Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/187/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200894 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200894.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky B. G., nar. X.A. XXXX, bytom N. č. XX, W., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5.apríla 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5. apríla 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 20.februára 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 30 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s tvrdením, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť napriek tomu, že sa o to snažila. Poukázala tiež na svoj fyzický vek, počet odpracovaných rokov a počet vychovaných detí. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Predložila výsledky z aktuálnych odborných vyšetrení, ktorými dokumentovala zhoršenie svojho zdravotného stavu, v dôsledku ktorého nie je schopná pracovať a nevie si nájsť prácu. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že podaným odvolaním navrhovateľka nedokázala spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a aj po opakovanom posúdení jej zdravotných ťažkostí zostal posudkový záver nezmenený s tým, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť poklesla len o 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a po doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 15.apríla 2015 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. C, pol. 1, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, ich dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu (obmedzenie funkcie o 1/3), so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenovým nálezom, prípadne s občasným laboratórnym zápalovým nálezom, s postihnutím 1 kĺbu i viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 25 -35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie a aktivita chorobného procesu. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 20.februára 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Veľkom Krtíši. V posudku z 20.februára 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurologických, ortopedických, pľúcnych vyšetrení, z hospitalizácie na odd. pracovného lekárstva z priebehu roka 2013 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil postihnutie šliach na horných končatinách so zaradením pod kapitolu XV., odd. C, pol. 1, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril v strede možného percentuálneho rozpätia, 30 %. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola opakovane vyšetrená, aj prostredníctvom hospitalizácie pre podozrenie na profesionálne poškodenie zdravia, ktoré nebolo potvrdené. Lieči sa u ortopéda a neurológa, odborné lekárske nálezy potvrdili postihnutie šliach na horných končatinách s ľahkým funkčným rozsahom. Okrem toho je dispenzarizovaná aj na pľúcnej ambulancii pre chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, ktorá je ľahkého stupňa, bez obmedzenia funkcie dýchacích ciest, preto považoval toto ochorenie za posudkovo nevýznamné. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu bolo podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 21. októbra 2014 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených ortopedických, nefrologických, neurologických vyšetrení, z RTG ľavej päty a z EMG vyšetrenia z priebehu roku 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u 56-ročnej navrhovateľky so základným vzdelaním s polymorfnými ťažkosťami sú v popredí problémy postihujúce pohybový aparát, predovšetkým horné končatiny. Choroba z povolania nebola zistená, podľa odborných vyšetrení sú preukázané zmeny neprofesionálneho charakteru pod obrazom kubitálneho, resp. aj karpálneho kanála s chronickou periartritídou, s prejavmi ľahkej polyneuropatie (možno hodnotiť ako primerané dosiahnutému veku), bez funkčného postihnutia horných končatín. V prípade zhoršenia je možnosť uvedený stav riešiť operačne. Funkčný nález bol potvrdený odbornými nálezmi ortopéda aj neurológa a zistený aj pri vlastnom klinickom vyšetrení posudkovým lekárom. Jej pridružené zdravotné ťažkosti nepovažoval za posudkovo významné, pretože svojou závažnosťou nemali vplyv na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (dorzalgia, osteopénia, porucha metabolizmu tukov, chronická obštrukčná choroba pľúc GOLD I). Na vyslovenom posudkovom závere zotrval aj po dodatočnom posudkovom zhodnotení odborných nálezov, ktoré navrhovateľka predložila na pojednávaní pred krajským súdom a to CT L S chrbtice z februára 2015, neurologického vyšetrenia z marca 2015 a prepúšťacej správy z hospitalizácie na internom oddelení z februára 2015. V posudku doplnil, že uvedené vyšetrenia boli zamerané na osový aparát, chrbticu s hospitalizáciou vo februári 2015 na internom oddelení pre akútne zhoršenie - týždeň trvajúce bolesti v krčnej oblasti, dvojdňové seknutie v driekovej oblasti. Aj diagnostický záver tejto hospitalizačnej správy dokumentoval akútne lumbago s dobrým efektom aplikovanej liečby, čo bolo potvrdené aj následným ambulantným neurologickým vyšetrením. Nebolo zistené ovplyvnenie postoja, chôdze, predklon bol možný 10 cm od podložky, úklony v krčnej chrbtice boli len ľahko redukované, reflexy na horných aj dolných končatinách boli symetrické. Z uvedeného vyvodil, že z hľadiska funkčného nálezu sú ťažkosti navrhovateľky mierneho stupňa, ojedinele akútne zhoršenie je zvládnuté bežnou liečbou. Zdôraznil, že pri porovnaní priebežných odborných neurologických nálezov z rokov 2013 -2015 nebola preukázaná podstatná funkčná zmena, nepretrváva chronická, liečbou neovplyvniteľná porucha, ktorá by mala vplyv na stanovený percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie postihnutie šliach na horných končatinách, ktoré s ohľadom na priebeh ochorenia a mierny funkčný postih správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a vzhľadom na uvedené pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril v strede možného percentuálneho rozpätia aj vzhľadom na možné operačné riešenie. Správne nepovažoval za posudkovo významné jej pridružené zdravotné ťažkosti, pretože ani u jedného z nich nebol z hľadiska funkčného postihu, ktorý je pre zhodnotenie poklesu pracovnej schopnosti poistenca rozhodujúci, zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Na základe takto zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ich posudkového vyhodnotenia vo vzťahu k ich vplyvu na jej pracovnú schopnosť dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z tejto skutočnosti vyvodila správny právny záver o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože bez vzniku invalidity poistencovi nárok na invalidný dôchodok nevzniká. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako vydané v súlade so zákonom potvrdil. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.