Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/467/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811200688 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6811200688.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: V.. B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., M. XXXX/X, občan SR, proti odporkyni: N.. I. C., Z., so sídlom C. D. XX/XX, v konaní zast. JUDr. Alenou Turčanovou, advokátkou, Advokátska kancelária Poprad, Lúčna 3923/22, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 6 151,30 € s prísl., o náhrade trov konania, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 10. 02. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/200/2011-307 zo dňa 28. 01. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zaviazal okresný súd odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania v sume 267,20 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľovi a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd uviedol: Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07. 02. 2011, podaným na Okresný súd Revúca dňa 08. 02. 2011, pôvodne domáhal od odporkyne náhrady škody vo výške 4 447,95 Eur. Podaním zo dňa 13. 02. 2012 navrhovateľ rozšíril pôvodný návrh o 1 703,37 Eur z titulu náhrady škody v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z. Zmenu návrhu súd pripustil uznesením č.k. 13C/200/2011-104 zo dňa 09. 03. 2012, právoplatného dňa 17. 03. 2012. Rozsudkom č.k. 13C/200/2011- 232 zo dňa 21. 02. 2013 tunajší súd rozhodol vo veci samej tak, že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5 013,13 Eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2011 až do zaplatenia a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň súd rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh bude v celom rozsahu zamietnutý. Zároveň žiadala, aby navrhovateľ bol zaviazaný k úhrade trov odvolacieho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 13Co/231/2013- 290 zo dňa 17. 12. 2013, právoplatným dňa 31. 12. 2013, rozsudok tunajšieho súdu potvrdil. O trovách odvolacieho konania nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p. a § 151 ods. 3 O.s.p. Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenie tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 73 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74. Podľa § 74 citovanej vyhlášky, ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov. O trovách prvostupňového konania vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa vo veci samej súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru víťazstva účastníka vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. V konaní bol navrhovateľ úspešný v časti o zaplatenie sumy 5 013,13 Eur s príslušenstvom a neúspešný v časti o zaplatenie 1 138,17 Eur s príslušenstvom. Čistý úspech navrhovateľa teda predstavuje 3 874,96 Eur s príslušenstvom (5 013,13 Eur - 1 138,17 Eur), čo v pomere k predmetu konania (6 151,30 Eur) predstavuje 62,99 % (3 874,96 : 6 151,30 x 100). Navrhovateľovi tak bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 62,99 %. Pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania navrhovateľa súd vychádzal z písomné vyčíslenia trov konania predloženého navrhovateľom na pojednávaní dňa 31. 01. 2013. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania vo výške 492,48 Eur, z toho súdny poplatok za návrh 266,50 Eur, doplatok súdneho poplatku 102,50 Eur, cestovné osobným motorovým vozidlom z Revúcej do Banskej Bystrice a späť, nasledovne: - dňa 03.02. 2012 - osobné nahliadnutie do spisu - náhrada za 210 km, pri spotrebe 6,9l na 100 km = 14,49l nafty x 1,42 Eur/l, spolu vo výške 20,58 Eur - pojednávanie dňa 06. 03. 2012 ................................20,58 Eur - pojednávanie dňa 15. 05. 2012 ................................20,58 Eur - dňa 13. 08. 2012 - osobné nahliadnutie do spisu.....20,58 Eur - pojednávanie dňa 25. 10. 2012 ................................20,58 Eur - pojednávanie dňa 31. 01. 2013.................................20,58 Eur. Celkovo teda navrhovateľ vyčíslil cestovné na sumu 123,48 Eur, pričom nepredložil súdu technický preukaz použitého osobného motorového vozidla (osvedčenie o evidencii), na základe ktorého by mal súd možnosť preskúmať správnosť výšky uplatnených náhrad cestovného. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľovi patrí náhrada cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom (autobusom) z Revúcej do Banskej Bystrice a späť (6x), spolu vo výške 55,20 Eur (12x jednosmerné obyčajné cestovné 4,60 Eur). Súd uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 267,20 Eur. Z uplatnených trov konania súd priznal navrhovateľovi náhradu súdneho poplatku (369,- Eur) a cestovného (55,20 Eur), v rozsahu 62,99 % , t.j. 267,20 Eur (424,20 Eur : 100 x 62,99 %). Súd v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. V odvolacom konaní mal navrhovateľ plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnej odporkyni. Hoci si navrhovateľ náhradu trov odvolacieho konania uplatnil v podaní zo dňa 29. 