Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/217/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201008 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201008.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa G. T., nar. XX. G. XXXX, bytom L. XXX/X, R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22.apríla 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. apríla 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 13.marca 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia navrhovateľ nebol uznaný pri konštatovanej 30 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa odvolal voči rozhodnutiu odporkyne, pretože jeho zdravotný stav nebol dostatočne posúdený a žiadal, aby bolo rozhodnutie prehodnotené. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že je už 4 roky bez práce, napriek tomu, že mal možnosť pracovného uplatnenia, pretože nie je schopný odrobiť ani jeden pracovný deň, v priebehu dňa si musí oddýchnuť, ľahnúť si, pretože pociťuje slabosť, zadýcha sa. Opakovane mal nameraný vysoký krvný tlak. Trpí bolesťami krížov aj bez toho, aby sa zvlášť namáhal, stáva sa aj, že spadne na zem a musí sa odplaziť do postele. Vtedy mu je aplikovaná injekčná liečba, absolvoval aj obstreky ale nepomohlo mu to. Žiadne ďalšie odborné lekárske nálezy nepredložil, ani ich nemá naplánované, pretože už na uvedené rezignoval, keďže odborní lekári nie sú schopní zistiť príčinu jeho ťažkostí. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V podrobnostiach poukázala na obsah písomného vyjadrenia, v ktorom zdôraznila, že v odvolacom konaní sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázala aj na závery posudkových lekárov, ktorí sú odborníkmi v oblasti posudkového lekára. Posudkové závery jednoznačne zdôvodnili s ohľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa s tým, že ani prípadné 10 % navýšenie pre jeho pridružené zdravotné ťažkosti by jeho invaliditu nepodmienilo. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. G, pol. 29.7, možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poškodenie nervu ulnaris - horná alebo dolná časť vyjadriť v rozpätí 25-35 %. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 13.marca 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. V posudku z 13.marca 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z prepúšťacej správy z oddelenia pracovného lekárstva a toxikológie z mája 2013, z elektromyografického vyšetrenia z októbra 2009, neurologického vyšetrenia a CT LS3-S1 z novembra 2013. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil ochorenie mäkkého tkaniva lakťov, tj. ochorenie pohybového a oporného aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 29.7 v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril v strede možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že u navrhovateľa, vyučeného zámočníka, ktorý pracoval takmer 30 rokov vo svojej profesii sa pri plnení pracovných povinností nepriaznivým účinkom dlhodobej a nadmernej jednostrannej záťaže rozvinulo ochorenie mäkkého tkaniva lakťov vpravo a nervov horných končatín, čo bolo hodnotené ako choroba z povolania s priznaním úrazovej renty. Pri posudzovaní jeho invalidity považoval za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie otlak lakťových nervov s vyjadrením percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti v strede možného rozpätia s ohľadom na postihnutie ľahkého stupňa bez funkčného deficitu. Bolesti chrbtice, ktoré sa neprejavujú koreňovým dráždením nepovažoval za posudkovo významné rovnako ako vysoký krvný tlak, ktorý je liečený štandardnou liečbou. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľom a uvedené posúdenie jeho zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 4.augusta 2014 okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené neurologické, očné, ortopedické, endokrinologické, psychiatrické a kardiologické nálezy z priebehu rokov 2011-2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že pri polymorfných somatických ťažkostiach navrhovateľa, u ktorých nebola verifikovaná závažnejšia funkčná porucha na osovom, kardiologickom či zažívacom aparáte je jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím postihnutie horných končatín z dlhodobého jednostranného nadmerného zaťaženia s ľahkým postihnutím periférnych nervov, ktoré bolo EMG vyšetrením verifikované už v minulosti. Zhoršenie tohto stavu nebolo preukázané ani pri poslednej hospitalizácii na odd. pracovného lekárstva v máji 2013 a pri ľahkom postihnutí bez vplyvu na úchopovú schopnosť a bez dokumentovanej poruchy citlivosti zodpovedá pokles jeho pracovnej schopnosti 30 %. Sprievodné somatické ochorenia navrhovateľa a to dorzalgie, esenciálna hypertenzia, GERD, hepatopatia v anamnéze, ľahká nedoslýchavosť, idiopatická ľahká osteoporóza, či zmiešaná úzkostná depresívna porucha v anamnéze samostatne nedosahujú vyššie percento zníženej pracovnej schopnosti a nevysvetľujú ani navrhovateľom uvádzané subjektívne ťažkosti - celkovú slabosť a nevýkonnosť. Neurologickým vyšetrením má potvrdenú poruchu funkcie chrbtice zodpovedajúcu degeneratívnym zmenám pri dosiahnutom veku, bez radikulárneho dráždenia, bez obmedzenia pohyblivosti. Hypertenzia je kompenzovaná v I. štádiu, zažívacie ťažkosti pri gastroezofageálnom refluxe nie sú sprevádzané dyspepsiou či chudnutím. Vyšetrenie kardiovaskulárneho aparátu v minulosti bolo v norme, ľahká porucha sluchu na úrovni 28,5 % ako aj ľahká osteoporóza neovplyvňujú jeho pracovné schopnosti. Môže vykonávať bežné práce s vylúčením jednostranného zaťaženia horných končatín. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich závažnosti z hľadiska poruchy funkcie toho-ktorého orgánového systému označila odporkyňa správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie podporného a pohybového aparátu, postihnutie nervov horných končatín, ktoré bolo dôvodom aj pre uznanie choroby z povolania s priznaním úrazovej renty, pretože žiadne z pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľa, vzhľadom na ich závažnosť a funkčný deficit nepodmieňovali vyššie percentuálne zhodnotenie jeho zníženej pracovnej schopnosti. Vzhľadom na ľahké postihnutie nervov a končatín bez poruchy citlivosti vyjadril pokles jeho pracovnej schopnosti v strede možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužil možnosť percentuálneho navýšenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa aj pre ďalšie ochorenia ktorými trpí, pretože ani jedno z nich a ani komplexne nemali vplyv na zníženie pracovnej schopnosti navrhovateľa v zákonom predpokladanom rozsahu. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení, ktoré považoval krajský súd za správne a úplné, vzhľadom na obsah pripojenej zdravotnej dokumentácie, dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že invalidita navrhovateľa nevznikla. V dôsledku uvedeného správne napadnutým rozhodnutím žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez vzniku invalidity poistencovi nárok na invalidný dôchodok nevzniká. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.