KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica18. 3. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/144/2014 z 18. 3. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. marca 2015, sp. zn. 26Sd/144/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014200745.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/144/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200745
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200745.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Y. X.,
nar. XX.Y. XXXX, bytom V. - I., P. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave
Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I
z 3.februára 2014 v znení rozhodnutia totožného čísla z 30.mája 2014 o priznaní starobného dôchodku
a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II z 30.januára 2014 o odňatí invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I z 3.februára 2014 v znení rozhodnutia totožného čísla
z 30.mája 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II z 30.januára 2014 o odňatí invalidného dôchodku
zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím I) z 3.februára 2014 v znení rozhodnutia z 30.mája 2014 odporkyňa priznala
navrhovateľovi s poukazom na zákonné ust. § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a
ust. § 259 ods. 1, § 293k , § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení starobný
dôchodok od 16.marca 2014 vo výške 114,60 € mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou
z 10.júna 2013. Dôchodkový vek dovŕšil XX.Y. XXXX, tj. vo fyzickom veku 55 rokov, pretože získal 28
rokov služby v I. kategórii funkcií a nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona o
sociálnom zabezpečení. Do vzniku nároku na starobný dôchodok získal 39 rokov doby zamestnania,
pre účely určenia sumy starobného dôchodku bolo rozhodných 36 rokov s tým, že na dobu pred
18.rokom veku sa neprihliada. Jeho priemerný mesačný zárobok bol určený podľa § 12 ods. 1 zákona
o sociálnom zabezpečení z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 1985-2002, tj. pred rokom, v
ktorom mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Bol vypočítaný z kalendárnych rokov 1993, 1994, 1995,
2001, 2002 a upravený podľa § 293k zákona o sociálnom poistení na 137,57 €. Suma starobného
dôchodku bola určená ako 92 % jeho priemerného mesačného zárobku, tj. 122,90 € mesačne a za
obdobie dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal po vzniku nároku na starobný dôchodok,
tj. od 1.januára 2000 do 31.júla 2006 bola zvýšená o 28,90 € mesačne na 151,80 € mesačne. Na
základe zákonného zvýšenia dôchodkovej dávky o 212,40 € a 21,90 € mesačne bola jeho suma určená
s prihliadnutím aj na dobu výkonu služby vo výške 386,10 € mesačne.

Pretože navrhovateľovi bol podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch
vojakov priznaný od 1.apríla 1995 príspevok za službu (správne výsluhový príspevok) bola vyššie
určená suma jeho starobného dôchodku krátená o pomernú časť sumy, ktorá zodpovedala obdobiu



jeho dôchodkového poistenia počas doby služby, ktorá bola zhodnotená pre určenie výšky výsluhovej
dávky za celé roky. Týmto postupom sa suma starobného dôchodku, ktorá zodpovedala obdobiu jeho
dôchodkového poistenia po vylúčení doby služby zhodnotenej pre priznanie výsluhovej dávky znížila aj
po príslušnej valorizácii na 114,90 € mesačne. Konkrétny matematický výpočet priznanej dôchodkovej
dávky spolu s poukazom na aplikované zákonné ustanovenia boli obsahom odôvodnenia označeného
rozhodnutia v znení jeho zmeny.

Rozhodnutím II) z 30.januára 2014 odporkyňa s poukazom na zákonné ust. 112 ods. 2 a 6 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 16.marca 2014.

V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že výsluhový dôchodok poistenca plní od dovŕšenia
dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení funkciu starobného
dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania
služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne poistencovi
nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení.