04. 2013 (vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporkyne), svoje trovy doposiaľ nevyčíslil (hoci rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2014), z obsahu spisu nevyplývajú, preto súd navrhovateľovi ich náhradu nepriznal. Neúspešnej odporkyni súd náhradu trov odvolacieho konania, uplatnených podaním zo dňa 11. 04. 2013, nepriznal“. Proti uzneseniu odvolanie podal navrhovateľ. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a zaviazať odporkyňu k úhrade trov konania v sume 401,37 €. S rozhodnutím o nepriznaní trov odvolacieho konania vyslovil súhlas. Navrhovateľ poukazoval, že jeho čistý úspech ak bol 5 013 € s prísl. čo predstavuje jeho čistý úspech 81,50 % a nie 62,99 % ako sa to uvádza v napadnutom rozhodnutí. Ďalej navrhovateľ uviedol, že mu boli vrátené prílohy predložené do spisu v priebehu konania. V obálke sa nachádzalo aj osvedčenie o evidencii osobného motorového vozidla DAIMLER CHRYSLER, ev. č. S.T.. Je preto nesprávne tvrdenie okresného súdu, ktorý uvádza, že navrhovateľ nepredložil technický preukaz použitého motorového vozidla (osvedčenie o vozidle). Osvedčenie sa nachádzalo na okresnom súde od 31. 01. 2013 až do 21. 01. 2014, kedy mu bolo doručenkou vrátené. Vrátil súdu to isté osvedčenie späť, pretože je možné, že ho súd nemal k dispozícii keď stanovoval výšku cestovného. K podanému odvolaniu sa odporkyňa vyjadrila. Uviedla, že súdom boli správne vypočítané trovy podľa pomeru úspešnosti navrhovateľa v rozsahu 62 % a nie 81,50 % ako to navrhovateľ uvádza. Pokiaľ ide o náhradu nároku navrhovateľa za cestovné, za použitie motorového vozidla je treba uviesť, že navrhovateľa vozil na pojednávanie jeho syn Ing. Branislav Grenda na vozidle Mercedes a nie na vozidle DAIMLER CHRYSLER. Navrhovateľ si uplatňuje cestovné vozidlom DAIMLER CHRYSLER. Odporkyňa však zdôraznila a poukázala na ust. § 74 vyhl. č. 543/2005 Z. z., podľa ktorého ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným prostriedkom, poskytne sa pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov. Okolnosti tohto prípadu však nevyžadovali, aby navrhovateľ cestoval na pojednávanie autom a nie hromadným dopravným prostriedkom, preto mu súd správne priznal náhradu cestovného hromadným dopravným prostriedkom. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu ručenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne. Rozhodnutie okresného súdu, pokiaľ podľa pomeru úspechu a neúspechu priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 62,99 % je správne. Ak podľa ust. § 142 ods. 2 OSP má byť náhrada trov pomerne rozdelená, je potrebné určiť pomer úspechu obidvoch strán k celému predmetu konania. Navrhovateľ žiadal priznať sumu 6 151,30 €. Priznané mu však bolo iba 5 013,13 €. To znamená, že v rozsahu žalovanej veci bol úspešný približne v 81,51 %. Neúspech navrhovateľa vo veci bol približne v 18,50 %. Od úspechu 81,51 je potrebné odpočítať neúspech 18,50 % a výsledok je percentuálna výška trov v akej možno úspešnejšiemu účastníkovi náhradu trov priznať. Ustálenie okresným súdom tejto percentuálnej výšky v rozsahu 62,99 % treba považovať za správne. Je pravdou, že osvedčenie o technickom preukaze bolo navrhovateľovi vrátené skôr ako pristúpil okresný súd k výpočtu náhrady trov konania a teda aj cestovného. Súd nesprávne svoje rozhodnutie odôvodňoval tým, že navrhovateľ nepredložil technický preukaz a preto mu možno priznať náhradu iba za cestovné hromadným dopravným prostriedkom. Priznať navrhovateľovi náhradu trov cestovného iba hromadným dopravným prostriedkom bolo však zo strany okresného súdu správne. Treba totiž vychádzať zo zákona č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy. Podľa § 72 ods. 1 zákona, k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona, nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Podľa ods. 2 citovaného paragrafu osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom, okrem prípadov podľa § 74. Podľa § 74 zákona, ak okolnosti prípade vyžadujú, aby cesta bola vykonávaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov. Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. V tomto zákonnom ustanovení zákon považuje za osobitný predpis zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ ani odvolaciemu súdu nepredložil žiadny doklad, z ktorého by vyplývalo, že v jeho prípade okolnosti vyžadovali, aby cesta bola vykonaná osobným motorovým vozidlom a nie verejným hromadným dopravným prostriedkom. Vzhľadom k vyššie uvedenému treba potom považovať uznesenie okresného súdu za vecne správne. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.