Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/157/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200791 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200791.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky O. N., nar. XX.M. XXXX, bytom F. L../XX, U., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27.marca 2014 o priznaní starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27. marca 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s odkazom na zákonné ust. § 65. § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení starobný dôchodok od XX.M. XXXX vo výške 219,90 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek XX.M. XXXX pripočítaním 54 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, ktorý dosiahla XX.M. XXXX, pretože vychovala 2 deti. Zároveň pred dovŕšením dôchodkového veku získala minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia, čím boli naplnené zákonné predpoklady pre možnosť priznania starobného dôchodku. Pred dovŕšením dôchodkového veku získala celkom 13 078 dní, tj. 35 rokov a 303 dní. Suma jej starobného dôchodku bola určená jednak podľa zákona o sociálnom poistení, účinného od 1.januára 2004 ale s poukazom na zákonné ust. § 274 tohto zákona aj podľa zákona č. 100/1988 Zb., ktorý bol účinný do 31.decembra 2003, pretože pracovala vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, v dôsledku čoho jej patrí dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Sumu jej starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 - 2013, ktoré vyplýva z ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení nezískala potrebných 22 kalendárnych rokov, z ktorých by bolo možné zistiť osobný mzdový bod, preto bolo toto obdobie postupne rozšírené pred 1.január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov. V takto určenom rozhodujúcom období získala úhrnom 7 465 dní dôchodkového poistenia, tj. 20,4521 rokov a po zohľadnení zárobkov, ktoré v rozhodujúcom období dosiahla aj s navýšením hodnoty jej priemerného osobného mzdového bodu tak, ako to bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené, zistila hodnotu jej priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,5745. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. v roku 2014 vo výške 10,2524 € a takto sumu starobného dôchodku navrhovateľky určila vo výške 211,10 €. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení bola suma jej starobného dôchodku určená ako 60 % jej priemerného mesačného zárobku, ktorý bol zistený vo výške 93,07 € z rokov 2013, 1999, 1998, 2008 a 2007. Započítaná bola celková doba zamestnania 32 rokov s tým, že na dobu pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok takto zistila vo výške 55,90 € mesačne a pripočítala k nemu jednotlivé zvýšenia tak, že celková suma starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení činila 170,50 € mesačne. Keďže takto určená výška starobného dôchodku bola nižšia, než suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení, vychádzala z hodnoty starobného dôchodku určeného podľa zákona o sociálnom poistení a ďalej ho na základe valorizačného zvýšenia vyplývajúceho z ust. § 82 a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z. zvýšila o 8,80 € na celkovú sumu 219,90 €, ktorú navrhovateľke priznala titulom starobného dôchodku. Prílohou napadnutého rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky aj zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s poukazom na odpracované roky. Zároveň uviedla, že pri rozhodovaní o jej predčasnom starobnom dôchodku bola suma starobného dôchodku určená sumou 220,- € mesačne a teraz už len vo výške 211,10 €, preto žiadala, aby bol jej dôchodok prepočítaný. Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila. Svoju neúčasť ospravedlnila výkonom práce v zahraničí s tým, aby súd vec prejednal v jej neprítomnosti. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. V podrobnostiach poukázala na obsah písomného vyjadrenia z 19.júna 2014 s tým, že po splnení zákonných predpokladov bol navrhovateľke starobný dôchodok priznaný. Keďže bola poberateľkou aj invalidného dôchodku, po priznaní starobného dôchodku bolo následne rozhodnuté o tom, že jej naďalej patrí vyšší, tj. starobný dôchodok a nárok na výplatu invalidného dôchodku jej zaniká. V písomnom vyjadrení zopakovala skutkové a právne argumenty, na základe ktorých vo veci rozhodla a ktoré boli aj obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p. v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku a o jeho výške ku dňu priznania starobného dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, s potvrdeniami o evidovanej nezamestnanosti navrhovateľky, s osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 65 ods. 6 písm. f) cit. zákona žene, ktorá vychovala 2 deti a v období od 1.januára 2004 do 31.decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2009 54 kalendárnych mesiacov. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona. Podľa § 274 ods. 1 a 2 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.decembra 2023. Suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa ods. 1 nesmie nižšia ako jeho suma určená podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 vrátane úpravy dôchodku a jeho zvýšenia prislúchajúceho podľa osobitného predpisu. Podľa § 21 ods. 1 a ods. 2 písm. c ) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má žena nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 55 rokov, ak vychovala 2 deti. Základná výmera starobného dôchodku je 50 % priemerného mesačného zárobku ku ktorej sa od 26.roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania v II. pracovnej kategórii 1,5 % a v III. pracovnej kategórii 1 % priemerného mesačného zárobku. Hodnotí sa len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 22 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3 cit. zákona). Priemerným mesačným zárobkom je podľa § 12 ods. 1 cit. zákona mesačný priemer hrubých zárobkov, dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších rokov v rozhodnom období, ktorým je obdobie 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok ( ods. 3). Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku od 12.januára 2014 žiadosťou z 10.februára 2014. Z doby zamestnania, poistenia a iných činnosti, ktorá bola zhrnutá v podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku a podpísaná navrhovateľkou, z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a z potvrdení o jej evidovanej nezamestnanosti vyplynulo obdobie jej dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhrnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní týchto evidenčných podkladov krajský súd zistil, že obdobie dôchodkového poistenia, ktoré z prvotných podkladov vyplývalo odporkyňa správne preniesla do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia, zistila ho v celom rozsahu správne a správne ho započítala pre určenie výšky jej starobného dôchodku. Vychádzala aj zo správne a úplne zistených zárobkov navrhovateľky v rozhodujúcom období či už podľa zákona o sociálnom poistení alebo podľa zákona o sociálnom zabezpečení tak, ako z prvotných podkladov, evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli potvrdené zamestnávateľmi odporkyne, vyplývali. Správne určila aj dátum vzniku nároku navrhovateľky na starobný dôchodok dňom XX.M. XXXX, kedy dovŕšila dôchodkový vek. Ten bol určený správne tak, ako to z vyššie cit. zákonného ustanovenia vyplynulo, so správnym započítaním 54 kalendárnych mesiacov k jej veku 55 rokov, ktorý dosiahla XX.M. XXXX, pretože vychovala 2 deti. Rozhodujúce obdobie, z ktorého bol zistený priemerný osobný mzdový bod podľa zákona o sociálnom poistení, resp. jej priemerný mesačný zárobok podľa zákona o sociálnom zabezpečení bolo správne určené v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami tak, ako je to vyššie uvedené. Podľa zákona o sociálnom poistení bola suma starobného dôchodku navrhovateľky určená správne ako súčin zisteného priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, určenej zákonom pre ten-ktorý rok. Správne bola určená suma starobného dôchodku navrhovateľky aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že základná výmera jej starobného dôchodku činila 50 % jej priemerného mesačného zárobku, ku ktorému bolo pripočítaných ďalších 9 percent pre výkon pracovnej činnosti v II. pracovnej kategórii a 1 % za obdobie výkonu práce v III. pracovnej kategórii po dosiahnutí 26. roku zamestnania. Odporkyňa postupovala správne, keď sumu starobného dôchodku navrhovateľky určila jednak podľa zákona o sociálnom zabezpečení aj podľa zákona o sociálnom poistení, pretože navrhovateľka pracovala vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, s čím je podľa § 274 zákona o sociálnom poistení spojená taká výhoda, že má nárok na dôchodkovú dávku, ktorej suma je vyššia. Takýmto spôsobom odporkyňa správne postupovala a napadnutým rozhodnutím jej priznala ten starobný dôchodok, ktorého suma bola vyššia. Po preskúmaní veci nezistil krajský súd žiadne pochybenia odporkyne v postupe, akým rozhodovala o žiadosti navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku ani v samotnom určení jeho výšky. Všetky údaje, ktoré boli zhrnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia ohľadom zárobkov, ktoré navrhovateľka dosiahla v rozhodujúcom období a ohľadom započítaného obdobia dôchodkového poistenia boli podložené prvotnými podkladmi. Správne bol realizovaný aj matematický výpočet sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Krajský súd nezistil žiadne skutkové alebo právne nezrovnalosti pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke a ani navrhovateľka nevzniesla žiadne konkrétne vecné argumenty voči výške priznaného starobného dôchodku. Pokiaľ poukazovala, že v roku 2013 jej pre účely rozhodnutia o predčasnom starobnom dôchodku bola určená iná suma jej starobného dôchodku, uvedené nemalo právny význam, pretože vzhľadom k tomu, že išlo o nárok, ktorý mal vzniknúť v roku 2013, menilo sa aj rozhodujúce obdobie, z ktorého odporkyňa pri výpočte sumy dôchodkovej dávky vychádzala, čo mohlo byť dôvodom navrhovateľkou tvrdeného rozdielu vo výpočte sumy jej starobného dôchodku. Keďže bola výška starobného dôchodku určená v súlade so zákonom krajský súd rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vecne správne potvrdil. V podrobnostiach poukazuje na výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľky tak, ako bol podrobne zdôvodnený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednak poukazom na aplikované právne ustanovenia a tiež konkrétnym matematickým postupom. Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.