Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/186/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200891 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200891.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky C. O. rod. H., nar. XX. O. XXXX, bytom X.. K. XXXX/XX, Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 28. mája 2014 v znení rozhodnutia totožného čísla z 24. júna 2015 o znížení starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 28. mája 2014 v znení rozhodnutia totožného čísla z 24. júna 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa s poukazom na aplikované zákonné ust. znížila sumu starobného dôchodku navrhovateľky od 4.júla 2014 na 305,90 € mesačne a po dopočítaní obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok a počas jeho poberania na 306,50 € mesačne. O d 1.januára 2015 ho valorizovala na 311,70 € mesačne. Uviedla, že prepočtom starobného dôchodku navrhovateľky sa zaoberala na základe jej žiadosti o prehodnotenie starobného dôchodku podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a po zistení, že sa jej doposiaľ vyplácal vo vyššej sume, než jej patril, pristúpila k jeho zníženiu odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré jej bol vyšší starobný dôchodok už vyplatený. Nárok na starobný dôchodok jej vznikol dovŕšením fyzického veku 55 rokov - 24.februára 2003 podľa § 21 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do 31.decembra 2003, pretože bola zamestnaná najmenej 25 rokov, dosiahla vek 55 rokov a vychovala 2 deti a zároveň jej nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa V. časti tohto zákona. Do dňa vzniku nároku na starobný dôchodok, do 24.februára 2003 získala vrátane doby služby príslušníka ZNB v II. kategórii funkcií 38 rokov zamestnania, pre výšku starobného dôchodku bolo rozhodných 36 rokov, pretože na dobu zamestnania pred 18.rokom veku sa neprihliada. Určila ho vo výške 79 % jej priemerného mesačného zárobku, tj. 3 465,- Sk mesačne a so zvýšeniami podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o 5 155,- Sk mesačne a podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 518,- Sk mesačne sumou 9 138,- Sk mesačne. Neobmedzený priemerný mesačný zárobok zistila z 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov z 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom jej nárok na starobný dôchodok vznikol, tj. z rokov 2002-1998. Pretože navrhovateľka je poberateľkou dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia - príspevku za službu, ktorý jej bol priznaný od 1.apríla 1989 za obdobie výkonu služby v ZNB v II. kategórii funkcií od 1.októbra 1966 do 31.marca 1989 a ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, pristúpila ku kráteniu starobného dôchodku s poukazom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Sumu starobného dôchodku navrhovateľky vo výške 9 138,- Sk mesačne takýmto postupom znížila tak, že ho vynásobila koeficientom 0,61111111, ktorý predstavuje podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým bola doba jej služby v ZNB zhodnotená pre účely určenia sumy výsluhovej dávky a celkového obdobia jej dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktorú získala ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. Výsledkom tohto výpočtu bola suma 5 584,- Sk mesačne, tj. suma starobného dôchodku, ktorá zodpovedala obdobiu jej dôchodkového poistenia, ktoré získala výkonom služby v ZNB a za ktorú jej bola priznaná výsluhová dávka, preto túto sumu zo sumy starobného dôchodku 9 138,- Sk mesačne odpočítala a dospela k sume starobného dôchodku navrhovateľky 3 554,- Sk mesačne Následne ju na základe jednotlivých, v odôvodnení rozhodnutia cit. valorizačných úprav a po premene na euromenu upravila ku dňu rozhodovania na sumu 305,90 € mesačne a zmenovým rozhodnutím vykonala valorizáciu starobného dôchodku navrhovateľky aj od 1.januára 2015. Zmenovým rozhodnutím z 24.júna 2015 vo výške starobného dôchodku navrhovateľky ku dňu rozhodovania zohľadnila aj obdobie jej dôchodkového poistenia, ktoré získala po vzniku nároku na starobný dôchodok a počas jeho poberania, čo činilo 0,58551118 € mesačne, preto bola zmenovým rozhodnutím suma zníženého starobného dôchodku od 4.júla 2014 určená sumou 306,50 € mesačne. Prílohou napadnutého rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré získala ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, aj po uvedenom dni a zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. Odporkyňa zároveň konštatovala, že navrhovateľka nie je povinná vrátiť naviac vyplatené sumy na jej starobnom dôchodku, pretože svojím konaním nezapríčinila, že sa jej dôchodková dávka poskytovala vo vyššej sume, než jej patrila. