Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Scud/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201009 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201009.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcov: 1/ Santen Pharmaceutical Co., Ltd., 4-20 Ofukacho, Kita-ku, Osaka 530-8552, Japonsko, 2/ Merck Sharp & Dohme Corp., 126 East Lincoln Avenue, Rahway, New Jersey, Spojené štáty americké, obaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Andreou Považanovou, so sídlom Elišky Peškové 735/15, 150 00 Praha 5, Česká republika, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti GENERICS (UK) LIMITED, č. spoločnosti 01558756, Albany Gate, Darkes Lane, Potters Bar EN6 1AG, Hertfordshire, Veľká Británia, právne zastúpený advokátom JUDr. Ľubošom Frolkovičom, so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PP 1103-93/P 282039 II/84-2014 zo dňa 30. mája 2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcov z a m i e t a . II/ Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III/ Pribratý účastník konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Úrad priemyselného vlastníctva SR prvostupňovým rozhodnutím zn. PP 1103-93/P 282039/I-81-2013 z 19.06.2013 vo veci návrhu navrhovateľa GENERICS (UK) LTD, Veľká Británia v zmysle § 46 ods. 1 písm. f/ zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len patentový zákon) a § 46 ods. 4 predmetného zákona zrušil patent č. XXXXXX s názvom „F. Z. inhibítora karboanhydrázy a ß - adrenergného antagonistu“ (ďalej v texte napadnuté riešenie alebo napadnutý patent) majiteľa Merck Sharp & Dohme Corp. (pred zmenou mena MERCK & CO., INC.), Spojené štáty americké. Návrh na zrušenie patentu bol úradu doručený 01.06.2012 a odôvodnený tým, že neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa § 5 ods. 1 patentového zákona a úrad môže patent zrušiť aj po jeho zániku, ak je preukázaný právny záujem. Predmetný patent vypršal 09.04.2012 v zmysle § 31 ods. 1 písm. a/ zákona č. 435/2001 Z.z.. Právny záujem navrhovateľ preukazoval tým, že majiteľ patentu podal 01.02.2012 na Okresnom súde v Banskej Bystrice žalobu z dôvodu porušovania práv k predmetnému patentu a dodatkovému ochrannému osvedčeniu B. č. 8, keď spoločnosť GENERICS (UK) LIMITED si zaregistrovala na Štátnom ústave pre kontrolu liečív v Bratislave liečivo DORZOGEN COMBI a jeho dcérska spoločnosť MYLAN s.r.o. požiadala 31.08.2011 o kategorizáciu tohto liečiva na Ministerstve zdravotníctva SR. Na návrh majiteľa patentu zo dňa 10.10.2011 Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 04.11.2011 predbežným opatrením nariadil žiadosť o kategorizáciu liečiva stiahnuť a znovu nepodať a uložil povinnosť zdržať sa ponúkania alebo uvádzania výrobku DORZOGEN COMBI na trh. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení predložil dokumenty označené ako B. až B. (ďalej v texte namietané dokumenty). Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že predmet ochrany napadnutého patentu nespĺňal podmienky na ochranu v čase jeho udelenia podľa zákona č. 527/1990 Zb., pretože nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti podľa § 6 ods. 1 predmetného zákona. K tvrdeniu navrhovateľa, že predmet ochrany napadnutého patentu presahuje obsah prihlášky v jej pôvodnom znení, prvostupňový orgán uviedol, že úpravou hlavného nároku napadnutého patentu pri jeho čiastočnom zrušení podľa § 46 ods. 2 a § 46 ods. 5 patentového zákona nedošlo k rozšíreniu jeho ochrany oproti pôvodnému podaniu. Prvostupňový orgán konštatoval, že všetky namietané dokumenty boli zverejnené pred právom prednosti napadnutého patentu (pred 17.04.1991 a pred 13.02.1992), teda tvoria stav techniky pre napadnutý patent. Prvostupňový orgán označil za problém, ktorý by mal byť vynálezom riešený potrebu poskytnutia účinného liečiva s minimálnymi vedľajšími účinkami a so zníženou frekvenciou podávania. Za najbližší stav techniky označil dokument B., z ktorého pred právom prednosti napadnutého patentu bolo známe lokálne kombinované použitie inhibítora karboanhydrázy dorzolamidu (MK-XXX) a ß adrenerného antalogonistu (timololu) u pacientov s primárnym glaukómom s otvoreným uhlom alebo očnou hypertenziou, ako aj aditívny účinok týchto dvoch zložiek pri znižovaní vnútroočného tlaku. Uviedol, že aj z dokumentu B. bol pred právom prednosti napadnutého patentu