Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/159/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200810 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200810.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky T. T., nar. XX.L. XXXX, bytom B. XXX, W., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5.marca 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5.marca 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 24.februára 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 35 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s poukazom na svoje zdravotné ťažkosti a ich konkrétne prejavy. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní a predložila ďalšie odborné lekárske nálezy, ktorými dokumentovala stav svojich zdravotných ťažkostí s tým, že nie je schopná zaradiť sa do pracovného procesu. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky boli posudzované opakovane na pobočke aj na ústredí Sociálnej poisťovne na základe tých odborných lekárskych nálezov, ktoré mal posudkový lekár v čase posudzovania k dispozícii. Boli zohľadnené aj duševné ťažkosti navrhovateľky v tom zmysle, že zatiaľ nenapĺňajú zákonnú požiadavku dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a po doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 15.apríla 2015 dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 24.februára 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 24.februára 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurologického nálezu z novembra 2013 a z CT vyšetrenia LS chrbtice a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil bolesť chrbta - dorzalgie so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že 50-ročná navrhovateľka je asi 2 roky sledovaná najmä neurológom pre bolestivý syndróm krížovej časti chrbtice. V minulosti CT vyšetrenie preukázalo degeneratívne zmeny chrbtice v LS oblasti. Aktuálny zdravotný stav ju podstatným spôsobom neobmedzuje v možnostiach pracovného uplatnenia. Posudkový záver nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou, pretože neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by posudkový záver menili. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici v rámci odvolacieho správneho konania. V posudku z 20.júna 2014 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurologických, psychiatrických, interných, gynekologických nálezov z priebehu roka 2013 a 2014 a z EMG vyšetrenia z roku 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky i v percentuálnom vyjadrení jej zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že u 50-ročnej krajčírky bez závažnejšieho predchorobia sa v posledných 2 rokoch zvýraznili bolesti chrbtice, preto mala v roku 2011 vykonané CT driekovej chrbtice, kde boli potvrdené degeneratívne zmeny, avšak nie závažného charakteru (bez útlaku okolitých štruktúr), ktoré by indikovali neurochirurgické riešenie. V neurologických nálezoch bola potvrdená porucha dynamiky chrbtice, v priebehu rokov 2013-2014 bez akútnych zhoršení, ktoré by si vyžadovali intenzívnu liečbu (hospitalizáciu, intenzívnu rehabilitáciu), bez preukázaného trvalého a často recidivujúceho koreňového dráždenia, bez poruchy svalového korzetu, čomu zodpovedá priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti. Pridružené ochorenia navrhovateľky a to stav po hysterektómii, ľahký syndróm karpálneho tunela, či panická porucha podľa posudkového lekára percentuálne navýšenie zníženie pracovnej schopnosti neodôvodňovali. Gynekologické ťažkosti mali akútny charakter, boli príslušnou liečbou zvládnuté. Pre tŕpnutie horných končatín mala realizované EMG vyšetrenie, ktoré preukázalo ľahké zmeny, avšak bez poruchy úchopovej schopnosti. V psychiatrickej starostlivosti bola len od apríla 2014, čo však v čase posudzovania nenapĺňalo kritériá dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Posudkový záver zostal nezmenený aj po dodatočnom posudkovom vyhodnotení odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka predložila na pojednávaní pred krajským súdom. Po zohľadnení psychiatrických a neurologických vyšetrení z roku 2014 a 2015 posudkový lekár konštatoval, že je u navrhovateľky dokumentovaná porucha statodynamiky LS chrbtice, bez podstatnejšej zmeny v porovnaní s nálezmi z rokov 2013 a 2014, preto nebol daný dôvod pre navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Duševné ťažkosti navrhovateľky sú neurotického charakteru a nedosahujú taký stupeň závažnosti, aby ju obmedzovali pri vykonávaní doterajších prác. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ich funkčných prejavov považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie podporného a pohybového aparátu, pre ktoré jej priznal pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, ktoré zodpovedá miernemu funkčnému postihnutiu, s prejavmi nervového aj svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku. Za posudkovo nevýznamné považoval správne pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky, pretože buď nezodpovedali zákonnej požiadavke dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu (gynekologické ťažkosti) alebo nedosahovali taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Syndróm karpálneho tunela bol len ľahkého stupňa, bez poruchy úchopovej schopnosti, čo nemá posudkový význam a neurotické prejavy nedosahovali ťažkú formu, preto nepodmieňovali pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky na úroveň invalidity. Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka predložila na pojednávaní pred krajským súdom napriek tomu, že z nich vyplynulo určité zhoršenie výbavnosti reflexov na horných aj dolných končatinách, pretože napriek uvedenému z odborných lekárskych nálezov nevyplynulo trvale ťažké postihnutie funkcie pohybovo - oporného aparátu s často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, či výraznou poruchou svalového korzetu. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd po preskúmaní veci konštatoval, že odporkyňa správne zistila aktuálny stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky, pokles jej pracovnej schopnosti určila v súlade so zákonnými a posudkovými kritériami a tento nedosiahol úroveň podmieňujúci vznik invalidity, pretože nepresiahol viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Bez vzniku invalidity navrhovateľke nárok na invalidný dôchodok nevznikol, preto odporkyňa správne napadnutým rozhodnutím jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako vydané v súlade so zákonom potvrdil. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.