Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/129/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200684 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200684.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa: E.. H. O., nar. X. C. XXXX, bytom F. č. XX, XXX XX Z., zast. advokátom Mgr. Jozefom Mochnackým, T.G. H. XX/C., XXX XX Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. februára 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, a § 250l ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28.02.2014 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení /ďalej len zsp/ zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 30.10.2010. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. p.: SPC - XX.XXX-X/X-XXXX zo dňa 31.10.2000 vyplýva, že navrhovateľovi bol od X.X.XXXX priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa iba považuje za výsluhový dôchodok na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi vyplácaný Ministerstvom vnútra SR z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb., pre priznanie ktorého navrhovateľ k X.X.XXXX splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR, a to napríklad v rozsudku č. 9So/134/2010 zo dňa 24.11.2011. Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom namietol nezohľadnenie doby dôchodkového poistenia odpracovanej v civilnom sektore a nesúhlasil s názorom odporkyne, aby svoju žiadosť adresoval Ministerstvu vnútra SR, pretože platil odvody na sociálne zabezpečenie SP a nie Ministerstvu vnútra SR. Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 26.05.2014 v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Odporkyňa okrem iného uviedla, že starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľom vyplácaný Ministerstvom vnútra SR z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb., pre priznanie ktorého k X.X.XXXX navrhovateľ splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby poistenia poistencovi vzniknúť nemôže. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal k vyjadreniu odporkyne písomné stanovisko zo dňa 20.06.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že navrhovateľ sa nestotožňuje s rozhodnutím odporcu, ani s jeho následným stanoviskom a poukazuje na tú skutočnosť, že vykonával činnosť podliehajúcu povinnému plneniu do sociálneho zabezpečenia j po tom, ako mu bol priznaný výsluhový dôchodok, a to nepretržite. Rovnako vykonával činnosť aj po 31.12.2003, a teda poukazujúc na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. mal odporca výšku starobného dôchodku navrhovateľa prepočítať. Sociálna poisťovňa nerešpektovala súčasný právny stav, a tak na základe nedostatočne zisteného stavu veci rozhodla v neprospech navrhovateľa, pričom nebrala tiež do úvahy už platné judikáty NS SR. Navrhovateľ má za to, že okrem nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočného zdôvodnenia je rozhodnutie odporkyne právne irelevantné. Navrhovateľ na záver žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil SP na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 21.01.2015 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie odporkyni vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku a žiadal, aby súdu napadnuté rozhodnutie vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľ zdôraznil, že Ministerstvom vnútra SR mu bol priznaný výsluhový dôchodok za obdobie, v ktorom vykonával prácu J. a od vtedy mu tento dôchodok nebol valorizovaný žiadnym spôsobom, napriek tomu, že doteraz vykonáva prácu C. a stále odvádza SP poistné. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní sa pridržiaval písomných podaní v danej veci a zdôraznil, že navrhovateľ už 20 rokov odvádza SP poistné a toto plnenie sa nijakým spôsobom neodrazí na výške jeho starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu nevidí zmysel tohto platenia, čo je v rozpore aj s Ústavou SR. Právny zástupca navrhovateľa poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011 v ktorom na str. 7 - 11 sa podrobne uvádza výklad zákona, na ktorý upozornili aj v písomnom stanovisku zo dňa 20.06.2014. Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na písomné stanovisko SP zo dňa 26.5.2014, kde sú uvedené právne a skutkové dôvody pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Odporkyňa napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že nie je vo veci príslušná konať, pretože vo veci je príslušný konať a rozhodovať Úrad sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, ktorý navrhovateľovi priznal starobný dôchodok a ktorý mu starobný dôchodok aj vypláca. Odporkyňa vyslovila právny názor, že starobný dôchodok sa za výsluhový dôchodok iba považuje pre potrebu jeho vyplácania z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ale naďalej zostáva starobným dôchodkom. Súd s týmto názorom súhlasí. Súd však nesúhlasí s postupom odporkyne, ktorá napriek tomu, že nebola vo veci príslušná konať, tak vecne konala a žiadosť navrhovateľa zamietla. Podľa názoru súdu odporkyňa mala žiadosť navrhovateľa postúpiť príslušnému orgánu na rozhodovanie, ktorým je ÚSZ MV SR. Súd poukazuje aj na § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. a na judikatúru NS SR v obdobných veciach napr. 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011 resp. 10So/29/2012 zo dňa 22.05.2013. Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/134/2010 zo dňa 24.11.2011, ktorý v právnej veci navrhovateľa proti odporkyni vyslovil rovnaký názor. V ďalšom konaní odporkyňa sa bude zaoberať žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ako žiadosťou o jeho zvýšenie a vec postúpi príslušnému orgánu, ktorý už vo veci rozhodol o priznaní starobného dôchodku. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľ v konaní bol úspešný, ale súd mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva v zmysle § 142 ods.1 OSP. Po prvé navrhovateľ sám je advokátom a v jeho právnej veci, ktorá bola predmetom konania NS SR už vyslovil právny názor. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ síce dosiahol zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale z úplne iných dôvodov, ako uvádzal v opravnom prostriedku a v písomných vyjadreniach. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.