Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/85/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200899 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jarmily Badíkovej, v právnej veci žalobcu: H.. I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 6, XXX XX B. S., zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, so sídlom SNP č. 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 29. augusta č. 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. KRPZ- BB-KDI2-46-002/2014 zo dňa 07. mája 2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ako aj predchádzajúceho postupu správneho orgánu. V žalobe uviedol, že žalovaný čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie a uznal žalobcovi vinu z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb., teda uznal ho vinným, že iným spôsobom ako uvedeným pod písmenom a/ až i/ porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu a poukázal na § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z. z., teda že žalobca porušil pravidlá cestnej premávky neuposlúchnutím pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s vykonaním jeho oprávnenia pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, keď neuposlúchol pokyn policajnej hliadky na zastavenie motorového vozidla, ktorý mu bol daný zo za ním idúceho služobného motorového vozidla rozsvietením nápisu STOP, zvláštnym svetelným a zvukovým znamením a pokračoval v jazde v smere do Veľkého Krtíša. Až potom, keď žalobcu hliadka predbehla, vozidlo bolo zastavené. Žalobca namietal, že ani v jednom rozhodnutí, teda ani v prvostupňovom ani v druhostupňovom, nebol dodržaný zákon. Poukázal na interné akty riadenia NPPZ č. 7/2002, z ktorých je zrejmé, ako sa má postupovať, ak páchateľ priestupku v uplynulých 12 mesiacoch nebol postihnutý za porušenie § 22 zákona o priestupkoch a napriek tomu mu bola udelená sankcia v hornej polovici sadzby. Táto skutočnosť podľa žalobcu nasvedčuje o zaujatosti proti jeho osobe. Žalobca namietal, že skutok sa nestal a nebol preukázaný žiadnym technickým dôkazom, pričom sa rozhodnutie opiera o rozporné tvrdenia hliadky PZ. Dôkazový materiál vykazuje nedostatok, ktorý namietal aj v odvolacom konaní, a to falšovanie jeho podpisu na prvej strane záznamu, ktorý sa spisoval na obvodnom oddelení. Ďalej poukázal na to, že v prípade policajného vozidla, ktoré je vybavené pevne montovanou záznamovou kamerou, je policajt povinný toto zariadenie používať a skutok zaznamenať, čo sa v tomto prípade nestalo. Ďalej, že v odvolacom konaní poukázal na rozpory v tvrdeniach jednotlivých členov hliadky v rôznych konaniach pred inšpekciou ministerstva vnútra a pred svojim nadriadeným, a podobne. Žalobca namietal, že nebola zohľadnená jeho obrana, spočívajúca v tom, že hliadka polície používala výstražné svetelné znamenie v čase, keď išiel v protismere s ňou, vo výroku rozhodnutia je už použitá argumentácia, že sa tak stalo, keď išla za vozidlom. Žalobca ďalej namietal, že nebola vyhodnotená jeho námietka o tom, že vozidlo neriadil, a že ho riadil G. F. E., ktorý bol vypočutý ako svedok, ktorý túto skutočnosť potvrdil, avšak táto svedecká výpoveď nebola nijako vyvrátená a napriek tomu bol urobený záver, že žalobca riadil motorové vozidlo. Žalobca namietal, že vykonané dokazovanie bolo vyhodnotené len všeobecne. Žalobca namietal aj to, že sa druhostupňový správny orgán nezaoberal dôvodmi odvolania, ktoré podal v lehote 15 dní odo dňa, keď mu bolo doručené rozhodnutie, ktoré mu bolo doručené 31.05.2014. Poukázal na to, že odvolanie podal jeho právny zástupca 03.03.2014, avšak to nič nemení na tom, že bol oprávnený podať odvolanie aj on v zákonom stanovenej lehote. Žalobca namietal tiež, že skutkový stav nebol zisťovaný zákonom stanoveným spôsobom a vyhodnotenie skutkového stavu sa prieči zásadám logiky. Zasahujúca hliadka je orgánom, ktorý má charakter správneho orgánu, a preto jej členovia nemajú postavenie svedka, a preto prostredníctvom nich ani nemôže zisťovať a objasňovať skutočný stav veci. Žiadal, aby súd prehodnotil a zaujal stanovisko, či postup policajného zboru voči jeho osobe bol v súlade so zákonom. Žalobca tiež žiadal, aby súd preskúmal, či bola daná právomoc žalovaného, vrátane prvostupňového orgánu, konať o priestupku z dôvodu, že skutku sa dopustil v čase, keď bol príslušníkom policajného zboru vo funkcii starší referent oddelenia špeciálnych kontrol odboru výkonu služby Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ Bratislava. Bolo v jeho prípade vedené disciplinárne konanie, ktoré ale bolo zastavené, a preto nebolo možné bez zrušenia rozhodnutia o zastavení disciplinárneho konania odstúpiť spis na pokračovanie v priestupkovom konaní. Podľa žalobcu zákon o štátnej službe č. 73/1998 Zb. je k Správnemu poriadku lex specialis a upravuje konanie, keď účastníkom je policajt, ale aj bývalý policajt, a preto by sa malo pokračovať podľa tohto zákona. Objasňovanie vykonal OR PZ Veľký Krtíš a vec postúpil, pretože išlo o príslušníka policajného zboru. Ak je konanie zastavené, nemožno v ňom ďalej pokračovať. