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa nestotožňuje a súhlasí podaným odvolaním. Uviedla, že v čase keď Okresný súd Zvolen rozhodoval o zverení maloletej T.do pestúnskej starostlivosti svedčalo otcovstvo jej bývalému manželovi, občanovi ČĽR. Otcom maloletej je však M. T.. Až potom, čo bol jej bývalý manžel úradne vyhostený, podala návrh na okresný súd na určenie že tento nie je otcom maloletej U.. V tomto období trpela zdravotnými ťažkosťami. Má diagnostikovanú schizofréniu a navštevuje psychiatra. Nakoľko prestala užívať lieky, nedokázala sa postarať o maloletú U.. Pretože biologickému otcovi maloletej zatajila, že je jej otcom a tiež aj jeho rodine, bola u maloletej najskôr nariadená ústavná starostlivosť a neskôr bola zverená do pestúnskej starostlivosti. Mala za to, že ak by biologický otec maloletej vedel o svojom otcovstve prejavil by záujem o zabezpečenie starostlivosti o maloletú. Sama sa nedokáže postarať o maloletú, ale stará matka má vytvorené všetky podmienky a spĺňa všetky osobnostné kritériá na riadne zabezpečenie starostlivosti o maloletú. Stará matka má vytvorený pekný vzťah aj s jej dcérou, maloletou S., ktorá je sestrou maloletej U.. Maloletá S. v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky prosperuje, preto má matka zato, že rovnako dobrý vzťah by si stará matka dokázala vytvoriť aj s maloletou U. a mohol by sa vyvíjať i vzťah maloletej s jej biologickým otcom a s vlastnou sestrou S.. Aj podľa názoru matky mal byť v konaní ustanovený znalec. Podotkla, že u maloletej prebehla pomerne rýchlo adaptácia z ústavnej starostlivosti na jej súčasné výchovné prostredie v rodine pestúnky, a teda je predpoklad, že rovnako rýchlo by sa maloletá dokázala adaptovať aj na nové výchovné prostredie v rodine starej matky. Zdôraznila, že okresný súd nezisťoval ani názor maloletej U.. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd návrhu starej matky vyhovel respektíve aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu starej matky uviedol, že okresný súd zjavne opomenul, že o jeho otcovstve k maloletej U. nie z vlastnej viny dlhodobo nemal vedomosť a nemala o tom vedomosť ani jeho rodina vrátane starej matky. Matka maloletej mu narodenie dcéry neoznámila a neskôr tvrdila, že otcom dieťaťa je jej manžel Q. O. R.. V čase rozhodovania Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/130/2012 o zverenie maloletej U. do pestúnskej starostlivosti V. M. svedčala domnienka otcovstva manželovi matky a nie jemu, preto ani nebol účastníkom daného konania. V tomto konaní okresný súd napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že matka podala na tento súd návrh na zapretie otcovstva, konanie neprerušil na čas kým sa rozhodne o zapretí otcovstva a rovnako ho ani svedka (biologického otca) nevypočul, ale vyhlásil rozsudok, ktorým zveril maloletú do pestúnskej starostlivosti. Jeho otcovstvo k maloletej U. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Mal za to, že mieru adaptabilility maloletej na nové rodinné prostredie v domácnosti starej matky, jeho výhody a nevýhody pre dieťa mal skúmať súdny znalec. Súhlasil s tvrdením starej matky v podanom odvolaní, že maloletá by sa rýchlo adaptovala na nové pomery. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd návrhu starej matky vyhovel respektíve aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu starej matky zdôraznil, že v spoločnej domácnosti s ňou žijú aj rodičia maloletej, pričom však matka starej matke nepomáha s výchovou svojej maloletej dcéry S., ktorá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ani sa o toto dieťa nezaujíma a so starostlivosťou o toto dieťa starej matke otec pomáha len občas, nakoľko podľa jeho názoru starostlivosť o dieťa by mala zabezpečovať žena. Otec maloletej mohol požiadať o zverenie maloletej U. do svojej starostlivosti, čo ale neurobil. V spoločnej domácnosti so starou matkou žije aj jej ďalší syn U., ktorý však ani pri jednej jeho návšteve nebol doma a žiadnym spôsobom neprejavil záujem o pomoc pri starostlivosti o maloletú U.. Na starej matke je celá starostlivosť o maloletú S.. Kolízny opatrovník si uvedomuje, že súrodenci by mali vyrastať spolu, ale podľa jeho názoru vzhľadom na vek starej matky by zverenie druhého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti bolo pre ňu psychicky aj fyzicky náročné. Maloletá U. a jej pestúnka pani V. M. absolvovali psychologickú intervenciu na RPPS pri ÚPSVaR v Rimavskej Somote, kde bolo konštatované, že premiestnenie dieťaťa do inej rodiny by pôsobilo na dieťa traumatizujúco. Ďalej bolo zistené, že maloletá U. je veľmi inteligentná a vidieť na nej dlhodobú, celodennú starostlivosť pestúnky. Pestúnku maloletá oslovuje mama. Stará matka bola maloletú navštíviť len dva krát. Dňa 17. 