Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/320/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213877 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213877.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., sídlo 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 23. 12. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/319/2012-38 zo dňa 02. 12. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, zamietol aj žalobu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že v exekučnom konaní súd nerozhodol v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Potom si žalobca uplatňoval majetkovú škodu, ktorá mu vznikla tým, že okresný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, uplatňoval si tiež nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na základe nesprávneho postupu súdu boli ohrozené legitímne očakávania žalobcu a k vzniku rizík v súvislosti so zánikom povinného k zmareniu účelu exekučného konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, nemohol žalobca včas a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žaloba je neopodstatnená. Táto je zmätočná, chýbajú základné údaje o exekučnom konaní, nie je zrejmé či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený. Postup súdu nemôže byť nesprávnym úradným postupom a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktoré by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Žalobca nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rozhodnutím uznesenia č. k. 13NcC/569/2012 zo dňa 16. 10. 2012 a tiež pripojením spisu sp. zn. 3Er/2611/2010. Žalobca spolu s návrhom na zrušenie nariadeného pojednávania podal návrh na prerušenie konania z dôvodu, že podal sťažnosť na ústavný súd v konkrétnej veci, pretože Krajský súd v Banskej Bystrici mu porušil právo tým, že nevylúčil sudcov okresného súdu z konania a tým boli porušené práva žalobcu na zákonného sudcu a právo na nestranný súd. Okresný súd vec právne odôvodnil ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Uviedol, že o zaujatosti sudcov okresného súdu už bolo rozhodnuté nadriadeným súdom a týmto rozhodnutím je okresný súd viazaný, nie je potom dôvod prerušovať konanie vzhľadom na to, že žalobca podal sťažnosť na ústavný súd. Okresný súd tiež konštatoval, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že sťažnosť na ústavný súd vôbec podal. Vo veci samej okresný súd poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. a tiež ust. § 9 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vec právne posúdil tiež ust. § 44 ods. 2 a ust. § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP. Okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že oprávnený podal návrh na exekúciu dňa 11. 08. 2010, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 20. 10. 2010. Súd rozhodol dňa 09. 11. 2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Okresný súd konštatoval, že v exekučnej veci existovali dôvody, pri ktorých neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Je možné konštatovať, že žalobca nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu a to nesprávny úradný postup okresného súdu. Pokiaľ by na strane žalobcu mala vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma na základe konštatovania zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné na jednej strane uviesť, že v právomoci okresného súdu nie je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie konštatovať túto skutočnosť môže len ústavný súd a to na základe sťažnosti oprávnenej osoby. Na druhej strane je potrebné uviesť, že v danej veci neplatila lehota 15 dní na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodnutie ústavného súdu resp. judikatúru ústavného súdu , z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy. Žalobca podával hromadné podania v rámci republiky a to niekoľko tisíc až desaťtisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov a tým de facto znemožnil rozhodnúť súdom v primeraných lehotách. Návrhy na exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že žalobcom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 OSP, pretože sa žalobca bez ospravedlnenia nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody, predložil súdu listiny spojené s označenými dôkazmi. Žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Rozhodnutie súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Rozhodnutie súdu neprichádza do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Súd tak porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako tak aj chýbajú dôvody pri nemajetkovej ujme. Žalobca mal v úmysle pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to prostredníctvom znaleckého posudku. Súd žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 OSP. Neoznámil, kedy hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal žalobca priestor navrhnúť a predložiť ďalšie dôkazy. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôsledku podaného odvolania krajský súd prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP). Potom je potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie jeho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolacie dôvody žalobcu nie vždy korešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP),v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil, že žalobcovi bola prípadne postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že vo veci rozhodol vylúčený sudca, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že by súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že vo veci nerozhodoval nestranný sudca. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že o námietkach zaujatosti vznesenej žalobcom v podanej žalobe rozhodol krajský súd ako súd nadriadený tak, že uznesením č. k. 13NcC/569/2012-10 zo dňa 16. 10. 2012 vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota vedenej pod sp. zn. 9C/319/2012 nebol vylúčený zákonný sudca JUDr. Ivan Ďalak. Potom otázka zákonného sudcu bola vyriešená uznesením krajského súdu ako súdu nadriadeného. V tejto súvislosti odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v uznesení č. k. 13NcC/569/2012-10 zo dňa 16. 10. 2012 a nepovažuje za potrebné opätovne v tomto rozsudku uviesť, to čo už bolo uvedené v uznesení. Od vydania uznesenia o nevylúčení zákonného sudcu, v ktorom krajský súd ako súd nadriadený podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo k žiadnym takým skutočnostiam, ktoré by mohli mať prípadne vplyv na nestrannosť zákonného sudcu. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že meritórnemu rozhodnutiu vo veci súdom nepredchádzalo v čase jeho vydania rozhodovanie o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, proti ktorému mal okresný súd pripustiť odvolanie; žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania a zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9C/319/2012 okresný súd rozsudkom č. k. 9C/319/2012-38 zo dňa 02. 12. 2013 rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania tak, že tento zamietol. Potom pred rozhodnutím vo veci samej skúmal či sú splnené podmienky pre prerušenie konania na základe návrhu žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza. Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol. Okresný súd teda pred rozhodnutím vo veci samej skúmal či sú splnené podmienky pre prerušenie konania na základe návrhu žalobcu. V návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z prejednávania veci vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu podľa žalobcu bolo zasiahnuté do jeho základných práv a to konkrétne základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, to znamená práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom. Účastník môže navrhnúť prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. V takýchto prípadoch súd prerušuje konanie, pokiaľ rozhodnutie súdu závisí na takej otázke, ktorú súd ako predbežnú otázku riešiť nesmie (viď úplné znenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP). Pokiaľ položená otázka nebola príslušným orgánom právoplatne rozhodnutá, musí súd konanie prerušiť a za tým účelom vyčkať na rozhodnutie príslušného orgánu. Toto rozhodnutie bude základom ďalšieho rozhodnutia všeobecného súdu. V tomto prípade dokonca ak nie je takéto konanie o predbežnej otázke začaté, súd dáva podnet na jeho začatie. Prerušenie konania podľa citovaného však nemožno rozširovať na prípady, keď namietanú otázku už vyriešili všeobecné súdy a prerušenie konania by malo slúžiť iba k tomu, aby sa konanie pretiahlo tak dlho, pokiaľ nebude o navrhovanej otázke rozhodnuté na základe mimoriadneho opravného prostriedku alebo dokonca rozhodnutia ústavného súdu s tým, že by na základe mimoriadneho opravného prostriedku alebo rozhodnutia ústavného súdu bola už súdom vyriešená otázka rozhodnutá inak. Takýmto postupom by bol jednoducho negovaný zákonný postup všeobecných súdov. Všeobecné súdy pri vznesení takejto požiadavky na prerušenie konania by prakticky nikdy nemohli konať až do rozhodnutia ústavného súdu, prípadne dokonca Európskeho súdu (ad absurdum). Nie je teda daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu SR a to v skutkovo a právnej totožnej veci (napr. vo veci sp. zn. I. ÚS 89/2013, I. ÚS 92/2013). Okresný súd teda dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania, ani podľa § 109 ods. 2 písm. c), OSP, pretože neprebieha konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žiadna z odvolacích námietok žalobcu nebola uplatnená dôvodne, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu toho ktorého okresného súdu. Ústavný súd sťažnosti žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci prerokovať a rozhodnúť takú vec (napr. v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 89/2013, I. ÚS 92/2013) s odôvodnením, že o veci napriek rozhodnutiu nadriadeného súdu rozhoduje sudca, ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z prejednávania vylúčený, je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa OSP a Ústavný súd nemá právomoc preskúmavať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/319/2012 rozhodol uznesením č. k. 13NcC/569/2012-10 zo dňa 16. 10. 2012 tak, že zákonný sudca JUDr. Ivan Ďalak nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci. Okresný súd teda dospel k správnemu názoru, že v súdenej veci neexistoval dôvod na prerušenie konania. Odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správnej potvrdil. Odvolací súd záverom ešte poukazuje, že ani skutočnosť, na ktorú poukázal žalobca v odvolaní, že v obdobných prípadoch iné nadriadené súdy v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčili všetkých sudcov príslušného súdu, nie je dôvodom na prerušenie konania. Z dôvodu, že v konaní už bolo uznesením krajského súdu rozhodnuté o nevylúčení zákonného sudcu, toto je právoplatné, teda záväzné pre účastníkov v predmetnom súdnom konaní. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces, pretože žalobca pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Tvrdenie žalobcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný podal vo veci vyjadrenie na základe výzvy súdu a toto došlo okresnému súdu dňa 22. 11. 2013. Termín pojednávania, na ktorý bol žalobca riadne a včas predvolaný, bol vytýčený na termín 02. 