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom po náležite zistenom skutkovom a právnom stave a takisto bolo zákonné aj prvostupňové rozhodnutie a navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že prvostupňový správny orgán prejednal priestupok po tom, čo žalobca prestal byť policajtom v štátnej službe a priestupkový spis mu bol odstúpený z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, kde žalobca predtým pracoval. Prvostupňové rozhodnutie bolo splnomocnenému advokátovi žalobcu oznámené doručením písomného vyhotovenia dňa 1.4.2014. Odvolací orgán na základe podaného odvolania prvostupňové rozhodnutie zmenil. Pokiaľ žalobca namietal, že sa skutku nedopustil a neriadil motorové vozidlo, bol len spolujazdcom, žalovaný uviedol, že v konaní bolo bez pochyby zistené, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namieta výšku uloženej sankcie, žalovaný k tomu uviedol, že pokuta bola uložená v hornej polovicu možnej sadzby a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na 24 mesiacov, čo je taktiež v hornej polovici sadzby, správne a dôvodne. Bolo prihliadnuté na skutočnosť, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo vedome pod vplyvom alkoholu a neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla a tiež to, že priestupok spáchal úmyselne. Zobral do úvahy tiež skutočnosť, že k priestupku došlo v obci v čase s nižšou intenzitou premávky vozidiel, a že boli pravidlá porušené závažným spôsobom. Tiež bolo prihliadnuté na jeho osobu, teda že nemal žiadny záznam v evidenčnej karte vodiča za spáchanie obdobného priestupku. Z priestupku je zrejmý nedostatok disciplíny žalobcu, ktorá je nevyhnutne potrebná k účasti na cestnej premávke. Ďalej, že žalobca jedným konaním naplnil skutkové podstaty dvoch priestupkov, čo bolo považované za priťažujúcu okolnosť. Ďalej tiež, že žalobca v tom čase bol príslušníkom policajného zboru a ako taký mal byť príkladom pre ostatných účastníkov cestnej premávky a v súlade s tým všetkým dospel k záveru, že uložené sankcie sú v súlade s požiadavkou individuálnej prevencie a vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania aj v súlade s požiadavkou generálnej prevencie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 249 ods. 1 a § 249a ods. 1 O.s.p. vec prejednal na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že Obvodné oddelenie PZ Veľký Krtíš vypracovalo správu o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej premávky 4.8.2013, prílohou ktorej bol zadržaný vodičský preukaz žalobcu, úradný záznam policajtov zo dňa 4.8.2013, výstup z tlačiarne elektronického merača alkoholu evidenčné číslo ARFC 0215. V priestupkovom spise je založená aj evidenčná karta vodiča žalobcu a úradný záznam o predvedenej osobe zo dňa 4.8.2013. Ďalej z priestupkového spisu vyplýva, že žalobca si na základe plnej moci zo dňa 7.8.2013 zvolil vo veci priestupku zástupcu advokáta, pričom oznámenie o zvolení advokáta spolu s plnou mocou doručil Obvodnému oddeleniu PZ Veľký Krtíš dňa 23.8.2013. Vec bola odstúpená Krajským riaditeľstvom PZ, Krajským dopravným inšpektorátom Bratislava na prejednanie Okresnému riaditeľstvu PZ Veľký Krtíš z dôvodu, že žalobca bol 4.10.2013 prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru personálnym rozkazom, a preto nie je možné priestupok prejednať podľa § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej služby, zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície. Zo správneho spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí konania a predvolanie na ústne pojednávanie bolo účastníkovi konania, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi doručené. Vec bola prejednaná ústne dňa 28.1.2014. Následne bolo dokazovanie doplnené o podanie vysvetlenia p. G. F. E. dňa 25.2.2014. Ďalej sa v spise nachádza záznam o podaní vysvetlenia X. Q. a Q. Q., ktorí boli členmi policajnej hliadky. Následne dňa 3.3.2014 bola vec opätovne prejednaná na ďalšom ústnom pojednávaní s tým, že bolo vyhlásené rozhodnutie o priestupku. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor poriadkovej a dopravnej polície, Okresný dopravný inšpektorát Veľký Krtíš č. ORPZ-VK-OPDP62-245/2013-SK zo dňa 03.03.2014 bolo po prejednaní priestupku rozhodnuté tak, že žalobca „Dňa 04.08.2013 v čase o 00,50 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda 120LS ev.č. B v obci Dolné Plachtince v smere do Veľkého Krtíša. Pri označení konca obce Dolné Plachtince bol zo za ním idúceho služobného motorového vozidla zastavovaný policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ vo Veľkom Krtíši rozsvietením nápisu STOP na vozidle, pričom pokyn hliadka zdôraznila zvláštnym výstražným svetlom a zvláštnym zvukovým znamením. Vodič neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla a pokračoval smerom do Veľkého Krtíša. Pred dopravnou značkou označujúcou mesto Veľký Krtíš hliadka vozidlo predbehla a H.. I. S. vozidlo zastavil. Vodiča hliadka vyzvala, aby predložil doklady potrebné na vedenie a premávku vozidla. Hliadka vyzvala účastníka konania, aby sa podrobil dychovej skúške, čo však aj po opakovaných zákonných poučeniach odmietol. Účastník konania bol následne predvedený na Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Veľkom Krtíši v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, kde sa podrobil dychovej skúške prefúknutím elektronického prístroja Alcotest 7410, evidenčné číslo U.-XXXX, tlačiareň číslo ARFC-0215, ktorým mu bola dňa 04.08.2013 v čase o 01,22 hod., číslo merania: 0007, nameraná hodnota 0,45 mg/l alkoholu v krvi. Opakovanú dychovú skúšku účastník konania odmietol vykonať. Účastník konania teda viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte mohol nachádzať v jeho organizme a neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla a týmto svojim konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tým sa s poukazom na § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov“. Ďalej mu boli týmto rozhodnutím uložené sankcie, a to pokuta vo výške 700 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal žalobcovu výpoveď na ústnom pojednávaní, ďalej výpoveď žalobcom navrhnutého svedka G. F. E., ako aj vysvetlenie žalobcu zaznamenané v správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 4.8.2013. Označil listinné dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, pričom uviedol, že za vierohodné a preukazujúce spáchanie priestupkov považuje vyjadrenie členov policajnej hliadky, ktoré odcitoval a z ktorých považoval za preukázané, že žalobca 4.8.2013 v čase o 00,50 hod. viedol osobné motorové vozidlo, neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla, ktorý mu bol dávaný zo za ním idúceho služobného motorového vozidla s označením príslušnosti k policajnému zboru rozsvietením nápisu STOP na vozidle, pričom pokyn hliadka zdôraznila zvláštnym výstražným svetlom a zvláštnym zvukovým znamením. Žalobca pokračoval v jazde, hoci mohol vozidlo zastaviť na mieste, kde by netvorilo prekážku v cestnej premávke. Zastavil vozidlo až po tom, ako bol predchádzaný policajnou hliadkou. Následne po predvedení na Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Veľkom Krtíši sa podrobil dychovej skúške, ktorou mu bolo namerané v čase 1,22 hod. 0,454 mg/l alkoholu. Výpoveď G. F. E. nepovažoval za dôveryhodnú, nakoľko bola podľa odôvodnenia v rozpore s vysvetlením, ktoré podal žalobca priamo do správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy. Výpoveď uvedenej osoby je aj v rozpore s vyjadrením žalobcu v zápisnici z ústneho pojednávania. Rozpory vo výpovediach týchto osôb sú v mieste, kde mali spozorovať oproti prichádzajúce vozidlo policajného zboru so zapnutým zvláštnym výstražným svetelným zariadením, ďalej to, že si G. F. E. nevšimol, že sa vozidlo policajného zboru otočilo a išlo za nimi, ako aj v tom, že podľa vysvetlenia žalobcu uvedeného v správe o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy G. F. E. vystúpil z vozidla, až keď im vozidlo PZ skrížilo smer jazdy. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení na žalobcovu námietku o tom, že nepodpísal prvú stranu správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 4.8.2013 uviedol, že podpis na prvom liste je podľa výpovedí členov policajnej hliadky podpisom účastníka konania, a preto túto námietku vyhodnotil ako nepodstatnú. Odôvodnenie uzavrel tým, že vykonané dôkazy boli získané zákonným spôsobom a na základe výsledkov ústneho pojednávania a po zhodnotení listinných dôkazov dospel k tomu, že žalobca spáchal uvedený priestupok. Preto bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Ďalej odôvodnil použitú sankciu tak, že prihliadol na závažnosť priestupku a spôsob jeho spáchania v tom, že žalobca viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu a neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla. Ďalej, že bral do úvahy to, že priestupok bol spáchaný úmyselne, pretože žalobca vedel a bol s tým uzrozumený, že jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo bola znížená požitím alkoholu. Pri okolnostiach priestupku bral do úvahy skutočnosť, že došlo k nemu v obci, v čase a mieste s nižšou intenzitou premávky vozidiel. Tiež skutočnosť, že boli porušené pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom. Prihliadol aj na osobu páchateľa tým, že v evidenčnej karte vodiča nemá žiadny záznam za obdobie posledných dvoch rokov a ďalej, že sankcia bude mať pre menovaného výchovný účinok. Súd zo správneho spisu zistil, že vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovmu zástupcovi doručené 1.4.2014 a bolo doručované aj žalobcovi, pre ktorého bola zásielka uložená po neúspešnom pokuse o doručenie, a to dňa 2.4.2014, pričom žalobca si túto zásielku prevzal 17.4.2014. Žalobca podal prostredníctvom zástupcu odvolanie 18.3.2014, ktorého dôvody doplnil 23.4.2014. Prvostupňový správny orgán odstúpil vec odvolaciemu orgánu 28.4.2014. V správnom spise sa tiež nachádza odvolanie žalobcu z 23.4.2014, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu 5.5.2014, ktorý ho odoslal 06.5.2014 odvolaciemu orgánu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 7.5.2014 prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že „výrok - časť opis skutku a kvalifikácii skutku vypúšťa a nahrádza textom: „že obvinený z priestupku: H.. I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. S., B. XXX/X, V.: XXX XX, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, dňa 04.08.2013 v čase o 00,50 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda 120LS ev.č. B v obci Dolné Plachtince v smere do Veľkého Krtíša. Pri označení konca obce Dolné Plachtince bol zo za ním idúceho služobného motorového vozidla zastavovaný policajnou hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Veľkom Krtíši rozsvietením nápisu STOP na vozidle, pričom pokyn hliadka zdôraznila zvláštnym výstražným svetlom a zvláštnym zvukovým znamením. Účastník konania neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla a pokračoval smerom do Veľkého Krtíša. Pred dopravnou značkou označujúcou mesto Veľký Krtíš hliadka vozidlo predbehla a H.. I. S. vozidlo zastavil. Účastníka konania policajt vyzval, aby predložil doklady potrebné na vedenie a premávku vozidla. Účastník konania bol následne predvedený na Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Veľkom Krtíši v zmysle § 17 ods. 2 zákona NS SR č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov za účelom podania vysvetlenia, kde sa podrobil dychovej skúške prefúknutím elektronického prístroja Alcotest 7410, evidenčné číslo ARFM-0141, tlačiareň číslo ARFC-0215, ktorým mu bola dňa 4.8.2013 v čase o 01,22 hod., číslo merania: 0007, nameraná hodnota 0,45 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu, čo je pozitívny výsledok. Opakovanú dychovú skúšku účastník konania odmietol vykonať. Účastník konania teda viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte mohol nachádzať v jeho organizme a neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla a týmto svojim konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tým sa uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase spáchania priestupku a podľa § 22 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona s poukazom na § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Ostatné časti rozhodnutia ostávajú nedotknuté. