Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/192/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200909 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200909.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky R. L., nar. XX. R. XXXX, bytom ul. J. Y. XXXX/X, Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15.apríla 2014 o zamietnutie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15. apríla 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože navrhovateľka nebola posudkovým lekárom sociálneho poistenia pri konštatovanej 20 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože nesúhlasila s priznaným percentuálnym poklesom jej pracovnej schopnosti. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že po vykonanej operácii chrbtice má ďalšie zdravotné ťažkosti, CT vyšetrenie preukázalo pooperačné zápalové zmeny. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne s poukazom na obsah písomného vyjadrenia a zhodné posudkové závery posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne. Tí po opakovanom posúdení zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospeli k rovnakému posudkovému záveru o 20 % poklese jej pracovnej schopnosti, čo invaliditu nepodmieňuje. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol.4, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stav po úraze chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom vyjadriť v rozpätí 10-20 %. Rozhodujúce je funkčné postihnutie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 25.februára 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. Vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurologických vyšetrení zo septembra a októbra 2013, z neurochirurgického vyšetrenia zo septembra 2013 a z MR C chrbtice z 30.mája 2013. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil dorzalgie, ochorenie podporného a pohybového aparátu, stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s miernym reziduálnym funkčným nálezom v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že 44-ročná navrhovateľka bez významnejšieho predchorobia bola po dlhoročných bolestiach krčnej chrbtice operovaná na neurochirurgickej klinike. Operačný výkon bol s dobrým efektom, radikulopatia ustúpila. V ďalšom priebehu pretrvávajú bolesti krčnej chrbtice s vyžarovaním do horných končatín. Podľa objektívnych neurologických nálezov je prítomná statodynamická porucha chrbtice bez trvalých prejavov dráždenia nervov a svalov, bez svalových hypotrofií, bez zníženia alebo vymiznutia reflexov na horných a dolných končatinách. Postoj je normálny, chôdza je pružná, voľná, bez opory. Takéto funkčné postihnutie zodpovedá 20 % poklesu jej pracovnej schopnosti, na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 11.júla 2014 vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených neurologických, neurochirurgických, reumatologických a imunologických vyšetrení z priebehu roku 2013 a 2014. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku doplnil, že priebeh vykonanej operácie krčnej chrbtice bol u navrhovateľky bez komplikácií, s ústupom radikulárnej symptomatológie. Pooperačný priebeh bol nekomplikovaný, absolvovala rehabilitačnú aj kúpeľnú liečbu. V neurologických nálezoch je dokumentovaný uspokojivý neurologický status, bez neurologickej symptomatiky, podľa kontrolného RTG je optimálne postavenie náhrady. Podľa MR vyšetrenia došlo k úprave statiky krčnej chrbtice oproti predoperačnému nálezu. V neurologických nálezoch ani pri vlastnom vyšetrení nebolo zistené koreňové dráždenie, reflexy na horných aj dolných končatinách boli v norme, s mierne obmedzenou rotáciou krčnej oblasti. Z uvedeného dôvodu považoval priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti za maximálny. Konštatoval, že nemá ďalšie ochorenia, ktoré by odôvodňovali percentuálne zvýšenie. Môže vykonávať zamestnanie bez preťažovania osového aparátu tak, ako jej to umožňujú jej subjektívne ťažkosti. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Správne považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky dorzalgie ako reziduum po vykonanej operácii krčnej chrbtice, ktoré s ohľadom na zistené mierne funkčné obmedzenie (rotácia v krčnej oblasti) správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril pri tomto funkčnom náleze na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužil možnosť navýšenia určeného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti pre ďalšie ochorenia, ktorými trpí, pretože žiadna ďalšia posudkovo významná chorobnosť u navrhovateľky zistená nebola. Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani odborné lekárske nálezy predložené navrhovateľkou na pojednávaní pred krajským súdom. Z CT vyšetrenia C4-C7 vyplynuli pozápalové zmeny, aktuálne zmeny na stavcoch, segment C6/C7 je popísaný bez herniácie disku, neuroforameny nestenotizované, z neurologického nálezu z marca 2015 vyplynula porucha statodynamiky cervikothorakálneho segmentu a syndróm VB insuficiencie, opakovane musela byť liečená pre recidívy bolesti v krčnej a hrudnej oblasti chrbtice a bolesti horných končatín pre recidivujúci CB syndróm so sekundárnou radiálnou epicondylitídou. Z neurologického nálezu z júla 2014 vyplynulo doporučenie na výrazné obmedzenie záťaže na horné končatiny, obmedzenie vplyvu chladu, vynútenej polohy v krčno - hrudnej oblasti a obmedzenie práce v stoji a predklone. Z hľadiska objektívneho nálezu boli konštatované paravertebrálne spazmy v C, Th chrbtici, bolestivá a obmedzená rotácia v C a Th chrbtici, hlavne v predklone, menej v strednej polohe a záklone. MN v norme, reflexy na horných aj dolných končatinách v norme. V závere bol konštatovaný imunodeficietný stav. Z uvedených nálezov pri neurologických ťažkostiach navrhovateľky nevyplynul z hľadiska funkčného postihnutia iný, resp. závažnejší stav než ten, z ktorého posudkoví lekári pri stanovení miery poklesu jej pracovnej schopnosti vychádzali. Z hľadiska radiálnej epicondylitídy bola konštatovaná len bolestivosť, z hľadiska funkčného obmedzenia neboli konštatované žiadne zistenia. Pri syndróme VB insuficiencie alebo imunodeficientného stavu nebola zistená žiadna liečba, ktorú by si uvedený stav vyžadoval. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, ktorý sa týkal aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu zisteniu, že invalidita navrhovateľky nevznikla. V dôsledku uvedeného správne rozhodla, keď žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez vzniku invalidity poistencovi nárok na invalidný dôchodok nevzniká. Krajský súd preto rozhodnutie ako súladné zo zákonom potvrdil. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.