Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/77/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200797 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200797.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu ARMOVOSTAV, s. r. o. v „likvidácii", IČO: 367 685 29, Nám. SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, zastúpeného Podtatranskou advokátskou kanceláriou, s. r. o., Nám. Sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100307/1/186253/2014/13997, č. 1100307/1/186035/2014/13997, č. 1100307/1/187008/2014/13997, č. 1100307/1/187456/2014/13997 zo dňa 14. apríla 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/186253/2014/13997 zo dňa 14. apríla 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/5586905/2013-KnoZ zo dňa 16. decembra 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011 vo výške 8 746,08 Eur (pre účely odôvodnenia tohto rozsudku ďalej rozhodnutie DPH za I. štvrťrok 2011). Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/186253/2014/13997 zo dňa 14. apríla 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/5587055/2013-KnoZ zo dňa 16. decembra 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 vo výške 4 853,35 Eur (pre účely odôvodnenia tohto rozsudku ďalej rozhodnutie DPH za II. štvrťrok 2011). Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/187008/2014/13997 zo dňa 14. apríla 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/5587176/2013-KnoZ zo dňa 16. decembra 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2011 vo výške 59 371,93 Eur (pre účely odôvodnenia tohto rozsudku ďalej rozhodnutie DPH za III. štvrťrok 2011). Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/187456/2014/13997 zo dňa 14. apríla 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/5606800/2013-KnoZ zo dňa 17. decembra 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2011 vo výške 31 962,02 Eur (pre účely odôvodnenia tohto rozsudku ďalej rozhodnutie DPH za IV. štvrťrok 2011). Žalobca vyššie uvedenými žalobami namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí spočívajúcu v tom, že vychádzajú zo skutkových zistení, ktoré sú v rozpore s obsahom spisu a v tom, že napadnuté rozhodnutia ako aj im predchádzajúce rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žaloby zhodne odôvodnil tým, že proti prvostupňovým rozhodnutiam podal odvolanie, ktorým namietal, že postup správcu dane počas daňovej kontroly bol v rozpore so základnými zásadami správy daní. Ďalej, že zistenia správcu dane nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a žalobcovi bolo znemožnené navrhovať a vykonávať ďalšie dôkazy a že zistenia sú v rozpore s vykonanými dôkazmi a napadnuté rozhodnutia neobsahujú hodnotenie dôkazov, a teda nie sú vyhotovené podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku a sú nepreskúmateľné a teda arbitrárne. Žalobu ďalej odôvodnil tým, že ani druhostupňové rozhodnutia neodstránili nedostatky odôvodnenia predchádzajúcich rozhodnutí. Obsahujú len rekapituláciu priebehu konania a konštatáciu, že všetky konkrétne zistenia správcu dane sú v rozhodnutiach riadne uvedené a že žalobca nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác, služieb a tovarov dodávateľskými spoločnosťami. Hodnotenie dôkazov však v odôvodnení neuviedol, čo neumožňuje preskúmať jeho myšlienkový pochod a potom ani správnosť alebo nesprávnosť jeho úvahy. Úvaha v hodnotení dôkazov v rozhodnutí absentuje a žalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní. Žalobca ďalej namietal, že skutkové zistenia žalovaného sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. V odôvodneniach je len obsah vykonaných dôkazov bez toho, aby boli hodnotené. Neboli vyhodnotené dôkazy o uskutočnení fakturovaného plnenia a to potvrdené súpisy vykonaných prác, ktoré tvoria prílohu jednotlivých dodávateľských faktúr, objednávky a zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou ELSTAP s.r.o. a žalobcom. Podľa žalobcu boli zdaniteľné plnenia preukázané účtovnými dokladmi a to faktúrami, ich úhradou a teda skutočným tokom finančných prostriedkov a zmluvnými vzťahmi, preberacími protokolmi, výpoveďou konateľa žalobcu a výpoveďou konateľov dodávateľov ako aj výpoveďami odberateľov, ktorí potvrdili existenciu predmetov plnenia a aj prevzatie predmetov plnenia. Žalobca predložil také doklady, ktoré sa bežne evidujú v obchodnej činnosti a nemal dôvod zhromažďovať iné dôkazy. Správca dane nemôže vyžadovať od kontrolovaného daňového subjektu inú evidenciu ako takú, ktorú je povinný viesť, čo vyplýva z Ústavy SR z článku 2 ods. 2 a 3. Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Ďalej namietal, že pokiaľ existujú dôkazy, ako sú faktúry, objednávky, preberacie protokoly, výpovede svedkov a reálne vykonané zdaniteľné plnenia, potom už musí správca dane preukázať, že tieto dôkazy nie sú hodnoverné, inak sa musí pri hodnotení dôkazov prikloniť k obsahu vykonaných dôkazov a nie k pochybnosti správcu dane. Pochybnosť nie je preukázaným kontrolným zistením. Daňovník môže mať k dispozícii aj iné dôkazy, ako zákonom požadovanú evidenciu, avšak nemusí. Podľa žalobcu je povinnosťou správcu dane, aby podľa § 47, písm. h) zákona č. 560/2009 Z. z. daňového poriadku, aby svoje rozhodnutie založil na preukázaných kontrolných zisteniach. Žalobca v žalobách uzavrel, že závery správcu dane o nepreukázanosti spochybnených zdaniteľných plnení sú nesprávne, lebo nevychádzajú z preukázaných kontrolných zistení, ale len z pochybností správcu dane. V napadnutých ani v prvostupňových rozhodnutiach nebolo uvedené, čím bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené tak, ako je uvedené v účtovných dokladoch. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám navrhol tieto, ako nedôvodne zamietnuť. Uviedol, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami a zotrval s argumentáciou uvedenou v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného námietky žalobcu sú irelevantné, pretože žalovaný postupoval v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku. V odôvodneniach uviedol všetky skutkové zistenia, ku ktorým dospel správca dane pri daňovej kontrole a vysporiadal sa s námietkami, čo vyplýva z obsahu odôvodnení. Poukázal na to, že dôkazné bremeno nesie v daňovom konaní daňový subjekt, a preto je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení a v tomto prípade oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane vierohodnými dôkaznými prostriedkami. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Zdôraznil, že za zistený skutkový stav nemožno považovať len situáciu, keď daňový orgán stanoví, akým spôsobom tvrdená obchodná transakcia prebehla, pretože to nie je účelom daňového konania. Skutkový stav má byť zistený tak, aby bolo možné správne určiť daňovú povinnosť. Možno za ňu považovať aj to, že daňový orgán príde k záveru, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, keďže na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemôže zobrať do úvahy tie námietky žalobcu, ktoré neboli uplatnené v odvolacom konaní s poukazom na rozsudok NS SR 4Sž 67-68/2001, 4Sž 69-70/2001. K žalobcom predloženým potvrdeným súpisom vykonaných prác, ktoré tvorili prílohu dodávateľských faktúr, objednávok a zmlúv uviedol, že hodnotenie týchto dokladov neznamená mechanické preberanie informácií a údajov v nich uvedených ako faktov. To isté platí aj o tom, že zdaniteľné plnenia môžu byť preukázané skutočným tokom finančných prostriedkov zmluvnými vzťahmi, preberacími protokolmi a výpoveďami žalobcu, dodávateľov i odberateľov. K žalobnej námietke, že žalobca nemal dôvod zhromažďovať iné dôkazy, žalovaný uviedol, že žalobca bol povinný viesť evidenciu, uskutočňovať činnosť a preverovať svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady nato, aby riadne preukázal existenciu a vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Zdôraznil, že v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo daňového konania; vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka dôkaznosti ale len formálna stránka účtovnej operácie. Zo žaloby nebolo zrejmé, aké iné podklady boli od žalobcu požadované. Podľa žalovaného tak v procese daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho a odvolacieho konania správne orgány postupovali v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca nekonkretizoval, kde by mal byť rozpor medzi pochybnosťami správcu dane a kontrolnými zisteniami, preto sa nemožno k tejto námietke relevantne vyjadriť. Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie ani predchádzajúce konanie netrpia vadami, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť a žalobné námietky sú právne bezvýznamné. Navrhol, aby súd žaloby zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konania a rozhodnutia, ktoré im predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloby neboli dôvodné. Súd z obsahu správnych spisov zistil, že správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2011. Daňová kontrola začala 29.10.2012. O výsledkoch daňovej kontroly bol spísaný protokol č. 9601403/5/4600489/2013/ Vyš zo dňa 10. 10. 2013. Uvedený protokol obsahuje popis všetkých vykonaných zisťovaní a dôkazov. Správca dane v ňom konštatoval, že neuznáva uplatnené právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou TNŽ s. r. o., Horný Val, Žilina, pretože stavebné práce touto spoločnosťou fakturované neboli dodané, a preto nedošlo k vzniku daňovej povinnosti. Boli to stavebné práce, ktoré táto spoločnosť fakturovala žalobcovi v I. až IV. štvrťroku 2011. Žalobca sa k protokolu o daňovej kontrole vyjadril a jeho pripomienky boli ústne prejednané na ústnom pojednávaní 10. 12. 2013, o čom bola spísaná zápisnica zo dňa 10. decembra 2013. Následne vo vyrubovacom konaní správca dane vyrubil rozdiel dane vo výškach tak, ako je uvedené na čl. 2 tohto rozsudku. Rozhodnutie DPH za I. štvrťrok 2011 bolo daňovým úradom odôvodnené tým, že v priebehu ústneho pojednávania správcovi dane neboli predložené žiadne nové dôkazy v kontrolovanom zdaňovacom období, nebolo uznané odpočítanie dane z faktúr dodávateľa TNŽ s.r.o. Žilina (v roku 2011 do 26.5.2011 so sídlom Poprad a neskôr so sídlom Liptovský Mikuláš) vo výške 8 742.-Eur č. 20110101 s dátumom dodania 31. 1. 2011 za vykonané stavebné práce, zámočnícke a zváračské práce, pomocné stavebné práce vykonané od 7. 1. 2011 do 31. 1. 2011, ďalej č. 20110201 za vykonané pomocné stavebné práce Bratislava vykonané od 1. 2. 2011 do 28. 2. 2011 a č. 20110314 za pomocné stavebné práce farma J. C., vykonané od 7. 3. 2011 do 31. 3. 2011. Ďalej odôvodnenie obsahuje opis jednotlivých zisťovaní vykonaných správcom dane počas daňovej kontroly. Konštatuje, že konateľ dodávateľa, ktorý bol vypočutý sa vyjadril, že spoločnosť prevzal od pána T. z N. Y. a k tomu, či vystavené faktúry boli zaúčtované, uviedol, že spoločnosť bola prevedená na inú osobu, ktorej meno nevedel presne uviesť, a preto nemohol preukázať, že sa tak stalo. Nevedel sa vyjadriť ani o tom, aké evidenčné číslo má nákladné vozidlo, o ktorom spoločnosť TNŽ s.r.o. ako jedinom účtovala. Tvrdil, že platby boli uhradené na účet, avšak tieto boli podľa dokladov hradené hotovostne. Napriek tomu, že tvrdil, že práce na faktúrach boli reálne vykonané, nevedel uviesť nič konkrétne, pretože si nič nepamätal. Nevedel ani presne identifikovať jediného zamestnanca spoločnosti TNŽ s.r.o.. Nový konateľ sa na výsluch nedostavil. Na základe týchto skutočnosti neuznal správca dane právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z uvedených dodávateľských faktúr. Spolu neuznal právo na odpočet dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2011 vo výške 8 742.-Eur. Správca dane rozhodnutie DPH za II. štvrťrok 2011 odôvodnil zhodne s vyššie uvedeným rozhodnutím s tým rozdielom, že v tomto prípade žalobca uplatnil právo na odpočet dane vo výške 4 853,35 Eur na základe dodávateľských faktúr spoločnosti TNŽ s.r.o. s dátumom dodania 30. 4. 2011 za vykonané stavebné práce, zámočnícke a zváračské práce stavba Mondi SCP Ružomberok vo výške 7 644,99 Eur, z toho daň z pridanej hodnoty vo výške 1 274.-Eur, ďalej za hriadeľ 1, hriadeľ 2 vo výške 15 632,10 Eur s dátumom dodania 30. 4. 2011, ďalej za zámočnícke a zváračské práce s dátumom dodania 31. 5. 2011 vo výške 1 734.-Eur, z toho DPH 289.-Eur a za vykonané stavebné práce zámočnícke a zváračské práce, pomocné stavebné práce Mondi SCP Ružomberok s dátumom dodania 30. 6. 2011 vykonané za obdobie od 1. 6. 2011 do 30. 6. 2011 vo výške 4 110.-Eur, z toho DPH 685.