Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/96/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200569 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200569.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky E. G. rod. E., nar. XX.C. XXXX, bytom T. XXXX/X J., v konaní zastúpenej splnomocneným zástupcom E. O., nar. XX.S. XXXX, bytom J., T. XXXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I zo 17.januára 2014 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.mája 2014 o zvýšení sumy invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I zo 17.januára 2014 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.mája 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo 17.januára 2014 odporkyňa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení jej od 26.septembra 2013 priznala invalidný dôchodok vo výške 176,30 € a podľa § 263a ods. 5 cit. zákona rozhodla o zániku nároku na nižšiu dôchodkovú dávku, tj. dovtedy vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok (považovaný za invalidný dôchodok). V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že pri kontrolnej lekárskej prehliadke, ktorá bola realizovaná na žiadosť navrhovateľky bolo konštatované trvanie jej čiastočnej invalidity. Z toho vyvodila, že nedošlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky invalidného dôchodku, preto nebol naplnený zákonný predpoklad pre jeho zvýšenie. Zároveň považovala jej žiadosť o zvýšenie sumy poberaného dôchodku aj za žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Posudkový lekár v lekárskej správe z 26.septembra 2013 po posúdení zdravotných ťažkostí navrhovateľky podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení konštatoval vznik jej invalidity dňom 26.septembra 2013 so 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Pretože navrhovateľka okrem vzniku invalidity splnila aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia a nevznikol jej nárok na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok rozhodla o priznaní invalidného dôchodku vo výške 176,30 € mesačne. Určila ho ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, ktorý zistila z rozhodujúceho obdobia rokov 1984-2012 po úprave vyplývajúcej z § 64 ods. 4 cit. zákona vo výške 0,5986, obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka získala ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku, celkom v rozsahu 47,3918 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá je určená zákonom a ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok činila 10,0098 €. Takto určila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky vo výške 170,40 € mesačne a na základe valorizačného zvýšenia patriaceho za rok 2012 ho zvýšila o 5,90 € mesačne na celkových 176,30 €. Zároveň aplikovala zákonné ust. § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého, ak sú splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok a invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1.januára 2004, vypláca sa ten dôchodok, ktorého suma je vyššia a nárok na výplatu dôchodku v nižšej sume zaniká. Keďže suma novo priznaného invalidného dôchodku 176,30 € mesačne prevýšila dovtedy vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok (považovaný za invalidný dôchodok - 157,70 € mesačne) rozhodla v súlade s týmto zákonným ustanovením tak, že naďalej navrhovateľke vypláca vyšší invalidný dôchodok a nárok na výplatu nižšej dôchodkovej dávky zanikol. Rozhodnutím z 23.mája 2014 odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 24.januára 2014 na 295,40 € mesačne v súvislosti so zmenou miery poklesu jej pracovnej schopnosti, ktorá bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaná od 24.januára 2014, odkedy bol pokles jej pracovnej schopnosti stanovený na 75 %. Pri novom určení výšky dôchodkovej dávky vychádzala z rovnakej hodnoty jej priemerného osobného mzdového bodu, tj. 0,5986, z rovnakého obdobia dôchodkového poistenia ako v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, z aktuálnej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase zmeny miery poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 60 % na 75 %, tj. v roku 2014, ktorá činila 10,2524. Novú sumu invalidného dôchodku určila ako súčin uvedených činiteľov. Navrhovateľka sa voči prvému označenému rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby jej bol priznaný plný invalidný dôchodok. Poukázala na opakované výsledky vyšetrení u jej ošetrujúceho psychiatra, ktoré posudkový lekár nebral do úvahy a podľa ktorých jej nebolo doporučené zaradiť do pracovného procesu. Poukázala tiež na to, že jej ochorenie je kolísavé a začínajú sa prejavovať vedľajšie účinky liečby. Odvolala sa aj voči druhému označenému rozhodnutiu a namietala dátum priznania plného invalidného dôchodku. Žiadala, aby jej invalidita so 75 % poklesom jej pracovnej schopnosti bola určená už od podanej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, tj. od 9.januára 2013, pretože už v tom čase jej zdravotné ťažkosti podmieňovali plnú invaliditu. Namietala tiež výšku invalidného dôchodku v súvislosti s možným nesprávnym započítaním obdobia jej dôchodkového poistenia. