Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/46/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200520 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200520.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: ELSTAP, s.r.o. v likvidácii, Nám. SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44795149, zastúpený Podtatranskou advokátskou kanceláriou, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/62640/2014/5003, č. 1100301/1/62647/2014/5003, č. 1100301/1/62675/2014/5003, č. 1100301/1/62680/2014/5003, č. 1100301/1/62722/2014/5003, č. 1100301/1/62738/2014/5003 zo dňa 11. februára 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/62640/2014/5003, č.1100301/1/62647/2014/5003, č. 1100301/1/62675/2014/5003, č. 1100301/1/62680/2014/5003, č. 1100301/1/62722/2014/5003 a č. 1100301/1/62738/2014/5003 zo dňa 11. februára 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 730,74 Eur na trovách právneho zastúpenia a zaplatiť ich v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/62640/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9601401/5/4938976/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za mesiac január 2011 vo výške 1.081,43 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane za január 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/62647/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4941224/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za mesiac február 2011 vo výške 2.839,47 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane za február 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/62675/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4941301/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za mesiac marec 2011 vo výške 21.824,17 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane za marec 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/62680/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4941394/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za mesiac apríl 2011 vo výške 4.490,66 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane za apríl 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/62722/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4941457/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za mesiac máj 2011 vo výške 14.073,95 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane za máj 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/62738/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4941550/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za mesiac jún 2011 vo výške 7.486,80 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane za jún 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca vo vyššie uvedených žalobách namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane z dôvodu, že tieto vychádzajú zo skutkových zistení, ktoré sú v rozpore s obsahom spisu, ako aj z dôvodu, že tieto sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca žaloby zhodne odôvodnil tým, že proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane podal v zákonnej lehote odvolania, ktoré v žalobách odcitoval. V odvolaniach namietal, že zistenia správcu dane uvedené v prvostupňových rozhodnutiach sú v rozpore s vykonanými dôkazmi, tieto neobsahujú hodnotenia dôkazov, nie sú po právnej stránke vôbec odôvodnené, pričom chýbajú úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, z ktorého dôvodu namietal ich nepreskúmateľnosť. Namietal, že v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí neboli spomenuté všetky dôkazy predložené žalobcom, ani niektoré vykonané dôkazy, ktorými žalobca preukazoval reálne dodanie prác a služieb z dodávateľských faktúr uvedených v prvostupňových rozhodnutiach. Jedná sa konkrétne o potvrdené súpisy vykonaných prác, ktoré tvoria prílohu dodávateľských faktúr, ako aj zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou ELSTAP s.r.o. a obchodnou spoločnosťou ARMOVOSTAV s.r.o. Ďalšie dôkazy síce správca dane vymenoval, pričom uviedol ich obsah, avšak neuviedol hodnotenie týchto dôkazov. Nakoniec správca dane uviedol záver, že žalobca nepreukázal reálne dodanie služieb dodávateľmi ARMOVOSTAV s.r.o., JALUM TRANS s.r.o. a TNŽ s.r.o., pričom úvaha, čo ho viedlo k tomuto záveru, nie je zrejmá, a preto je takýto záver svojvoľný. V rozhodnutiach správca dane by podľa žalobcu malo byť uvedené, čo správca dane považuje za preukázané z dokazovania, z ktorých dôkazov to vyvodzuje a prečo, aby jeho úvaha bola preskúmateľná. Správca dane by sa musel pri takomto postupe vysporiadať s dôkazmi, ktoré potvrdzujú reálne dodanie služieb dodávateľmi ARMOVOSTAV s.r.o., JALUM TRANS s.r.o. a TNŽ s.r.o. a to s dôkazmi, že fakturované zdaniteľné plnenia boli skutočne vykonané a odovzdané medzi dodávateľmi a žalobcom a následne boli odovzdané odberateľom žalobcu, výpoveďou konateľa obchodnej spoločnosti TNŽ s.r.o. p. G. F., ktorý potvrdil tak plnenia v prospech žalobcu, ako aj plnenia v prospech spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o., ktorá ich ďalej dodala žalobcovi, potvrdenými súpismi vykonaných prác, ktoré tvoria prílohu jednotlivých dodávateľských faktúr a tiež zmluvami medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou ARMOVOSTAV s.r.o. Na tieto dôkazy následne nadväzujú dôkazy o tom, že žalobca tieto zdaniteľné plnenia ďalej odovzdal svojim odberateľom (MAJKO s.r.o., Siemens s.r.o., YUSLO s.r.o., STAVTECH s.r.o., SR SOLAR s.r.o., S HOTEL s.r.o., PROFESTA s.r.o., MPD s.r.o., L. U., C.. Z. X. DANIARIK, Group V s.r.o., W. F. - GEJDÁK), ktoré to potvrdili a za tieto plnenia zaplatili. Správca dane nevyhodnotil svoje poznatky o tom, ako si plnili daňové povinnosti ohľadom DPH dodávatelia žalobcu, pretože tieto riadne vykazovali DPH na vstupe i výstupe. V odvolaní ďalej žalobca namietal vykonanie zisťovania správcu dane v spoločnosti