Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/290/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812204976 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6812204976.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcovi D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, AK Lučenec, J. Kráľa 5/a, o zaplatenie sumy 3 329,53 eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Revúca zo dňa 02. 05. 2013, č. k. 3C/84/2013 - 77, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom v konaní na strane odporcu voči platobnému rozkazu Okresného súdu Revúca č. k. 3Ro/311/2012 - 34, zo dňa 22. 11. 2012. V rozhodnutí uviedol, že okresný súd rozhodol platobným rozkazom, ktorý doručil odporcovi dňa 10. 04. 2013. Odporca proti platobnému rozkazu odpor nepodal. Vedľajšiemu účastníkovi bol platobný rozkaz doručený dňa 09. 04. 2013, dňa 11. 04. 2013 podal vedľajší účastník odpor. Súd následne požiadal odporcu, či súhlasí s podaním odporu. V stanovenej lehote sa odporca nevyjadril, súd preto podľa § 174 ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietol odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou osobou, pretože odporca nedal súhlas s odporom, ktorý podal vedľajší účastník. Proti rozhodnutiu sa odvolal vedľajší účastník. Namietal, že súd mu svojím postupom znemožnil realizáciu jeho procesných práv vedľajšieho účastníka, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.). Namietal, že pokiaľ zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a žalobný nárok je súčasne sčasti v zjavnom rozpore so zákonom, potom podľa § 127 ods. 7 a ods. 9 O. s. p. nemôže byť platobný rozkaz vydaný, pričom súd skúma tieto nedostatky ex offo. Danú vec nebolo možné vybaviť v rozkaznom konaní, preto neprichádza do úvahy možnosť polemiky o oprávnení vedľajšieho účastníka na podanie odporu. Prvostupňový súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka, pričom tento postup považuje za protizákonný, pretože im bezdôvodne odníma právo byť účastníkom konania. Poukázal na § 93 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého prípadný nesúhlas hlavného účastníka s podaným odporom, ktorý v jeho prospech podal vedľajší účastník, musí byť „kvalifikovaný“, teda hlavný účastník ho musí urobiť so znalosťou veci. Súd musí posúdiť osobnostné dispozície hlavného účastníka správne chápať význam úkonu vedľajšieho účastníka a musí posúdiť aj samotný úkon, či tento je v prospech hlavného účastníka, ktorého v konaní podporuje, alebo tento úkon odporuje jeho záujmom. Súd preto neodmietne odpor vedľajšieho účastníka, ktorý je zjavne v prospech jeho oprávnených záujmov, o ktorých hlavný účastník nemusí byť informovaný. Prípadná nečinnosť odporcu nemôže byť posudzovaná za konkludentný súhlas s uplatnenou žalobou, ale je prejavom rezignácie neinformovaného spotrebiteľa. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje i s jeho odôvodnením, v ktorom zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých úvah dospel k danému rozhodnutiu, pričom správne aplikoval aj príslušné právne normy. V konaní bolo nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania na základe vlastnej vôle, jeho vstup nebol namietaný, preto získal všetky práva v zmysle ust. § 93 O. s. p. Ovšem, toto právo nie je absolútne, ale je limitované hlavným účastníkom konania, v danom prípade odporcom. V konaní vedľajší účastník nemôže ísť proti záujmom odporcu. Prvostupňový súd správne postupoval, keď vyzval odporcu, aby sa vyjadril, či s podaným odporom vedľajším účastníkom súhlasí. Odporca nepodal pozitívne vyjadrenie, to znamená, nevyjadril súhlas s úkonom vedľajšieho účastníka. V danom prípade nemožno z ničoho usudzovať, ako to uvádza v odvolaní vedľajší účastník, že