známy aditívny účinok derzolamidu (MK-XXX) s timololom. Dospel k záveru, že odborník z daného odboru techniky by sa rutinným spôsobom a logickom úvahou, len na základe informácie zo stavu techniky danej oblasti, dopracoval k oftalmologickej formulácii obsahujúcej v roztoku 0,5% timololu a 2% derzolamidu s pH hodnotou 6, prípadne nižšou. Vzhľadom na známy stav techniky daný namietanými dokumentmi v kombinácii so všeobecnými vedomosťami odborníka v danej oblasti techniky prvostupňový orgán skonštatoval, že patentový nárok č. 1 napadnutého patentu nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb.. Na základe skutočnosti, že závislé nároky rozvíjajú len predvýznakovú časť hlavného nároku napadnutého patentu, zastával názor, že ani závislé nároky napadnutého patentu nespĺňajú podmienku vynálezcovskej činnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal majiteľ patentu rozklad. V rozklade okrem iného namietal, že úvahy interpretované v prvostupňovom rozhodnutí sú natoľko komplikované, že považovanie cesty od dôkazu B. alebo B. k napadnutému riešeniu za zrejmé je neopodstatnené. Odborníkovi by chýbala motivácia k tomu, aby kombinoval timolol s derzolamidom. Dlhodobé účinky ani len samotného derzolamidu neboli v dobe priority napadnutého patentu ešte známe. Odborníkovi by tiež chýbala motivácia kombinovať poznatky z dôkazu D1 s poznatkami z iných dokumentov, neexistovalo by očakávanie úspechu pri ich kombinovaní. Prvostupňový orgán dospel k svojmu záveru chybnou analýzou problému, opierajúc sa o neprípustný spätný pohľad, teda o poznatky, ktoré priemerný odborník nemal v dobe priority k dispozícii. Žalovaný rozhodnutím zn. č. PP 1103-93/P 282039 II/84-2014 zo dňa 30.05.2014 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Právne odôvodňoval rozhodnutie poukazom na ustanovenie § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., na § 55 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, ďalej poukazom na §§ 79 ods. 3, 53 ods. 3. 55 ods. 1, 55 ods. 2, 46 ods. 1 písm. f/, 81 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. a ďalej na ustanovenia §§ 3 ods. 1, 6 ods. 1, 5 ods. 2 zákona č. 527/1990 Zb.. Žalovaný konštatoval, že všetky dôkazy (B. až B ktorými bol podložený návrh na zrušenie patentu, boli zverejnené pred právom prednosti napadnutého patentu, a preto tvoria stav techniky pre posúdenie vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia. Žalovaný posúdil vecné dôvody rozkladu, vyhodnotiac predložené dôkazy samostatne a vo vzájomnej súvislosti, pričom svoje závery podrobne v odôvodnení rozhodnutia popísal. Nepovažoval za opodstatnený žiaden z dôvodov uvádzaných v rozklade. Uzavrel, že na základe znalostí stavu techniky (dôkaz B by bol odborník motivovaný vytvoriť kombinovaný oftalmický prípravok s obsahom derzolamidu a timololu a na základe znalostí z dôkazov B. a B. by mohol uvažovať o prípravku v kyslej oblasti. Vedomosti známe z kombinácie znalostí uvedených v dôkazoch B. a B resp. B. a B by odborníka nutne viedli k vyskúšaniu kombinovaného prípravku v oblasti pH okolo hodnoty 6, s ktorou už boli opísané oftalmické prípravky s obsahom derzolamidu (dôkazy B. a B a tiež prípravok s obsahom timololu (dôkaz B Činnosť odborníka za účelom vymedzenia konkrétnych hraníc rozsahu pH, ktorý by mohol predstavovať prijateľnú rovnováhu z hľadiska všetkých požadovaných vlastností, je možné považovať len za bežnú rutinnú prácu odborníka v oblasti, ktorú by vykonával na základe znalostí zo stavu techniky s „primeraným očakávaním úspechu“. Takúto činnosť teda nie je možné považovať za činnosť zahŕňajúcu vynálezcovské úsilie. Uvádzal, že rovnako pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti postupuje aj Európsky patentový úrad. V súlade s jeho praxou sa činnosť nepovažuje za vynálezcovskú, pokiaľ ju odborník vykonáva s očakávaním určitého zlepšenia alebo výhody. Inak povedané, činnosť sa považuje za zrejmú nielen vtedy, keď je výsledok jednoducho predpovedateľný, ale aj vtedy, keď existuje primerané očakávanie úspechu. Úspech plánovaného riešenia technického problému nemusí byť predpovedaný s určitosťou. Na preukázanie zrejmosti riešenia je postačujúce potvrdiť, že odborník by sa držal znalostí stavu techniky s primeraným očakávaním úspechu, čo je aj prípad vytvorenia kombinovaného oftalmického prípravku podľa napadnutého patentu na základe vyššie uvedeného stavu techniky. Uzavrel, že na základe uvedených skutočností predmet ochrany napadnutého patentu nespĺňal v deň vzniku práva prednosti patentovej prihlášky č. spisu PP 1103-93 podmienky na ochranu podľa zákona č. 527/1990 Zb., pretože nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti podľa § 6 ods. 1 predmetného zákona. Konštatoval, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo výsledkom vecne správneho posúdenia a bolo vydané v súlade s právnou úpravou platnou v čase jeho vydania. Prvostupňový orgán postupoval správne, keď na základe podaného návrhu rozhodol o zrušení napadnutého patentu. