Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 21Sd/80/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200476 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200476.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa A. O., nar. XX.septembra XXXX, bytom G. XXX/XX, C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16.decembra 2013 v znení rozhodnutia totožného čísla zo 17.apríla 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16.decembra 2013 v znení rozhodnutia totožného čísla zo 17.apríla 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 18.decembra 2013, pretože navrhovateľ nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia pri konštatovanej 20 %, neskôr 30 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a konkretizoval svoje zdravotné ťažkosti, ktoré mu nedovoľujú primerane sa zaradiť do pracovného procesu. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Nesprávnosť rozhodnutia videl v tom, že sa necíti byť schopný pracovať, pretože trpí bolesťami hlavy aj krížov pri chôdzi. V dôsledku bolesti sa mu zvyšuje krvný tlak. Tiež ho bolí operovaný palec na nohe, pociťuje pálenie aj v členku operovanej nohy. Predložil ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré posudkový lekár na žiadosť krajského súdu vyhodnotil. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že ani po dodatočnom posudkovom vyhodnotení ďalších odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľ predložil a na základe ktorých došlo k navýšeniu percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, nedošlo k vzniku jeho invalidity, pretože pokles jeho pracovnej schopnosti nepresiahol 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s ostatným obsahom spisu a po doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne zo 4.novembra 2014 a zo 16.apríla 2015 dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 19.apríla 2013 žiadosťou z 18.novembra 2013. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý v posudku z 18.apríla 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z prepúšťacej správy z hospitalizácie na ortopedickom oddelení a z ortopedických, neurologických, algeziologických, psychiatrických a interných vyšetrení, z RTG vyšetrenia chrbtice z priebehu roku 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil dorzalgie - bolesť chrbta, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu, ktoré zaradil pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3 b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že 49-ročný muž so základných vzdelaním utrpel v apríli 2012 úraz palca ľavej nohy, RTG vyšetrením bola potvrdená závažná artróza v tejto oblasti. Pre pretrvávanie bolestí bola v máji 2013 indikovaná déza palca, jeho bolesti trvajú. Vo februári 2013 bol prvýkrát vyšetrený aj pre bolesti chrbtice na podklade pokročilých degeneratívnych zmien, neurologickými nálezmi nebola zistená radikulopatia ani závažnejšie obmedzenie pohyblivosti. Novo zistená hypertenzia je na minimálnej liečbe bez komplikácií, stabilizovaná. V júli 2013 bol vyšetrený psychiatrom pre poruchu nálady, pokračuje v liečbe pre úzkostne depresívny syndróm, s miernym zlepšením na liečbe. Uvedené ochorenie považoval za posudkovo nevýznamné, pretože nezodpovedalo zákonnej požiadavke dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Uviedol, že postihnutie kĺbu palca ľavej nohy by zodpovedalo maximálne 20 % zhodnoteniu poklesu jeho pracovnej schopnosti. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľom, pretože neboli predložené žiadne nové dôkazné prostriedky, ktoré by vyslovený posudkový záver menili. Uvedené posúdenie jeho zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia zo 16.decembra 2013. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, v rámci odvolacieho správneho konania. V posudku z 1.apríla 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného výsledku z hospitalizácie na neurologickom oddelení, z ortopedických, neurologických, algeziologických vyšetrení, RTG vyšetrenia chrbtice, SI zhybov, CT vyšetrenia LS chrbtice, z magnetickej rezonancie mozgu, interných, reumatologických, denzitometrických, cievnych vyšetrení a z EMG vyšetrenia horných končatín z priebehu roka 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa i vo vyjadrenej percentuálnej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie. Na rozdiel od prvoposudzovateľa však považoval za posudkovo významné aj jeho pridružené zdravotné ťažkosti, pre ktoré navýšil percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti o ďalších 10 %, na celkových 30 %. V posudku uviedol, že 49-ročný muž so základných vzdelaním, pracujúci ako pastier a chovateľ dobytka, bol dlhodobo práceneschopný pre úraz ľavej dolnej končatiny, kedy utrpel zlomeninu bázy proximálneho článku a hlavičky palca ľavej nohy v zmysle ich abrupcie. Bola zistená artróza III. stupňa v tejto oblasti. Pre nedostatočný efekt liečby mu bola odporučená operácia metatarzu pravého haluxu, ktorá bola vykonaná v máji 2013 s dobrým hojením a dobrým výsledkom operácie. Okrem uvedeného je od februára 2013 aj v starostlivosti neurológa pre bolesti chrbtice