by osobnostné dispozície odporcu neboli dostatočné a že by súd mal rozhodovať proti jeho vôli. Z ničoho nevyplýva možnosť nahrádzať vôľu hlavného účastníka a usudzovať, či odpor je v prospech alebo neprospech jeho oprávneného záujmu. Túto skutočnosť by mohol ozrejmiť svojím postupom len odporca. Totiž nie vždy daný postup vedľajšieho účastníka môže byť na prospech hlavného účastníka, ktorého zastupuje. Vhodné je povedať aj to, že pokiaľ mieni vystupovať vedľajší účastník na obranu spotrebiteľa, zdá sa byť logickým, že s ním vstúpi do kontaktu, prípadne mu vysvetlí jeho práva povinnosti a bude vystupovať na jeho obranu len v rozsahu porušených práv voči takémuto spotrebiteľovi. Je pravdou, že vedľajší účastníci vystupujú na strane spotrebiteľov bez toho, aby títo prejavili o to akýkoľvek, čo i len menší záujem. Všeobecné poskytovanie ochrany vo vzťahu k odporcovi, aj keď si to sám nepraje, pretože zrejme má na to iný dôvod, nemožno chápať ako absolútne právo vedľajšieho účastníka vstupovať do práv takéhoto spotrebiteľa. Bez konzultácie vedľajšieho účastníka s odporcom ani tento vedľajší účastník nemôže mať dostatočnú vedomosť o tom, či jeho úkon je na prospech hlavnému účastníkovi alebo nie. Súdy v zmysle § 93 ods. 4 O. s. p. na odstránenie prípadných nejasností oslovia hlavného účastníka a vyžiadajú si od neho stanovisko k úkonu vedľajšieho účastníka, aby súd mohol posúdiť, či tento úkon odporuje úkonu hlavného účastníka alebo nie. Ak hlavný účastník nevyjadrí pozitívny súhlas s týmto úkonom, nemožno dospieť k záveru, že súd môže rozhodovať proti vôli takého to účastníka, pretože netreba opomínať ani skutočnosť, že existuje v spore prípadná možnosť náhrady trov konania, ku ktorej môže byť takýto hlavný účastník zaviazaný. Prvostupňový súd preto bezdôvodne neodmietol odpor vedľajšieho účastníka, ani jeho právo byť účastníkom, pretože účastníkom konania sa vedľajší účastník stal vstupom do tohto konania. Skutočnosť, že nastala situácia, akú predpokladá § 93 ods. 4 O. s. p., nie je odňatím práva byť účastníkom, pričom predpoklad, z ktorého vychádza vedľajší účastník, že každý spotrebiteľ je neinformovaný a rezignuje, je účelová obrana, a vzhľadom na množstvo vecí, v ktorých súdy rozhodujú, súd začína mať dostatočné podozrenie, že v danom prípade nejde o ochranu spotrebiteľa, ale o možnosť uplatniť si trovy konania voči navrhovateľom. Je pravdou, že súd by nemal vydať platobný rozkaz, ak zistí, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, alebo že uplatnený nárok je v zjavnom rozpore so zákonom, avšak posúdenie daných skutočností na základe uplatneného nároku nemusí byť vždy jednoznačné a nemusí byť vždy nastať stav, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. To, že následne v konaní takáto skutočnosť vyjde najavo, neznamená, že súd vec nemôže vybaviť v rozkaznom konaní. Ak súd rozhodne platobným rozkazom, odporca má právo, podať riadny opravný prostriedok voči takémuto rozhodnutiu. Ak sa rozhodne nenamietať voči platobnému rozkazu, zrejme po uvážení, že nie je v práve, je to osobné právo účastníka konania rozhodnúť sa, ako bude v konaní postupovať. Ak by tomu tak nebolo, potom by sa musel prijať záver, že každá spotrebiteľská vec je taká, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky, súd nikdy nemôže vo veci rozhodnúť platobným rozkazom a vždy na strane odporcu musí vystupovať vedľajší účastník na jeho obranu. Tento všeobecný záver však nemožno prijať ako správny. Záverom odvolací súd dodáva, že nemožno zamieňať tzv. rezignovanosť neinformovaného spotrebiteľa s pojmom vlastnej nezodpovednosti, ochoty sa vôbec vecou zaoberať a vôbec urobiť akýkoľvek úkon na svoju obranu. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.