Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/90/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200542 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200542.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa J.. J. Y., nar. XX. Y. XXXX, bytom R. č. X, U. U.-N., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, AK so sídlom v Bratislave, Sibírska ulica č. 4, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5.marca 2014 v znení rozhodnutia totožného čísla z 24.júna 2014 o priznaní starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5.marca 2014 v znení rozhodnutia totožného čísla z 24.júna 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 21 Zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1, § 261 ods. 1 a 112 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení starobný dôchodok od 20.augusta 2010 vo výške 221,40 € mesačne a na základe jednotlivých, vo výroku rozhodnutia citovaných valorizačných úprav ho zvýšila od 1.januára 2014 až na 252,90 € mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľovi, ako poberateľovi výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vznikol nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože podmienky nároku na starobný dôchodok splnil pred 1.januárom 2004, po vzniku nároku na starobný dôchodok bol nepretržite zamestnaný k 31.decembru 2003 a starobný dôchodok nepoberal. Dôchodkový vek navrhovateľa určila dňom dovŕšenia fyzického veku 55 rokov, 20.septembra 2003, pretože navrhovateľ splnil zákonné predpoklady uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení pri zachovaní nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania vykonávaného v služobnom pomere do I. kategórie funkcií. Starobný dôchodok navrhovateľa určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Konštatovala, že k 20.septembru 2003 navrhovateľ získal 14 629 dní doby zamestnania (vrátane doby služby), tj. 40 rokov a 29 dní. Jeho priemerný osobný mzdový bod určila hodnotou 1,3525 vychádzajúc z rozhodujúceho obdobia, ktoré bolo postupne rozšírené pred 1.január 1994 tak, aby v ňom bolo 10 kalendárnych rokov, za ktoré možné osobné mzdové body určiť a s poukazom na aplikované zákonné ustanovenia zohľadnila aj náhradné doby, ktoré navrhovateľ počas rozhodujúceho obdobia dosiahol. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 20.augustu 2010 vo výške 9,2246 €. Do vzniku nároku predstavovala suma jeho starobného dôchodku 500,10 € mesačne. Po vzniku nároku na starobný dôchodok od 20.septembra 2003 do 31.marca 2005 získal navrhovateľ 559 dní dôchodkového poistenia, a za toto obdobie bola suma jeho starobného dôchodku zvýšená podľa zákonných ustanovení cit. v rozhodnutí na 572,39987 € mesačne. Takto určenú sumu starobného dôchodku navrhovateľa odporkyňa krátila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach koeficientom 0,62483477, ktorý bol vypočítaný ako podiel obdobia dôchodkového poistenia zodpovedajúceho 26 rokom služby zhodnotenej na účely určenia sumy príspevku za službu a celkovej doby dôchodkového poistenia získanej vo všeobecnom i osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Výsledkom tohto výpočtu bola suma 357,65534111 € mesačne, tj. suma starobného dôchodku, ktorá zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služba zhodnotená na určenie sumy výsluhovej dávky. Táto suma bola odpočítaná od sumy starobného dôchodku, zodpovedajúcej celému obdobiu dôchodkového poistenia (572,39987 €) a výsledná suma 214,80 € mesačne predstavovala sumu jeho starobného dôchodku, ktorá zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia navrhovateľa bez už zhodnotenej doby služby. Následne bol tento starobný dôchodok navrhovateľa zvýšený na základe jednotlivých, vo výroku rozhodnutia cit. valorizačných úprav na 252,90 € mesačne od 1.januára 2014. Odporkyňa vypočítala sumu starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože podľa platnej právnej úpravy nesmie byť suma priznaného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení pri zachovaní nárokov, vyplývajúcich zo zvýhodnenej kategórie funkcií nižšia, než by bola podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Pri určení sumy starobného dôchodku vychádzala z priemerného mesačného zárobku navrhovateľa vo výške 135,- € mesačne určeného z rokov 1998, 2000, 2002 , 2003 a 2004. Celková započítaná doba zamestnania vrátane doby služby do vzniku nároku na starobný dôchodok bola 40 rokov, z toho pre určenie sumy dôchodku do vzniku nároku bolo rozhodných 37 rokov, pretože na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa podľa zákona o sociálnom zabezpečení neprihliada. Starobný dôchodok bol vymeraný ako 94 % priemerného mesačného zárobku, tj. 129,90 € mesačne. Za obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 559 dní, ktoré navrhovateľ získal po vzniku nároku na starobný dôchodok bola suma jeho starobného dôchodku zvýšená o 9 %, tj. na 139,050 € mesačne a následne bola táto suma zvýšená o 166,97 € mesačne podľa zákona č. 306/2002 Z.z. na celkových 306,0200 € mesačne s tým, že suma starobného dôchodku bola upravená tak, aby nepresiahla 306,020 €. Aj takto určená suma starobného dôchodku bola krátená koeficientom, ktorý zodpovedal pomeru obdobia 26 rokov služby zhodnotenej za účelom priznania príspevku za službu k 38,4795 rokov celkového obdobia dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Výsledkom bola suma starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom zabezpečení vo výške 99,30 € mesačne, tj. nižšia, než suma starobného dôchodku určená postupom podľa zákona o sociálnom poistení, preto odporkyňa priznala navrhovateľovi napadnutým rozhodnutím vyššiu dôchodkovú dávku a to 3 roky spätne od jej uplatnenia. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania. Uviedol, že o priznanie starobného dôchodku požiadal už v roku 2010, po dosiahnutí fyzického veku 62 rokov a jeho žiadosti bolo vyhovené s tým, že pri výpočte sumy jeho starobného dôchodku nebolo zohľadnené obdobie jeho dôchodkového poistenia počas výkon služby policajta, výkonu základnej vojenskej služby a jeho prípravy na výkon povolania. Preto sa žiadosťou z 20.augusta 2013 domáhal prehodnotenia sumy starobného dôchodku tak, aby mu bolo zohľadnené celé obdobie jeho dôchodkového poistenia. Hoci odporkyňa jeho žiadosti napadnutým rozhodnutím vyhovela, určenú sumu starobného dôchodku nepovažoval za správnu. Namietal, že pre účely jej určenia bola nesprávne započítaná doba jeho služby v policajnom zbore len v rozsahu 26 rokov, hoci správne mala byť započítaná v rozsahu 29 rokov, pretože v období od 1.augusta 1978 do 1.apríla 1981 vykonával policajnú službu v zahraničí a toto obdobie dôchodkového poistenia malo byť započítané 2-násobne. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia mu odporkyňa započítala do obdobia dôchodkového poistenia do 19.septembra 2009 len 14 629 dní (40,0794 roka), hoci on v skutočnosti do skončenia svojho aktívneho pracovného života odpracoval 16 122 dní, tj. 44,2795 rokov a uvedené má vplyv na určenie výšky dôchodkovej dávky. Namietal tiež, že mu nebolo započítané obdobie jeho štúdia na vojenskom gymnáziu v dĺžke 639 dní od 1.septembra 1963 do 31.mája 1965, hoci uvedené obdobie je obdobím dôchodkového poistenia z titulu sústavnej prípravy na budúce povolanie. Namietal aj obmedzenie jeho osobného mzdového bodu hodnotou 3, hoci uvedené obmedzenie bolo do právnej úpravy zavedené až s účinnosťou od 1.januára 2008 a nesprávne určené rozhodujúce obdobie, ktoré bolo použité pre určenie sumy jeho starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení s poukazom na to, že bol z policajného zboru prepustený z organizačných dôvodov. Jeho odvolanie obsahovalo vlastný výpočet sumy dôchodkovej dávky a na jej základe žiadal o doplatenie rozdielu na starobnom dôchodku spolu s príslušnou valorizáciou. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uznal, že obdobie jeho štúdia na vojenskom gymnáziu bolo započítané do obdobia dôchodkového poistenia ale vyjadril presvedčenie, že uvedené malo byť započítané vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Pokiaľ jeho štúdium na vojenskej strednej škole nebolo pre účely výsluhového zabezpečenia započítané vo zvýhodnenej kategórii funkcií, potom nemôže byť správne určená ani suma jeho starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. Uviedol, že popri výkone služby v I. kategórii funkcií v určitých obdobiach mal paralelné zamestnanie, tj. riadny pracovný pomer aj v civilnom sektore a uvedené nebolo do obdobia jeho dôchodkového poistenia započítané s tým, že pokiaľ mal v tom - ktorom období paralelné pracovné pomery, malo sa obdobie dôchodkového poistenia dvojnásobiť podľa skutočnosti. Namietal, že odporkyňa vykázala trvanie jeho zamestnania do 19.septembra 2003, avšak za rok 2003 mu neuviedla žiadny osobný mzdový bod. Za nesprávny považoval aj dátum priznania starobného dôchodku, pretože 62 rokov dovŕšil XX.Y. XXXX, napriek tomu mu bol starobný dôchodok priznaný od 20.augusta 2010. Zopakoval námietky voči vykázanému obdobiu dôchodkového poistenia, za správne považoval obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 16 122 dní. Na námietke, týkajúcej sa určenia rozhodujúceho obdobia pre určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení netrval vzhľadom k tomu, že výpočet starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení prevýšil sumu starobného dôchodku určenú podľa zákona o sociálnom zabezpečení. K námietke, týkajúcej sa obmedzenia jeho osobného mzdového bodu hodnotou 3 poukázal na rok 1979, kedy dosiahol osobný mzdový bod vo výške 3,6685 a v tejto súvislosti poukázal na nedostatočnú právnu úpravu a dal na zváženie súdu rozhodnúť, či je takáto právna úprava spravodlivá a či zodpovedá, resp. neporušuje princíp primeranosti a alikvotnosti dôchodkovej dávky. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na obsah písomného vyjadrenia z 3.júla 2014, v ktorom boli zopakované skutkové a právne dôvody vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia tak, ako boli obsiahnuté aj v napadnutom rozhodnutí v znení jeho zmeny. K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa určeného rozhodujúceho obdobia podľa zákona o sociálnom zabezpečení uviedla, že rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku bolo obdobie 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, do ktorého spadá deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, ak bol občan po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, tj. z rokov 1994-2005, pretože priemer hrubých zárobkov v tomto období bol vyšší v porovnaní s rokmi 1982-1991, tj. s rozhodujúcim obdobím, ktoré predchádzalo obdobiu, v ktorom bol navrhovateľ uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení. Požiadavka navrhovateľa na dvojnásobné započítanie dôchodkového poistenia od 1.augusta 1978 do 1.apríla 1981 z titulu výkonu služobného pomeru v zahraničí nemá oporu v zákone. Obdobie štúdia na vojenskom gymnáziu bolo navrhovateľovi zhodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia, čo vyplynulo z osobného listu dôchodkového poistenia. Zdôraznila, že v prípade určenia osobného mzdového bodu navrhovateľa nedošlo k žiadnemu kráteniu, pretože ani v jednom roku, ktorý bol relevantný pre určenie výšky starobného dôchodku jeho osobný mzdový bod hodnotu 3 neprekročil, navyše z ust. § 62 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že na hodnotu osobného mzdového bodu nad 3 sa neprihliada. K dátumu priznania starobného dôchodku uviedol, že bol priznaný maximálne 3 roky spätne od podanej žiadosti, tak ako to zákon umožňuje. K zistenému obdobiu dôchodkového poistenia uviedla, že toto bolo určené a započítané v celom rozsahu, tak ako to navrhovateľ žiadal s tým rozdielom, že bolo rozlíšené obdobie do vzniku nároku na starobný dôchodok a po vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože pre určenie sumy starobného dôchodku do vzniku nároku naň a jeho zvýšenie po vzniku nároku naň zákon určuje rozličný postup. V tejto súvislosti poukázala na to, že tento postup, ktorý zákon upravuje a ktorý bol v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnený, je pre určenie sumy starobného dôchodku výhodnejší, pretože jeho suma je vyššia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p. vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s jeho žiadosťou o prehodnotenie sumy starobného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o priznaní starobného dôchodku, ktoré bolo zmenené rozhodnutiami preskúmavanými v tomto konaní, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, s potvrdeniami o jeho zárobkoch, o jeho evidovanej nezamestnanosti, s potvrdením o priznaní príspevku za službu a o zhodnotení doby služby pre tieto účely, s rozhodnutím o priznaní príspevku za službu, s potvrdením o 2-násobnom započítaním obdobia dôchodkového poistenia počas výkonu služby I. kategórie funkcií v zahraničí, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku žiadosťou z 20.septembra 2010 a žiadal ho priznať od uvedeného dňa. Starobný dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím odporkyne z 18.októbra 2010 od 20.septembra 2010 vo výške 195,10 € mesačne s tým, že na účely výpočtu starobného dôchodku mu bolo zohľadnených 15,7617 rokov dôchodkového poistenia. Žiadosťou z 20.augusta 2013 navrhovateľ požiadal o prepočet dôchodku, tj. o zápočet rokov dôchodkového poistenia odpracovaných v I. kategórii funkcií so zohľadnením vymeriavacích základov dosiahnutých v tomto období. Rozhodnutím Federálního ministerstva vnitra, orgánu sociálního zabezpečení zo 4.augusta 1992 bol navrhovateľovi podľa § 98 ods. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície priznaný od 1.februára 1992 príspevok za službu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že pre výšku príspevku bola započítaná doba služby v rozsahu 29 rokov. Podľa § 102 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bol priznaný príspevok za službu od 1.júla 2002 prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činnosti z 31.októbra 2013 vyplynulo, že na určenie sumy príspevku za službu bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 26 rokov a 251 dní, tj. doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.júna 1965 do 31.mája 1967 a doba trvania služobného pomeru v Policajnom zbore od 1.júna 1967 do 31.januára 1992, všetko v I. kategórii funkcií. Z potvrdenia o výkone služby z 20.septembra 2013 vydaného Úradom pre zahraničné styky a informácie so sídlom v Prahe 6 vyplynulo, že v období od 1.augusta 1978 do 31.marca 1981 vykonával navrhovateľ službu v zahraničí a táto sa pre účely dôchodkových nárokov započítava dvojnásobne v I.A kategórii funkcií. Súčasťou administratívneho spisu odporkyne boli potvrdenia o zárobkoch navrhovateľa dosiahnuté počas výkonu jeho služby v Policajnom zbore, aj zárobky dosiahnuté počas výkonu jeho civilného zamestnania. Boli úplne a presne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia, rovnako aj celé preukázané obdobie jeho dôchodkového poistenia do dňa vzniku nároku na starobný dôchodok a po uvedenom dni. Do dňa vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok bolo správne zistené obdobie jeho dôchodkového poistenia v rozsahu 16 629 dní, tj. 40,0795 roka a od 20.septembra 2003 do 31.marca 2009 v rozsahu 559 dní, tj. 2,7136 roka. Na základe takto zistených skutkových okolností dospela odporkyňa k správnemu rozhodnutiu, keď navrhovateľovi priznala starobný dôchodok od 20.augusta 2010, tj. 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku, tj. odo dňa jeho žiadosti o prehodnotenie sumy starobného dôchodku tak, ako jej to umožňuje zákonné ust. § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Týmto rozhodnutím v znení jeho zmeny došlo k zmene pôvodného rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku z 18.októbra 2010 vo výroku aj v odôvodnení, pretože novým určením sumy starobného dôchodku bolo navrhovateľovi započítané obdobie výkonu jeho služby v I. kategórii funkcií so zohľadnením všetkých nárokov z toho vyplývajúcich, tj. znížením dôchodkového veku, započítaním výkonu doby služby do obdobia dôchodkového poistenia a aj osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas tohto obdobia. Keďže v čase vzniku nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia bol navrhovateľ poberateľom príspevku za službu, tj. dávky výsluhového zabezpečenia z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia, odporkyňa vypočítanú sumu starobného dôchodku krátila správne podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 126 o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach, pretože po dosiahnutí dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov sociálneho zabezpečenia (poistenia) príspevok za službu ako dávka výsluhového zabezpečenia môže plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia bolo preto potrebné a odporkyňou správne realizované, do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené pre účely príspevku za službu a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Z takto stanovenej výšky starobného dôchodku došlo ku jeho kráteniu v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac o sumu výsluhovej dávky. Odporkyňa správne vypočítala sumu starobného dôchodku navrhovateľa zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) postupom vyplývajúcim zo zákona o sociálnom poistení, § 261 ods. 1 a aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení s poukazom na ust. § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (aj kategórie funkcií) sa priznávajú do 31.decembra 2023 a suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok pri zachovaní týchto nárokov nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý bol podrobne, s poukazom na zistené relevantné údaje a aplikovanú právnu úpravu obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil, pretože bol vykonaný správne, resp. v prospech navrhovateľa. Námietky navrhovateľa obsiahnuté v jeho odvolaní, neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Námietka, týkajúca sa nesprávne zisteného a započítaného obdobia dôchodkového poistenia nebola dôvodná. Odporkyňa správne obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa rozdelila na obdobie do vzniku nároku na starobný dôchodok a na obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok a v celosti ho určila v rozsahu 16 122 dní, tak ako to aj navrhovateľ považoval za správne. Pre vznik nárok na starobný dôchodok je rozhodujúce dovŕšenie dôchodkového veku, v prípade navrhovateľa 20. september 2003, kedy dosiahol 55 rokov, tj. zvýhodnený dôchodkový vek vzhľadom na výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Zákon o sociálnom poistení rozdielnym spôsobom určuje sumu starobného dôchodku do vzniku nároku naň, tj. do dovŕšenia dôchodkového veku a po vzniku nároku na starobný dôchodok. Uvedené odporkyňa správne realizovala a náležitým spôsobom konkretizovala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 zákona o sociálnom poistení. Za rozhodujúce obdobie pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu podľa zákona o sociálnom poistení bolo správne zobraté do úvahy obdobie rokov 1993-2002, pretože rok dôchodkového poistenia je 365 dní a v roku 2003 do 19.septembra 2003, kedy navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek, neuplynulo 365 dní, tj. tento rok nemohol byť zahrnutý do rozhodujúceho obdobia pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu. Nedôvodná bola aj námietka, týkajúca sa nezohľadnenia obdobia jeho dôchodkového poistenia počas jeho štúdia na vojenskom gymnáziu. Pre výpočet sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení táto doba dôchodkového poistenia od 1.septembra 1963 do 31.mája 1965 započítaná bola, ako je to zrejmé aj z osobného listu dôchodkového poistenia. Pre účely výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom zabezpečení táto doba započítaná byť nemohla, pretože podľa zákona o sociálnom zabezpečení sa zhodnocuje len doba po dovŕšení 18 roku veku. Neobstála ani námietka navrhovateľa, týkajúca sa obmedzenia jeho osobného mzdového bodu hodnotu 3, pretože ani v jednom roku, ktorý bol relevantný pre zistenie osobného mzdového bodu tento nepresiahol hodnotu 3, čo je zrejmé z osobného listu dôchodkového poistenia. Rozhodujúce obdobie pre zistenie priemerného mesačného zárobku pre výpočet sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení bolo správne určené z 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom skončil zamestnanie, pretože v tomto období, zo všetkých do úvahy prichádzajúcich, navrhovateľ dosiahol najvyšší priemerný mesačný zárobok, čo bolo zistené z obsahu administratívneho spisu odporkyne a zo zárobkov, ktoré navrhovateľ dosiahol. Suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom zabezpečení nepresiahla sumu starobného dôchodku určeného postupom podľa zákona o sociálnom poistení. Duplicitne započítavať obdobie dôchodkového poistenia pri paralelnom pracovnom pomere nie je možné. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Súbežne existujúci pracovný pomer sa pre určenie sumy dôchodkovej dávky môže zohľadniť len započítaním dosiahnutých zárobkov, pokiaľ boli dosiahnuté v rozhodujúcom období. Vzhľadom k tomu, že krajský súd považoval rozhodnutie odporkyne za vecne správne, pokiaľ išlo o dátum priznania starobného dôchodku i určenie jeho výšky, nebola dôvodná námietka navrhovateľa ohľadom nesprávnej valorizácie dôchodkovej dávky a nebol daný ani dôvod na doplatok starobného dôchodku pre jeho nesprávne určenú výšku. Za dôvodnú považoval krajský súd námietku navrhovateľa ohľadom nesprávne započítaného obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely určenia sumy príspevku za službu z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa pri výpočte vychádzala z 26 rokov doby služby tj. nezapočítala 2-násobne dobu dôchodkového poistenia, ktorú navrhovateľ získal počas výkonu služby v zahraničí. Z rozhodnutia o priznaní príspevku za službu však jednoznačne vyplynulo, že pre účely jeho priznania a určenia jeho výšky mu bola zhodnotená doba služby v rozsahu 29 rokov, preto mala odporkyňa vychádzať z tohto obdobia pri určení koeficientu, ktorý bol určený ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku za službu a celkovým obdobím jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal popri výkone služby aj v civilnom zamestnaní. Na túto nesprávnosť však krajský súd neprihliadal, pretože pri správnom zohľadnení doby služby v rozsahu 29 rokov by v konečnom dôsledku došlo k zníženiu sumy starobného dôchodku navrhovateľa oproti výške, v ktorej mu bol priznaný. Ak by krajský súd na uvedenú nesprávnosť prihliadal, dostal by sa navrhovateľ ako odvolateľ do nepriaznivejšieho postavenia v porovnaní s časom pred podaním opravného prostriedku, čo nie je prípustné. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.