07. 2014 sa kolízny opatrovník spojil s pestúnkou, ktorá mu oznámila, že stará matka od pojednávania na okresnom súde v apríli 2014 sa s maloletou nekontaktovala osobne ani telefonicky. Maloletá je zdravá, prospieva, s rodinou pestúnky spoločne trávia dovolenku a prázdniny. Odporučil, aby maloletá U. zostala v pestúnskej starostlivosti pani M.. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ OSP a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (ust. § 219 ods. 2 OSP). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Pokiaľ ide o dôvody uvedené starou matkou v podanom odvolaní odvolací súd v súvislosti s týmito považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí súd prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa (§ 45 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine), pričom zároveň musí skúmať tiež to, či záujemca o túto formu náhradnej starostlivosti spĺňa zákonné predpoklady, aby mu dieťa mohlo byť zverené (§ 45 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že stará matka spĺňa predpoklady pre zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, avšak nebolo preukázané, že takáto forma starostlivosti by pre maloletú U. bola vhodná teda, že by bola v záujme maloletej. Čo je v záujme dieťaťa zákon priamo nedefinuje. Pod tento pojem však bez najmenších pochýb treba zahrnúť všetko, čo je dieťaťu na prospech, čo ho nejakým spôsobom obohacuje, napĺňa. Dieťa má právo na osobitnú starostlivosť a ochranu, má právo na harmonický rozvoj jeho osobnosti, má právo žiť v rodinnom prostredí naplnenom láskou, porozumením a pozornosťou. Aby sa dieťa správne vyvíjalo nielen po stránke fyzickej ale aj po stránke emocionálnej a citovej, musí byť vychovávané v prostredí, v ktorom sú zabezpečené všetky jeho potreby, v prostredí, ktoré preň nie je stresujúce, ale naopak pokojné a harmonické a musí sa v ňom cítiť šťastne a spokojne. V danom prípade sa stará matka podaným návrhom dožaduje, aby maloletá U. bola zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Stará matka si však s maloletou doposiaľ nevytvorila potrebný citový vzťah, maloletá starú matku ani svojich biologických rodičov riadne nepozná, títo sú pre ňu v zásade cudzími osobami. Maloletá je vychovávaná pestúnkou, túto oslovuje mama, cíti sa pri nej bezpečne a výchova pestúnky o maloletú nasvedčuje tomu, že dieťaťu prospieva po všetkých stránkach. Za týchto okolností nemožno konštatovať, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti by bolo v záujme maloletej, preto okresný súd správne návrh starej matky ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ stará matka v podanom odvolaní ako aj rodičia maloletej vo svojich vyjadreniach okresnému súdu vytkli, že nenariadil vo veci znalecké dokazovanie, odvolací súd k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 127 ods. 1 OSP súd ustanoví znalca len v prípade, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. V danom prípade však okresný súd nemal dôvod na takýto postup, nakoľko bez pochýb zistil, že maloletá U. starú matku prakticky nepozná a naopak, že v starostlivosti pestúnky sa maloletá cíti bezpečne. Nebolo preto potrebné, aby vo veci nariadil vykonanie znaleckého dokazovania. V ďalšom pokiaľ stará matka v odvolaní uviedla, že maloletá si rýchlo zvykla na pestúnku a teda je predpoklad, že rovnako rýchlo si zvykne aj na ňu a ostatných členov rodiny, k tomu odvolací súd uvádza, že takéto experimentovanie s dieťaťom je absolútne neprípustné. V závere odvolací súd dodáva, že ostatné dôvody odvolania (okolnosti ako sa stará matka vlastne dozvedela o tom, že má vnučku) sú vo vzťahu k posudzovanej veci právne irelevantné. Na základe uvedených skutočností odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorý návrh starej matky na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti zamietol, preto rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.