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podaných odvolaniach a zdôraznila, že ich predmetom je určený dátum vzniku jej invalidity so 75 % poklesom jej pracovnej schopnosti, ktorú žiadala priznať od podania žiadosti, tj. od 9.januára 2013. Namietala tiež výšku invalidného dôchodku, pretože k jeho zvýšeniu na 185,- resp. 195,- € mesačne došlo až na základe dodatočného zaslania ďalších pracovných zmlúv o jej pracovnej činnosti odporkyni. Myslí si, že predtým takto preukázané obdobie dôchodkového poistenia vo výške jej invalidného dôchodku zohľadnené nebolo. Uviedla, že po ukončení jej práceneschopnosti, po skončení podpornej doby nastúpila do zamestnania jednak z finančných dôvodov a jednak aj z hľadiska jej ochorenia, keď potrebuje chodiť medzi ľudí, pretože kontakt s ľuďmi je pre ňu priaznivý. K ukončeniu jej pracovného pomeru nedošlo ani po vzniku jej plnej invalidity, stále chodí do zamestnania na cca 2 hod. denne. Tvrdila, že v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia boli všetky namietané obdobia jej dôchodkového poistenia započítané, avšak v predchádzajúcom období, v čase priznania invalidného dôchodku jej započítané neboli. Vyjadrila presvedčenie, že aj keď obdobie dôchodkového poistenia bolo započítané v celosti, nebolo to zohľadnené vo výpočte sumy invalidného dôchodku. Zdôraznila tiež, že nikdy nežiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, ale vždy postupovala len na podnet Sociálnej poisťovne a v intenciách toho, čo Sociálna poisťovňa od nej žiadala. Odporkyňa navrhla označené rozhodnutia potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Zdôraznila, že počas poberania nemocenských dávok nemôže byť vyplácaný invalidný dôchodok, preto bol dátum vzniku invalidity navrhovateľky určený až po skončení jej pracovnej neschopnosti. Počas trvania „čiastočnej“ invalidity, tj. invalidity so 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti jej popri nemocenských dávkach bol vyplácaný aj tomu zodpovedajúci invalidný dôchodok. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, s rozhodnutím o vzniku nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, s potvrdeniami o jej evidovanej nezamestnanosti, o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, s rozhodnutiami o priznaní podpory v nezamestnanosti, s potvrdeniami o trvaní zamestnania navrhovateľky, s pracovnými zmluvami, dohodami o vykonaní práce, o skončení pracovného pomeru, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s lekárskymi správami posudkových komisií, resp. posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí posudzovali stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky v čase vzniku jej čiastočnej invalidity i pri nasledujúcich kontrolných lekárskych prehliadkach, so žiadosťou navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol.2, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ťažké formy schizofrénie, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi (floridný proces, ťažké postprocesuálne formy) vyjadriť v rozpätí 50-80 %. Pri určení konkrétneho percenta zníženej pracovnej schopnosti sa prihliada na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa dávka vypláva vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. je občan invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je a) neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok. Zdravotné postihnutia, ktoré podmieňujú v tomto prípade invaliditu, sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná čiastočne invalidnou podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone č. 100/1988 Zb. od 15.decembra 1999, pretože v tom čase bola schopná vykonávať zamestnanie len za osobite uľahčených pracovných podmienok. Dôvodom jej invalidizácie bola schizoformná psychóza, ktorá si vyžadovala prísnu psychiatrickú psychoterapiu a psychické šetrenie. Jeho poberateľkou s totožným invalidizujúcim ochorením bola až do 4.marca 2014, ako to vyplynulo z rozhodnutia zo 17.januára 2014. Aktuálne preskúmavané konanie začalo na základe žiadosti navrhovateľky o prehodnotenie zdravotného stavu zo 4.januára 2013, ktorá bola odporkyni doručená 9.januára 2013. Žiadala, aby bol jej zdravotný stav prehodnotený, pretože sa zhoršil a aby bola suma jej invalidného dôchodku zvýšená. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľky 26.septembra 2013 posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z výsledku hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v apríli až júni 2012, z psychologického vyšetrenia zo septembra 2013 a z opakovaných psychiatrických vyšetrení z roku 2012-2013. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej označil duševné ochorenie, so zaradením pod kapitolu V., pol. 2, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti od 26.septembra 2013, t.j. odo dňa posúdenia, vyjadril 60 %. Zároveň tiež konštatoval, že invalidita navrhovateľky podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nevznikla a že je naďalej čiastočne invalidná, pretože pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok (§ 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení). V posudku bolo uvedené, že 48-ročná žena s odborným vzdelaním je viac rokov sledovaná psychiatrom pre schizofréniu a bola uznaná čiastočne invalidnou. Pre remisiu ochorenia bola od roku 2004 v ambulantnom sledovaní, v apríli 2012 vynechala liečbu, následne bola hospitalizovaná pre zhoršenie stavu s nutnosťou zmeny liečby. Pre nedostatočnú odpoveď na aplikovanú liečbu bola liečená aj elektrošokovou terapiou. Odvtedy je v ambulantnom sledovaní s parciálnou odpoveďou na liečbu, pretrvávajú paranoidné bludy, dominujú reziduálne príznaky ochorenia. Psychiater popísal incipientný defekt osobnosti, psychologické vyšetrenie nepotvrdilo organické postihnutie centrálnej nervovej sústavy, len nedostatočnú remisiu ochorenia. Uvedenému stavu naďalej zodpovedá čiastočná invalidita podľa zákona o sociálnom zabezpečení, resp. invalidita so 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Alergickú nádchu na liečbe antihistaminikami a lokálnymi spraymi, ani stav po expirpácii nosových polypov nepovažoval za posudkovo významné. Takéto vyhodnotenie zdravotných ťažkostí navrhovateľky, ktoré posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou, bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne zo 17.januára 2014. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti podľa zákona o sociálnom poistení, resp. uznania jej plnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení, zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 23.apríla 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených psychiatrických vyšetrení z roku 2014 a po posúdení zdravotného stavu navrhovateľky podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení aj v zákone o sociálnom poistení konštatoval zmenu jej čiastočnej invalidity na invaliditu dňom 24.januára 2014 a zároveň uvedeným dňom konštatoval aj zmenu miery poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 60 % na 75 %. Rovnako ako prvoposudzovateľ označil jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, tj. duševné ochorenie, schizofréniu, jej ťažkú formu, ktorú zaradil pod totožnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Uviedol, že navrhovateľka je v starostlivosti psychiatra 30 rokov s opakovanými relapsami ochorenia a potrebou opakovanej hospitalizačnej liečby. V apríli 2012 si jej stav vyžiadal akútnu hospitalizáciu, pretože po vynechaní liečby došlo k zhoršeniu jej psychického ochorenia. Klasickou psychiatrickou liečbou sa nepodarilo ochorenie ovplyvniť, preto bolo nutné prikročiť k liečbe elektrošokmi, po ktorej došlo k postupnému zmierneniu psychotických prejavov, pretrvávali však paranoidné bludy a reziduálne prejavy ochorenia (plochá emotivita, dekompenzácia, efektívna labilita, hypobúlia, redukcia záujmovej sféry). Už vo februári 2013 psychiater prehodnotil schizofréniu na reziduálnu schizofréniu (chronický stav priebehu schizofrénnej choroby), pri ktorej je jasná progresia od skorého do neskorého štádia. Zvýraznenie reziduálnej symptomatiky psychiater opakovane popísal pri vyšetreniach v júli a v septembri 2013. Psychologickým vyšetrením v septembri 2013 bola popísaná nedostatočná remisia psychotického ochorenia, s nepriaznivou prognózou vzhľadom na chronicitu ochorenia. Od januára 2014 psychiater popísal pridruženie depresívnej symptomatiky. Na základe priebehu psychického ochorenia navrhovateľky posudkový lekár jednoznačne konštatoval zhoršenie jej zdravotného stavu s tým, že aktuálne je jej pracovný potenciál znížený pod 20 %, tj. na úroveň invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Zároveň konštatoval zmenu miery poklesu jej pracovnej schopnosti pri trvajúcej invalidite podľa zákona o sociálnom poistení z pôvodných 60 % na 75 %. Dátum zmeny určil na 24.januára 2014, kedy skončilo obdobie poberania nemocenských dávok, pretože v tom čase zdravotný stav navrhovateľky už neumožnil jej návrat do pracovného pomeru. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne o zvýšení sumy invalidného dôchodku z 23.mája 2014. Zdravotný stav navrhovateľky bol na základe ňou namietaného dátumu vzniku plnej invalidity posudzovaný na dožiadanie krajského súdu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne aj 17.septembra 2014 a 18.júna 2015. Jeho posudkový záver zostal nezmenený. Uviedol, že skorší dátum vzniku invalidity navrhovateľky nie je možné určiť, napriek tomu, že ochorenie bolo hodnotené ako reziduálna schizofrénia už v apríli 2012, kedy jej stav podmieňoval čiastočnú invaliditu, pretože po liečbe elektrošokmi došlo k zlepšeniu klinických príznakov ochorenia. Navrhovateľka bola schopná vrátiť sa do práce v chránenej dielni, kde pracovala až do augusta 2013. Vtedy došlo opäť k zhoršeniu jej psychického stavu, ktoré si vyžiadalo pracovnú neschopnosť. Počas jej trvania psychiater navrhovateľku opakovane vyšetril a konštatoval, že napriek intenzívnej psychiatrickej liečbe pretrváva postpsychotické reziduum komplikované depresívnou symptomatikou, prítomný je postprocesuálny defekt osobnosti, čo jej znemožňuje návrat do pracovného procesu. Až na základe takéhoto zhodnotenia stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky počas jej práceneschopnosti bolo možné jednoznačne konštatovať, že napriek intenzívnej psychiatrickej liečbe sa jej psychické ochorenie nepodarilo výraznejšie ovplyvniť, čo jej znemožnilo návrat do pracovného procesu, preto bol dátum vzniku jej plnej invalidity určený po skončení jej pracovnej neschopnosti, dňom 24.januára 2014. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou, pričom bol zohľadnený aj vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľky. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu označených rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne boli i napadnuté rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku posudzoval opätovne jej zdravotný stav podľa medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení, pretože za čiastočne invalidnú bola uznaná podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v tomto zákone. Správne však posúdil jej zdravotný stav aj podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení, pretože žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku sa napriek poberaniu čiastočného invalidného dôchodku považuje aj za žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podľa účinnej právnej normy, zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Správne vychádzal z posudkov posudkových lekárov, v ktorých bol zohľadnený vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľky a ten sa prejavil v zmene čiastočnej invalidity na invaliditu plnú, resp. v navýšení percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, s následným zvýšením sumy invalidného dôchodku. Posudkoví lekári sú výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich invalidizácie a pre zhodnotenie konkrétnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku ich dlhodobo pretrvávajúcich zdravotných ťažkostí. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej duševné ochorenie ktorého trvanie, závažnosť, priebeh liečby a jej účinnosť, s preukázanými zmenami osobnosti a chronicitu ochorenia správne zohľadnil a vyhodnotil podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení aj v zákone o sociálnom poistení tak, ako to bolo vo vyššie cit. posudkoch posudkových lekárov konkretizované. Žiadne ďalšie posudkovo významné zdravotné ťažkosti u navrhovateľky zistené neboli. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, ktorý sa dotýkal aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že invalidita navrhovateľky podľa zákona o sociálnom poistení, so 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti vznikla až 26.septembra 2013 tak, ako to bolo konštatované v posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne z uvedeného dňa. Takto určený dátum vzniku invalidity navrhovateľky bol odôvodnený priebehom jej duševného ochorenia a účinnosťou, resp. následnou nedostatočnosťou aplikovanej liečby. V tom čase zdravotný stav navrhovateľky podľa medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení nevylučoval akúkoľvek jej pracovnú činnosť, čo je podmienkou vzniku plnej invalidity, preto bola naďalej konštatovaná jej čiastočná invalidita. S ohľadom na vývoj ochorenia, pokračujúce zmeny osobnosti, jeho chronicitu, a neúčinnosť aplikovanej liečby bol následne správne konštatovaný vznik jej plnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože po skončení pracovnej neschopnosti jej stav jej zdravotných ťažkostí už nedovoľoval návrat do zamestnania, preto bolo možné konštatovať, že je neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Zároveň takýto vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľky bol dôvodom pre navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, a to vzhľadom na pokračujúce zmeny osobnosti navrhovateľky, ktoré sa napriek intenzívnej psychiatrickej liečbe nepodarilo zvrátiť. Z uvedených skutkových zistení odporkyňa správne vyvodila právne závery, ktoré boli vyjadrené vo výrokoch odvolaniami napadnutých rozhodnutí. V týchto súvislostiach nepovažoval krajský súd odvolanie navrhovateľky vo vzťahu k určenému dátumu vzniku jej invalidity podľa zákona o sociálnom poistení a uznaniu jej plnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení, resp. navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti za dôvodné. Pre uvedené postupy je rozhodujúci stav zdravotných ťažkostí poistenca, ktorý musí spĺňať podmienku dlhodobosti, bez