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovi v 1/ a 2/ rade žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané v druhom stupni. Žiadali zrušiť toto rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Nesúhlasili so záverom žalovaného, ku ktorému dospel v rozhodnutiach v oboch stupňoch. Tvrdili, že druhostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 527/1990 Zb., podľa ktorého sa posudzovala platnosť napadnutého patentu. Podľa žalobcov žalovaný vec nesprávne právne posúdil (keď rozhodol, že napadnuté riešenie nespĺňalo podmienku vynálezcovskej činnosti), skutkový stav zistil v rozpore s obsahom spisu, navyše zistený skutkový stav je nedostatočný na posúdenie veci, pričom rozhodnutie je nepreskúmateľné aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Podľa žalobcov v čase vzniku práva prednosti spĺňal napadnutý patent podmienku vynálezcovskej činnosti, pretože pre odborníka nevyplýval zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Žalobcovia vytýkali žalovanému pochybenie, keď rozhodol, že iba znak týkajúci sa pH, a nie ostatné znaky nároku č. 1 napadnutého patentu, môže byť zdrojom inovácie. Podľa žalobcov žalovaný mal posúdiť všetky znaky v ich vzájomnej kombinácii. Vytýkal nesprávnu interpretáciu neurčitých právnych pojmov „odborník“ a „vyplývanie zrejmým spôsobom“. Tvrdili, že žalovaný nesprávne aplikoval aj pomocný postup používaný na štandardizáciu podsunovania, tzv. „problem - solution approach“, pretože tento nesprávne definoval. Vytýkali žalovanému nesprávne zistený skutkový stav, pretože všeobecné znalosti odborníka, stav techniky k dátumu priority napadnutého riešenia boli nadhodnotené a ani dokument B. nie je možné považovať za motivujúcu publikáciu, keďže tento je iba niekoľkoriadkovým zhrnutím skutočností nezaujímavej desaťminútovej prezentácie na konferencii, navyše o nezaujímavých výsledkoch na malej vzorke ľudí. Namietali, že žalovaný sa v rozkladovom konaní nezaoberal všetkými argumentmi tvrdenými v rozklade, najmä nevyhodnotil argument o spätnom pohľade a v tejto časti považovali rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené. Namietali chybné hodnotenie vynálezcovskej činnosti, keď žalovaný nezobral do úvahy kombinačný charakter nároku a opieral sa v podstate o diskusiu vzťahujúcu sa k hodnote pH prípravku. Výsledky v B. neposkytujú dostatočnú motiváciu pre odborníka kombinovať derzolamid s timololom. Až po potvrdení nádejnosti kombinačnej liečby by mohol odborník pojať úmysel spojiť obe látky do jedného prípravku. Vytýkali žalovanému, že ignoroval fakt, že žiadny z prípravkov podľa namietaných dokumentov B. až B. neobsahuje derzolamid a timolol, a že vlastnosti ako rozpustnosť, biodostupnosť a stabilitu kombinačných prípravkov nie je možné určiť na základe literárnej rešerše vzťahujúcej sa k odlišným viaczložkovým alebo jednozložkovým prípravkom. Tvrdili, že k tomu, aby odborník abstrakt B. kombinoval s poznatkami z nejakých iných citovaných dokumentov, chýbala akákoľvek reálne motivácia, ako aj primerané očakávanie úspechu. Podľa žalobcov odborník by musel nutne očakávať, že nie je možné pripraviť roztok timololu a derzolamidu, v ktorom boli obe tieto účinné látky dostatočne rozpustné, a ktorý by bol zároveň dostatočne stabilný a účinný na liečbu vnútroočnej hypertenzie a zeleného zákalu. Namietali posúdenie podmienok vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia, t.j. spochybňovali posúdenie presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti. Nesúhlasili so záverom žalovaného, podľa ktorého nájdenie vhodnej rovnováhy prieniku medzi rôznymi požiadavkami na pH bolo jednoduché a postačuje rutinné skúšanie. Zároveň s podaním žaloby žalobcovia navrhli, aby súd odložil vykonateľnosť druhostupňového rozhodnutia, pretože žalobcovi č. 1/ hrozí závažná ujma. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 29.09.2014 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že v prvostupňovom a následne v druhostupňovom rozhodnutí žalovaný náležite a logicky v rámci svojej voľnej úvahy odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podstatné, a ktoré viedli k záveru o zrušení patentu č. XXXXXX. Argumenty, ktorými sa žalobcovia v podanej žalobe snažia spochybniť závery žalovaného, žalovaný nepovažuje za relevantné a opodstatnené. Poukázal na to, že v zásade žalobné námietky sú totožné s námietkami uplatnenými v rozklade, s ktorými sa žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí náležite vysporiadal a svoje závery odôvodnil. K jednotlivým žalobným námietkam poznamenal, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach posudzoval definovaný predmet ochrany ako celok, teda znaky uvedené vo význakovej časti týkajúce sa hodnoty pH v kombinácii so znakmi uvedenými v predvýznakovej časti. Poznamenal, že za odborníka v oblasti techniky sa podľa zaužívanej patentovej praxe považuje človek, ktorý má všeobecné znalosti v príslušnej oblasti techniky a má prístup k stavu techniky, resp. je so stavom techniky oboznámený, neustále v tejto oblasti rozvíja svoje schopnosti, atď.. Pojem „riešenie vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky“ sa v patentovej praxi interpretuje vo význame, že odborník by k posudzovanému riešeniu dospel na základe vedomostí zo stavu techniky bez vynaloženia vynálezcovského úsilia, resp. by na základe stavu techniky bol motivovaný vyskúšať takéto riešenie. Žalobcovia v podanej žalobe neuvádzali konkrétne ako a v ktorých častiach napadnutého rozhodnutia bol žalovaným nesprávne definovaný a aplikovaný tzv. problem - solution approach. Prístup „problém - riešenie“ je štandardný postup, ktorý zaviedol a využíva Európsky patentový úrad pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti v Európskych patentových prihláškach a je aplikovateľný aj v Slovenskej republike. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov o nesprávne zistenom skutkovom stave veci a poukázal na to, že zistenie skutkového stavu veci v danom prípade predstavuje najmä zistenie obsahu dokumentu B t.j. toho, čo je v ňom uvedené. Žalovaný interpretoval dokument B. len v medziach jeho obsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil B. ako dokument motivujúci odborníka zaoberať sa myšlienkou vytvoriť kombinovaný prípravok derzolamidu a timololu. Nesúhlasil ani s tvrdením v žalobe, že sa nezaoberal argumentom o spätnom pohľade a poukázal na stranu 9 odsek 2 napadnutého rozhodnutia, na ktorom mieste konštatoval, že majiteľ neuviedol ako a kde v prvostupňovom rozhodnutí malo dôjsť k spätnému pohľadu a tiež, že prvostupňový orgán pri hodnotení vynálezcovskej činnosti vychádzal z vedomostí, ktoré pred dátumom práva prednosti napadnutého patentu tvorili stav techniky. K tvrdeniu žalobcov, že výsledky v B. neposkytujú dostatočnú motiváciu pre odborníka kombinovať derzolamid s timololom, poukázal žalovaný na rozhodnutie úradu zn. PP 1103-93/P 282039-I/70-2014 zo 04.11.2011 o čiastočnom zrušení patentu, v ktorom bolo uvedené, že dôvodom na jeho čiastočné zrušenie bola skutočnosť, že po udelení predmetného patentu sa samotný žalobca 2/ dozvedel o dokumente, ktorý je totožný s dokumentom predloženým navrhovateľom, označeným ako B z čoho žalovaný vyvodil, že postoj žalobcov k významu B. je v predmetných konaniach protirečivý. Na jednej strane žalobca č. 2/ sám požiadal o vymedzenie rozsahu patentu, vzhľadom na B na druhej strane sa snaží význam B. minimalizovať. Žalovaný zastáva názor, že spochybnenie posúdenia podmienky vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia, t.j. spochybnenie posúdenia presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti, ktoré bolo vykonané v správnom konaní v oboch stupňoch, je neopodstatnené. Posúdenie vynálezcovskej činnosti je posúdením technického stavu veci, ktoré je kvalifikované ako správne uváženie (odborná stránka veci) spojené s procesom aplikácie právnych noriem, a to procesných i hmotnoprávnych. Poukázal na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p. a právny záver vyplývajúci