-Eur. Bývalý konateľ dodávateľa p. N. L. ako svedok bol vypočutý, ktorý síce tvrdil, že práce na faktúrach boli reálne vykonané, avšak sa nevedel konkrétne vyjadriť, pretože si nič nepamätal. Nepamätal si nielen evidenčné číslo nákladného motorového vozidla, ktoré ako jediné bolo podľa jeho vyjadrenia účtované na majetkovom účte tejto spoločnosti, ale ani nevedel presne identifikovať ani jediného zamestnanca. Správca dane preveroval aj vykonanie prác u vybraných odberateľov, pričom u daňového subjektu Mondi SCP a. s. Ružomberok bolo zistené, že v období apríl 2011 až jún 2011 boli vykonávané zámočnícke, zváračské a pomocné stavebné práce dodávateľmi, medzi ktorými nebol uvedený TNŽ s.r.o.. Spoločnosť eviduje vo svojich systémoch zoznam osôb, ktoré majú povolenie na vstup do priestorov spoločnosti, ďalej osoby, ktoré boli preškolené v rámci BOZP a zoznam dopravných prostriedkov, ktorým bol povolený vstup do areálu spoločnosti. Neeviduje tam vstup konateľa žalobcu E. Z. a nemá uzatvorené zmluvy, kontrakty ani objednávky s TNŽ s.r.o. ani s ARMOVOSTAV s.r.o. ani s ELSTAP s.r.o.. Na základe týchto skutočností nebolo uznané uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 4 853,35 Eur vystavených spoločnosťou TNŽ s.r.o.. Správca dane rozhodnutie DPH za III. štvrťrok, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 59 371,93 Eur za III. štvrťrok 2011, odôvodnil tým, že žalobca pri ústnom prejednaní protokolu z daňovej kontroly nepredložil žiadne nové dôkazy. Ďalej tým, že žalobca si v zdaňovacom období III. štvrťrok 2011 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 59 371,93 Eur na základe dodávateľských faktúry vystavených dodávateľom TNŽ s.r.o., ktoré presne špecifikoval a ktorými tento subjekt fakturoval stavebné práce Mondi SCP Ružomberok za obdobie od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011 vo výške 62 688,96 Eur, z toho DPH 10 448,16 Eur; ďalej za vykonané stavebné práce od 1. 8. 2011 do 31. 8. 2011 Continental Matador Púchov vo výške 206 628,96 Eur, z toho DPH 34 438,16 Eur; stavebné práce za obdobie 1. 8. 2011 do 31. 8. 2011 vo výške 21 480,84 Eur, z toho DPH 3 580,14 Eur; stavebné práce za obdobie 1. 9. 2011 do 30. 9. 2011 vo výške 16 620.-Eur, z toho DPH 2 770.-Eur a stavebné práce za obdobie od 1. 9. 2011 do 30. 9. 2011 vo výške 48 812,82 Eur, z toho DHP 8 135,47 Eur. Rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že svedok a konateľ dodávateľa TNŽ s.r.o. N. Samolej potvrdil dodávku stavebných prác, avšak uviedol, že faktúry boli zaplatené na účet, pričom podľa účtovných dokladov žalobcu mali byť hradené hotovostne. Tvrdil, že plnenia fakturované žalobcovi boli reálne vykonané, avšak si nič nepamätal, nevedel ani len evidenčné číslo nákladného motorového vozidla, ktoré ako jediné bolo účtované na jeho majetkovom účte a nevedel presne identifikovať jediného zamestnanca spoločnosti TNŽ s.r.o. spoločnosť previedol na nového konateľa tejto spoločnosti sa nepodarilo vypočuť. Správca dane vykonal šetrenie aj u nových odberateľov žalobcu, pričom bolo zistené, že v období júl až september 2011 v areáli spoločnosti Mondi SCP a. s. boli vykonávané zámočnícke, zváračské a pomocné stavebné práce dodávateľmi, medzi ktorými nebola spoločnosť TNŽ s.r.o. a ani žalobca. Za tieto práce boli zmluvnými dodávateľmi vystavené faktúry, ktoré boli aj uhradené. Ďalej, že táto spoločnosť eviduje vo svojich systémoch zoznam osôb, ktoré majú povolenie na vstup do priestorov spoločnosti, osoby, ktoré boli preškolené v rámci BOZP a zoznam dopravných prostriedkov, ktorým bol povolený vstup do areálu spoločnosti. V roku 2011 táto spoločnosť neeviduje vstup konateľa žalobcu ani ako návštevu, ani ako kontraktora a ani nemá uzatvorené zmluvy, kontrakty, objednávky od spoločností TNŽ s.r.o. ani žalobcu a ani ELSTAP s.r.o.. Šetrením u spoločnosti Continental Matador Rubber s.r.o. bolo zistené, že táto spoločnosť takisto evidovala osoby, ktoré majú povolený vstup do jej priestorov, medzi ktorými neboli ani konateľ spoločnosti TNŽ s.r.o. a ani konateľ žalobcu. V tejto spoločnosti bolo vykonané miestne zisťovanie, z ktorého bolo zistené, že táto spoločnosť nespolupracovala so žalobcom ani s jeho dodávateľom. V roku 2011 bola v tejto spoločnosti vykonaná oprava strechy, na ktorú má táto spoločnosť objednávku a celkový objem vyfakturovaných prác predstavuje 13 faktúr vo výške 35 200.