Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/140/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200730 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200730.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci navrhovateľky: I. D., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. S. č. XX, I. I., právne zast. JUDr. Petrom Tonhauserom, advokátom, AK so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 17, proti odporkyni: Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 10.04.2014, o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 10. apríla 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku z 05.02.2014 s poukazom na ustanovenie § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľke nárok na priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia od 05.02.2011 nevznikol, pretože jej bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR priznaný od 01.04.1992 starobný dôchodok podľa § 132 a 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, čím bola vylúčená možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 citovaného zákona. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s tým, že počas poberania starobného dôchodku ešte pracovala. Po vyjadrení odporkyne k veci doplnila, že nepožiadala o zvýšenie starobného dôchodku, ktorý je jej vyplácaný Ministerstvom vnútra SR, ale o priznanie starobného dôchodku od Sociálnej poisťovne, pretože počas trvania jej zamestnania boli príslušné odvody do dôchodkového systému poskytované Sociálnej poisťovni. Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto krajský súd vec prejednal v jej neprítomnosti v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. a pri rozhodovaní prihliadol na ostatné vykonané dôkazy. Až po skončení pojednávania so záväzne vyhláseným rozhodnutím bolo predložené späťvzatie návrhu na začatie preskúmavacieho konania súdu prostredníctvom jej právneho zástupcu, na ktoré po vyhlásení rozhodnutia súd už nemohol prihliadať. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia zo 04.06.2014. V ňom boli zopakované skutkové a právne argumenty, na základe ktorých považovala odporkyňa vydané rozhodnutie za súladné so zákonom a ktoré boli obsahom aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ustanovením § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku z 05.02.2014, s prehľadom dôb zamestnania, ktorý bol obsahom tejto žiadosti, s dokladom o odvádzaní poistného zo zárobkovej činnosti, ktorý bol vystavený Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.02.1993 do 30.04.1995, od 01.04.2005 do 30.06.2007, od 16.01. do 10.10.2006 a od 08.10. do 05.12.2011, s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 19.06.1992 o priznaní starobného dôchodku, s oznámením Ministerstva vnútra SR z 05.02.2014 o priznaní starobného dôchodku a o započítaní doby pre účely jeho priznania, s rozhodnutím o zvýšení výsluhového dôchodku, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Z ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety citovaného zákona sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienku nároku na tento dôchodok pred 01.01.2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, určí podľa tohto zákona. Podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa ods. 2 sa veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania posudzuje podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie. Do 31.06.2002 sa uvedené zákonné ustanovenie vzťahovalo aj na sociálne zabezpečenie policajtov. O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú orgány vymedzené v ustanovení § 142 ods. 4 písm. a) až c) zákona o sociálnom zabezpečení. Predpokladom vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení je zamestnanie trvajúce najmenej 25 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku, špecifikovaného v ods. 1 a 2 tohto ustanovenia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 05.02.2011 žiadosťou z 05.02.2014. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia z 05.02.2014 bol navrhovateľke od 01.04.1992 priznaný podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1998 Z.z.. o sociálnom zabezpečení starobný dôchodok, považovaný za výsluhový dôchodok v zmysle § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01.07.2002. Pre nárok na starobný dôchodok jej bolo zhodnotené obdobie od 06.03.1956 do 30.09.1960 v III. pracovnej kategórii, od 01.10.1960 do 31.12.1964 služobný pomer v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií, od 01.01.1965 do 05.03.1992 služobný pomer v Policajnom zbore v II. kategórii funkcií a od 06.03. do 31.03.1992 služobný pomer po vzniku nároku na dôchodok. Celkom jej bola započítaná doba služby a zamestnania od 18. roku veku v rozsahu 36 rokov, z toho 4 roky v I. kategórii funkcií, 27 rokov v II. kategórii funkcií a 5 rokov v III. kategórii funkcií. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, pre účely ktorého jej bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia od dosiahnutia 18. roku veku v civilnom zamestnaní ako aj obdobie služobného pomeru. Pre účely priznania starobného dôchodku navrhovateľke nebola zhodnotená doba zamestnania od 01.02.1993 do 31.04.1995 a od 16.01. do 10.10.2006, ktorá bola potvrdená evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia. Starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľke priznaný podľa § 132 a 133 zákona o sociálnom zabezpečení je naďalej starobným dôchodkom, hoci sa od 01.07.2002 považuje výsluhový dôchodok pre účely jeho pokračujúcej výplaty z osobitného systému sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zložiek. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona o sociálnom zabezpečení vylučuje možnosť vzniku nároku navrhovateľky na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože o jej nároku na túto dôchodkovú dávku už bolo rozhodnuté podľa iného zákona, zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý v V. časti obsahoval osobitnú úpravu sociálneho zabezpečenia pre príslušníkov ozbrojených zložiek. Uvedeným bola založená vecná príslušnosť iného orgánu než Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o jej starobnom dôchodku, prípadne jeho zvýšenie tak, ako to bolo upravené v ustanovení § 142 zákona o sociálnom zabezpečení. Vylúčené bolo tiež priznanie starobného dôchodku podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku podľa špeciálnej právnej úpravy, § 132 a 133 zákona o sociálnom zabezpečení. Nárok na starobný dôchodok nevznikol navrhovateľke ani podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože splnila podmienku nároku na starobný dôchodok pred 01.01.2004 a po vzniku nároku na starobný dôchodok nebola nepretržite zamestnaná k 31.12.2003 a starobný dôchodok už poberala. Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľky na priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a rozhodnutia vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným hmotnoprávnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané hmotnoprávne následky. Riešenie vzniknutej procesnej situácie v súlade s právom je v postúpení veci na rozhodnutie vecne príslušnému orgánu. Hoci uvedený postup zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je v konaní z hľadiska procesných noriem potrebné aplikovať neupravuje, a zároveň vylučuje aplikovateľnosť všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 172 ods. 1), postupovala odporkyňa nesprávne, keď o uplatnenom nároku navrhovateľky vecne hmotnoprávne rozhodla, pretože na také rozhodnite jej nebola zákonom zverená právomoc (vecná príslušnosť), z dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie. Správne sa mala riadiť všeobecnými procesnými postupmi, ktoré riešia otázku vecnej nepríslušnosti a v súlade so zákonom dovolenou analógiou légis ich mala pri absencii vlastnej právnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení aplikovať (napríklad § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní...). Žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku z 05.02.2014 bolo možné posúdiť iba ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, pretože už je poberateľkou tejto dôchodkovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. K jeho zvýšeniu však nebola daná vecná príslušnosť odporkyne, ktorá o priznaní starobného dôchodku nerozhodovala a ani ho navrhovateľke nevypláca. Z uvedených dôvodov nebolo možné jej rozhodnutie považovať za súladné so zákonom, preto ho krajský súd zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ňom sa bude odporkyňa zaoberať žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku ako žiadosťou o jeho zvýšenie a vysporiada sa s otázkou, komu patrí vecná príslušnosť o takejto žiadosti rozhodnúť a podľa toho bude vo veci ďalej postupovať. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, napriek jej úspechu v konaní pred súdom, pretože si žiadne trovy neuplatnila, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. V prípade, že navrhovateľka nebude mať záujem na opätovnom posúdení jej žiadosti o priznanie starobného dôchodku odporkyňou spôsobom, ktorý je vyššie uvedený, má možnosť ju zobrať späť tak, ako to predpokladá ustanovenie § 194 zákona o sociálnom poistení. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.