pri RTG zistených degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách so zistenou miernou funkčnou poruchou driekovej chrbtice, bez prejavov koreňového dráždenia, čomu zodpovedá 20 % pokles pracovnej schopnosti. Z pridružených ochorení považoval za najzávažnejšiu zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu, ktorá bola v čase posudzovania subkompenzovaná. Vysoký krvný tlak bol na liečbe nedostatočne stabilizovaný s kolísavými hodnotami. Na základe orgánových zmien (na cievach očného pozadia a na srdci) hodnotil vysoký krvný tlak podľa WHO ako II. stupňa. Stav po náhlej cievnej príhode mozgovej bol diagnosticky zhodnotený ako tetanický syndróm bez presvedčivej neurologickej odchýlky. Syndróm karpálneho aj kubitálneho kanála vľavo je stredne ťažkého stupňa, bez potreby operačnej liečby, ktorú možno v prípade zhoršenia zrealizovať. Zdravotný stav posúdil posudkový lekár opätovne aj na základe dožiadania krajského súdu po predložení ďalších odborných lekárskych nálezov a to 4.novembra 2014 bez zmeny percentuálneho vyjadrenia jeho zníženej pracovnej schopnosti. Uviedol, že objektívnymi neurologickými nálezmi nebola zistená žiadna patológia, denzitometrickým vyšetrením bola potvrdená len osteopénia. Bola zistená normálna činnosť štítnej žľazy, pohlavných orgánov aj prištítnych teliesok, bez akejkoľvek liečby. Vyšetrený bol pre akceleráciu hodnôt krvného tlaku, čo bolo hodnotené ako nedostatočne liečený krvný tlak, so zmenou antihypertenzívnej liečby. Pri kontrolnom vyšetrení boli hodnoty krvného tlaku v norme. Normálny bol tiež kompletný objektívny interný nález, vrátane EKG vyšetrenia. Pre subjektívne udávané bolesti chrbta bol hospitalizovaný za účelom infúznej liečby analgetikami a myorelaxanciami, pri prijatí bola v objektívnom neurologickom náleze popísaná len veľmi mierna porucha dynamiky a statiky driekovej chrbtice, bez prejavov koreňového dráždenia. Dynamika chrbtice sa po infúznej liečbe zlepšila. Hospitalizovaný bol tiež pre zhoršenie úzkostne depresívnej symptomatiky, psychológom bola jeho osobnosť popísaná ako menej diferencovaná s počínajúcimi organickými znakmi, ktoré hodnotil ako mentálnu subnormu. Počas liečby došlo k redukcii psychopatológie, ustúpila úzkosť aj depresívna nálada, upravil sa mu spánok a v stabilizovanom stave bol prepustený do ambulantnej starostlivosti, jeho stav je naďalej primerane kompenzovaný. Pre bolesti v ľavom členku a v ľavej dolnej končatine bola vykonaná redéza v júli 2014 s dobrým pooperačným priebehom, so zmiernením bolesti v ľavom členku. Reumatológ popísal osteoartrózu primárne generalizovanú s miernym funkčným obmedzením veľkých kĺbov rúk aj nôh, avšak bez aktívneho zápalu kĺbov, bez zateplenia a opuchu, s voľnými zápästiami aj lakťami, s terminálne obmedzenou pohyblivosťou v ramenách. Na dolných končatinách boli členky voľné, rovnako kolená, terminálne bola obmedzená funkcia v oboch bedrových kĺboch. Na základe uvedeného svoj posudkový záver nezmenil, pretože ani doplnenými odbornými lekárskymi nálezmi nebola zistená žiadna trvalo nepriaznivá zmena v zdravotnom stave navrhovateľa, ktorá by dosahovala stupeň závažnosti podmieňujúci jeho invalidizáciu. Ani odborné nálezy zhodnotené v posudku zo 16.apríla 2015 posudkový záver nezmenili. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol z hľadiska neexistujúcej invalidity potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľa považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie dorzalgie, bolesť chrbta, ktoré vzhľadom na funkčné prejavy postihnutia pri zistených degeneratívnych zmenách správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Vzhľadom na preukázaný vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľa správne považoval v rámci odvolacieho správneho konania za posudkovo významné aj pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa, ktoré samostatne nedosahovali vyššie percento zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa, než jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie a správne pre tieto ochorenia navýšil percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti o maximálne možných 10 %. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k presvedčeniu, že odporkyňa posúdila správne stav zdravotných ťažkostí navrhovateľa aj s ohľadom na ich vývoj v priebehu konania, správne určila pokles jeho pracovnej schopnosti na úrovni 20 %, neskôr 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou tak, ako to bolo v posudkoch posudkových lekárov podrobne a v súlade s platnou právnou úpravou zdôvodnené. S ohľadom na 30 % pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa odporkyňa správne konštatovala, že jeho invalidita nevznikla, pretože pre tú zákon vyžaduje viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti. Nárok na invalidný dôchodok je podmienený vznikom invalidity poistenca a keďže invalidita navrhovateľa nevznikla, odporkyňa správne napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zamietla. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako vydané v súlade so zákonom potvrdil. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.