MONDI SCP a.s. Ružomberok a Metsa Tissue Slovakia s.r.o., v ktorých nepoznali žalobcu, ani jeho dodávateľov. Toto zistenie však nie je prekvapivé, keďže žalobca i jeho subdodávatelia plnili svoje úlohy pod názvom tých spoločností, ktoré mali zmluvy s konečnými odberateľmi (Siemens Slovakia s.r.o., MAJKO s.r.o. a YUSLO s.r.o.). Záver správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal reálne dodanie plnení dodávateľmi ARMOVOSTAV s.r.o., TNŽ s.r.o. a JALUM TRANS s.r.o. by mal vychádzať z preukázaných kontrolných zistení a nielen z pochybností správcu dane. Napokon žalobca v odvolaniach namietal nedostatok právneho odôvodnenia daňovej povinnosti žalobcu v prvostupňových rozhodnutiach. Žalobca v žalobách tvrdil, že ani rozhodnutia žalovaného neodstránili nedostatky odôvodnení prvostupňových rozhodnutí. Vo vzťahu k dôkaznej situácii sa žalovaný obmedzil na rekapituláciu priebehu konania a na konštatovanie, že všetky konkrétne zistenia správcu dane sú v rozhodnutí riadne uvedené a jednoznačne z nich vyplýva, že žalobca nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác a služieb dodávateľskými spoločnosťami. Celé hodnotenie dôkazov z hľadiska ich dôležitosti pre rozhodnutie vo veci, z hľadiska zákonnosti ich získania a vykonávania jednotlivých dôkazov, z hľadiska ich pravdivosti i dôkaznej váhy je podľa žalobcu uvedené len v slovnom spojení „jednoznačne z nich vyplýva“. Takéto hodnotenie dôkazov neumožňuje preskúmať myšlienkový pochod žalovaného, ktorý ho viedol k záveru, ku ktorému dospel. Takéto rozhodnutia sú preto arbitrárne, v rozpore s požiadavkou § 63 ods. 5 veta druhá zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“), podľa ktorého odôvodnenie musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V napadnutých rozhodnutiach žalovaného vyššie uvedené náležitosti absentujú. Taktiež v nich absentuje vysporiadanie sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaniach ohľadom nedostatku dôvodov predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane. Žalobca ďalej namietal, že skutkové zistenia žalovaného v napadnutých rozhodnutiach sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí uvádza len obsah niektorých (nie všetkých) vykonaných dôkazov, avšak tieto dôkazy nijak nehodnotí z hľadiska ich dôležitosti pre rozhodnutie vo veci, z hľadiska zákonnosti ich získania a vykonania, z hľadiska ich vierohodnosti a dôkaznej váhy. Žalovaný niektoré dôkazy predložené žalobcom nespomenul, najmä dôkazy preukazujúce reálne dodanie prác a služieb z dodávateľských faktúr a to súpisy vykonaných prác. Ďalšie (v rozhodnutiach vymenované) dôkazy nevyhodnotil. Podľa žalobcu zdaniteľné plnenia sú preukázané účtovnými dokladmi - faktúrami, ich úhradou, ako aj zmluvnými vzťahmi, preberacími protokolmi, výpoveďou konateľa žalobcu, výpoveďou konateľov dodávateľov a výpoveďou odberateľov. Žalobca teda predložil dôkazy, ktoré sa bežne evidujú. Správca dane od žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu nemôže vyžadovať inú evidenciu než takú, ktorú je povinný viesť. Tento limit je daný Ústavou SR (čl. 2 ods. 2 a 3). Žalobca napokon v žalobe namietal, že závery správcu dane o nepreukázanosti spochybnených zdaniteľných plnení sú nesprávne, lebo nevychádzajú z preukázaných kontrolných zistení, ale len z pochybností správcu dane. V napadnutých rozhodnutiach žalovaného, ani v rozhodnutiach správcu dane, nebolo uvedené, čím bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené tak, ako je uvedené v účtovných dokladoch - dodávateľských faktúrach. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám navrhol, aby súd tieto ako nedôvodné zamietol. Uviedol, že sa nestotožňuje so žalobnými námietkami a zotrváva na svojom stanovisku, že všetky konkrétne zistenia správcu dane boli v prvostupňových rozhodnutiach riadne uvedené, pričom z nich vyplýva, že žalobca nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác, služieb a tovarov dodávateľskými spoločnosťami a že hodnotenie dôkazov je dostatočné a umožňujúce preskúmať myšlienkový pochod žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorý vykonanou daňovou kontrolou zistil, že žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o., JALUM TRANS s.r.o. a TNŽ s.r.o. Poukázal na to, že spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o., ktorá je od 26.07.2013 v likvidácii a od 03.04.2013 je zrušená, je personálne prepojená so žalobcom, so žalobcom mala rovnakú adresu sídla, podobne ako žalobca na uvedenej adrese nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemá žiadnych zamestnancov a za r. 2011 nepodala žiadne hlásenie a prehľady za zamestnancov. Ďalej poukázal na to, že práce, ktoré spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o. fakturovala žalobcovi, vykonala v subdodávkach spoločnosť TNŽ s.r.o. Vo vyjadreniach ďalej uviedol, že v súvislosti s preverovaním uvedených zdaniteľných obchodov bývalý konateľ spoločnosť TNŽ s.r.o. p. G. F. do Zápisnice o ústnom pojednávaní zo 16.04.2013 uviedol, že faktúry za spoločnosť TNŽ s.r.o. vystavil, ale ich zaúčtovanie nevedel preukázať, nakoľko spoločnosť predal novému vlastníkovi. Podľa jeho vyjadrenia práce boli vykonané v subdodávkach, dodávateľov prác však nevedel uviesť, nakoľko si na to nespomínal. Správca dane preveroval aj odberateľov žalobcu (spoločnosti MAJKO s.r.o., Siemens Slovakia s.r.o., YUSLO s.r.o., STAVTECH s.r.o., SR SOLAR s.r.o., S HOTEL s.r.o., PROFESTA s.r.o., MPD s.r.o., L. U., C.. Z. X. DANIARIK, Group V s.r.o. a W. F. - GEJDÁK), pričom šetrením zistil, že práce boli žalobcom vykonané, ani v jednom prípade sa však nepodarilo zistiť, kto ich konkrétne vykonal, či zamestnanci žalobcu, alebo či boli vykonané subdodávateľsky, ako aj to, že uvedené spoločnosti faktúry vystavené žalobcom evidujú vo svojom účtovníctve. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane žalobcu vyzval, aby predložil požadované dôkazy a vyjadrenia ohľadne dodávateľských faktúr od spoločnosti TNŽ s.r.o., žalobca však tieto nepredložil. Správca dane preto sám hľadal dôkazy preukazujúce nárok na odpočítanie dane zo sporných dodávateľských faktúr, avšak ani prostredníctvom využitia inštitútu dožiadania sa mu to nepodarilo. Žalovaný poukázal na zákonom stanovené podmienky uplatnenia odpočtu DPH, ktoré musia byť dodržané. Podmienkou uplatnenia odpočtu DPH je skutočné dodanie tovarov a služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť. Platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť, a to nielen po stránke formálnej (vystavenie a úhrada faktúry), ale platiteľ dane musí preukázať aj vecné naplnenie, t.j. musí predložiť dôkazy preukazujúce skutočnosť, že zdaniteľné obchody boli skutočne uskutočnené tak, ako je to deklarované predloženými faktúrami. Žalobca nevyužil svoje právo, keď napriek výzvam správcu dane na predloženie dôkazov v lehote určenej správcom dane požadované dôkazy a vyjadrenia nepredložil. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že získané dôkazy nie sú nijako hodnotené z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti, vierohodnosti a dôkaznej váhy a že sú len zhrnuté v slovnom spojení „jednoznačne z nich vyplýva“. Podľa žalovaného v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v rozhodnutiach správcu dane, sú všetky zistenia správcu dane riadne uvedené a odôvodnené s tým, že bol podrobne opísaný celý priebeh dokazovania a šetrenia, v rámci ktorého žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác, služieb a tovarov dodávateľskými spoločnosťami a na výzvy správcu dane nepredložil vyjadrenia, dôkazy a vysvetlenia. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, alebo bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľný a akceptovateľný len vtedy, keď je nepochybné, že údaje v ňom uvádzané sú odrazom skutočnosti. Žalobca bol povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady na preukázanie existencie, resp. vzniku nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Žalovaný napokon v žalobe uviedol, že žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorých uplatnenie na podnikateľské účely nevedel dostatočne preukázať, čím porušil ust. § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“). Faktúra vystavená formálne dodávateľom s náležitosťami podľa § 71 ods. 1 a § 72 ods. 1 Zákona o DPH, ani prípadná úhrada faktúry, nezakladajú zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, aj s ohľadom na tú skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom dodaní služieb tuzemskými dodávateľmi. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/46/2014-57 zo dňa 20.02.2015 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu ELSTAP s.r.o. v likvidácii, Banská Bystrica proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica pod sp. zn. 24S/46/2014, 24S/47/2014, 24S/48/2014, 24S/49/2014, 24S/50/2014 a 24S/51/2014 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn. 24S/46/2014 s poukazom na § 112 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. následne preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutia, ktoré im predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane začal dňa 23.10.2012 u žalobcu daňovú kontrolu DPH za obdobie január až december 2011. O výsledku predmetnej daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 9601401/5/4311165/2013/Mad zo dňa 20.09.2013 (ďalej len „Protokol“), ktorý obsahuje popis všetkých vykonaných dôkazov a zisťovaní vykonaných v priebehu daňovej kontroly. Správca dane v Protokole konštatuje, že daňový subjekt porušil ustanovenia Zákona o DPH a Zákona o správe daní tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o., JALUM TRANS s.r.o. a TNŽ s.r.o., ale dostatočne nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác, služieb a tovarov spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o., JALUM TRANS s.r.o. a TNŽ s.r.o., z ktorého dôvodu mu nebol uznaný odpočet DPH uplatnený na základe faktúr od týchto dodávateľov v jednotlivých mesiacoch v r. 2011. Predmetný Protokol bol doručený žalobcovi, ktorý bol súčasne vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v predmetnom Protokole. Žalobca sa k Protokolu dňa 16.10.2013 vyjadril, pričom jeho pripomienky boli ústne prejednané so správcom dane, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601401/5/4909869/2013/Mad zo dňa 04.11.2013. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní žalobcovi vyrubil rozdiel dane za jednotlivé mesiace r. 2011 vo výškach uvedených na č.l. 1 a 2 tohto rozsudku. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za január 2011 vo výške 1.081,43 Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca k vyjadreniu k Protokolu z daňovej kontroly nepriložil žiadne nové dôkazy okrem tých, ktoré už boli predmetom preverovania v rámci daňovej kontroly. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období január 2011 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 48,26 Eur, pričom nepredložil žiadne faktúry, ani doklady preukazujúce právo na tento odpočet, a preto mu tento odpočet nebol uznaný. V tomto zdaňovacom období žalobcovi ďalej nebol uznaný odpočet DPH vo výške 1.033,17 Eur na základe dodávateľskej faktúry interné č. 2210105 zo dňa 31.01.2011od dodávateľa ARMOVOSTAV s.r.o. za dodanie lešenárskych prác v januári 2011 v MONDI SCP s.r.o.. V odôvodnení poukázal na to, že spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o. je v likvidácii od 26.07.2013 a od 03.04.2013 je to zrušená spoločnosť, ktorá je personálne prepojená so žalobcom prostredníctvom konateľa, ktorým je R. N.. Majú zároveň rovnakú adresu sídla, pričom od správcu budovy pri miestnom šetrení bolo zistené, že žalobcovi je tam poskytované len sídlo na základe