S poukazom na zákonné ust. § 21 ods. 1 písm.c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek vo veku 55 rokov, kedy splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok. Invalidný dôchodok mu bol priznaný od 10.februára 2003, tj. až po vzniku nároku na starobný
dôchodok. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má však občan
nárok na invalidný dôchodok len vtedy, ak sa stal invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok
na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Keďže
navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred vznikom jeho invalidity, 18.januára
2003, invalidný dôchodok mu bol priznaný neprávom. K odňatiu dôchodkovej dávky pristúpila odo dňa
nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Navrhovateľ sa odvolal voči rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku, aj voči rozhodnutiu o odňatí
invalidného dôchodku. Namietal predovšetkým, že pri určení výšky starobného dôchodku mu do
rozhodujúceho obdobia odporkyňa nesprávne nezapočítala rok 2000, kedy dosiahol vyšší zárobok,
než v zohľadnenom roku 2002. Nesprávne krátila vypočítaný starobný dôchodok, pretože poberateľom
výsluhového príspevku bol od 1.apríla 1995 a od 1.mája 1998 sa táto dávka výsluhového zabezpečenia
považuje za výsluhový dôchodok. Ich výpočet je však odlišný. Namietal tiež skutočnosť, že mu
nebola zohľadnená celá doba dôchodkového poistenia, preto žiadal rozhodnutie o priznaní starobného
dôchodku zrušiť a vykonať nový výpočet tejto dôchodkovej dávky s tým, že bude zohľadnená celá
doba jeho dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žiadal priznať
starobný dôchodok 3 roky spätne od podanej žiadosti. V doplňujúcom vyjadrení namietal formálne vady
rozhodnutia, najmä, že odporkyňa vychádzala zo skutočnosti, že mu bol priznaný príspevok za službu,
hoci mu bol priznaný výsluhový príspevok, nesprávne určila dátum jeho transformovania, poukázal na to,
že výsluhový príspevok patrí len do 60.roku veku a žiadal, aby bol vykonaný prepočet jeho starobného
dôchodku k XX.Y. XXXX, kedy dovŕšil fyzický vek 60 rokov so započítaním celej doby poistenia, s tým,
aby sa mu vyplácala vyššia dôchodková dávka. Vyjadril presvedčenie, že invalidný dôchodok mu bol
odňatý neprávom.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Zopakoval žiadosť,
aby mu bol starobný dôchodok vypočítaný so zohľadnením celej doby jeho dôchodkového poistenia s
tým, že odpracoval 49 rokov. Poukázal na to, že požiadal o prepočet starobného dôchodku, pretože
už v roku 2010 mu starobný dôchodok dňom dovŕšenia fyzického veku 62 rokov bol priznaný, i keď
bola jeho výplata zastavená s tým, že poberaný invalidný dôchodok je vyšší. S priznaním invalidného
dôchodku i s jeho výškou bol spokojný a pokiaľ by mu odporkyňa na základe jeho žiadosti o prepočet
starobného dôchodku povedala, že mu naďalej patrí invalidný dôchodok, lebo je vyšší, než vypočítaný
starobný dôchodok, bol by spokojný. Nemôže sa však stotožniť s tým, že mu bol invalidný dôchodok
odňatý ako priznaný neprávom.

Odporkyňa navrhla potvrdiť rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku v znení jeho zmeny i
rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku. Uviedla, že starobný dôchodok nebol navrhovateľovi
priznaný 3 roky spätne od podanej žiadosti preto, že mu bol vyplácaný invalidný dôchodok a poistencovi



nemôžu byť vyplácané súbežne 2 dôchodkové dávky, tj. invalidný a starobný dôchodok. Uviedla, že k
odňatiu invalidného dôchodku navrhovateľovi došlo v súlade so zákonom odo dňa nasledujúceho po dni,
za ktorý mu bol už invalidný dôchodok vyplatený s tým, že priznaním starobného dôchodku mu nárok
na poberanie invalidného dôchodku zanikol.

