Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 21Sd/26/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200145 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200145.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa A. A., nar. XX. A. XXXX, bytom A. X. XXX/XX, D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 7.novembra 2013 a rozhodnutia odporkyne totožného čísla z 3.marca 2015, obidve o zvýšení sumy invalidného dôchodku, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 7. novembra 2013 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 3.marca 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím zo 7.novembra 2013 odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa od 20.septembra 2013 na 294,60 € mesačne v súvislosti so zmenou miery poklesu jeho pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % pri vzniku invalidity na aktuálnych 55 % od 20.septembra 2013. Konkretizovala spôsob výpočtu zvýšenej dôchodkovej dávky.
Rozhodnutím z 3.marca 2015 zvýšila odporkyňa sumu invalidného dôchodku navrhovateľa od 17.októbra 2014 na 542,10 € mesačne a na základe zákonnej valorizácie od 1.januára 2015 na 546,70 € mesačne, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia bol v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľa a od 17.októbra 2014 bolo konštatované trvanie jeho invalidity so 75 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Uvedeným došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky dôchodkovej dávky. Spôsob výpočtu zvýšenej dôchodkovej dávky konkretizovala s tým, že prípadné navýšenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa už výšku invalidného dôchodku neovplyvní.
Navrhovateľ sa odvolal voči prvému označenému rozhodnutiu, pretože posudok posudkového lekára považoval za nesprávny. Zdôraznil, že pre závažné fyzické a psychické zdravotné ťažkosti nie je schopný pracovať a odborní lekári ho informovali, že má nárok na plný invalidný dôchodok. Odvolal sa aj voči druhému označenému rozhodnutiu a žiadal, aby bola jeho invalidita so 75 % poklesom pracovnej schopnosti konštatovaná spätne a aby mu bol ušlý invalidný dôchodok doplatený, pretože predloženými odbornými lekárskymi nálezmi preukázal, že jeho zdravotné ťažkosti, pre ktoré bol uznaný invalidným so 75 % poklesom pracovnej schopnosti existovali už v skoršom období.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podaných odvolaniach. Predložil aktuálne psychiatrické nálezy, ktoré boli dodatočne posudkovo vyhodnotené.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutia potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na výsledky posúdenia zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich vplyvu na jeho pracovnú schopnosť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že označené rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol.3, písm. a) a b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) ich stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 35 - 45 % a pre ťažkú formu tohto ochorenia v rozpätí 50 - 80 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný invalidným od 12.novembra 2010 na základe opakovanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku z 29.októbra 2010 v odvolacom správnom konaní. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo označené ochorenie podporného a pohybového aparátu, pre ktoré mu bol priznaný 35 % pokles pracovnej schopnosti a uvedené bolo navýšené o ďalších 10 % pre ochorenie dýchacej sústavy. Rozhodnutím odporkyne z 10.mája 2011 mu na základe uvedeného bol priznaný invalidný dôchodok od 12.novembra 2010. Rozhodnutie bolo potvrdené v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu.
11.mája 2012 požiadal navrhovateľ o zvýšenie invalidného dôchodku. Jeho žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím odporkyne z 21.júna 2012, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval pri trvajúcej invalidite pokles jeho pracovnej schopnosti naďalej na úrovni 45 %. V preskúmavacom konaní krajského súdu bolo uvedené rozhodnutie potvrdené.
Ďalšiu žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku podal navrhovateľ 20.septembra 2013, pretože došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 20.septembra 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z psychologických a psychiatrických vyšetrení z roku 2012 a 2013 a za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil chronickú depresívnu poruchu na úrovni stredne ťažkého stupňa, tj. duševné ochorenie v zmysle kapitoly V., pol. 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pokles jeho pracovnej schopnosti pre uvedené ochorenie vyjadril 45 % a ostatné ochorenia tj. dorzalgie, inú špecifikovanú zdĺhavú chorobu pľúc štádium I., chronickú bronchitídu, percepčnú nedoslýchavosť s celkovou stratou sluchu 7,3 % podľa Fowlera, či arteriálnu hypertenziu I. stupňa WHO posudkovo zohľadnil 10 % zvýšením miery poklesu jeho pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že 60-ročný navrhovateľ je ambulantne sledovaný psychiatrom pre recidivujúcu depresívnu poruchu, v čase posudzovania s epizódou ťažkého stupňa ale bez psychotických príznakov. V auguste 2013 absolvoval psychologické vyšetrenie, ktoré konštatovalo organickú poruchu emotivity a osobnosti a kognitívnu organickú poruchu stredne ťažkú až hranične ťažkú. Okrem uvedeného je sledovaný viacerými odbornými lekármi pre bolesť chrbta, ľahkú ventilačnú chorobu pľúc a vysoký tlak, ktoré sa tiež podieľajú na zhoršení jeho zdravotného stavu. Konštatoval, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, preto došlo k zmene miery poklesu jeho pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % pri vzniku invalidity na aktuálnych 55 % od 20.septembra 2013. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne zmenené ani po podaní odvolania, bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne zo 7.novembra 2013.
Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne,
pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 31.januára 2014 vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených pneumologických, interných a psychiatrických vyšetrení z priebehu roka 2013 a 2014 a psychiatrického vyšetrenia z decembra 2012 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že v priznanej 55 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti sú kompletne zhodnotené jeho somatické aj psychické problémy. Aktuálne sú v popredí psychické problémy pod obrazom depresie, ktorú možno hodnotiť ako reaktívnu s nástupom po úmrtí družky, s nutnou psychiatrickou ambulantnou liečbou od 5.decembra 2012. Psychologickým vyšetrením z augusta 2012 bola konštatovaná chronická posttraumatická porucha, ktorej spúšťacím mechanizmom bola smrť blízkeho človeka. Z posudkového hľadiska možno chronickú posttraumatickú poruchu zohľadňovať až s dostatočne dlhým odstupom od traumatizujúcej udalosti (cca 3 roky) na komplexnej liečbe. Konštatoval, že v čase posudzovania neboli využité všetky liečebné možnosti, najmä psychoterapia a hospitalizácia, nakoľko pri uvedených ťažkostiach sa tieto zhoršujú práve v domácom prostredí, čo bolo uvádzané aj v odborných vyšetreniach. Na základe objektívne zistených duševných ťažkostí navrhovateľa, dĺžky a spôsobu jeho liečby považoval priznaný pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici pre stredne ťažké poruchy (45 %) za maximálny. V percentuálnom zvýšení zohľadnil ostatné stabilizované somatické ochorenia. Uviedol, že môže vykonávať fyzické práce bez zaťažovania chrbtice a váhonostných kĺbov v klimaticky vyváženom prostredí.
K zmene posudkového stanoviska dospel po zohľadnení ďalších psychiatrických vyšetrení z priebehu roku 2014, ktoré navrhovateľ predložil v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu. V posudku z 12.februára 2015 konštatoval zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa od 17.októbra 2014 z 55 % na 75 %. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie od uvedeného dňa označil chronickú depresívnu poruchu, jej ťažkú formu v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti pre uvedené ochorenie vyjadril 65 %. 10 % navýšením zohľadnil jeho ostatné somatické ťažkosti. V posudku uviedol, že doplnené vyšetrenia svedčili o pretrvávajúcich psychických ťažkostiach navrhovateľa pod obrazom depresie s postupným zhoršovaním, ktoré boli hodnotené ako posttraumatická porucha s obrazom recidivujúcej depresívnej poruchy. Napriek dostatočnému odstupu od traumatizujúcej udalosti (úmrtie družky v októbri 2012) došlo k fixovaniu psychických zmien navrhovateľa s opakovanými stavmi dekompenzácie, čo bolo dokumentované v odbornom náleze zo 17.októbra 2014. Od uvedeného dátumu dekompenzácia stavu pretrváva, preto aj vzhľadom na priebeh ochorenia a vek navrhovateľa došlo k navýšeniu percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne z 3.marca 2015.