z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sž-o-ks 45/2008, 3Sžh 1/2010 a ďalšie, z ktorých vyplýva, že súd je oprávnený vstúpiť do tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žalobca v žalobe jednoznačne vyvráti právne východiská žalovaného správneho orgánu, t.j. argumentačne jednoznačne preukáže vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Pokiaľ žalobca v žalobe si vyhradil právo doplniť žalobu o ďalšiu argumentáciu, žalovaný poukázal na fakt, že ustanovenie § 250b ods. 1 O.s.p. umožňuje podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu, pričom lehota na podanie žaloby v danom prípade uplynula dňa 11.08.2014. Žalovaný navrhol nevyhovieť návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, čo by malo byť inštitútom výnimočným, keďže prelamuje zákonné účinky právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Poukázal na to, že k patentu č. XXXXXX (základný patent) bolo udelené dodatkové ochranné osvedčenie B.-X s predpokladaným dátumom uplynutia platnosti 10.07.2015. V zmysle čl. 15 odsek 1 písm. c/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 469/2009 bolo dodatkové ochranné osvedčenie č. 8 vyhlásené za neplatné prvostupňovým rozhodnutím žalovaného sp.zn. PDO 5-2002/DO 8/I-93-2014 zo dňa 08.09.2014, ktoré bolo doručené žalobcom 1/ a 2/ dňa 16.09.2014. Dňa 30.09.2014 bolo súdu doručené podanie žalobcov, označené ako plné odôvodnenie správnej žaloby, ku ktorému zaujal písomné stanovisko žalovaný podaním zo dňa 20.04.2015. Nepovažoval ani rozšírenú argumentáciu za relevantnú privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom naďalej zotrvával na stanovisku o vydaní zákonného rozhodnutia a navrhoval žalobu zamietnuť. Žalovaný v zásade súhlasil s tvrdením, že patentový zákon bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom je potrebné postupovať pri hodnotení splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. Úvaha, na ktorej sa zakladá posúdenie tejto podmienky podľa § 8 patentového zákona je teda ponechaná na individuálnom prístupe, pričom žalovaný zdôraznil podmienku riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný považuje prístup „problém - riešenie“ za taký postup, pri ktorom je postupné, t.j. krok za krokom odôvodnenie vo veci splnenia alebo nesplnenia podmienky vynálezcovskej podmienky jasné, zrozumiteľné a prehľadné, a teda napomáhajúce riadnemu odôvodneniu. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené. V rozhodnutí vychádza z vlastnej existujúcej praxe, ktorá sa v mnohom prelína s praxou Európskeho patentového úradu, a teda nie je možné hovoriť o rozhodovacej praxi výrazne sa odkláňajúcej od praxe EPÚ. Hoci sa žalovaný musí riadiť a rozhodovať výlučne podľa národnej legislatívy, v mnohých prípadoch sú ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky a tých právnych predpisov, ktoré aplikuje EPÚ, ekvivalentné. V takýchto prípadoch žalovaný na podporu svojich rozhodnutí poukazuje aj na prax EPÚ. Žalovaný tak urobil aj v napadnutom rozhodnutí na podporu presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a preto táto skutočnosť nemôže spôsobovať jeho nepreskúmateľnosť. K dôkazom predloženým súdu k podaniu žalobcu zo dňa 30.09.2014 konštatoval, že podstatnú skupinu tvoria rozhodnutia EPÚ, ktoré slúžia na dokumentovanie praxe, aká bola v rôznych prípadoch aplikovaná EPÚ. Ďalšiu skupinu tvoria rozhodnutia súdov iných krajín, nie Slovenska. Dokumenty - dôkazy 4 a 5 sú súčasťou spisu napadnutého patentu. Ďalšia skupina dôkazov - odborné články (dôkazy 1 až 3) boli predložené majiteľom spolu s návrhom na čiastočné zrušenie napadnutého patentu, ako aj spolu s vyjadrením k návrhu na zrušenie patentu. Poslednú skupinu tvoria odborné články (dôkazy 24 a 25) a písomné informácie, resp. príbalové letáky k farmaceutickým prípravkom (dôkazy 26 až 28), ktoré boli sprístupnené verejnosti po dátume práva prednosti napadnutého patentu, a preto netvoria stav techniky pre posúdenie splnenia podmienka vynálezcovskej činnosti. Navyše, spomenuté dokumenty neboli ani súčasťou konania o zrušenie napadnutého patentu. Súd uznesením č.k. 1Scud/7/2014-127 zo dňa 04.03.2015 pribral do súdneho konania ďalšieho účastníka správneho konania, a to GENERICS (UK) LIMITED, Veľká Británia, navrhovateľa zrušenia predmetného patentu, a to v zmysle § 250 ods. 1, druhá veta O.s.p., nakoľko zrušením