Krajský súd preskúmal rozhodnutia odporkyne i konanie ktoré im predchádzalo v súlade s ust.
§250l ods. 1 O.s.p, vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom
administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o prepočet starobného dôchodku, s
rozhodnutiami odporkyne vydanými vo veci invalidného a starobného dôchodku navrhovateľa, s
potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia ohľadom doby služby zhodnotenej pre účely
priznania výsluhovej dávky, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 3.februára
2010, s jeho žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku, s osobným listom dôchodkového poistenia,
ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, s
písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k
presvedčeniu, že rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku je potrebné zrušiť podľa § 250j ods.
2 písm. d) O.s.p. pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa odseku 3 zákonného
ustanovenia vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku zrušil z
totožného zákonného dôvodu ako rozhodnutie súvisiace.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia z 12.apríla 1995 č. 65309005217804/2-VUSZ/DO 2 priznaný podľa § 33 zákona č.
76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov od 1.apríla 1995 výsluhový príspevok. Službu
vojaka z povolania vykonával celkom v rozsahu 28 rokov 7 mesiacov, tj. 28 ukončených rokov, ktoré
boli rozhodujúce pre určenie výšky výsluhového príspevku, ktorý mu bol priznaný vo výške 38 %
zo zisteného základu, tj. tarifného platu a príplatkov patriacich v mesiaci trvania služobného pomeru
a mesačného priemeru premenlivých finančných plnení v kalendárnom roku predchádzajúcom dňu
skončenia služobného pomeru vo výške 12 104,- Sk, z čoho 38 % predstavovalo 4 600,- Sk a po
jednotlivých zvýšeniach bol obmedzený maximálnou výmerou 4 660,- Sk. Bolo mu zhodnotené obdobie
od 1.septembra 1996 do 30.novembra 1984 v I. kategórii funkcií, od 1.novembra 1984 do 31.októbra
1986 v II. kategórii funkcií, od 1.novembra 1986 do 30.júna 1986 v I. kategórii funkcií, od 1.júla 1990
do 30.novembra 1990 v II. kategórii funkcií a od 1.decembra 1990 do 31.marca 1995 v I. kategórii
funkcií. K 1.máju 1998 bol priznaný výsluhový príspevok pretransformovaný na výsluhový dôchodok
podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov a od 1.júla 2002 sa podľa
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov považuje za výsluhový dôchodok
podľa tohto zákona. Nárok na túto dávku zo zákona trvá nepretržite. Uvedené vyplynulo z oznámenia
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia adresovaného odporkyni z 2.júna 2003.

Na základe žiadosti z 12.februára 2003 bol navrhovateľ od 10.februára 2003 uznaný invalidným a
rozhodnutím z 23.júna 2003 mu bol od 10.februára 2003 priznaný invalidný dôchodok. Bol vymeraný z
III. pracovnej kategórie a vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1997, 1998, 2000-2002,
ktorý po úprave pre výpočet dôchodku činil 3 767,- Sk. Celková započítaná doba zamestnania bola
14 rokov v III. pracovnej kategórii. Výška invalidného dôchodku predstavovala 28 % z upraveného
priemerného mesačného zárobku. Jeho poberateľom bol až do vydania vo výroku označeného
rozhodnutia II) z 30.januára 2014. 3.februára 2010 požiadal navrhovateľ odporkyňu o priznanie
starobného dôchodku od 1.februára 2010. Rozhodnutím zo 14.mája 2010 odporkyňa konštatovala, že
navrhovateľovi podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vznikol nárok na starobný
dôchodok od 1.februára 2010 vo výške 102,40 € mesačne, ktorý sa mu však podľa § 263 ods. 10 cit.
zákona nevypláca a dňom 1.februára 2010 nárok naň zanikol, pretože navrhovateľ bol poberateľom
invalidného dôchodku, ktorého suma 199,50 € mesačne ku dňu priznania starobného dôchodku
prevyšovala sumu starobného dôchodku a pri súbehu nárokov na výplatu invalidného a starobného
dôchodku sa vypláca ten dôchodok, ktorý je vyšší. Rozhodnutím z 20.decembra 2012 bola zamietnutá
aj jeho žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku
nároku na dôchodok s odôvodnením, že nebol poberateľom starobného dôchodku ale invalidného
dôchodku.



Žiadosťou z 5.júna 2013 a následne z 20.augusta 2013 požiadal navrhovateľ o prehodnotenie
dôchodkov s tvrdením, že v roku 2003 mu mal byť priznaný starobný a nie invalidný dôchodok a
žiadal, aby mu bol starobný dôchodok priznaný spätne od roku 2003, od dovŕšenia fyzického veku 55
rokov. Podaním zo 7.septembra 2013 žiadal, aby odporkyňa pri výpočte jeho starobného dôchodku
zohľadnila celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, tj. aj obdobie služby vojaka z povolania, ktoré
získal do fyzického veku 60 rokov. Tieto neformálne žiadosti boli impulzom pre začatie konania, ktoré
predchádzalo vydaniu vyššie označených, preskúmavaných rozhodnutí.

Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má občan nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b-h), za ktoré sa považuje aj služba
zaradená do I. kategórie funkcií (§ 14 ods. 4).

Podľa § 29 ods. 1 písm. a) cit. zákona má občan nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, bol
zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky
nároku na starobný dôchodok.

Podľa § 195 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona je organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia povinná postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má
obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má objasňovať rovnako dôkladne
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka
konania. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci (§ 196
ods. 1 cit. zákona).

Podľa § 209 ods. 1-4 cit. zákona musí byť rozhodnutie v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Odôvodnenie rozhodnutia
má obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola
odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovala.

Navrhovateľ vykonával službu vojaka z povolania v I. kategórii funkcií viac ako 20 rokov, bol zamestnaný
viac ako 25 rokov a k XX.januáru XXXX dovŕšil fyzický vek 55 rokov, preto mu vznikol nárok na starobný
dôchodok podľa cit. ust. § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení dňom 18.januára 2003,
čo odporkyňa zistila správne.

Správne tiež konštatovala, že možnosť priznania invalidného dôchodku podľa § 29 ods. 1 písm. a)
zákona o sociálnom zabezpečení je vylúčená vtedy, ak v čase vzniku invalidity poistenca boli uňho
splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, t.j. všetky zákonné predpoklady, ktoré sú vyžadované
k možnosti priznania starobného dôchodku bez ohľadu na to, či poistenec ku dňu splnenia nároku na
starobný dôchodok o túto dôchodkovú dávku požiadal alebo nepožiadal. U navrhovateľa bola invalidita
konštatovaná dňom 10.februára 2003. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok
XX.januára XXXX, dosiahnutím fyzického veku 55 rokov, tj. skôr, než vznikla jeho invalidita. To znamená,
že priznanie invalidného dôchodku od 10.februára 2003 bolo vylúčené splnením podmienok nároku na
starobný dôchodok u navrhovateľa pred týmto dňom.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyne v znení jeho zmeny o priznaní starobného dôchodku bol
konkretizovaný výpočet sumy starobného dôchodku a bolo zdôvodnené aj určenie rozhodujúceho
obdobia pre zistenie priemerného mesačného zárobku, ktoré navrhovateľ namietal. Za rozhodujúce
obdobie bolo označených 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré predchádzali roku, v
ktorom vznikol nárok na starobný dôchodok, čo bolo v súlade s ust. § 12 ods. 3 písm. a) zákona o
sociálnom zabezpečení, pretože v tomto období bolo zistených 5 zárobkovo najvýhodnejších rokov
pre určenie priemerného mesačného zárobku. Konkrétne určenie piatich zárobkovo najlepších rokov
bolo zdôvodnené na 2.strane zmenového rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku z 30.mája
2014, na ktoré krajský súd v podrobnostiach poukazuje s tým, že zárobky, ktoré navrhovateľ dosiahol



boli prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia o priznaní
starobného dôchodku a uvedené údaje zodpovedajú evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia,
ktoré sú obsahom administratívneho spisu. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný v zmysle § 293k
zákona o sociálnom poistení bez obmedzení, ktoré platili v čase platnosti a účinnosti zákona o sociálnom
zabezpečení, čo bolo realizované v súlade so zákonom. Správne bola pre určenie výšky starobného
dôchodku započítaná celá doba dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorú získal ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok so zvýšením starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia,
ktoré získal po vzniku nároku na starobný dôchodok, s príslušnými zákonnými zvýšeniami. Po vypočítaní
sumy starobného dôchodku so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa,
vrátane doby služby vojaka z povolania, odporkyňa správne pristúpila ku kráteniu dôchodkovej dávky
o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia získaného počas doby služby tak, ako to z
odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vyplynulo.

Námietky navrhovateľa, týkajúce sa vyššie uvedených skutočností, ktoré boli obsahom jeho odvolania
preto nepovažoval krajský súd za dôvodné.

V konaní medzi účastníkmi bola sporná aj otázka dátumu priznania starobného dôchodku. Navrhovateľ
ho žiadal priznať od dovŕšenia fyzického veku 55 rokov (resp. 3 roky spätne od podania žiadosti), kým
odporkyňa mu ho priznala až od 16.marca 2014.

