Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/169/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200847 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200847.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky P. V., nar. XX. V. XXXX, bytom M. XXXX/XX, A. A., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 30. decembra 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 30. decembra 2013 zrušuje podľa § 250 j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky z 20.11.2013 o priznanie starobného dôchodku od 20.11.2010. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a uviedla, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 18.1.1999 bol navrhovateľke podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.1999. Pre jeho priznanie a určenie jeho výšky jej bola zhodnotená doba základnej služby od 1.9.1960 do 31.8.1961 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba od 1.9.1961 do 30.11.1962 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 1.12.1962 do 29.6.1971 v I. kategórii funkcií, od 30.6.1971 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií a od 1.1.1993 do 31.12.1998 v I. kategórii funkcií. Jej služobný pomer skončil dňom 30.12.1998. Konštatovala, že nárok na pomerný starobný dôchodok navrhovateľke v zmysle § 26a ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol, pretože k 20.11.2010 získala vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia len 2 roky a 355 dní dôchodkového zabezpečenia. Zákon vyžaduje najmenej 10 rokov a dosiahnutie fyzického veku 60 rokov. Do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný dôchodok nezapočítala profesionálnu službu, pretože túto navrhovateľka vykonávala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby jej bol starobný dôchodok v zmysle jej žiadosti priznaný. Uviedla, že pre účely priznania výsluhového dôchodku jej do obdobia dôchodkového poistenia nebol započítaný čas prípravy na budúce povolanie ani jej evidovaná nezamestnanosť s poberaním dávky v nezamestnanosti. Poukázala na zákonné ust. 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého splnila podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla stanovený vek. Zdôraznila, že zákon nestanovuje, v ktorom systéme dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia malo byť obdobie dôchodkového poistenia získané. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil. Poukázala na rozhodnutie NS SR zverejneného v Zbierke stanovísk pod č. 55/2011, na jeho rozsudok v konaní 9So/138/2011 a vyjadrila presvedčenie, že pre účely posúdenia vzniku jej nároku na žiadanú dôchodkovú dávku malo byť zohľadnené celé obdobie jej dôchodkového poistenia a prípadne vykonaný výpočet dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového poistenia v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných starobných a pozostalostných dávkach. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Zdôraznila, že navrhovateľka dovŕšila dôchodkový vek a nárok na starobný dôchodok jej vznikol za účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý pre vznik nároku na starobný dôchodok stanovuje potrebné obdobie 10 rokov dôchodkového poistenia čo u navrhovateľky naplnené nebolo, napriek tomu, že jej bola započítaná náhradná doba tak, ako to podaným odvolaním žiadala. V písomnom vyjadrení zopakovala skutkové a právne argumenty, na základe ktorých považovala napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Odvolanie navrhovateľky nepovažovala za dôvodné, pretože jej do obdobia dôchodkového poistenia bola započítaná žiadaná doba a síce príprava na budúce povolanie a jej evidovaná nezamestnanosť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu aj súdneho spisu, so žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku, s osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý bol jeho prílohou, s potvrdením o služobnom pomere navrhovateľky vypracovaným Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, s rozhodnutím tohto orgánu o priznaní výsluhového dôchodku, s potvrdením o evidovanej nezamestnanosti navrhovateľky, s potvrdením o jej zamestnaní v K. B. V. A. A. a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.1.2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 129 zákona o sociálnom zabezpečení pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti, platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. Podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch (t. j. nielen výlučne v I. kategórii funkcií). Veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie (ods. 2). Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona o sociálnom zabezpečení a dávkach sociálneho zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o vojakov z povolania Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Preskúmaním veci krajský súd zistil že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 20.9.2010 žiadosťou z 20.9.2013. Narodila sa XX.X.XXXX, t. j. dôchodkový vek 57 rokov dosiahla XX.X.XXXX, pretože bola bezdetná a službu v I. a II. kategórii funkcií vykonávala minimálne 20 rokov. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65301024579503 - VÚSZ/DO 2 z 18.1.1999 bol navrhovateľke od 1.1.1999 priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení výsluhový dôchodok pre účely ktorého jej bol zohľadnený výkon služby v rozsahu 38 ukončených rokov. Zo služobného pomeru bola prepustená dňom 31.12.1998. Pre účely priznania výsluhového dôchodku bolo navrhovateľke zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia od 1.9.1960 do 31.12.1998 ako základná služba, ďalšia služba a služba vojaka z povolania z I. a II. kategórii funkcií. Z uvedeného rozsahu obdobia dôchodkového poistenia vykonávala službu v II. kategórii funkcií od 30.6.1971 do 31.12.1992. Po skončení služobného pomeru bola od 1.1.1999 do 20.1.2000 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka splnila podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 57 rokov, pretože ako vojak z povolania bola zamestnaná najmenej 25 rokov a vykonávala najmenej 20 rokov službu v I. a II. kategórii funkcií. Dôchodkový vek dovŕšila 23.3.2000,. t. j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý v piatej časti obsahoval osobitnú úpravu sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania. Táto časť zákona ako špeciálna právna úprava mala prednosť pred ostatnými všeobecnými časťami, ktoré bolo možné aplikovať len v prípade, že v piatej časti nebolo ustanovené inak. Navrhovateľka splnila podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 132 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. podľa piatej časti, pretože dôchodkový vek dovŕšila XX.X.XXXX. Podľa § 94 ods. 1 a 2 citovaného zákona nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Uvedeným bola v zmysle § 142 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona založená vecná príslušnosť na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľky, ktorá bola zverená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku dôchodkového zabezpečenia je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a rozhodnutia vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným a hmotnoprávnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané hmotnoprávne následky. Riešenie vzniknutej procesnej situácie v súlade s právom je v postúpení veci na rozhodnutie vecne príslušnému orgánu. Hoci uvedený postup zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý je v konaní z hľadiska procesných noriem potrebné aplikovať neupravuje a zároveň vylučuje aplikovateľnosť všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 172 ods. 1), postupovala odporkyňa nesprávne, keď o uplatnenom nároku navrhovateľky vecne hmotnoprávne rozhodla, pretože na také rozhodnutie jej nebola zákonom zverená právomoc (vecná príslušnosť), z dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie. Správne sa mala riadiť všeobecnými procesnými postupmi, ktoré riešia otázku vecnej nepríslušnosti a v súlade so zákonom dovolenou analógiou légis ich mala pri absencii vlastnej právnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z. z. aplikovať (napr. § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ...). Odporkyňa postupovala nesprávne, keď žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku posudzovala podľa § 26a ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Služobný pomer navrhovateľky, ktorý skončil 31.12.1998, trval ukončených 38 rokov, pričom dobu služby v I. a II. kategórii funkcií navrhovateľka vykonávala viac ako 20 rokov a fyzický vek 57 rokov dosiahla XX.X.XXXX, t. j. za účinnosti špeciálnej právnej úpravy, piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení. Podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok preto mala odporkyňa posudzovať v zmysle ust. §-u 132 zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré sa až do 1.7.2002 vzťahovalo na sociálne zabezpečenie vojakov. Vychádzajúc z uvedeného mala žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku postúpiť vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie v zmysle § 142 ods. 4, písm. a/ citovaného zákona, pretože na rozhodovanie o sociálnom zabezpečení vojakov z povolania jej nebola daná právomoc. Odporkyňa rozhodla vo veci na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nárok navrhovateľky na žiadanú dôchodkovú dávku posúdila podľa všeobecnej úpravy dôchodkového zabezpečenia napriek tomu, že piata časť zákona o sociálnom zabezpečení, upravujúca sociálne zabezpečenia vojakov mala prednosť. Uvedené bolo dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vrátenie veci na ďalšie konanie. V ňom odporkyňa žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku postúpi vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie t. j. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý jediný je oprávnený posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre možnosť priznania starobného dôchodku a určenie jeho výšky aj v súvislosti s priznaným výsluhovým dôchodkom podľa § 26 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov od 1.1.1999. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, napriek jej úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy neuplatnila v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.