- Eur. Na základe týchto skutočností nebolo uznané právo na odpočet dane z pridanej hodnoty z vyššie uvedených dodávateľských faktúr od dodávateľa TNŽ s.r.o.. Rozhodnutie DPH za IV. štvrťrok 2011 správca dane odôvodnil zhodne s vyššie uvedeným s tým rozdielom, že v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2011 si žalobca uplatnil odpočet dane vo výške 31 962,02 Eur na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa TNŽ s.r.o. za stavebné práce, zámočnícke, zváračské vykonané od 1. 10. 2011 do 31. 10. 2011, ďalej od 1. 11. 20111 do 31. 11. 2011 a 1. 12. 2011 do 30. 12. 2011, ktoré presne špecifikoval. Zvyšnú časť odôvodnenia, vzhľadom na tú istú daňovú kontrolu uviedol zhodne, ako je vyššie uvedené. V tomto zdaňovacom období mali byť stavebné práce dodané spoločnosti Metsa Tissue Slovakia s.r.o., pričom správca dane vykonal aj zisťovanie u vybraných odberateľov s výsledkom ako je vyššie uvedené, u daňového subjektu Mondi SCP a.s. Ružomberok, miestnym zisťovaním v spoločnosti Metsa Tissue Slovakia s.r.o. bolo zistené, aký boli jej dodávatelia na stavebné a elektromontážne práce a to na základe rámcovej zmluvy so spoločnosťou Siemens s.r.o. Bratislava a mimorámcovej zmluvy na základe objednávok voči spoločnostiam SIBAstav s.r.o. Považská Bystrica, Mate s.r.o. Žilina, MONT IRP Žilina s.r.o., DOSA Slovakia s.r.o. Bytča, Power Grid s.r.o. Považská Bystrica. Ďalej správca dane robil šetrenie v spoločnosti S Hotel s.r.o., Liptovská Sielnica, u ktorej zistil, že v areáli jej penziónu Villa Betula bola vykonaná rekultivácia pozemkov a ich príprava na golfové odpalisko, avšak konateľ nevedel povedať, akými mechanizmami boli rekultivačné práce vykonávané, či boli vedené stavebné denníky a krycie listy. Správca dane vykonal šetrenie v spoločnosti Agronova Liptov s.r.o. Liptovská Sielnica, pričom predmetom bolo preverenie vykonaných búracích stavebných prác spoločnosťou žalobcu v areáli dotazovaného subjektu. Podľa konateľa boli búracie práce vykonané v roku 2008 a v roku 2009. Na pozemku stoja dve stavby pivnica, ktorá je nevyužitá aj jazdiareň, ktorá je prenajatá. Podľa vyjadrenia konateľa dotazovaného subjektu vlastníkom pozemkov pod golfovým odpaliskom je K.. T. O., ktorý je jedným zo spoločníkom Agronova Liptov s.r.o.. Na základe týchto skutočností správca dane neuznal uplatnené právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 31 962.-Eur z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou TNŽ s.r.o. Žilina. Na základe odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam, žalovaný vyššie uvedenými rozhodnutiami DPH I. štvrťrok 2011 až IV. štvrťrok 2011 rozhodnutia správcu dane potvrdil. Rozhodnutia odôvodnil tým, že správca dane vykonal dokazovanie výsluchom konateľa dodávateľa, ktorý sa k predloženým faktúram nevedel konkrétne vyjadriť a nič si nepamätal. Nepamätal si nielen evidenčné číslo nákladného motorového vozidla, ktoré ako jediné bolo podľa jeho vyjadrenia účtované na majetkovom účte dodávateľa TNŽ s.r.o. ale ani presnú identifikáciu jediného zamestnanca tejto spoločnosti. Správca dane na základe týchto skutočností prijal záver, že stavebné práce fakturované spoločnosťou TNŽ s.r.o. Žilina v zdaňovacom období I. štvrťrok 2011 neboli dodané a nedošlo k vzniku daňovej povinnosti. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že správca dane využil inštitút dožiadania miestnym šetrením u vybraných odberateľov žalobcu, požiadal o predloženie dôkazov žalobcu, predvolal konateľa dodávateľa TNŽ s.r.o. na výsluch svedka, avšak dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe predmetných dodávateľských faktúr nezískal. Na druhej strane daňový subjekt žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal, že práce, služby a tovary boli dodané a vykonané na základe týchto dodávateľských faktúr od spoločnosti TNŽ s.r.o. aj napriek výzvam správcu dane. Ďalej žalovaný v odôvodneniach opísal postup, ktorý správca dane vykonal za účelom získania dôkazov od žalobcu. Uzavrel, že daňový subjekt v lehote stanovej správcom dane nepredložil požadované dôkazy a nekontaktoval sa so správcom dane za účelom dohodnutia termínu predloženia týchto dôkazov, neospravedlnil sa a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by dodanie prác, služieb a tovarov preukázali. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane nespomenul niektoré ním predložené námietky, ďalej nevymenoval a nevyhodnotil niektoré dôkazy ako sú potvrdené súpisy vykonaných prác, objednávky a zmluvy medzi daňovým subjektom a spoločnosťou TNŽ s.r.o., žalovaný uviedol, že existencia predmetných súpisov vykonaných prác a objednávok ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Je nevyhnutné, aby platiteľ dane preukázal, aké plnenie prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane. Správca dane pri preverovaní skutočností týkajúcich sa dodávateľských faktúr, ktoré prijal žalobca od dodávateľa TNŽ s.r.o. postupoval v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku, v zmysle ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Preto vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov o reálnosti fakturovaných prác a zároveň preveroval súpisy vykonaných prác ako súčasť faktúr a ako jeden z dôkazov. Konateľ spoločnosti TNŽ s.r.o. len formálne potvrdil dodanie prác, ale nevedel predložiť žiadne dôkazy a doklady. Zároveň správca dane preveroval dodanie prác aj u odberateľov daňového subjektu, ktorí taktiež len formálne a dokladovo potvrdili dodanie prác, ale nevedeli uviesť, kto konkrétne vykonal práce, odberateľské spoločnosti neevidovali vstupy zamestnancov ani konateľov daňového subjektu ani jeho dodávateľa pri výkone prác. Ďalej poukázal na odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, aké dôkazy boli vykonané a ktoré boli podkladom pre posúdenie skutkového stavu. Takéto rozhodnutie nemožno hodnotiť ako arbitrárne. Podľa žalobcu faktúry a súpisy vykonaných prác preukazujú dodanie služieb od spoločnosti TNŽ s.r.o.. Tieto neboli vykonávané priamo spoločnosťou TNŽ s.r.o., nakoľko podľa vyjadrenia jej konateľa boli vykonávané v subdodávkach, pričom tento konateľ subdodávateľov nevedel uviesť a ani nevedel uviesť jednotlivé skutočnosti k faktúram, pretože si bližšie nespomína. Žalovaný v odôvodneniach vyhodnotil výpoveď konateľa dodávateľa pána N. L. ako nedôveryhodnú, ktorá nepreukazuje dodanie a výkon prác spoločnosťou TNŽ s.r.o. pre žalobcu. Pokiaľ odvolateľ namietal nevyhodnotenie skutočnosti, že plnenie namietaných faktúr bolo ďalej postúpené spoločnosti ELSTAP s.r.o., odvolací orgán k tomu uviedol, že prvostupňový správny orgán nahliadol do spisového obalu z daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobie január až december 2011 u daňového subjektu ELSTAP s.r.o., pričom zistil, že odberatelia síce formálne potvrdili dodanie prác a služieb ale reálne uskutočnenie spoločnosťou ELSTAP s.r.o. a jej subdodávateľov žalobcu a spoločnosti TNŽ s.r.o. nevedeli preukázať, nakoľko nevedeli uviesť, kto skutočne predmetné práce vykonal. Nevedeli uviesť žiadne mená pracovníkov a v spoločnostiach, kde bol evidovaný vstup pracovníkov, tak sa tam pracovníci a zamestnanci žalobcovho dodávateľa nenachádzali a ani žalobcu a ani jeho odberateľa. Poukázal tiež na to, že žalobca je personálne prepojený so spoločnosťou ELSTAP s.r.o. prostredníctvom konateľa a likvidátora p. E. Z. a majú rovnakú adresu na W.. L. XX, F. F. na základe služieb office house. Ďalej uviedol, že správca dane vykonal zisťovanie miestnym šetrením aj u odberateľov žalobcu využitím inštitútu dožiadania, pričom vychádzal z predložených dokladov a to dodávateľských faktúr a súpisov vykonaných stavebných prác, ktoré žalobca predložil k výkonu daňovej kontroly. Nebolo správne tvrdenie odvolateľa, že konateľ dodávateľa potvrdil vykonanie prác. Naopak, tento uviedol, že faktúry nevystavil, keďže bol konateľom až od 8. 4. 2011 do 3. 6. 2013. Tie, čo vystavil nevedel preukázať, nakoľko spoločnosť predal ďalšiemu vlastníkovi, pričom nevedel uviesť komu a tvrdil, že práce boli vykonané v subdodávkach, ale nevedel uviesť dodávateľov, pretože si nespomínal. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca má nesprávny názor, keď sa domnieva, že žalovaný, resp. správca dane mal uviesť, kto dodal plnenie. Úlohou správcu dane bolo zistiť skutkový stav tak, aby bolo možné určiť daňovú povinnosť. Za zistený skutkový stav možno považovať aj to, že daňový orgán príde k záveru, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, keďže na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno. Hodnotenie dôkazov pritom nie je mechanickým preberaním informácií a akceptovaním údajov uvedených v dokladoch ako faktov. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že údaje odrážajú skutočnosť. Je úlohou daňového subjektu, aby postupoval tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady na to, aby riadne preukázal existenciu nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, pričom sa snažil nevychádzať z len z faktúr predložených žalobcom, ale vykonal aj zisťovanie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či neabsentuje materiálny podklad. Dôvodil, že ak posudzované zdaniteľné obchody sa mali realizovať v reťazci jednotlivých spoločností, bolo na žalobcovi, aby si vhodnou úpravou zmluvných vzťahov zabezpečil dostatok dôkazov, ktorými bez akýchkoľvek pochybností správcovi dane preukázal, že mu služby (tovary) dodal práve ten subjekt, na ktorý znie faktúra a ktoré by boli dostatočne verifikovateľné napr. označením osôb, ktoré mali deklarované práce dodať, označením spôsobu realizácie atď.. Správca dane je oprávnený preveriť s kým a ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by dodanie služieb preukázali, a preto právo na odpočet dane nemohlo byť uznané. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto nie je možné uznať odpočet dane z prijatých faktúr od subdodávateľa TNŽ s.r.o.. Podľa § 244 ods. 1 a 3 O. s. p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250i ods. 1 a 3 O. s. p. (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. (3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 2, 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 74 ods. 2, 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a predchádzajúci postup žalovaného ako aj správcu dane, pričom rozsah prieskumu bol určený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách. V tomto prípade boli prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými boli vyrubené rozdiely dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia I. a IV. štvrťrok 2011 potvrdené napadnutými rozhodnutiami žalovaného. Žalobné námietky, že žalovaný neodstránil nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a neuviedol hodnotenie dôkazov a obmedzil sa len na konštatovanie, že žalobca nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác, neobstoja, pretože nekorešpondujú s obsahom odôvodnení napadnutých rozhodnutí. V rozpore s obsahom odôvodnení napadnutých rozhodnutí je aj žalobcovo tvrdenie, že v napadnutých rozhodnutiach chýba vysporiadanie sa s námietkami žalobcu. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu je aj prípad jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Takým rozhodnutím je rozhodnutie, ktorému chýba akékoľvek odôvodnenie. Je to aj prípad, keď v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutkové dôvody a úvaha, ktorou sa správny orgán k skutkovým záverom dopracoval. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov však nemôže byť spôsobená dielčími nedostatkami odôvodnenia. Musí ísť o vady takýchto skutkových zistení. Pôjde o prípady rozhodnutí založených na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, založených na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo keď nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané, ako boli vyhodnotené a čo bolo z nich zistené. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že tieto uvedenými vadami netrpia. Žalovaný jasne a zrozumiteľne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy. Vyhodnotil aj objednávky aj súpisy prác, ktoré hodnotil ako prílohy faktúr s tým, že ich existencia ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočet dane z pridanej hodnoty. Je nevyhnutné, aby platiteľ preukázal, aké plnenie prijal na základe vyhotovenej faktúry. Ďalej, že vykonaným preverovaním sa dodávky fakturovaného plnenia spoločnosťou TNŽ s.r.o. nepodarilo preukázať. Vtedajší konateľ dodávateľa TNŽ s.r.o. pán N. L. len formálne potvrdil dodanie prác, pričom nevedel nič o vykonaných prácach, nevedel označiť jediného zamestnanca svojej spoločnosti a ani subdodávateľa. Žalovaný preto vyhodnotil jeho výpoveď, ktorou formálne potvrdil dodanie prác, ako nevierohodnú a nepreukazujúcu dodanie prác a služieb. Žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol, že ďalšie dôkazy žalobca nepredložil a správcovi dane sa miestnym šetrením u odberateľov nepodarilo preukázať, že fakturované služby dodala žalobcovi táto spoločnosť, pretože odberatelia len potvrdili prijatie prác ale nie to, že boli vykonané dodávateľom žalobcu, resp. nevedeli indentifikovať, kto konkrétne práce realizoval. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný sa vyrovnal so všetkými v odvolaniach uvedenými námietkami. Žalovaný dôvodil, že ak posudzované zdaniteľné obchody sa mali realizovať v reťazci jednotlivých spoločností, bolo na žalobcovi, aby si vhodnou úpravou zmluvných vzťahov zabezpečil dostatok dôkazov, ktorými bez akýchkoľvek pochybností správcovi dane preukázal, že mu služby (tovary) dodal práve ten subjekt, na ktorý znie faktúra a ktoré by boli dostatočne verifikovateľné napr. označením osôb, ktoré mali deklarované práce dodať, označením spôsobu realizácie atď.. Správca dane je oprávnený preveriť s kým a ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by dodanie služieb preukázali, a preto právo na odpočet dane nemohlo byť uznané. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto nie je možné uznať odpočet dane z prijatých faktúr od subdodávateľa TNŽ s.r.o.. Z uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodnutia v odôvodneniach obsahujú úvahu, ktorou sa žalovaný pri hodnotení vykonaných dôkazov spravoval a obsahujú aj záver, ku ktorému dospel. Žalobca nenamietal to, ako boli tieto dôkazy hodnotené ani to, ako sa s námietkami vyrovnal žalovaný, ale namietal, že absentuje hodnotenie dôkazov a absentuje vysporiadanie sa s námietkami odvolateľa. Z takýchto dôvodov nebolo možné odvolaniam vyhovieť, pretože nekorešpondujú s obsahmi odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Navyše, námietka nezákonnosti spočívajúca v tom, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nevyrovnal s námietkou žalobcu, nebola konkrétna a žalobca neuviedol, s ktorou námietkou sa žalovaný nevyrovnal. Súd nie je oprávnený všeobecne uplatnený dôvod za žalobcu konkretizovať. Z obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu zaoberal a aj to, ako sa s nimi vysporiadal. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí v tom, že správca dane ani žalovaný nikde neuviedli, čím bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia spochybnené správcom dane neboli uskutočnené tak, ako je uvedené v dodávateľských faktúrach, tak takáto námietka neobstojí. Nie je úlohou správcu dane dokazovať, že niektorá z podmienok vyžadovaných zákonom splnená nebola. Podľa daňového poriadku je jeho úlohou zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Naopak, dôkazné bremeno je na daňovníkovi. On musí preukázať, že všetky podmienky vyžadované zákonom o dani z pridanej hodnoty na uplatnenie odpočtu, splnené boli. V daných prípadoch bolo jeho úlohou preukázať, že prevzal od dodávateľa uvedeného na faktúrach služby, ktoré boli predmetom fakturácie. Neobstojí ani námietka nezákonnosti spočívajúca v tom, že správca dane mohol od žalobcu vyžadovať len doklady a evidenciu, ktoré je žalobca povinný viesť, jednak preto, že bola nekonkrétna - žalobca neuvádza, aký konkrétny doklad alebo evidenciu, ktorá bola správcom dane v priebehu daňovej kontroly od neho požadovaná, je takým dokladom alebo takou evidenciou, ktorú nie je povinný uchovávať (napr. v zmysle zákona o účtovníctve) a jednak nie je zrejmé, aký vplyv to malo mať na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca netvrdí, že bolo rozhodnuté preto, že neboli predložené tie doklady, ktoré boli od neho vyžadované. Naopak, žalovaný uvádza, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie služieb, ktoré boli fakturované dodávateľom, ktorý tieto faktúry vystavil. Žalobca musí formulovať dôvody nezákonnosti dostatočne konkrétne, aby súd mohol rozhodnutie a predchádzajúci postup správneho orgánu, resp. jeho zákonnosť skúmať z tohto dôvodu. Súd nemá oprávnenie, dôvody nezákonnosti konkretizovať, či vyhľadávať a žalobu tak dopĺňať (§ 249 ods. 2 O. s. p.). Na základe vyššie uvedeného súd žaloby podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol, nakoľko po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov v nich uvedených dospel k záveru, že z týchto dôvodov sú napadnuté rozhodnutia v súlade so zákonom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p. tak, že žalobcovi v konaniach, v ktorých nebol úspešný, trovy konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.