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby jej bol starobný dôchodok naďalej vyplácaný v pôvodnej výške, pretože jej bol priznaný 1.marca 2003 podľa vtedy platných zákonov a retroaktívnou zmenou sumy jej starobného dôchodku boli porušené jej základné ľudské práva. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že žiadosťou, ktorá bola ústrediu Sociálnej poisťovne doručená 19.augusta 2013 žiadala o vrátenie daní. Takto vyjadrenú požiadavku iným spôsobom zapísala pracovníčka odporkyne, v dôsledku čoho došlo k zníženiu jej starobného dôchodku. Dôkaz o tomto tvrdení nepredložila. Potvrdila, že podpis na žiadosti o zmenu priznania starobného dôchodku z 10.júla 2013 je jej podpisom, potvrdila aj svoju plnú právnu spôsobilosť. Uviedla, že získala obdobie dôchodkového poistenia aj po vzniku nároku na starobný dôchodok, na základe uvedeného o zvýšenie starobného dôchodku nepožiadala, pretože nemala vedomosť o tom, že jej potrebné tak urobiť (obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré získala po vzniku nároku na starobný dôchodok a počas jeho poberania bolo v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu dodatočne zohľadnené a prejavilo sa zvýšením sumy zníženého starobného dôchodku zmenovým rozhodnutím odporkyne z 24.júna 2015). Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Pridržiavala sa obsahu písomného vyjadrenia a zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom boli uvedené skutkové aj právne dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Výška jej starobného dôchodku bola opätovne prehodnotená na základe jej žiadosti v súlade s medzinárodnými dohovormi a ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p. vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku od 1.marca 2003, s rozhodnutím odporkyne zo 16.júla 2003 o odňatí starobného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo 14.júna 2004, s nadväzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Bratislva a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s rozhodnutím odporkyne z 21.januára 2008, s rozhodnutiami o zvyšovaní sumy starobného dôchodku navrhovateľky, s jej žiadosťou z 10.júla 2013, s oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o priznaní príspevku za službu navrhovateľke, o zhodnotení doby jej služby v ZNB pre účely priznania výsluhovej dávky, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia počas doby výkonu služby, s rozhodnutím o zvýšení výsluhového príspevku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia a zárobkami dosiahnutými v rozhodujúcom období ohľadom jej civilného zamestnania a s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 112 ods. 3 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa priznala vo vyššej sume ako patrí, odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Podľa § 259 ods. 1 cit. zákona v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.januárom 2004, o zmene sumy dávky za obdobie pred 1.januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení upravoval v zmysle § 1 písm. d) aj zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu a členov ich rodín štátnymi dávkami. Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov Zborov nápravnej výchovy bolo upravené v V. časti tohto zákona, podmienky nároku na starobný dôchodok vyplývali z ust. § 132. Predpokladom vzniku nároku na starobný dôchodok podľa tohto zákonného ust. bolo, že vojak z povolania (aj príslušník ZNB, resp. Policajného zboru) bol zamestnaný najmenej 25 rokov a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú v I. kategórii funkcií, vtedy mu nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením fyzického veku 55 rokov a v prípade, že vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch, nárok na starobný dôchodok mu vznikol dovŕšením fyzického veku 57 rokov. Veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania (aj príslušníčky ZNB) sa posudzovala podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ to pre ňu bolo výhodnejšie. Pokiaľ neboli splnené podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona o sociálnom zabezpečení, postupovalo sa podľa všeobecných ustanovení, tj. podľa § 21 cit. zákona. Podľa § 21 ods. 2 písm. c) cit. zákona má žena nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 55 rokov, ak vychovala 2 deti. Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred januárom 2002 hodnotila služba vojakov z povolania (aj príslušníkov ZNB, Policajného zboru) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa V. časti tohto zákona. Podľa § 22 činila základná výmera starobného dôchodku 55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie. K základnej výmere sa od 21.roka zamestnania pripočítalo za každý rok zamestnania v II. pracovnej kategórii 1,5 % a v III. pracovnej kategórii 1 % priemerného mesačného zárobku, hodnotila sa len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok. Pre zvýšenie základnej výmery sa do doby 20 rokov zamestnania hodnotila najprv doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, následne v II. a nakoniec v I. pracovnej kategórii. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľke bol prvý krát priznaný starobný dôchodok od 1.marca 2003 rozhodnutím odporkyne z 3.apríla 2004 a to výške 3 213,- Sk mesačne, keď bol určený ako 79 % jej obmedzeného priemerného mesačného zárobku zisteného z rokov 2002 až 1998 vo výške 4 067,- Sk. Celková započítaná doba zamestnania bola 38 rokov, pre výšku dôchodku bolo rozhodných 36 rokov, 14 rokov v III. pracovnej kategórii a 22 rokov v II. pracovnej kategórii. Následne jej bol rozhodnutím odporkyne zo 16.júla 2003 od 8.augusta 2003 starobný dôchodok odňatý s poukazom na zákonné ust. 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože od 1.júla 2003 sa pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia policajtovi neprihliadalo na dobu profesionálnej služby, za ktorú mu bola priznaná výsluhová dávka. Ďalším rozhodnutím odporkyne zo 14.júna 2004 bola zamietnutá novo podaná žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku od 1.januára 2004, pretože navrhovateľka nezískala potrebných 25 rokov doby zamestnania pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok s tým, že jej nebolo započítané obdobie výkonu služby v ZNB, len obdobie jej civilného zamestnania v rozsahu 22 rokov a 73 dní. Nadväzujúci potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24.mája 2005 bol zmenený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5So 115/2005 z 13.júna 2006 tak, že rozhodnutie odporkyne zo 14.júna 2004 bolo zrušené. V dôsledku uvedeného vydala odporkyňa 21.januára 2008 ďalšie rozhodnutie, ktorým navrhovateľke od 1.januára 2004 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala starobný dôchodok vo výške 9 218,- Sk mesačne s tým, že pre účely určenia jeho výšky bolo započítané celé obdobie jej dôchodkového poistenia, tj. doba jej služby v ZNB aj výkon civilného zamestnania. Takto priznaný starobný dôchodok po jednotlivých každoročných valorizačných zvýšeniach navrhovateľka poberala, pokiaľ nebolo rozhodnuté o jeho znížení vyššie označeným preskúmavaným rozhodnutím. Podaním z 10.júla 2013, ktoré bolo doručené ústrediu Sociálnej poisťovne 19.augusta 2013 požiadala navrhovateľka odporkyňu o zmenu priznania starobného dôchodku 3 roky spätne s tým, že išlo o žiadosť o zmenu starobného dôchodku poberateľa výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku. V ZNB navrhovateľka vykonávala službu od 1.októbra 1966 do 31.marca 1989, v II. kategórii funkcií. Od 1.apríla 1989 jej bol priznaný príspevok za službu podľa § 111 a § 112 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov ZNB. Po ukončení služby navrhovateľka pracovala v civilnom zamestnaní a od 12.apríla 1989 až do vzniku nároku na starobný dôchodok odpracovala ešte 22 rokov a 73 dní. Obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky bolo potvrdené evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, ktoré vypracovali jej jednotliví zamestnávatelia s uvedením konkrétneho počtu dní výkonu zamestnania a prípadných náhradných dôb. Obsahovali aj zárobky, ktoré navrhovateľka v tom - ktorom roku dosiahla. Tieto údaje boli v celosti a správne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia o znížení sumy jej starobného dôchodku. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 1.júla 2003 sa policajtovi na nárok na starobný dôchodok neprihliadne na dobu profesionálnej služby, ak túto vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Výkladom zákonných ustanovení, týkajúcich sa nezapočítania profesionálnej služby u príslušníkov ozbrojených zborov pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a v súlade s ústavou Slovenskej republiky opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia pod č. 55 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika ako v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že „ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“, z čoho vyplýva jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky, ktorá je považovaná za výsluhový dôchodok. Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať 2 dávky rovnakého druhu, (tj. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorékoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, článkom 39 ods. 1 i článkom 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Prvostupňový správny súd, tj. rozhodujúci krajský súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože tieto sú podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky analogicky s § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovacej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený ale aj pre správny orgán a pre konajúci preskúmavací súd. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom totožnej právnej problematiky. Príspevok za službu, ktorý bol navrhovateľke priznaný podľa § 111 a 112 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov ZNB sa mal podľa § 110 ods. 4 cit. zákona vyplácať len do dosiahnutia fyzického veku 60 rokov. Vývojom právnej úpravy, naposledy prijatím zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti 1.júla 2002 bolo v § 124 ods. 4 upravené, že príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 110-114 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov ZNB od 1.januára 1971 do 9.marca 1992 a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona (tj. k 1.júlu 2002) považujú sa za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a zvyšujú sa od tohto dňa o 2 % jeho výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že novou právnou úpravou bolo zmenené obmedzenie výplaty príspevku za službu dovŕšením fyzického veku 60 rokov, tento sa navrhovateľke naďalej vypláca (považujúc ho za výsluhový dôchodok) a za každý rok trvania služobného pomeru sa zvýšil, čo bolo preukázané aj rozhodnutiami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20.augusta 2002 o považovaní príspevku za službu vo výške 3 371,- Sk k 1.júlu 2002 za výsluhový dôchodok a o jeho zvýšení na sumu 4 855,- Sk s tým, že bol zvýšený o 44 % zo sumy 3 371,- Sk za 22 rokov trvania jej služobného pomeru. Odporkyňa vydala 21.januára 2008 rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke od 1.januára 2004, v ktorom správne zohľadnila celé obdobie jej dôchodkového poistenia, ktoré získala ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. aj obdobie výkonu jej služby v ZNB. Nesprávne však určila výšku starobného dôchodku, keď nezohľadnila skutočnosť, že za časť obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo pre účely priznania starobného dôchodku započítané (tj. 22 rokov výkonu služby II. kategórie funkcií) jej bola priznaná výsluhová dávka, ktorá je jej vyplácaná aj po vzniku nároku na starobný dôchodok a plní čiastočne funkciu starobného dôchodku vo vzťahu k výkonu služby príslušníčky ZNB, pretože takýmto postupom bolo totožné obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky (22 rokov výkonu jej služby v ZNB) zhodnotené vo výške jej hmotného zabezpečenia v starobe, po dovŕšení dôchodkového veku 2x a to jednak v jej starobnom dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a tiež vo výške jej výsluhového dôchodku (predtým príspevok za službu) z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, opravný prostriedok nebol podaný. Po zistení vyššie uvedeného postupovala odporkyňa napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny správne, keď sumu starobného dôchodku navrhovateľky znížila a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré jej bol vyšší starobný dôchodok už vyplatený. Jej postup bol v súlade s ust. § 112 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Správne, v súlade s vyššie označeným judikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola určená suma zníženého starobného dôchodku tak, ako to bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne, konkrétne a správne uvedené. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pretože suma zníženého starobného dôchodku bola určená v súlade s aplikovanými právnymi predpismi, Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnou zmluvou. Po zistení, že aj po vzniku nároku na starobný dôchodok a počas jeho poberania navrhovateľka získala ďalšie obdobie dôchodkového poistenia bolo odporkyňou uvedené správne zohľadnené v zmenovom rozhodnutí z 24.júna 2015 tak, že došlo k čiastočnému zvýšeniu sumy jej zníženého starobného dôchodku. Odporkyňa tiež správne konštatovala, že naviac vyplatené sumy na starobnom dôchodku nemá navrhovateľka povinnosť vrátiť, pretože ona svojím konaním nezavinila, že sa jej dôchodková dávka vyplácala vo vyššej sume, než jej patrila. Námietka navrhovateľky o nezákonnom, retroaktívnom znížení sumy jej starobného dôchodku nebola dôvodná, pretože k zníženiu sumy jej starobného dôchodku nedošlo spätne, ale len odo dňa nasledujúceho po dni, za ktoré už bola vyššia dôchodková dávka vyplatená. Neodôvodnené bolo aj tvrdenie navrhovateľky, že sa nedomáhala prehodnotenia sumy jej starobného dôchodku ale vrátenia daní, ktoré nebolo nijakým spôsobom preukázané a postrádalo aj určitú vnútornú logiku, pretože Sociálna poisťovňa nie je subjektom spravujúcim dane. Uvedené však bolo nepodstatné pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože k zníženiu sumy starobného dôchodku navrhovateľky mohla odporkyňa pristúpiť aj z vlastnej iniciatívy, ex offo, po zistení, že sa navrhovateľke vypláca dávka vo vyššej sume, než jej patrí, v súlade s ust. § 184 ods. 1, 3, 4, § 112 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2. O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.