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu a zistil, že vo výroku bolo nesprávne uvedené, že žalobca sa uznáva vinným podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom správne malo byť tam uvedené písmeno j/ tohto ustanovenia, nakoľko k spáchaniu priestupku došlo 4.8.2013, a preto mala byť zodpovednosť posudzovaná podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku a nie podľa neskoršieho, keďže je to pre účastníka konania priaznivejšie. Ďalej dospel k tomu, že prvostupňový správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia v časti „kvalifikácia priestupku“ nezrozumiteľne aplikoval odkaz na to, akého závažného porušenia pravidiel cestnej premávky sa účastník konania dopustil, nakoľko uviedol v texte za ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorých porušenie žalobcovi vytýka. Správne mal však uviesť, že žalobca svojim konaním porušil povinnosť uvedenú v § 3 ods. 2 písm. c/ a § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a tým sa uznáva vinným okrem iného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku. Tieto zrejmé nesprávnosti ale nemali vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, a preto došlo k zmene celej výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v časti „opis a kvalifikácia skutku“. Žalovaný v odôvodnení poukázal na zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku a ich obsah zo dňa 28. 1.2014 a zo dňa 3.3.2014, ďalej na obsah správy o výsledku objasňovania o priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 4.8.2013, zápis o dychovej skúške zo dňa 4.8.2013, obsah úradného záznamu zo dňa 4.8.2013 a záznamov o podaní vysvetlenia X. Q., člena hliadky, zo dňa 26.2.2014 a Q. Q., člena hliadky, zo dňa 28.2.2013. Uviedol, že tieto listinné dôkazy považuje za hodnoverné a dôveryhodné, lebo boli získané zákonným spôsobom a tvrdenie účastníka o tom, že bol len spolujazdcom, a že v priebehu konania sa oboznámil s rôznymi verziami výpovedí, úradných záznamov službukonajúcich referentov, považuje za zavádzajúce a účelové v snahe vyhnúť sa postihu za svoje protiprávne konanie. Z výpovedí policajtov, ktorí priestupok dokumentovali jednoznačne vyplýva, že žalobca viedol motorové vozidlo tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Z výpovedí policajnej hliadky jednoznačne vyplýva, že vozidlo viedol žalobca, pričom celý čas mala hliadka vozidlo na dohľad a teda nemohlo dôjsť k zmene vodičov, pretože vo vozidle bola len jedna osoba, a to žalobca. Žalobca sa nachádzal na mieste vodiča aj po zastavení vozidla. Bolo zistené, že po zastavení vozidla javil známky požitia alkoholu. Po predvedení bol podrobený dychovej skúške, pri ktorej mu bola nameraná hodnota 0,45 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu, čo je pozitívny výsledok. Neexistuje dôvod k pochybnostiam o zákonnosti obstaraných dôkazov a k pravdivosti výpovedí hliadky. Odvolaciu námietku o tom, že X. Q. opísal udalosť inak pri podávaní vysvetlenia a to, že pri prejazde zákrut žalobcu predbehol a zastavil vozidlo pred odbočkou k pivnici pána G., čo je veľká vzdialenosť od dopravnej značky obce Veľký Krtíš, považoval žalovaný za irelevantnú, pretože išlo len o bližšiu špecifikáciu, kde bolo vozidlo zastavené a ostatné skutočnosti vykazujúce naplnenie skutkovej podstaty priestupku ostali nezmenené. Ďalšie námietky o tom, či služobné vozidlo stálo, alebo bolo v pohybe , keď prechádzalo v protismere a kedy bolo použité výstražné znamenie na jeho zastavenie, považoval takisto za nepodstatné a irelevantné, pretože v opise skutku bolo popísaná situácia až po tom, ako sa policajti otočili za rýchlo idúcim autom v protismere a rozhodli sa, že žalobcu skontrolujú. Protiprávne konanie, a to nerešpektovanie výzvy na zastavenie, nastalo až po situácii, na ktorú v odvolaní žalobca poukazoval. Žalovaný k námietke o tom, že rozhodnutie bolo založené na tvrdeniach hliadky, bez objektívnych dôkazov, uviedol, že z ničoho nevyplýva, že by príslušníci policajného zboru konali v rozpore so zákonom a služobnou prísahou a sledovali iný zámer, ako objasňovanie skutočnosti, ktoré vnímali a ktoré vyhodnotili ako podozrenie z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Považuje ich výpovede za hodnoverné, dôveryhodné a postačujúce pre rozhodnutie. K námietke, že mu bolo kladené za vinu, že neuposlúchol pokyn policajta, ktorého služobné vozidlo išlo v protismere, uviedol, že táto je nepodstatná, pretože skutok, za ktorý bol uznaný vinným sa popisuje tak, že pri označení konca obce Dolné Plachtince bol zo za ním idúceho služobného vozidla zastavovaný hliadkou za použitia výstražných znamení. K ďalším odvolacím námietkam uviedol, že z úradného záznamu zo dňa 04.08.2013 vyplýva, že žalobca bol predvedený za účelom podania vysvetlenia k priestupku v súlade s § 17 ods. 2 zákona č. 171/1993 Zb.. Ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia. Dôkazy, na základe ktorých bolo rozhodnuté, boli získané zákonným spôsobom, a preto sú hodnoverné a dôveryhodné. Ďalej k namietanej výške uloženej peňažnej sankcie a k dĺžke doby zadržania vodičského preukazu ako neprimeraných zopakoval odôvodnenie týchto sankcií, ktoré použil prvostupňový správny orgán a doplnil, že žalobca spáchal priestupok úmyselne, pretože vedel, že po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov môže svojím konaním porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Priestupok bol spáchaný konaním, ktoré je v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Je z neho zrejmý nedostatok disciplíny, ktorá je nevyhnutne potrebná k účasti na cestnej premávke. Ďalej poukázal na to, že žalobca jedným konaním naplnil skutkové podstaty dvoch priestupkov, čo považoval za priťažujúcu okolnosť. Ďalej, že v tom čase, keď spáchal priestupok, bol žalobca príslušníkom policajného zboru a ako taký, mal byť príkladom pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Sankcia finančnej pokuty a zákazu činnosti podľa žalovaného boli v súlade s požiadavkou individuálnej prevencie a vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania aj v súlade s požiadavkou generálnej prevencie. Podľa § 58 ods. 3 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (3) Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež a) orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4. Podľa § 58 ods. 4 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (4) Orgány Policajného zboru objasňujú c) priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru, ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm. b) až e). Podľa § 60 ods. 4 a 5 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (4) Správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d) obsahuje a) označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b) stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c) osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede. (5) K správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (1) Osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona. (2) Konanie osôb podľa odseku 1, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa tohto zákona, ak sa na takú osobu osobitný zákon v čase prejednávania priestupku už nevzťahuje. Podľa § 22 ods. 1, písm. e) a písm. j) zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení v čase spáchania priestupku (1) Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme, j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, 3d). Podľa § 3 ods. 2, písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (2) Účastník cestnej premávky je ďalej povinný c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. 5). Podľa § 4 ods. 2, písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič nesmie c) viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru 2) Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len "priestupok"). 14) Podľa § 67 ods. 1 a 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (1) Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh ( § 68 ods. 1). (2) Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 67/1971 Zb. správny poriadok (1) Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 67/1971 Zb. správny poriadok (5) Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že v rámci skúmania zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je viazaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v žalobe. To znamená, že súdu neprislúcha oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať a ani konkretizovať, či dopĺňať. Žalobcov poukaz na interné akty riadenia pri ukladaní sankcií za priestupok proti pravidlám bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nemá žiadny právny význam, pokiaľ žalobca zároveň netvrdil a ani nepreukazoval, že v danom prípade boli konaním správneho orgánu porušené a súčasne tým bol porušený aj všeobecne záväzný právny predpis. Dôvody nezákonnosti týkajúce sa zisteného skutkového stavu, resp. nezákonnosti zisťovania z dôvodu, že skutok bol preukázaný len zistením policajnej hliadky a rozporný vo výpovediach členov hliadky neobstoja. Žalobca v žalobe navyše ani nekonkretizoval v čom mali spočívať rozpory. Nebolo sporné, že policajná