12. 2013, je zrejmé, že žalobca mal dostatočný priestor na prípravu pojednávania, zároveň možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to vrátane aj exekučného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý je súčasťou spisu. Neobstojí ani ďalšie tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Tak ako je vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že okresný súd vo veci nariadil pojednávanie a na toto pojednávanie bol žalobca riadne a včas predvolaný. Na uvedené pojednávanie sa žalobca nedostavil. Neuviedol dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohol na pojednávanie dostaviť. Okresný súd vo veci pojednával, svedčí o tom zápisnica o pojednávaní zo dňa 02. 12. 2013 (č. l. 37 - 37 p. v. spisu). Okresný súd v zápisnici o pojednávaní konštatuje, že sa účastníci a ani právny zástupca žalobcu na pojednávanie nedostavili, hoci predvolania na termín pojednávania majú riadne vykázané. Žalobca žiadal zrušiť nariadené pojednávanie až do rozhodnutia o otázke nestrannosti zákonného sudcu. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednania veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 OSP) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 OSP). Keďže účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (napr. zástupcu na základe plnomocenstva; § 22 a nasl. OSP) má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávanie v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ale nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania v právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak a ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon nešpecifikuje čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd ale môže žiadosť o odročenie pojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania. V súdenej veci riadne predvolaný žalobca (splnomocnený právny zástupca) svoju neúčasť na pojednávaní ničím neospravedlnil, neuviedol teda žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania zúčastniť. Okresný súd potom dôvodne pokračoval v konaní aj keď bol žalobca nečinný. Riadne predvolaný účastník sa nedostavil na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Súd potom môže prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka vec, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 OSP). Ust. § 101 ods. 2 OSP určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to: a) riadne predvolanie a b) absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, ale nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). V súdenej veci boli ale splnené súčasne obe tieto podmienky. Žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný a absentuje existencia akéhokoľvek dôvodu na odročenie pojednávania pretože žalobca nepodal žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca bol teda na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Potom prejednanie veci na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, nie je možné považovať za postup súdu, ktorým by bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa k vykonaným listinným dôkazom, vrátane listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou exekučných spisov, prípadne možnosť navrhnúť dôkazy na postup svojich tvrdení. Žalobcovi nebolo postupom okresného súdu odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, prípadne sa oboznámiť s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a pod. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom uviedol, prečo nepovažuje lehotu, v ktorej bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá za neprimerané a teda, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Odvolací súd teda poukazuje na závery okresného súdu. Okresný súd teda v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, keď vychádzal najmä z príslušného exekučného spisu. Vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané v akej lehote rozhodol exekučný súd o zamietnutí návrhu súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. S listinnými dôkazmi mal žalobca, prípadne jeho právny zástupca možnosť oboznámiť sa priamo na pojednávaní, prípadne spôsobom, ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok a to napr. aj nahliadnutím do spisu a pod.. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v súdenej veci je vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým aj zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu a to nesprávny úradný postup v konaní nebol zistený. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že okresný súd rozhodol vo veci so zbytočnými prieťahmi. Nedošlo teda k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti. Potom okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi, teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v súdenej veci nedošlo k prieťahom a to s poukazom na ním zistený skutkový stav. Nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca, ale podaným odvolaním nenamietal súdom zistený skutkový stav veci a právne závery okresného súdu, ktoré boli hmotnoprávnym dôvodom na zamietnutie návrhu. Okresný súd spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 OSP svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 OSP, teda na základe zásady úspechu vo veci. Žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech nežiadal priznať náhradu trov konania. Tomuto trovy konania ani nevznikli. V odvolacom konaní úspešný žalovaný nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 OSP). Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech. Nepatrí mu potom náhrada trov odvolacieho konania. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.