Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/126/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200858 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200858.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec, n.o., IČO: 37 854 571, so sídlom Námestie republiky č. 15, 984 01 Lučenec, zast. advokátom JUDr. Róbert Gombala, Advokátska kancelária, ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, proti nečinnosti žalovaného v zmysle § 250t O.s.p., takto r o z h o d o l : I/ Žalovaný je p o v i n n ý konať, a to predsedom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnúť o rozklade žalobcu zo dňa 11.06.2013, ktorým žalobca napadol rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. ZS 602/00001/2012/N zo dňa 28.05.2013, v lehote tri mesiace od doručenia tohto rozhodnutia. II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 340,90 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Róberta Gombalu, vedený vo Q. D., č.ú. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXX, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalovaného vo veci ním podaného rozkladu zo dňa 11.06.2013 proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti p. Y. X., tvrdiac, že využil už všetky jemu dostupné prostriedky nápravy. Žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť konať vo veci rozkladu žalobcu zo dňa 11.06.2013, ktorým žalobca napadol rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. ZS 602/00001/2012/N zo dňa 28.05.2013, a to v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenia § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, teda rozhodnúť predsedom Úradu o rozklade, a to v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým mu bude táto povinnosť uložená. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uvádzal, že žalovaný - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (prostredníctvom jeho pobočky v Banskej Bystrici), rozhodnutím č. ZS 602/00001/2012/N zo dňa 28.05.2013, rozhodol o uložení pokuty za údajné porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi prostredníctvom splnomocneného advokáta dňa 31.05.2013. Žalobca prostredníctvom advokáta podal proti tomuto rozhodnutiu rozklad zo dňa 11.06.2013, a to na pošte dňa 11.06.2013. V listine - rozklade uviedol adresáta Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica, avšak zaslal ho poštovou prepravou pre adresáta Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na adresu: Bratislava, ul. Žellova č. 2. Žalovaný listom zo dňa 24.07.2013 oznámil žalobcovi, že pristúpil k zhromaždeniu všetkých podkladov a dôkazov na vydanie rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Vyzval žalobcu na oboznámenie sa so spisovou dokumentáciou a na písomné vyjadrenie k veci, na čo žalobca aj reagoval a zaslal žiadané vyjadrenie. Žalovaný oznámil žalobcovi (listom zo dňa 19.11.2013 priamo žalobcovi, listom zo dňa 10.12.2013 právnemu zástupcovi žalobcu), že rozklad bol podaný oneskorene a z toho dôvodu nadobudlo právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie. Žalobca listom zo dňa 18.12.2013 oznámil žalovanému, že nesúhlasí s takýmto záverom žalovaného, ktorý považuje za nesprávny, pretože podľa žalobcu, ak rozklad bol podľa obálky adresovaný Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na adresu Žellova 2, Bratislava, nespôsobuje, že rozklad bol podaný na nepríslušnom správnom orgáne, pretože podľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy vydanému v prvom stupni možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad, pričom toto ustanovenie výslovne neurčuje, kde sa opravný prostriedok podáva, a preto je nerozhodné, či bol rozklad doručený Úradu na adresu do Bratislavy alebo Úradu na adresu pobočky Banská Bystrica, teda správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 17.01.2014, že trvá na svojom závere o oneskorene podanom rozklade z dôvodu, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je ústredným orgánom štátnej správy, na jeho rozhodovanie sa nevzťahujú ustanovenia § 61 Správneho poriadku, ale o rozklade rozhoduje predseda úradu v zmysle § 23 ods. 1 písm. e/ zákona č. 581/2004 Z.z. a ďalší postup úradu upravuje § 54 Správneho poriadku. Žalobca listom zo dňa 05.02.2014 oznámil žalovanému, že jeho prezentovaný právny názor považuje za nesprávny, formalistický, pretože Úrad sa dá považovať za orgán štátnej správy, ktorý na jednej strane nemá postavenie ústredného orgánu štátnej správy a na druhej strane nie je ani dekoncentrovaným orgánom štátnej správy podriadeným príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy a vzhľadom na absenciu nadriadeného orgánu sa v legislatívnej praxi ustálil postup, pri ktorom opravné prostriedky proti prvostupňovým rozhodnutiam týchto orgánov majú povahu rozkladu, čo nakoniec vyplýva aj z ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e/ zákona č. 581/2004 Z.z., keď zákonodarca určil, že predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni. Neexistuje preto zákonný dôvod, prečo by sa na postup úradu nemali vzťahovať ustanovenia § 61 Správneho poriadku a zároveň vyzval žalovaného, aby o podanom rozklade riadne rozhodol. Žalovaný na tento list už priamo nereagoval, ale vyzval žalobcu na úhradu uloženej pokuty s tým, že zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.06.2013 a vykonateľnosť 15.07.2013. Žalobca listom a žiadosťou zo dňa 07.05.2014 oznámil žalovanému, že nepovažuje prvostupňové rozhodnutie za vykonateľné, keďže bol proti nemu podaný rozklad a žiadal žalovaného, aby nepodával návrh na exekúciu. Žalovaný listom zo dňa 24.06.2014 vyzval žalobcu oznámiť, či žiada o odklad zaplatenia pokuty do rozhodnutia súdu, na čo žalobca listom zo dňa 03.07.2014 potvrdil žalovanému, že žiada o odklad zaplatenia pokuty do rozhodnutia súdu a zároveň mu oznámil, že podáva túto žalobu proti nečinnosti správneho orgánu. Žalobca tvrdil nečinnosť žalovaného, ktorý doteraz nerozhodol o jeho rozklade napriek tomu, že bol podaný v zákonom stanovenej lehote, adresoval ho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, aj keď na poštovú prepravu bol rozklad zaslaný na adresu úradu do Bratislavy. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že rozklad bol podaný na miestne a vecne nepríslušnom správnom orgáne. Poukázal na to, že v zmysle § 23 ods. 1 písm. e/ zákona č. 581/2004 Z.z. rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni predseda úradu, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. sa na konanie a rozhodovanie úradu vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 61 Správneho poriadku a tvrdil, že rozklad ako osobitný právny inštitút proti rozhodnutiam Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je upravený v ustanovení § 23 ods. 1 písm. e/ zákona č. 581/2004 Z.z. a v ustanovení § 61 Správneho poriadku, pričom na rozhodovanie sa podporne vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. V § 61 ods. 1 Správneho poriadku nie je jednoznačné určenie, kde sa rozklad podáva a na podávanie rozkladu nie je možné použiť ustanovenie § 54 ods. 1 Správneho poriadku o podaní odvolania na orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, t.j. podľa argumentácie žalovaného na pobočke v Banskej Bystrici. Podľa žalobcu ustanovenie § 61 ods. 3 Správneho poriadku, so zreteľom na špecifiká konania o rozklade, sa ustanovenia Správneho poriadku o odvolaní na konanie o rozklade vzťahujú iba primerane, pričom do úvahy neprichádzajú predovšetkým tie ustanovenia, ktoré predpokladajú činnosť správneho orgánu na dvoch stupňoch. Teda druhostupňové konanie prebieha na tom istom správnom orgáne, len s osobitnou úpravou funkčnej príslušnosti, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sži/6/2013. Z uvedeného vyvodil, že rozklad je možné účinne podať na akejkoľvek organizačnej zložke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, určite na ústredí tohto úradu, kde o rozklade rozhoduje zo zákona jeho predseda a v žiadnom prípade nie je možné vyhodnotiť podanie účastníka - rozklad doručený na adresu ústredia - ako podanie, ktoré nie je podané na miestne a vecne príslušný správny orgán. Preto žalovaný po doručení rozkladu bol povinný konať a jeho predseda mal vydať riadne rozhodnutie o rozklade v zmysle § 61 ods. 2 Správneho poriadku, nielen neformálne žalobcovi oznámiť právoplatnosť prvostupňového rozhodnutia. Pritom z postupu žalovaného je zrejmé, že aj sám mienil vo veci podaného rozkladu vydať rozhodnutie. Následne však zaujal názor, že rozklad nebol adresovaný miestne a vecne príslušnému správnemu orgánu a vo veci nekonal, t.j. nevydal rozhodnutie. Navyše, žalobca má za to, že ak v texte rozkladu označil ako adresáta Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica, pričom túto zásielku podľa obálky odoslal na adresu úradu Žellova 2, Bratislava, ide len o formálne pochybenie pri vypisovaní obálky. Ak podanie obsahovalo správnu adresu orgánu, ktorému bolo určené toto podanie, bolo v lehote podľa § 27 ods. 3 Správneho poriadku podané na poštovú prepravu. Žalobca odôvodňoval podanie žaloby tým, že žalovaný je pasívny vo veci rozhodnutia o ním podanom rozklade, pritom niet žiadnej zákonnej ani faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Žalovaný nemá žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť nečinný. Žalovaným uvádzaný dôvod, že rozklad bol podaný na miestne a vecne nepríslušný orgán, že bol podaný oneskorene, resp. že prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nie je vážnym dôvodom nekonania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca nevyčerpal prostriedky nápravy podľa osobitného predpisu. V