možnosti pozitívneho ovplyvnenia liečbou. Napriek tomu, že navrhovateľka bola uznaná čiastočne invalidnou a podľa odborných lekárskych nálezov došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, spočiatku sa ho podarilo liečbou pozitívne ovplyvňovať. Neskôr, po opätovnom zhoršení jej zdravotných ťažkostí s nutnosťou dočasnej pracovnej neschopnosti bolo možné až s odstupom určitého času, po využití všetkých terapeutických možností konštatovať, že jej zdravotné ťažkosti už nie je možné pozitívne liečbou ovplyvniť a zhoršený stav duševných ťažkostí navrhovateľky s preukázanými zmenami jej osobnosti bolo možné považovať za stav dlhodobo nepriaznivý, liečbou neovplyvniteľný. Na základe takto správne zisteného stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky a vyhodnotenia jeho vplyvu na jej pracovnú schopnosť rozhodla odporkyňa správne o priznaní invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. V rozhodnutí zo 17.januára 2014 podrobne uviedla výpočet priznanej dôchodkovej dávky. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré získala pred vznikom invalidity podľa zákona o sociálnom poistení, tj. pred 26.septembrom 2013 i zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období, ktoré bolo správne určené z rokov 1984 - 2012. Správne bola zistená tiež hodnota jej priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty tak, ako to vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 zákona o sociálnom poistení. Preskúmaním veci nezistil krajský súd žiadne pochybenia v určení výšky invalidného dôchodku navrhovateľky podľa zákona o sociálnom poistení s tým, že odporkyňa zohľadnila celé preukázané obdobie jej dôchodkového poistenia tak, ako vyplynulo z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, z potvrdení o jej evidovanej nezamestnanosti s vyplácaním podpory v nezamestnanosti. Správne aplikovala zákonné ust. § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení a správne rozhodla o vyplácaní novo priznaného invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, pretože pri vzniku súbehu nárokov na vyplácanie čiastočného invalidného dôchodku (podľa zákona o sociálnom zabezpečení) a novo priznaného invalidného dôchodku (podľa zákona o sociálnom poistení) patrí poistencovi ten dôchodok, ktorého suma je vyššia. V čase vzniku súbehu činil čiastočný invalidný dôchodok 162,20 € mesačne tzn., že novo priznaný invalidný dôchodok ho svojou výškou 176,30 € prevýšil. Pochybnosti o výške invalidného dôchodku, ktoré u navrhovateľky vyvolala skutočnosť, že napriek poberaniu čiastočného invalidného dôchodku odporkyňa od nej v priebehu konania žiadala ďalšie dôkazy o jej pracovnej činnosti (resp. období jej dôchodkového poistenia) neboli dôvodné. Pre účely priznania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a jeho zvýšenia v súvislosti s navýšením percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky bolo započítané celé preukázané obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahla. Predmet konania pred preskúmavacím súdom je vymedzený obsahom odvolaním napadnutých rozhodnutí. Preto sa súd v konaní mohol zaoberať len vecnou správnosťou týchto rozhodnutí. Navyše, k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku navrhovateľky na 295,40 € mesačne od 24.januára 2014 došlo v súvislosti s navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti z pôvodných 60 % na 75 %, tj. bol jej priznaný „plný“ invalidný dôchodok. Vo vyššie uvedených súvislostiach považoval krajský súd odvolaniami napadnuté rozhodnutia odporkyne za vydané v súlade so zákonom. Za správne považoval aj zvýšenie sumy invalidného dôchodku navrhovateľky po tom, ako došlo k navýšeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti s tým, že suma jeho zvýšenia bola určená správne tak, ako to vyplýva z ust. § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Vychádzala z totožného priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol zistený už v čase invalidity navrhovateľky, tj. k 26.septembru 2013, z rovnakého obdobia dôchodkového poistenia a k zmene došlo len v aktuálnej dôchodkovej hodnote, ktorá je určená zákonom pre každý rok a bola správne aplikovaná aktuálna dôchodková hodnota platná v čase zmeny miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky, tj. v roku 2014. Znamená to, že táto sa navýšila z 10,0098 € v roku 2013 na 10,2524 v roku 2014. Označené činitele boli navzájom vynásobené tak, ako to zákon upravuje a suma zvýšeného invalidného dôchodku bola takýmto spôsobom správne matematicky určená. Ohľadom výpočtu sumy invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a jeho zvýšenia odkazuje krajský súd v podrobnostiach na odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí, v ktorých bol výpočet konkretizovaný, pretože bol realizovaný na základe správne a úplne zistených relevantných činiteľov a správnym matematickým postupom. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.