Nárok na dávku dôchodkového poistenia vzniká dňom splnenia zákonných podmienok pre vznik nároku
a nárok na výplatu dôchodkovej dávky popri splnení všetkých zákonných podmienok pre vznik nároku
na túto dávku je podmienený podaním žiadosti o jej priznanie. Dávku je možné priznať najviac 3 roky
spätne od podanej žiadosti (§ 112 ods. 1).

Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov, tj. XX.Y.
XXXX. O priznanie starobného dôchodku požiadal podľa odporkyne neformálnou žiadosťou z 5.júna
2013. Obsahom administratívneho spisu je však aj jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku z
3.februára 2010 a navrhovateľ tvrdil, že o priznanie starobného dôchodku požiadal už v roku 2003, spolu
s podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Táto žiadosť však obsahom administratívneho
spisu nie je. Dátum priznania starobného dôchodku navrhovateľovi, 16.marec 2014 odporkyňa v
rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku nijakým spôsobom nezdôvodnila, napriek konštatovaniu,
že o priznanie starobného dôchodku požiadal neformálne žiadosťou z 10.júna 2013, (týmto dňom
bola žiadosť navrhovateľa odporkyni doručená) a žiadal ho priznať od dovŕšenia fyzického veku 55
rokov, kedy mu nesporne, aj podľa skutkových a právnych záverov odporkyne nárok na starobný
dôchodok vznikol. Keďže odporkyňa dátum priznania starobného dôchodku nestotožnila s dátumom
vzniku nároku naň, bolo potrebné, aby jej rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie iného dátumu priznania
tejto dôchodkovej dávky. 16.marec 2014, od ktorého odporkyňa navrhovateľovi starobný dôchodok
priznala, nie je stotožnený so žiadnymi rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami, ktoré boli v konaní
zistené a tento dátum nie je nijakým spôsobom odôvodnený.

Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k presvedčeniu, že rozhodnutie o priznaní
starobného dôchodku v znení jeho zmeny je nezákonné, pretože neobsahuje skutkové a právne
zdôvodnenie dátumu priznania starobného dôchodku napriek tomu, že navrhovateľ o priznanie
starobného dôchodku požiadal už od XX.januára 2003 resp. 3 roky spätne. Je zákonnou povinnosťou
odporkyne poskytnúť navrhovateľovi skutkové a právne zdôvodnenie diferencie medzi dátumom
priznania starobného dôchodku v porovnaní s podanou žiadosťou. Bez uvedeného je napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie podľa § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p.

Rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku súvisí s rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku,
v ktorom bol konštatovaný vznik nároku na starobný dôchodok navrhovateľa dovŕšením fyzického
veku 55 rokov, XX.januára XXXX. Vzhľadom k tomu, že u navrhovateľa bol konštatovaný zvýhodnený
dôchodkový vek, mimo všeobecnej právnej úpravy, je podľa názoru súdu potrebné, aby rozhodnutiu o



odňatí invalidného dôchodku z v rozhodnutí uvedených dôvodov predchádzalo právoplatné rozhodnutie
o priznaní starobného dôchodku, v ktorom bude nesporne konštatovaný dátum vzniku nároku na túto
dôchodkovú dávku, zvlášť ak odporkyňa podľa vyjadrenie na pojednávaní odvodzuje zánik nároku na
invalidný dôchodok od priznania starobného dôchodku (ktorý mu ešte nebol právoplatne priznaný), čo
je pre navrhovateľa výhodnejšie, hoci nezákonnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku súvisí
so splnením podmienok pre priznanie starobného dôchodku, nie so samotným priznaním starobného
dôchodku.

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne skutkovo a právne zdôvodniť dátum priznania starobného
dôchodku navrhovateľovi s ohľadom na ust. § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení aj vo vzťahu k
dátumu podanej žiadosti o starobný dôchodok zvlášť, keď boli podané opakovane.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal napriek jeho úspechu v konaní, pretože si
žiadne trovy neuplatnil, postupujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách
konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne,
v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je
potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.