celom rozsahu trval na svojich písomných vyjadreniach doručených žalobcovi a nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe. Žalovaný bol podľa zákona č. 581/2004 Z.z. zriadený ako právnická osoba, ktorej sa v oblasti verejnej správy zverilo vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Žalovaný nie je ústredným orgánom štátnej správy, ale je orgánom verejnej správy, čo v žalobe uznáva aj sám žalobca. Tvrdenie žalobcu, že by bolo možné podať rozklad na akejkoľvek organizačnej zložke úradu, považuje žalovaný za zavádzajúce. Vzhľadom na to, že žalovaný nie je ústredným orgánom štátnej správy, nemožno aplikovať § 61 Správneho poriadku o rozklade. Analogicky sa musia použiť ustanovenia o odvolaní. Poukázal na ustanovenie § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., podľa ktorého sa na konanie a rozhodnutie úradu vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon nedefinuje, resp. neustanovuje „inak“ a napriek tomu, že žalovaný nie je ústredným orgánom štátnej správy, vzťahuje sa na podaný rozklad ustanovenie § 61 Správneho poriadku. Žalovaný uvádza, že odvolanie aj rozklad sú obidva riadne opravné prostriedky v správnom konaní. Rozklad sa podáva z rovnakých dôvodov ako odvolanie. Rozdiel je v tom, že rozklad smeruje proti rozhodnutie niektorého ústredného orgánu štátnej správy, ktorý by inak rozhodoval v konaní ako odvolací orgán. Odvolanie a rozklad v správnom konaní sa líšia iba charakterom orgánu, na ktorý sa opravný prostriedok podáva. Poukazoval na ustanovenie § 53 Správneho poriadku, podľa ktorého „proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak ...“ a na ustanovenie § 54 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V poučení uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí bolo správne uvedené, že rozklad je potrebné podať na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica. Žalovaný preto neakceptuje tvrdenie žalobcu, že bol nesprávne poučený a na opravný prostriedok by sa malo pozerať ako na podaný včas. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, a to na poštovú prepravu dňa 14.06.2013, pričom lehota uplynula dňa 17.06.2013. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p.; rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p.; fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p.; súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o žalobe podanej v zmysle § 250t O.s.p. dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v konaní správne, ak vo veci žalobcu, vo veci ním podaného rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného nevydal rozhodnutie. Podľa § 250t ods. 8 O.s.p.; na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Z ustanovenia § 250t ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie sa začína na návrh (nazýva sa žalobou v zmysle § 249 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250t ods. 8 O.s.p.), v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Postupom správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, pričom činnosť predstavuje aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania. Z ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu. Nečinnosťou je jednak pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté správne konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol, ale aj situácia keď správny orgán síce koná, avšak nie spôsobom, ktorý predpokladá právna úprava. Úlohou správneho súdu je preskúmať zákonnosť postupu správneho orgánu, t.j. či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Súd sa zameriava najmä na posudzovanie otázky, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Za takýto možno považovať aj postup žalovaného, ktorý nevydal rozhodnutie o rozklade žalobcu. Predpokladom úspešnosti žaloby proti nečinnosti správneho orgánu je preukázanie jej prípustnosti z hľadiska, či žalobca už vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Až v prípade splnenia týchto podmienok prípustnosti žaloby, súd posudzuje dôvodnosť žaloby z hľadiska vecnej stránky, t.j. posudzuje postup správneho orgánu upravený konkrétnymi príslušnými procesnými, resp. hmotnoprávnymi predpismi tej - ktorej veci. Žalovaný sa dožadoval zamietnuť žalobu práve z dôvodu jej neprípustnosti, pretože žalobca nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Súdna prax za takéto prostriedky nápravy považuje napr. sťažnosť proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, resp. upozornenie prokurátora na nečinnosť v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z., prípadne vzhľadom na povahu toho - ktorého správneho orgánu, ktorému je vytýkaná nečinnosť, právny prostriedok ochrany upravený v príslušnom procesnom predpise. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. sa na rozhodovanie žalovaného vzťahuje vo všeobecnosti Správny poriadok, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Správny poriadok v ustanovení § 50 upravuje opatrenia proti nečinnosti. Súd dospel k záveru, že od žalobcu nebolo možné spravodlivo požadovať vyčerpanie týchto do úvahy pripadajúcich opravných prostriedkov z nasledovných dôvodov. Podľa § 50 zákona č. 71/1967 Zb.; ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2. V zmysle ustanovenia § 50 Správneho poriadku sa jedná v podstate o prechod pôsobností na odvolací orgán, teda stiahnutie pôsobnosti na seba na základe prejavu vôle za splnenia podmienky, že takéto vybavenie veci odvolacím orgánom dovoľuje povaha veci a odstránenie nečinnosti prvostupňového orgánu nemožno dosiahnuť inak. Stiahnuť kompetenciu na seba môže len odvolací orgán. Vzhľadom na osobitnú povahu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v štruktúre ktorého absentuje nadriadený orgán, neprichádza takýto prostriedok nápravy do úvahy. Z rovnakého dôvodu nemožno predpokladať ani sťažnosť na nečinnosť adresovanú nadriadenému orgánu, ktorý by mal zabezpečiť nápravu. V podstate takýmto správnym orgánom je sám žalovaný, ktorý však odmieta z vyššie popísaných dôvodov vo veci podaného rozkladu žalobcu konať a vydať rozhodnutie. Prostriedok nápravy prostredníctvom prokurátora nemožno vylúčiť, ale vzhľadom na okolnosti tej - ktorej veci je potrebné prihliadnuť a vyhodnotiť efektívnosť a účinnosť prostriedku nápravy. Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 115/2012 zo dňa 18.06.2013, v zmysle ktorého ani upozornenie prokurátora nemožno považovať vždy za účinný prostriedok nápravy. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nestačí, aby sťažovateľ mal prostriedok nápravy, ale tieto musia byť efektívne a jemu dostupné. Preto ak sťažovateľ nevyužil podanie podnetu prokurátora, nemôže to byť automaticky dôvodom na zamietnutie žaloby, čo vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 124/2008. ESĽP v súvislosti s existenciou efektívneho prostriedku nápravy vo vnútroštátnom poriadku niekoľkokrát konštatoval, že v zmysle článku 35 Dohovoru považuje za efektívny prostriedok nápravy taký, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu, alebo zadosťučinenie za namietané porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna nielen v teórii, ale aj v praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť, čo vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 513/2011 zo dňa 20.03.2012. Dôsledkom nevyčerpania všetkých prostriedkov nápravy, ktoré umožňuje osobitný predpis, sa tiež zaoberal Ústavný súd SR v Náleze III.ÚS 317/04, v zmysle ktorého má súd, príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosti, vec posudzovať individuálne, vo svetle okolností konkrétneho prípadu a nie je žiadúce formalistické posúdenie predpokladu prípustnosti pred materiálnym chápaním základného práva na súdnu ochranu. Súd zohľadniac, v čom spočíva podstata tvrdenej nečinnosti žalovaného, dospel k záveru, že je potrebné povýšiť súdnu ochranu pred formalistickým posúdením predpokladu prípustnosti návrhu v dôsledku nevyčerpania všetkých prostriedkov nápravy, v danom prípade upozornenie prokurátora. Preto nevyhovel požiadavke žalovaného zamietnuť žalobu z dôvodu jej neprípustnosti. Keďže súd považoval žalobný návrh za prípustný, posudzoval ho z hľadiska dôvodnosti. Súd dospel k záveru o nečinnosti správneho orgánu, ktorá je daná v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného, ktorý nerozhodol o rozklade žalobcu. Preto ho považoval za dôvodný a v zmysle § 250t ods. 4, druhá veta, O.s.p. vo výroku uznesenia uložil žalovanému povinnosť v predmetnom konaní rozhodnúť o podanom rozklade, a to v súdom určenej lehote 3 mesiace od doručenia mu tohto uznesenia z nižšie uvedených dôvodov. Podľa § 1 zákona písm. c/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov; tento zákon ustanovuje c) zriadenie, pôsobnosť, organizáciu, riadenie a hospodárenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len "úrad") Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.; zriaďuje sa úrad ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie a) dohľadu nad verejným zdravotným poistením [ § 1 písm. d) prvý bod], b) dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti [ § 1 písm. d) druhý bod]. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z.; sídlom úradu je Bratislava. Podľa § 18 ods. 1 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z.; úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 7) 1. ukladá sankcie, 2. podáva návrhy na uloženie sankcie, 3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z.; na plnenie úloh, ktoré patria do pôsobnosti úradu, môže úrad zriaďovať pobočky. Podľa § 23 ods. 1 písm. e/ zákona č. 581/2004 Z.z.; predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.; na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok); proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní; Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (1). Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon (2). Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia (3). Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znova odvolať (4). Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní; Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok (1). O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať (2). Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade (3). Podľa článku 46 odsek 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky; každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na konanie a rozhodovanie úradu vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Prednostnú úpravu má teda právna úprava obsiahnutá v špeciálnom zákone, ktorým je v danom prípade zákon č. 581/2004 Z.z.. Ten v ustanovení § 23 ods. 1 písm. e/ upravuje, že o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni rozhoduje predseda úradu, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Sporným medzi účastníkmi konania bol rozsah aplikácie Správneho poriadku na konanie Úradu o rozklade, najmä primeranosť aplikácie príslušných ustanovení o odvolacom konaní, na ktoré odkazuje ustanovenie v § 61 ods. 3 Správneho poriadku. Súd sa nestotožňuje so stanoviskom žalovaného, že rozklad bol podaný na nepríslušnom správnom orgáne, ak bol doručený na adresu sídla Úradu do Bratislavy. Je síce pravdou, že odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 54 ods. 1 Správneho poriadku), avšak ustanovenie § 61 ods. 3 umožňuje použiť ustanovenie o odvolacom konaní v konaní o rozklade len primerane. Nevhodnosť aplikácie ustanovenia § 54 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva zo špecifík konania o rozklade pred Úradom, ktoré sú dané samotnou povahou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý nemá postavenie ústredného orgánu štátnej správy a zároveň nie je ani dekoncentrovaným orgánom štátnej správy podriadeným príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy. Vzhľadom na neexistenciu nadriadeného orgánu nie je vhodná aplikácia tých ustanovení konania o odvolaní, ktoré predpokladajú činnosť správneho orgánu na dvoch stupňoch. Druhostupňové konanie (rozkladové konanie) prebieha na tom istom správnom orgáne, len s osobitnou úpravou funkčnej príslušnosti, keď o rozklade rozhoduje predseda Úradu. Možno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že rozklad je možné účinne podať jednak na organizačnej zložke Úradu, jednak v sídle Úradu. Výklad, k akému sa uchýlil žalovaný, súd považuje za prísne formalistický, ktorý v podstate diskvalifikuje účastníka konania z možnosti preskúmať správnosť rozhodnutia žalovaného vydaného v prvom stupni, čo je výrazným zásahom do práv účastníka na spravodlivé konanie. Niet pochýb o tom, že právna úprava, vzťahujúca sa na predmetné konanie, nie je dokonalá, nezohľadňuje špecifiká rozkladového konania pred Úradom. Zákon č. 581/2004 Z.z. odkazuje na aplikáciu Správneho poriadku (§ 77 ods. 1), pričom ale Správny poriadok upravuje len rozhodovanie o rozkladoch smerujúcim proti rozhodnutiam ústredného orgánu štátnej správy (§ 61 ods. 1), zároveň upravuje, že na konanie o rozklade sa primerane vzťahujú aj ustanovenia o odvolacom konaní (§ 61 ods. 3). Nedokonalosť v právnej úprave je možné preklenúť ústavne konformným výkladom, aby v čo najmenšom možnom rozsahu došlo k zásahu do ústavných práv účastníka konania, v danom prípade práva na inú právnu ochranu garantovanú článkom 46 odsek 1 Ústavy SR. Takému zodpovedá pripustenie možnosti podať rozklad nielen na pobočke úradu, ktorá vydala prvostupňové rozhodnutie, ale aj na adrese sídla Úradu, ak zo žiadnych vyššie citovaných ustanovení dotknutých zákonov jednoznačne nevyplýva, na ktorom orgáne (či organizačnej zložke) je potrebné rozklad podať. „Primeranosť“ aplikácie ustanovení o odvolaní (§ 61 ods. 3 Správneho poriadku) umožňuje niektoré ustanovenia o odvolaní neaplikovať, pričom vzhľadom na špecifiká tohto konania je ním ustanovenie § 54 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, súd priznal náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 250t ods. 5 O.s.p.. Priznané trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 340,90 Eur, a to za dva úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.) a písomné podanie na súd - žaloba (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit.vyhl.), každý úkon po 134 Eur (§ 11 ods. 4 cit.vyhl.), 2x režijný paušál po 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.), spolu 284,08 Eur + 20% DPH - 56,82 Eur (§ 18 ods. 3 cit.vyhl.), spolu vrátane DPH 340,90 Eur. V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.