V posudku zo 7.augusta 2015 sa posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne vyjadril k namietanému dátumu vzniku invalidity navrhovateľa so 75 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Zohľadnil psychologické vyšetrenia z priebehu roku 2012 - 2014, pneumologické a interné vyšetrenia z roku 2013 a zotrval na dátume vzniku invalidity navrhovateľa so 75 % poklesom jeho pracovnej schopnosti od 17.októbra 2014. Uviedol, že v odbornom náleze zo 17.októbra 2014 bol napriek kolísavému priebehu od začiatku liečby, od 5.decembra 2012, pri chronickej depresívnej poruche konštatovaný prechod do trvalých nepriaznivých zmien osobnosti, podmienených posttraumatickou stresovou poruchou. Hodnotiť trvalé následky po určitom strese je z posudkového hľadiska možné až s odstupom cca 3 rokov, preto akceptovanie odborného nálezu zo 17.októbra 2014, tj. 2 roky od úmrtia družky je maximálne. K 20.septembru 2013, odkedy navrhovateľ požiadal o zvýšenie miery poklesu jeho pracovnej schopnosti pri psychiatrickej ambulantnej liečbe od 5.decembra 2012 nebolo možné stav hodnotiť ako ustálený na úrovni ťažkej poruchy, pretože liečba netrvala ani rok, efekt psychofarmák v tom období nebolo možné jednoznačne vyhodnotiť, navrhovateľ neabsolvoval ani hospitalizáciu a podľa psychologického vyšetrenia zo 16.augusta 2013 bola v popredí posttraumatická stresová porucha u premorbídne simplexnej subnormnej osobnosti s organickou poruchou stredne ťažkého až hranične ťažkého stupňa. To znamená, že k uvedenému dátumu nebola preukázaná ťažká forma depresie bez možnosti terapeutického ovplyvnenia.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu označených rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď po podaní žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku posudzoval jeho aktuálny zdravotný stav a jeho vplyv na jeho pracovnú schopnosť z toho hľadiska, či došlo k jeho zhoršeniu, pretože zákonným predpokladom pre možnosť zvýšenia sumy invalidného dôchodku je také zhoršenie zdravotného stavu poistenca, ktoré sa prejaví navýšením percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Správne vychádzal z posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov a na zhodnotenie konkrétnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti. Posudkový záver posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne bol vo vzťahu k rozhodnutiu odporkyne zo 7.novembra 2013 potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, ktorý následne, po preukázanej zmene v zdravotných ťažkostiach navrhovateľa v zmysle prechodu do trvalých nepriaznivých zmien osobnosti pri chronickej depresívnej poruche uvedené posudkovo zohľadnil navýšením percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, čo bolo dôvodom na vydanie rozhodnutia z 3.marca 2015. Konkrétny percentuálny pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa bol s ohľadom na vývoj v jeho zdravotných ťažkostiach, ktorý bol preukázaný odbornými nálezmi, posudkovo vyhodnotený vo vyššie citovaných posudkoch posudkových lekárov. Ich závery zodpovedali objektívne zistenému stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľa, posudkovým a zákonným kritériám tak, ako to bolo vyššie konkretizované. Maximálnym možným 10 % navýšením miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa boli zohľadnené aj jeho pridružené zdravotné ťažkosti.
Na základe takto úplne a správne zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľa dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky dôchodkovej dávky, pretože bola preukázaná nepriaznivá zmena v zdravotnom stave navrhovateľa, ktorá sa prejavila navýšením percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti najskôr zo 45 % na 55 % a neskôr až na 75 %. Uvedené správne právne posúdila tak, že rozhodla o zvýšení sumy invalidného dôchodku najskôr od 20.septembra 2013 a rozhodnutím z 3.októbra 2015 aj od 17.októbra 2014. Zákonnosť jej postupu vyplýva z ust. § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Správne bola určená aj suma jednotlivých zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa tak, že odporkyňa správne vychádzala z obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa a z priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol zistený už v čase prvého priznania invalidného dôchodku a v označených rozhodnutiach správne vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá bola platná v čase zmeny miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa a ktorá je pre každý rok určená zákonom a z aktuálnej percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Sumu zvýšenej dôchodkovej dávky navrhovateľa určila správne ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu jeho pracovnej schopnosti v rozhodnutí zo 7.novembra 2013 (§ 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) a ako súčin obdobia dôchodkového poistenia priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty po navýšení percentuálnej miery jeho pracovnej schopnosti na 75 %, v súlade s ust. § 73 ods. 1 cit. zákona.
Pretože krajský súd nezistil žiadne pochybenia odporkyne v súvislosti s jej rozhodnutím o zvýšení sumy invalidného dôchodku navrhovateľa od 20.septembra 2013 a následne od 17.októbra 2014 potvrdil ich ako súladné so zákonom.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.