Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/142/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200736 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200736.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX K., okres I., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 09.05.2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 09. mája 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 12.03.2014, pretože navrhovateľ nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia pri konštatovanej 15%-tnej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s poukazom na svoje zdravotné ťažkosti, ktoré mu bránia sa zamestnať a vykonávať nejakú činnosť. Má problémy s chôdzou, s dýchaním, rýchlo sa unaví. Nie je schopný viesť ani plnohodnotný život, nie to ešte vykonávať nejakú námahu. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Rozhodnutie odporkyne považoval za nesprávne preto, že má zdravotné ťažkosti, má vysoký krvný tlak, trpí bolesťami hlavy, nevie chodiť, nevie dýchať, má problémy aj s rukami po utrpenej porážke. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že navrhovateľ bol pre účely rozhodnutia o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku posudzovaný už v roku 2012 so záverom, že jeho invalidita nevznikla. Odvtedy predložil posudkovému lekárovi len ďalšie štyri odborné lekárske nálezy, ktorými dokumentoval stav svojich zdravotných ťažkostí. Z posudkov posudkových lekárov vyplynulo, že odborných lekárov navštevuje len sporadicky. Zdôraznila, že poistenec, ktorý požiada o priznanie invalidného dôchodku musí sám dokladovať svoj zhoršený zdravotný stav, vyhľadávať ochorenia poistenca nie je úlohou Sociálnej poisťovne. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľa, a to pre následky po utrpenej cievnej mozgovej príhode bol pokles jeho pracovnej schopnosti zhodnotený na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia vzhľadom na preukázané ľahké následky tak, ako boli potvrdené neurologickými nálezmi. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie ktoré mu predchádzalo v súlade s ustanovením § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti poistenca, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 1, 6, 7, 8 citovaného zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VI., oddielu A, položky 9, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po cievnych mozgových príhodách, jeho ľahké formy vyjadriť v rozpätí 5% - 15%. Pre zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti poistenca sú rozhodujúce výsledné poruchy funkcie centrálnej nervovej sústavy a periférnej inervácie s prihliadnutím na neurologický, psychiatrický a psychologický nález, celkovú výkonnosť organizmu a diagnostikované ďalšie komplikácie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ prvýkrát požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou zo 14.05.2012. Posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol uznaný invalidným, pretože pokles jeho pracovnej schopnosti bol stanovený na úrovni 15% , a to pre stav po cievnej mozgovej príhode ľahkého stupňa podľa kapitoly VI., oddielu A, položky 9, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola zamietnutá a rozhodnutie odporkyne bolo potvrdené v preskúmavacom konaní krajského súdu. Opakovanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podal navrhovateľ 12.03.2014 a žiadal ho priznať od totožného dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. Popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa vychádzal z prepúšťacej správy z neurologickej hospitalizácie z augusta 2011, z prepúšťacej správy z hospitalizácie v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb z augusta 2011, z neurologických a pneumoftizeologických vyšetrení z roku 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil cievnu mozgovú príhodu ľahkého stupňa so zaradením pod kapitolu VI. oddiel A, položku 9 písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pokles jeho pracovnej schopnosti stanovil na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pri tomto zdravotnom postihnutí. V posudku uviedol, že 54 ročný navrhovateľ s dosiahnutým základným vzdelaním sa pravidelne neliečil na vážnejšie ochorenia. V auguste 2011 bol prijatý na neurologické oddelenie pre akútnu ACMP ischemickú s pravostrannou hemiparézou I. stupňa viac na horných končatinách, s dysartriou. Bol konzultovaný tiež na oddelení kardiológie pre novozistenú stenózu a. carotis vľavo, nešlo však o významnú stenózu a bol doporučený len konzervatívny postup. Pri neurologickej kontrole v roku 2013 bola konštatovaná už len reziduálna hemiparéza I. stupňa, ktorá zodpovedá ľahkej funkčnej poruche, čomu zodpovedá aj posudkový záver. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľom, pretože nepredložil žiadne nové odborné vyšetrenia, ktoré by jeho posudkový záver menili. Toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, posudzoval jeho zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 09.09.2014 popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa zohľadnil rovnaké odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnený výsledok neurologického vyšetrenia z júna 2014, výsledok interného vyšetrenia zo septembra 2014 a vyšetrenie praktickou lekárkou z decembra 2013. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že podľa predloženej zdravotnej dokumentácie navrhovateľ utrpel v roku 1996 nepenetrujúci srdcový infarkt, bez hospitalizácie a bez ďalších kontrol a liečby. V auguste 2011 bol hospitalizovaný pre tŕpnutie pravej časti tela, bol kompletne prešetrený aj napriek negatívnemu nálezu na CT mozgu. Pri zistení zúženia tepny zásobujúcej mozog zľava bol stav uzavretý ako akútna cievna mozgová príhoda z nedokrvenia (ischemická) s pravostrannou hemiparézou I. stupňa, výraznejšou na hornej končatine, v úvode s diskrétnou poruchou výslovnosti. Po komplexnej liečbe bol stav zlepšený. Pre zúženie tepny nebolo indikované chirurgické riešenie, stav je v sledovaní. Počas hospitalizácie bola ako nová skutočnosť zistená porucha krvného tlaku a porucha tukového metabolizmu. Ischemická choroba srdca, napriek v minulosti údajne prekonanému srdcovému infarktu, v nálezoch nebola dokumentovaná. Porucha krvného tlaku bola podľa klasifikácie ESH/ESC hodnotená ako 3. stupňa, podľa klasifikácie WHO neboli preukázané žiadne sekundárne orgánové zmeny. Internú ambulanciu navštevuje len sporadicky, progresia týchto zdravotných ťažkostí preukázané nebola. Neurologické vyšetrenie vykonané v máji 2013 potvrdilo diskrétnu pravostrannú symptomatológiu, čo posudkový lekár zistil aj pri vlastnom vyšetrení navrhovateľa, neurologické vyšetrenie z roku 2014 potvrdilo objektívny nález bez zmeny. Pridružené ochorenia navrhovateľa, a to hypertenziu, dyslipidémiu, fajčiarsku bronchitídu bez funkčnej poruchy nepovažoval za posudkovo významné, pretože nedosahujú vyššie percento, než označené rozhodujúc zdravotné postihnutie a ani neodôvodňujú percentuálne zvýšenie. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o aktuálnom poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade navrhovateľom predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa (následkami po cievnej mozgovej príhode), v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, pretože podľa platnej právnej úpravy, vznik invalidity predpokladá pokles pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidzácie a pre zhodnotenie konkrétnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie stav po cievnej mozgovej príhode, ktorý vzhľadom na objektívny neurologický nález so zistenou diskrétnou pravostrannou symptomatológiou považoval za ľahký a pokles jeho pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužil možnosť navýšenia priznaného percenta aj pre ďalšie ochorenia, ktorými navrhovateľ trpí, pretože ani u jedného z nich nebol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal zákonom predpokladaný vplyv na jeho pracovnú schopnosť. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľa, dospela odporkyňa k správnemu skutkovému záveru, že jeho invalidita nevznikla. Z uvedeného správne vyvodila, že navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok bez vzniku jeho invalidity nevznikol, preto správne jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku napadnutým rozhodnutím zamietla. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.