zmluvy o umiestnení sídla a tento subjekt nemá prenajaté žiadne kancelárske priestory, ani tam fyzicky nesídli, pošta sa mu doposiela 1x týždenne. Správca dane ďalej zistil, že ani spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o. na tejto adrese v skutočnosti nesídli, nemá žiadnych zamestnancov a nepodala žiadne prehľady o zamestnancoch za r. 2011. Práce, ktoré boli uvedené na faktúre od dodávateľa ARMOVOSTAV s.r.o. mala pre žalobcu vykonať v subdodávkach spoločnosť TNŽ s.r.o. Žilina, ktorej bývalý konateľ G. F. nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti k zdaniteľným obchodom, uviedol, že práce boli vykonané v subdodávkach, avšak nevedel uviesť dodávateľov ani bližšie skutočnosti k faktúre, pretože si na ne nespomínal. Ďalej uviedol, že obchodný podiel tejto spoločnosti previedol 11.04.2013. Následne správca dane zistil, že spoločnosť TNŽ s.r.o. je nekontaktná. Od uvedenej spoločnosti neboli získané doklady preukazujúce vykonanie zdaniteľných plnení pre žalobcu. V odôvodnení ďalej žalobca opísal jednotlivé zisťovania vykonané správcom dane počas daňovej kontroly. Konštatoval, že zistil, že podľa predložených dokladov práce a služby dodané spoločnosťou TNŽ s.r.o. žalobca fakturoval svojim odberateľom, ktorých vymenoval a následne uviedol, že dožiadaním preveroval zdaniteľné obchody medzi žalobcom a jeho odberateľmi, pričom podrobne opísal, čo uviedli konatelia odberateľov s tým, že pri každom jednom konateľovi zvlášť konštatoval, že títo nevedeli uviesť, kto konkrétne za daňový subjekt vykonal práce, ktoré žalobca ich spoločnosti fakturoval. Ďalej správca dane v odôvodnení popísal, že preveroval prostredníctvom dožiadaných daňových úradov aj vykonanie prác, ktoré mali byť dodané koncovým odberateľom MONDI SCP a.s. Ružomberok a Metsa Tissue Slovakia s.r.o., podľa ktorých tieto spoločnosti zaznamenali vstupy do svojich objektov len od subdodávateľov, nie však od žalobcu alebo jeho dodávateľov. Ďalej v odôvodnení uviedol, že od žalobcu žiadal predloženie dôkazov opakovanými výzvami, pričom žalobca žiadne dôkazy nepredložil. Ďalej predvolal konateľa žalobcu, ktorého oboznámil so skutočnosťami, ktoré zistil a opakovane ho vyzval na predloženie dôkazov a vyjadrení ku kontrolným zisteniam. Žalobca napriek tomu dôkazy nepredložil, vyhlásil, že práce vykonávali zamestnanci žalobcu a tiež subdodávateľsky. Žiadne dôkazy však správcovi dane nepredložil. Následne sa konateľ žalobcu dostavil k správcovi dane a predložil mu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že jednotlivé spoločnosti si práce objednávali jednotlivo, so spoločnosťou STAVTECH s.r.o. a W. F. - GEJDÁK boli ústne dohody. Zároveň predložil správcovi dane zmluvy so spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o., TEDOSS Invest s.r.o., S HOTEL s.r.o., SARO & SYN Transport s.r.o., Stavebné bytové družstvo Ružomberok, Spoločnosti Slovensko s.r.o. Správca dane následne konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťou ARMOVOSTAV s.r.o., preto mu nebol uznaný odpočet DPH vo výške 1.033,17 Eur. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za február 2011 vo výške 2.839,47 Eur správca dane odôvodnil zhodne s vyššie uvedeným rozhodnutím s tým rozdielom, že v kontrolovanom zdaňovacom období február 2011 si žalobca uplatnil odpočet dane na základe dodávateľskej faktúry interné č. 2210207 zo dňa 28.02.2011 od dodávateľa ARMOVOSTAV s.r.o. za „práce za február 2011“ a č. 2210206 zo dňa 28.02.2011 od dodávateľa TNŽ s.r.o. za lešenárske práce. Zvyšok odôvodnenia je vzhľadom na to, že sa jednalo o jednu prebiehajúcu daňovú kontrolu, zhodný s odôvodnením uvedeným vo vyššie uvedenom rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobie január 2011, t.j. rozhodnutie obsahuje rovnaké zistenia a dôkazy. Správca dane v odôvodnení poukázal na to, že štatutárny zástupca žalobcu ku kontrolným zisteniam správcu dane uviedol, že práce boli vykonávané zamestnancami žalobcu a tiež subdodávateľsky, pričom súčasne navrhol vypočuť G. F., bývalého konateľa spoločnosti TNŽ s.r.o. ako svedka. Správca dane zistil, že navrhnutý svedok bol vypočutý ako svedok v konaní pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012, ktorého sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu. Svedok formálne potvrdil dodávky prác pre žalobcu, ale žiadne bližšie skutočnosti neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy. Konateľ žalobcu uviedol, že požadované vyjadrenia, dôkazy a doklady správcovi dane nemôže predložiť v stanovených termínoch, požiadal o ďalší termín, avšak predložil len písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že jednotlivé spoločnosti si práce objednávali jednotlivo so spoločnosťou STAVTECH a W. Sanigom - GEJDÁK boli ústne dohody. Zároveň predložil správcovi dane so spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o., TEDOS Invest s.r.o., S HOTEL s.r.o., SARO & SYN Transport s.r.o., Stavebné bytové družstvo Ružomberok, Spoločnosti Slovensko s.r.o., avšak nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce dodanie prác a služieb spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o. Z uvedených dôvodov mu správca dane neuznal odpočet DPH vo výške 2.839,47 Eur z dodávateľských faktúr od dodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o. Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za marec 2011 vo výške 21.824,17 Eur správca dane odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 z dodávateľských faktúr od spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o. č. 2210305 zo dňa 31.03.2011 za „práce za marec 2011“ a faktúr č. 2210306 zo dňa 31.03.2011 za „poradenské a odborné služby“, ako aj z dodávateľských faktúr od spoločnosti TNŽ s.r.o.: faktúra č. 2210307 z 31.03.2011 za „kontrolnú činnosť“, faktúra č. 2210308 zo dňa 31.03.2011 za „lešenárske práce“ a faktúra č. 2210309 zo dňa 31.03.2011 za „kontrolnú činnosť“. Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rovnaký text, ako bol uvedený vo vyššie uvedených rozhodnutiach za zdaňovacie obdobie január a február 2011. Na základe záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o., správca dane konštatoval, že neuznáva odpočítanie DPH vo výške 21.824,17 Eur z dodávateľských faktúr od týchto spoločností. Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za apríl 2011 vo výške 4.490,66 Eur, správca dane odôvodnil rovnako ako vyššie uvedené rozhodnutia s tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2011 si žalobca uplatnil odpočet DPH vo výške 4.425,83 Eur na základe dodávateľskej faktúry č. 2210405 zo dňa 30.04.2011 od spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o. za „práce za apríl 2011“, na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti TNŽ s.r.o.: faktúra č. 2210407 zo dňa 30.04.2011 za „lešenárske práce“ a faktúra č. 2210408 zo dňa 30.04.2011 za „kontrolnú činnosť“ a na základe dodávateľskej faktúry od spoločnosti JALUM TRANS s.r.o. č. 2210409 zo dňa 26.04.2011 za „dodávku stropných svietidiel“. Ďalej v odôvodnení uviedol rovnaký text, ako je uvedený vo vyššie uvedených rozhodnutiach správcu dane. Na základe vykonaného dokazovania vyvodil záver, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o. a dodanie tovaru spoločnosťou JALUMTRANS s.r.o. Vo vzťahu k preverovaniu dodávky tovaru od spoločnosti JALUM TRANS s.r.o. správca dane uviedol, že táto spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, sídlo nie je označené, konateľ spoločnosti predvolanie neprevzal, so správcom dane nespolupracoval a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov so žalobcom. Konateľ žalobcu síce uviedol, že prebral svietidlá od konateľa spoločnosti JALUM TRANS s.r.o., avšak žiadne dôkazy o tom nepredložil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane neuznal odpočet DPH vo výške 4.425,83 Eur z dodávateľských faktúr od týchto spoločností. Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za máj 2011 vo výške 14.073,95 Eur, správca dane odôvodnil zhodne s vyššie uvedenými rozhodnutiami správcu dane s tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2011 si žalobca uplatnil odpočet DPH vo výške 14.073,95 Eur na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti TNŽ s.r.o. č. 2210506 zo dňa 31.05.2011 za „stavebné a lešenárske práce“, č. 2210507 zo dňa 31.05.2011 za „elektroinštalačné práce“ a č. 2210508 za „kontrolnú činnosť“. Ďalej v odôvodnení uviedol rovnaký text, ako je uvedený vo vyššie uvedených rozhodnutiach správcu dane. Na základe konštatovania, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťou TNŽ s.r.o., správca dane neuznal odpočítanie DPH vo výške 14.073,95 Eur z dodávateľských faktúr od tohto dodávateľa. Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za jún 2011 vo výške 7.486,80 Eur, správca dane odôvodnil zhodne s vyššie uvedenými rozhodnutiami správcu dane s tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2011 si žalobca uplatnil odpočet DPH vo výške 7.486,80 Eur na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o. č. 2210615 zo dňa 30.06.2011 za „práce jún 2011“ a od spoločnosti TNŽ s.r.o. faktúry č. 2210616 zo dňa 30.06.2011 za „stavebné a elektromontážne práce“, č. 2210617 zo dňa 30.06.2011 za „spracovanie podkladov“ a č. 2210618 zo dňa 30.06.2011 za „kontrolnú činnosť“. Ďalej v odôvodnení uviedol rovnaký text, ako je uvedený vo vyššie uvedených rozhodnutiach správcu dane. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o., a preto správca dane neuznal odpočítanie DPH vo výške 7.486,80 Eur z dodávateľských faktúr od týchto spoločností. Proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane za obdobie január až jún 2011 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol tak, že vyššie uvedenými rozhodnutiami žalovaného zo dňa 11.02.2014 rozhodnutia správcu dane potvrdil. V napadnutých rozhodnutiach uviedol, že správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2011 vykonanej u žalobcu vyhotovil Protokol o daňovej kontrole, ktorý bol podkladom pre vydanie dodatočných platobných výmerov za zdaňovacie obdobie január až jún 2011, ktorými správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia vo výške v nich uvedených. Konštatoval, že správca dane zistil, že žalobca si odpočítal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach DPH, pričom žalovaný v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí špecifikoval jednotlivých dodávateľov (v zdaňovacom období január 2011 dodávateľ ARMOVOSTAV s.r.o., v zdaňovacích obdobiach február, marec a jún 2011 dodávatelia ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o., v zdaňovacom období apríl 2011 dodávateľ ARMOVOSTAV s.r.o., TNŽ s.r.o. a JALUM TRANS s.r.o. a v zdaňovacom období máj 2011 TNŽ s.r.o.). V rozhodnutiach za mesiace január, február, marec, apríl a jún 2011 uviedol, že správca dane zistil, že ARMOVOSTAV s.r.o. je od 26.07.2013 v likvidácii, od 03.04.2013 je zrušená spoločnosť. Ďalej, že táto spoločnosť je personálne prepojená so žalobcom, má s ním rovnakú adresu sídla a podobne ako žalobca na tejto adrese nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemá žiadnych zamestnancov, spoločnosť nepodala žiadne hlásenia a prehľady za zamestnancov za r. 2011. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o. práce, ktoré fakturovala žalobcovi, mala vykonať v subdodávkach spoločnosťou TNŽ s.r.o. Ďalej žalovaný v rozhodnutiach uviedol, že v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov so spoločnosťou TNŽ s.r.o. správca dane zistil, že bývalý konateľ TNŽ s.r.o. G. Samolej do Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 16.04.2013 uviedol, že faktúry za spoločnosť TNŽ s.r.o. vystavil, avšak nevedel nič preukázať, pretože previedol obchodný podiel novému spoločníkovi. Ďalej uviedol, že práce boli vykonané v subdodávkach, avšak dodávateľ o prácach nevedel uviesť podrobnosti, pričom si nespomínal ani na žiadne bližšie skutočnosti k jednotlivým faktúram. Ďalej v rozhodnutiach poukázal na výsledky preverovania jednotlivých odberateľov žalobcu správcom dane, z ktorých vyplýva, že títo potvrdili, že žalobcom vyfakturované práce boli vykonané, avšak nevedeli uviesť, ktoré konkrétne osoby ich vykonali. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane preveroval aj spoločnosti MONDI SCP s.r.o. a Metsa Tissue Slovakia s.r.o., ktoré priamo neobchodovali so žalobcom, ale obchodovali s dodávateľmi, resp. odberateľmi žalobcu, pričom zistil, že tieto neevidujú faktúry od žalobcu, ani od jeho subdodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o. Žalobca nepredložil správcovi dane ani ďalšie požadované dôkazy (zmluvy, doklady preukazujúce dopravné a ubytovacie náklady, hotelové účty, cestovné príkazy). Konateľ žalobcu na svoje tvrdenie, že práce boli vykonané žalobcom alebo subdodávateľsky, napriek prísľubu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie prác a služieb označenými spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o., resp. dodanie tovaru (stropné svietidlá) spoločnosťou JALUM TRANS s.r.o. (rozhodnutie za zdaňovacie obdobie apríl 2011). Žalovaný v odôvodneniach svojich rozhodnutí k vyššie uvedeným zisteniam správcu dane uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu, ktorou preveroval v súlade so Zákonom o DPH odpočítanie dane platiteľa v zmysle § 49 ods. 2 cit. zákona. Pri kontrole sa zameral na splnenie podmienky možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo odpočítať daň podľa § 49 Zákona o DPH môže platiteľ uplatniť pri dodržaní podmienok uvedených v § 51 ods. 1 cit. zákona, preto boli kontrolované faktúry, ktoré boli žalobcovi vystavené dodávateľmi tovaru a služieb. Žalovaný ako odvolací orgán zistil, že žalobca požadované dôkazy nepredložil, a preto správca dane vykonal dokazovanie využitím inštitútu dožiadania, výsluchom konateľa žalobcu a miestnym zisťovaním, avšak týmito dôkazmi nebol preukázaný nárok na odpočítanie DPH. Uplatnenie práva odpočítať daň v zmysle § 51 ods. 1 Zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých podmienok, pričom nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane. Základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane je skutočné dodanie tovarov alebo služieb, pričom platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom o tom, že táto skutočnosť nastala. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu, a to s tým, že sa nestotožnil s námietkou chýbajúceho hodnotenia dôkazov, pretože všetky konkrétne zistenia správcu dane sú v prvostupňových rozhodnutiach uvedené a vyplýva z nich, že žalobca vierohodným dôkazom nepreukázal uskutočnenie prác, služieb a dodanie tovaru tak, ako boli fakturované dodávateľmi. Námietku chýbajúcich hmotnoprávnych ustanovení, ktoré boli aplikované vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú, pretože v rozhodnutiach správcu dane sú uvedené jednotlivé ustanovenia zák. č. 563/2009 Z.z. - Daňového poriadku, § 68 ods. 1 a 5, podľa ktorých bolo vykonané vyrubovacie konanie, ale aj to, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH. Žalovaný uzavrel, že žalobca nevedel preukázať dodanie služieb, resp. dodanie tovaru podľa dodávateľských faktúr, porušil § 49 ods. 1 § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH. Faktúra vystavená formálne, ani jej úhrada nezakladajú právo na odpočet DPH, pokiaľ nebolo preukázané reálne dodanie služieb dodávateľmi počas daňovej kontroly, keďže žalobcom neboli predložené relevantné dôkazy o reálnom dodaní služieb a tovaru tuzemskými dodávateľmi. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250i ods. 1 a 3 O.s.p. (1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. (3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 2 a 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Predmetom preskúmania boli napadnuté rozhodnutia a predchádzajúci postup žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a to v rozsahu dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobách. V preskúmavanom prípade boli vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými boli vyrubené rozdiely DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia január 2011 až jún 2011 napadnutými rozhodnutiami žalovaného potvrdené. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňových rozhodnutí správcu dane, táto námietka korešponduje s obsahom odôvodnení tak, ako sú uvedené na č.l. 7-11 tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd túto námietku, ktorou bola namietaná nepreskúmateľnosť vyššie uvedených rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, vyhodnotil ako dôvodnú. Nedostatok dôvodov znamená nielen absolútne chýbajúce odôvodnenie, ale aj to, že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú dôvody skutkové a úvaha, ktorou správny orgán k skutkovým záverom dospel a z akých dôkazov jednotlivé skutočnosti zistil. Takýmito vadami trpí také rozhodnutie, pokiaľ je založené na v danom konaní nezisťovaných skutočnostiach, na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, ale aj rozhodnutie, z odôvodnenia ktorého nie je zrejmé, ako boli vykonané dôkazy vyhodnotené a ktoré skutočnosti z nich boli zistené. V tomto prípade žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktoré neobsahujú hodnotenie dôkazov. Predovšetkým chýba vyhodnotenie predložených faktúr, ako aj príloh predložených k faktúram - súpisov vykonaných prác a písomných zmlúv s dodávateľmi, o ktorých žalobca tvrdí, že sú dôkazom o jeho práve na odpočet DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach január až jún 2011. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí konštatoval, že bola vykonaná daňová kontrola, pričom k vyjadreniu k Protokolu z daňovej kontroly žalobca predložil len faktúry, vrátane preberacích protokolov a zmluvy, ktoré už boli predmetom preverovania v rámci daňovej kontroly. Takéto konštatovanie však nie je možné považovať za hodnotenie týchto predložených listín z hľadiska ich dôkaznej sily vo vzťahu k preukazovaným skutočnostiam. Z odôvodnenia rozhodnutí nie je možné zistiť, ako boli tieto žalobcom predložené listiny správcom dane hodnotené, ani to, čo z nich správca dane zistil, alebo nezistil. Správca dane v závere svojich rozhodnutí len uzavrel, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by reálne preukázali dodanie prác a služieb, resp. dodanie tovaru. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že samotný odkaz na Protokol z vykonanej daňovej kontroly, a to aj v prípade, ak by mal náležitosti podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku, podľa ktorého musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, nestačí, pretože tým nie je možné nahradiť náležitosti odôvodnenia tak, ako sú vyžadované v cit. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí dať odpoveď na otázku, prečo bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku príslušného rozhodnutia, na základe čoho a z ktorých skutočností správny orgán vychádzal a ako k týmto skutkovým zisteniam dospel bez toho, aby bolo potrebné skúmať podklady rozhodnutia na to, aby sa mohli účastníci správneho konania, resp. aj tretie osoby dozvedieť o týchto dôvodoch. Odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí ďalej obsahuje opis priebehu daňovej kontroly a opis vyjadrení konateľov jednotlivých odberateľov žalobcu bez toho, aby tieto vykonávané šetrenia boli nejakým spôsobom správcom dane vyhodnotené. V tomto prípade bolo úlohou správcu dane vyhodnotiť vykonané dokazovanie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, t.j. uviesť, či bolo niečo z týchto výpovedí zistené alebo nie a to v nadväznosti na obsah týchto výpovedí. Rovnako ďalšia časť odôvodnenia, ktorá obsahuje opis šetrení u koncových odberateľov služieb, ktoré žalobca fakturoval svojim odberateľom ako ich subdodávateľom, nie je vyhodnotené, ktoré skutočnosti boli z uvedených výpovedí zistené. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správca dane ďalej vymenúva úkony správcu dane, ktorými vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov, opisuje reakcie žalobcu na tieto výzvy a konečné vyjadrenie konateľa žalobcu do zápisnice. Správca dane ďalej poukázal na skutočnosť, že využil výsluch konateľa spoločnosti TNŽ s.r.o. vykonaný v súvislosti s inou daňovou kontrolou, kde bol tento konateľ vypočutý ako svedok, pričom uvedeného výsluchu sa zúčastnil aj zástupcu žalobcu. Správca dane však ani v tomto prípade predmetnú výpoveď p. G. F. nevyhodnotil z hľadiska jej vierohodnosti, z hľadiska jej obsahu a neuviedol, ktoré skutkové zistenia boli z tejto výpovede zistené. Správca dane napokon odôvodnenie uzavrel tým, že žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce reálne dodanie služieb, resp. tovaru a že na základe uvedených skutočností správca dane neuznal odpočet DPH od dodávateľa ARMOVOSTAV s.r.o. (rozhodnutie za január 2011), dodávateľa TNŽ s.r.o. (rozhodnutie za máj 2011), dodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o. (rozhodnutia za február, marec, jún 2011) a od dodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o., TNŽ s.r.o. a JALUM TRANS s.r.o. (rozhodnutie za apríl 2011). Takéto odôvodnenia nespĺňajú zákonnú požiadavku podľa Daňového poriadku a nie je ich možné považovať za riadne odôvodnené a zrozumiteľné. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane musí mať náležitosti uvedené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku a to z toho dôvodu, aby účastník rozumel tomu, prečo bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku príslušného rozhodnutia. V tomto prípade bolo potrebné odôvodniť, prečo mu bola uložená povinnosť zaplatiť rozdiel DPH z faktúr, o ktorých tvrdí, že mu nimi boli vyfakturované služby dodané jeho dodávateľmi. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí nesúhlasil s dôvodmi odvolania. Argumentoval len všeobecnými závermi o tom, že samotná existencia faktúry, resp. skutočnosť, že bola zaplatená, sama o sebe neznamená, že platiteľ má právo na odpočet DPH a že platiteľ je povinný preukázať, že plnenie prijal. S uvedenou argumentáciou je možné súhlasiť, avšak žalovaný uvedené závery nepodložil skutkovými zisteniami jednotlivých prípadov získanými na základe v odôvodnení uvedenej úvahy, ktorou boli hodnotené dôkazy predložené žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom, ako aj tie dôkazy, ktoré boli zabezpečené a vykonané z podnetu správcu dane. Skutočnosť, že je uvedený všeobecný záver žalobcu vo všeobecnosti správny nič nemení na tom, že prvostupňové ani odvolacie rozhodnutia neobsahujú vyhodnotenie dôkazov, ktoré na preukázanie zisťovaných skutočností predkladal žalobca a ktoré vykonal správca dane. Napadnuté rozhodnutia neobsahujú vyhodnotenie dôkazov ani z hľadiska ich obsahu, závažnosti, vierohodnosti, či vypovedacej schopnosti vo vzťahu k preukazovaným skutočnostiam. Pokiaľ teda žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí pre chýbajúce dôvody, súd z tohto žalobného dôvodu považoval napadnuté rozhodnutia za vydané v rozpore so zákonom. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaniach, že získané dôkazy neboli hodnotené s argumentáciou, že hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií a že daňový doklad je použiteľný a akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v ňom uvádzané, sú odrazom skutočnosti. V preskúmavaných prípadoch však táto skutočnosť nebola sporná. Žalobca v odôvodneniach proti prvostupňovým rozhodnutiam nenamietal, že správca dane dôkazy hodnotil nesprávne. Namietal len, že to, ako ich hodnotil, v odôvodnení nebolo uvedené, a teda žalobca neporozumel, prečo správca dane dospel k záverom, ktoré sú podľa žalobcu nesprávne. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie skutočností, ale znamená posúdenie predloženého dôkazu z hľadiska jeho obsahu, jeho vypovedacej schopnosti, závažnosti a vierohodnosti. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí správcu dane i žalovaného absentuje správna úvaha, ktorá predstavuje myšlienkový proces správneho orgánu, ktorým vyhodnotil dôkazné prostriedky z hľadiska ich obsahu, t.j. o akých skutočnostiach sa z týchto vykonaných dôkazov možno dozvedieť, ich hodnotenie z hľadiska závažnosti, ktorým bol priradený význam tomu ktorému dôkazu pre rozhodnutie, či o tento dôkaz možno oprieť skutkové zistenia ohľadne zisťovanej skutočnosti, alebo nejde o dôkaz pre jej zistenie použiteľný a v neposlednom rade aj z hľadiska vierohodnosti, t.j. pravdivosti. Účastník konania mal v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku právo poznať úvahu, ktorou sa správca dane a žalovaný ako odvolací orgán pri tomto hodnotení vykonaných dôkazov riadili. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí aj v tom, že správca dane, ani žalovaný neuviedli, čím bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia spochybnené správcom dane neboli uskutočnené tak, ako je uvedené v dodávateľských faktúrach, takúto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Nie je úlohou správcu dane dokazovať, že niektorá z podmienok vyžadovaných zákonom splnená nebola. Podľa Daňového poriadku je jeho úlohou zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Naopak, dôkazné bremeno má daňovník (žalobca) ktorý musí preukázať, že všetky podmienky vyžadované Zákonom o DPH na uplatnenie odpočtu DPH boli splnené. V preskúmavanom prípade bolo jeho povinnosťou preukázať, že od dodávateľov uvedených na faktúrach prevzal služby, resp. tovar, ktoré boli predmetom fakturácie. Nedôvodná je podľa názoru súdu aj námietka žalobcu spočívajúca v tom, že správca dane mohol od žalobcu vyžadovať len doklady a evidenciu, ktoré je žalobca povinný viesť. Táto námietka jednak nebola konkrétna, keďže žalobca neuviedol, aký konkrétny doklad alebo evidenciu, ktorá bola správcom dane v priebehu daňovej kontroly od neho vyžadovaná takýmto dokladom alebo takouto evidenciou je, pričom takúto nie je povinný uchovávať a jednak nie je zrejmé, aký vplyv by táto skutočnosť mala mať na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca netvrdil, že bolo rozhodnuté preto, že neboli predložené tie doklady, ktoré boli od neho vyžadované, naopak, správca dane v prvostupňových rozhodnutiach uvádza, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie prác a služieb, resp. dodanie tovarov, ktoré boli fakturované dodávateľmi, ktorí uvedené faktúry vystavili a z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH. Žalobca má povinnosť formulovať dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí dostatočne konkrétne, aby súd mohol rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci vydaniu napadnutých rozhodnutí správneho orgánu, resp. zákonnosť týchto rozhodnutí, skúmať práve z namietaného dôvodu. Súd nemá oprávnenie a ani povinnosť dôvody nezákonnosti za žalobcu domýšľať, konkretizovať či vyhľadávať a žalobu tak dopĺňať (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Na základe vyššie uvedených skutočností súd napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodoval na návrh žalobcu (§ 151 O.s.p.). Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca sa dal v konaní zastupovať splnomocneným zástupcom Podtatranská advokátska kancelária s.r.o. Poprad na základe plnej moci zo dňa 14.04.2014, ktorý vyčíslil trovy konania už v jednotlivých žalobách a žiadal náhradu trov za právne zastupovanie v každej veci vo výške 284,08 Eur; z toho odmena za zastupovanie podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vo výške 134,- Eur za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyhlášky, spolu za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a podanie žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) vo výške 268,- Eur a paušálna náhrada hotových výdavkov (režijný paušál) po 8,04 Eur za úkon podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, spolu za 2 úkony vo výške 16,08 Eur. Spolu uplatnené trovy predstavovali sumu 1.704,48 Eur (6 x 284,08 Eur). Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 730,74 Eur, pričom vychádzal z vyúčtovania žalobcu, avšak vzhľadom na to, že súd s poukazom na § 112 O.s.p. spojil konanie o žalobách o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného vedených na tunajšom súde pod č. k. 24S/46/2014, 24S/47/2014, 24S/48/2014, 24S/49/2014, 24S/50/2014 a 24S/51/2014 (rozhodnutia DPH za január až jún 2011) na spoločné konanie, žalobcovi nepriznal náhradu odmeny na zastupovanie v uplatnenej výške 1.704,48 Eur, pretože bol povinný aplikovať ust. § 13 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Odmena za 1 úkon právnej služby bola preto určená vo výške 357,33 Eur (134,- Eur + 223,33 Eur [5 x 1/3 zo sumy 134,- Eur, t. j. 44,66 Eur]). Odmena za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky, spísanie žaloby podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) pri hodnote 1 úkonu právnej služby stanovenej podľa § 13 ods. 3 vyhlášky vo výške 357,33 Eur potom predstavuje sumu 714,66 Eur (2 x 357,33 Eur) a 2 x náhrada hotových výdavkov - režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 16,08 Eur (2 x 8,04 Eur). Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 730,74 Eur. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania priznané žalobcovi vo výške 730,74 Eur splnomocnenému zástupcovi žalobcu s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.