Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/274/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209652 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912209652.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36613854 proti odporkyni : E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S. č. XX, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ul. J. Kráľa č. 5/A za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ul. J. Kráľa č. 5/A o zaplatenie sumy 634,69 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/1330/2012 - 132 zo dňa 29. 04. 2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporkyni 83,86 eur trov konania a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne 182,12 eur trov konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre späťvzatie návrhu navrhovateľom podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p. Zároveň vrátil navrhovateľovi súdny poplatok 31,37 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. O náhrade trov konania rozhodol tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni 83,86 eur trov konania a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne 182,12 eur trov konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia právnemu zástupcovi odporkyne a vedľajšieho účastníka. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. pričom vychádzal z toho, že navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a preto je povinný uhradiť trovy odporkyni a vedľajšieho účastníka. Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že výrok súdu je nepreskúmateľný a zmätočný, keď priznáva právnemu zástupcovi odporkyne a vedľajšieho účastníka náhradu trov konania za účasť na pojednávaní dňa 19. 02. 2013, pričom predmetné pojednávanie bolo už dňa 12. 02. 2013. Zároveň poukazuje na to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Ohľadne právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka poukazuje na to, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Ďalej uvádza, že „vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu v 3/ rade za účelom jeho práv z vlastnej iniciatívy“ a „vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu v 1/ rade a v 2/ rade za účelom ochrán ich práv . . .“. Konštatuje, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Vrámci preukazovania účelnosti vynaložených trov konania poukázal zároveň na rozhodnutia iných krajských súdov, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní považuje za nadbytočné, účelové a nehospodárne, navrhol napadnutý výrok o trovách konania zmeniť a odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Odporkyňa a vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhli uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdiť ako správne a zaviazať navrhovateľa aj na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O. s. p . K zrušeniu rozhodnutia okresného súdu v odvolaním napadnutej časti došlo z dôvodu, že účastníkovi konania (navrhovateľovi) sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom je potrebné považovať aj prípad, keď rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Rozhodnutie okresného súdu preukazuje v odvolaním napadnutej časti znaky zmätočnosti a nepreskúmateľnosti tak, ako na ne v odvolaní poukázal aj navrhovateľ. Zmätočnosť vyplýva zo skutočností, že okresný súd vrámci priznávania náhrady trov konania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi, uvádza aj úkon právnej služby vykonaný dňa „19. 02. 2013“ za účasť na pojednávaní v tento deň, ako aj náhradu cestovných výdavkov za cestu uskutočnenú v uvedený deň. Po preskúmaní spisu vyplynulo, že pojednávanie vo veci samej za neprítomnosti navrhovateľa, ale za účasti odporkyne a jej právneho zástupcu, ktorý zároveň zastupoval aj vedľajšieho účastníka, prebehlo dňa 12. 02. 2012. Pojednávanie bolo ukončené odročením za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 19. 02. 2013. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19. 02. 2013 však vyplýva,. že účastníci konania sa nedostavili a preto pojednávanie bolo odročené na deň 30. 04. 2013 o 9:00 hod. za účelom opätovného predvolania účastníkov konania. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti priznanie náhrady trov konania, za účasť na pojednávaní a náhrady cestovných výdavkov za cestu uskutočnenú dňa 19. 02. 2014, nekorešponduje s reálnymi úkonmi vykonanými súdom a zachytenými v spise. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu v odvolaním napadnutej časti odvolací súd vidí v nedostatočnom odôvodnení priznanej náhrady trov konania tak odporkyni, ako aj vedľajšiemu účastníkovi. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nepoukázal na to, z ktorého právneho predpisu vychádzal pri priznaní náhrad právnemu zástupcovi odporkyne a vedľajšieho účastníka za jednotlivé úkony právnej služby, nešpecifikoval úkony právnej služby zmysle § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, neodôvodnil z akého dôvodu priznáva tarifnú odmenu zníženú o 50%, nešpecifikoval na základe akých výpočtov došiel k priznaniu náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času. Rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti je z tohto hľadiska nepreskúmateľné, pričom odvolaciemu súdu aj vzhľadom na zmätočnosť odôvodnenia nezostala iná možnosť, než rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom uvedené vady neumožňovali odvolaciemu súdu rozhodnutie zmeniť. K ďalším námietkám uvedeným navrhovateľom v odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu však odvolací súd poznamenáva, že nie sú dôvodné. Navrhovateľ zrejme v dôsledku hromadného podávania odvolaní a kopírovania odôvodnenia odvolaní nepostrehol, že na strane odporkyne vystupuje len jedna fyzická osoba a nie odporcovia v 1/ až 3/ rade tak, ako na to poukazoval v odvolaní. Čo sa týka navrhovateľom namietanej účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza, že účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. V ust. § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z ust. § 18 O. s. p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Podľa § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25 ods. 1 O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Z citovaných ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Pri zastupovaní je taktiež potrebné prihliadnuť na princíp tzv. „rovnosti zbraní“ pričom aj navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, resp. ho spochybňuje poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný dôvod, pričom odporuje vyššie citovanej právnej úprave. Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník na strane ktorého stojí (§ 93 ods. 4 O. s. p.). V zmysle ods. 3, do konania vstupuje z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, pričom nenastala situácia, ktorú predpokladá citované ustanovenie v poslednej vete, že by musel súd o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodovať. Vstup vedľajšieho účastníka do konania nie je podmienený v takomto prípade súhlasom spotrebiteľa a dokonca ani jeho vedomosťou o vstupe združenia do konania. Ust. § 137 O. s. p. vymenúva trovy konania medzi ktorého patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, pričom takouto osobou je aj združenie. V citovaných ustanoveniach je zákonodarcom implementovaná Smernica o ochrane spotrebiteľa č. 93/13/EHS pred nekalými zmluvnými podmienkami a v čl. 7 stanovená povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu spotrebiteľom mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným prostriedkom je aj vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka so všetkými procesnými právami ako aj povinnosťami. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešný právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil, vrátane právneho zastúpenia, by bolo nesprávnym výkladom čl. 7 citovanej Smernice. V konečnom dôsledku by v praxi znamenalo, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov by bolo odrádzané od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane by dodávateľovi bolo umožňované bez rizika si od spotrebiteľom naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky. Záver okresného súdu v tom, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov konania, je preto správny. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.