KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica25. 3. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/121/2014 z 25. 3. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. marca 2015, sp. zn. 26Sd/121/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014200660.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/121/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200660
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200660.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky O. O.,
nar. XX. J. XXXX, bytom N. XXX/X E. I. K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 31.januára 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 31. januára 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 13.januára 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 30 %
miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú,
v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby jej bol priznaný aspoň čiastočný
invalidný dôchodok. Poukázala na svoje dlhodobé zdravotné ťažkosti, ktoré ju obmedzujú v práci i v
osobnom živote, a to najmä bolesti v kĺboch a slabinách, v krížovej oblasti chrbtice.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že pre pretrvávajúce
bolesti bola aj hospitalizovaná na neurologickom oddelení, absolvovala kúpeľnú liečbu. Pre ťažkosti s
chrbticou je dlhodobo práceneschopná. V súčasnosti jej liečba spočíva v užívaní liekov.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na
zhodné posudkové závery posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne a na nezmenený
posudkový záver po dodatočnom posudkovom vyhodnotení ďalších odborných lekárskych nálezov, ktoré
boli navrhovateľkou predložené. Pretože pokles jej pracovnej schopnosti invaliditu nepodmieňuje, nárok
na invalidný dôchodok jej nevznikol.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov
pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným
obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom,
preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.



Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3,
písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri
degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v
postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné
postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej
schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia,
prípadne súvislosť s úrazom.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného
dôchodku z 13.januára 2014 posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej
poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky
vychádzal zo zobrazovacích vyšetrení chrbtice, brucha a malej panvy, z RTG vyšetrení bedrových
zhybov, z endokrinologických, neurologických, ortopedických, cievnych vyšetrení, z FRO vyšetrenia,
realizovaných v priebehu rokov 2012-2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky
označil chronický lumbosakrálny syndróm, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu so
zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení. V posudku uviedol, že navrhovateľka, ktorá utrpela v roku 1990 polytraumu na motorke
s viacročnými bolesťami chrbta pri degeneratívnych zmenách axiálneho skeletu a aktuálne CT a
MR potvrdenou miernou retrolistézou L4-5, ventrolistézou L5-S1 I. stupňa pri pravej spondylolýze
obojstranne, s prejavmi mierneho funkčného postihnutia, nervového a svalového dráždenia prevažne
charakteru chronického lumbosakrálneho syndrómu. Ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý
na základe neurologických, neurochirurgických, ortopedických a fyziobalneoterapeutických nálezov
spôsobuje pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 30 %. Je ďalšiu chorobnosť a to hypertenziu,
vredovú chorobu gastroduodena v remisii, steatózu pečene, či benígny adenóm nadobličky vpravo
nepovažoval z posudkového hľadiska za závažnú. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní
opravného prostriedku navrhovateľkou a uvedené posúdenie zdravotného stavu bolo podkladom pre
vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože na pobočke Sociálnej poisťovne nebolo navrhovateľke vyhovené v zmysle uznania jej invalidity,
posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej
Bystrici v rámci odvolacieho správneho konania 20.mája 2014 a na základe dožiadania krajského súdu
dodatočne posudkovo vyhodnotil aj ďalšie odborné lekárske nálezy predložené na pojednávaní pred
súdom v posudku z 27.novembra 2014. Vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z
totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených neurologických, vyšetrení
z priebehu roku 2013 a 2014, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení z
februára 2013 a zo septembra 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ
v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky i vo vyjadrenej percentuálnej miere



jej zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že navrhovateľka je viac rokov v liečbe neurológa
a ortopéda pre bolesti v driekovej chrbtici pri dokumentovaných degeneratívnych zmenách na stavcoch
a medzistavcových platničkách. K zhoršeniu bolestí v chrbte došlo v roku 2012 kedy bola vyšetrená
neurológom. Stav bol hodnotený ako recidivujúci vertebrogénny algický syndróm driekovej chrbtice s
občasnými prejavmi koreňového dráždenia vpravo pod obrazom lumbaga s ischiasom. Zobrazovacími
vyšetreniami bola potvrdená vyklenutá medzistavcová platnička L3-4 bez útlaku nervových štruktúr a
vysunutá medzistavcová platnička doprava v oblasti L4-5 s útlakom nervových štruktúr. Bola popísaná
spondylolistéza L5-S1 I. stupňa a mierna retrolistéza L4-5, tj. morfologické zmeny na stavcoch a
medzistavcových platničkách, ktoré sú síce závažné, zatiaľ však spôsobujú len miernu funkčnú poruchu
driekovej chrbtice, v zmysle záveru funkčného vyšetrenia chrbtice odbornými lekármi. Napínacie
manévre boli pozitívne od 70 stupňov, čo zodpovedá ľahkej funkčnej poruche a pri takomto stave je
priznaný 30 % pokles jej pracovnej schopnosti adekvátny. Jej ďalšie zdravotné ťažkosti a to vysoký
krvný tlak je na liečbe dobre ovplyvnený, stabilizovaný, internistom hodnotený podľa WHO ako II. stupeň
s ľahkými orgánovými zmenami. Vredová choroba gastroduodena je v dlhodobej remisii. Nezhubné,
drobné nádory nadobličky sú bez hormonálnej poruchy, preto uvedené ochorenia nie sú posudkovo
závažné. V septembri 2014 bola navrhovateľka hospitalizovaná pre lumboischiatický syndróm s prejavmi
koreňového dráždenia L5-S1 vpravo a S1 vľavo. Bola preliečená analgetickou a myorealaxačnou
liečbou, došlo k čiastočnému zmierneniu bolesti chrbtice. Pre tŕpnutie horných aj dolných končatín
jej bolo vykonané EMG vyšetrenie periférnych nervov končatín, ktoré potvrdilo senzitívno-motorickú
polyneuropatiu výraznejšie vyjadrenú na dolných končatinách. Zároveň jej bola zistená znížená hladina
vitamínu B12, čo môže byť príčinou uvedených ťažkostí. Bola zahájená liečba, ktorej efekt pre krátkosť
času nie je možné posudkovo vyhodnotiť. Porucha funkcie navrhovateľky je mierneho stupňa s
intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia, ktoré po analgetickej a myorelaxačnej liečbe ustupujú,
preto zotrval na percentuálnom zhodnotení jej zníženej pracovnej schopnosti.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo
i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri
objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce
zdravotné postihnutie ochorenie podporného a pohybového aparátu, ktoré s ohľadom na jeho funkčné
prejavy, ktoré sú pre zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti poistenca rozhodujúce, správne
zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej
pracovnej schopnosti vyjadril v hornej polovici možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužil
možnosť navýšenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky aj pre ďalšie zdravotné ťažkosti,
ktorými trpí, pretože odbornými lekárskymi nálezmi nebola zistená taká ich závažnosť, ktorá by mala
zákonom predpokladaný vplyv na jej pracovnú schopnosť, preto ich správne považoval za posudkovo
nevýznamné. Odborné lekárske nálezy predložené navrhovateľkou na pojednávaní boli dodatočne
posudkovo vyhodnotené bez zmeny posudkového záveru.



Na základe takto správne a úplne zisteného skutkového stavu veci, dotýkajúceho sa zdravotných
ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu záveru, že jej invalidita nevznikla, pretože jej
pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného
správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože predpokladom vzniku nároku
na túto dôchodkovú dávku je invalidita poistenca. Keďže jej invalidita nevznikla správne jej žiadosť o
priznanie invalidného dôchodku zamietla, preto krajský súd napadnuté rozhodnutie ako vydané v súlade
so zákonom potvrdil.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc
podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.