hliadka bola v zmysle § 63 zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. oprávnená dať pokyn na zastavenie vozidla. Nebolo sporné ani to, že v zmysle citovaných ustanovení zákona o priestupkoch bola polícia tým orgánom, ktorý bol oprávnený priestupok objasniť a v danom prípade orgánom, ktorý v rámci výkonu svojich kompetencií zistil porušenie predpisov stanovených zákonom č. 8/2009 Z. z. pri výkone oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Nebolo sporné ani to, že po zastavení vozidla, ktoré pred zastavením neuposlúchlo príkaz na zastavenie daný policajnou hliadkou idúcou v motorovom vozidle za vozidlom, bolo zistené, že vo vozidle sa nachádzala len jedna osoba a to žalobca. Nebolo sporné ani to, že žalobca bol v danom čase pod vplyvom alkoholu - v jeho organizme sa nachádzal alkohol. Skutkový záver, ku ktorému z týchto skutočností správny orgán dospel, a to že žalobca neuposlúchol príkaz hliadky a že žalobca viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu je záver, ktorý logicky vyplýva zo zistených skutočností. Námietka, že zistenie policajnej hliadky, spočívajúce v tom, že polícia prichytí páchateľa protiprávneho konania v rámci výkonu svojich právomocí pri konaní, ktoré je možné považovať za priestupok, nie je možné považovať za zistený skutkový stav, pretože je potrebné, aby bolo konanie páchateľa aj zdokumentované na kamere, fotografii alebo inak, nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Námietka, že v správnom konaní neboli vyhodnotené námietky žalobcu, že vodičom bol G. F. E., ktorý to potvrdil a toto tvrdenie nebolo žiadnymi objektívnymi dôkazmi vyvrátené, a preto zistený skutkový stav nezodpovedá vykonaným dôkazom, nemá oporu v napadnutých rozhodnutiach, pretože nekorešponduje s odôvodnením napadnutých rozhodnutí. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia tak, ako to vyplýva z čl. 4,5,6 tohto rozsudku je jasne a zrozumiteľne uvedená úvaha, ktorou správny orgán vyhodnotil výpoveď žalobcom navrhnutého G. F. E. a správny orgán sa touto výpoveďou zaoberal. Túto výpoveď vyhodnotil, zároveň uviedol, akou úvahou sa pri hodnotení výpovede tejto osoby spravoval a aj k čomu dospel. Uviedol, prečo považoval túto výpoveď za nevieryhodnú. Úvaha správneho orgánu pri hodnotení tohto dôkazu nevybočuje ani z hraníc daných zákonom a nie je ani v rozpore s logickým uvažovaním. Žalobca netvrdí, že hodnotenie tohto dôkazu bolo nesprávne. Jednoducho len tvrdí, že výpoveďou bolo preukázané, že žalobca nebol vodičom vozidla v danom čase a mieste. To znamená, nesúhlasí s hodnotením tejto výpovede správneho orgánu. Takýto nesúhlas ale nestačí na to, aby bolo možné dôjsť k záveru, že žalovaný porušil zákon. Námietka, že žalovaný sa nevysporiadal s obranou žalobcu, že hliadka vozidla zastavovala žalobcovo vozidlo v protismere, takisto neobstojí, pretože nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal ako s nepodstatnou, ako vyplýva z čl. 8 tohto rozsudku, pretože žalobcovi nebolo kladené za vinu, že nezastavil na znamenie hliadky vo vozidle idúcom v protismere, resp. stojacom v protismere, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia. Námietka, že sa nikto nezaoberal s tvrdením žalobcu, že podpis na prvej strane správy o výsledku objasňovania priestupku nepatrí žalobcovi, neobstojí, pretože je v rozpore s odôvodnením tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán sa s touto námietkou žalobcu zaoberal, čo vyplýva z jeho odôvodnenia s tým, že išlo o neopodstatnenú námietku, keďže členovia policajnej hliadky potvrdili, že správu o objasňovaní priestupku podpísal žalobca. Zaoberal sa ňou a druhostupňový správny orgán, ktorý ju v odôvodnení rozhodnutia uviedol s tým, že ju vyhodnotil medzi ostatnými námietkami ako irelevantnú, keďže neexistuje dôvod k pochybnostiam o zákonnosti získaných dôkazov. Vzhľadom na to, že žalobný dôvod tak, ako bol v žalobe uplatnený, t. j. že sa nikto nezaoberal s predmetným tvrdením žalobcu, pričom ide o podpornú skutočnosť, ktorá môže spochybniť vierohodnosť ďalších dôkazov, neobstojí, pretože nezodpovedá obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Zároveň nie je bez ďalšieho doplnenia a konkretizácie o to, ktorý dôkaz by mal byť spochybnený a čo malo by z toho vyplývať atď., spôsobilý na to, aby bolo možné z toho dôvodu skúmať zákonnosť rozhodnutia. Súd preto ani nevyhovel žalobcovmu návrhu na doplnenie dokazovania prednesenému na pojednávaní. Žalobca netvrdil, že zistenia policajnej hliadky sa zakladajú na klamstve, a teda aj zneužití právomoci členov tejto hliadky ale len to, že on nebol vodičom v danom čase a mieste. Ďalšia žalobná námietka všeobecného vyhodnotenia dôkazov takisto nezodpovedá obsahu odôvodnenia tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa v odôvodneniach riadne zaoberali všetkými vykonanými dôkazmi, tieto vyhodnotili z hľadiska ich hodnovernosti a z hľadiska zistení, ktorých z nich zistili, ako aj skutkových záverov, ku ktorým dospeli. Neobstojí ani dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v procesnom pochybení žalovaného, ktorý sa podľa žalobcu v rozpore so zákonom nezaoberal jeho odvolaním. Nepochybné je, že žalobca bol v konaní zastúpený zástupcom na celé konanie, keď oznámenie o zvolení advokáta spolu s plnou mocou doručil prvostupňovému správnemu orgánu 23. 8. 2013. Správny orgán preto správne v súlade s § 25 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku doručoval rozhodnutie zástupcovi žalobcu. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu podal včas odvolanie, na základe ktorého žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a rozhodol napadnutým rozhodnutím. Podľa § 51 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie sa účastníkom konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. Podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu splnomocneného na celé konania, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi ale aj jemu. V tomto prípade bolo teda správne doručované rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zástupcovi žalobcu. Z obsahu správneho spisu je nepochybné, že prvostupňové rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 1. apríla 2014. Lehota na podanie odvolania, ktorá je v zmysle § 54 ods. 2 správneho poriadku 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, uplynula 16. 4. 2014. Je nepochybné, že rozhodnutie správneho orgánu je dôležitou písomnosťou, a preto v zmysle § 24 ods. 1 správneho poriadku bolo správne doručované zástupcovi žalobcu v zmysle § 25 ods. 5 správneho poriadku. Žalobcom podané odvolanie, ktoré bolo na poštu podané 30. 4. 2014 a prvostupňovému správnemu orgánu doručené 5. 5. 2014 nebolo podané v zákonom stanovenej lehote. Navyše, žalobcovi osobne bolo prvostupňové rozhodnutie doručované do vlastných rúk zásielkou, ktorá bola podľa doručenky uložená na pošte 2. 4. 2014. Žalobca ju prevzal 17. 4. 2014. Avšak táto zásielka, aj pokiaľ by mala byť doručovaná výlučne žalobcovi, tak by sa považovala za doručenú tretí deň od uloženia zásielky, tzn. tretí deň odo dňa 2. 4. 2014, čo je 5. 4. 2014. 15-dňová lehota by uplynula 20. 4. 2014. Pokiaľ sa žalobca bránil, že zastavenie disciplinárneho konania voči nemu pre konanie vykazujúce znaky priestupku bránilo tomu, aby žalovaný rozhodol o priestupku, tak z tohto dôvodu nebolo možné žalobe vyhovieť. Nebola pochybnosť o tom, že žalobca v čase spáchania priestupku bol v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 327/1990 o priestupkoch osobou, o ktorej osobitný zákon ustanovil, že konanie, ktoré má znaky priestupku sa prejedná podľa osobitného zákona. V prípade žalobcu podľa zákona č. 73/1998 Z. z.. Tiež nebolo pochybné to, že priestupok žalobcu v osobitnom konaní nebol prejednaný, ale konanie bolo zastavené, pretože žalobca bol prepustený zo služobného pomeru. V takých prípadoch bolo povinnosťou správneho orgánu postupovať podľa citovaného § 10 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. a konanie žalobcu, ktoré malo znaky priestupku, prejednať podľa zákona o priestupkoch. Dôvodom na odmietnutie prejednania by bol len prípad uvedený v § 66 ods. 1, 2 zákona o prieskupkoch. V prípade, že by bol priestupok prejednaný v disciplinárnom konaní, by takýmto dôvodom na odloženie veci bolo, že o skutku sa už rozhodlo v disciplinárnom konaní a uložené opatrenie sa považuje za dostačujúce. Inak správny orgán v súlade so zákonom prejednal priestupok z úradnej povinnosti v zmysle § 67 ods. 1 zákona o priestupkoch potom, ako žalobca prestal byť osobou podľa § 10 ods. 1 zákona o priestupkoch a jeho konanie, ktoré malo znaky priestupku bolo prejednávané v čase, keď sa na žalobcu už zákon č. 73/1998 Z. z. nevzťahoval. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v tomto konaní úspešný nebol, jeho žalobe nebolo vyhovené, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.