správneho rozhodnutia by mohli byť dotknuté práva a povinnosti tohto účastníka správneho konania. Pribratý účastník konania, po doručení mu žaloby a stanoviska žalovaného k žalobe, doručil súdu písomné stanovisko dňa 24.03.2015. Pripojil sa k záveru žalovaného a konštatoval, že zo strany žalovaného nedošlo k pochybeniu a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Navrhol, aby súd žalobu žalobcov zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Zároveň žiadal priznať pribratému účastníkovi konania náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobcovia spolu s podaním žaloby žiadali povoliť odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Predsedníčka senátu nevyhovela tejto žiadosti, o čom boli žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne upovedomení listom zo dňa 29.04.2015 v zmysle § 250c ods. 1, posledná veta, O.s.p.. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci konania. Zotrvávali na svojich stanoviskách vo veci. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) zohľadniac zúženie prieskumu v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. PP 1103-93/P 282039 II/84-2014 zo dňa 30.05.2014, ktorým bol zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni zn. PP 1103-93/P 282039/I-81-2013 z 19.06.2013, ktorým úrad aplikujúc ustanovenie § 46 ods. 1 písm. f/ a ustanovenie § 46 ods. 4 zákona č. 435/2001 Z.z. v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. zrušil patent č. XXXXXX. Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon); na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z.z.; Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z.; Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté. Podľa § 46 ods. 1 písm. f/ zákona č. 435/2001 Z.z.; Úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa predpisov platných v čase jeho udelenia. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 435/2001 Z.z.; Úrad postupuje podľa odseku 3 aj v prípade, ak majiteľ patentu nie je zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1. Ak majiteľ výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote nevyhovie, platí, že sa o návrhu na zrušenie nevyjadril. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z.; vznik, zmena a zánik právnych vzťahov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, posudzujú sa podľa doterajších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch; patenty sa udeľujú na vynálezy, ktoré sú nové, sú výsledkom vynálezcovskej činnosti a sú priemyselne využiteľné. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb; vynález je výsledkom vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 527/1990 Zb.; stavom techniky je všetko, čo bolo pred dňom, od ktorého prislúcha prihlasovateľovi vynálezu právo prednosti (§ 27), zverejnené v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v zahraničí. Podľa článku 46 odsek 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky; kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa článku 152 odsek 4 zákona č. 460/1992 Zb.; výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa § 248 písm. b/ O.s.p.; súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, Podľa § 245 ods. 2 O.s.p.; pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe žalôb proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je absolútny. Súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Zo súdneho prieskumu tiež nemôžu byť vylúčené rozhodnutia a postupy správnych orgánov vo veciach základných práv a slobôd. Vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a predmet konania pred správnym orgánom, súd sa primárne zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie žalovaného nepodlieha zákonnej výluke zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. b/ O.s.p., resp. v akom rozsahu je zúžený súdny prieskum. Je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie, ktorým došlo k zrušeniu patentu a v ktorom je posudzovaná otázka splnenia požiadavky vynálezcovskej činnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch závisí od posúdenia technického stavu veci. V rozsahu súdneho prieskumu v takomto prípade zaujal stanovisko Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých v zásade určil interpretačný rámec pojmu „technický stav vecí“, t.j. aplikačný rámec zákonnej výluky podľa § 248 písm. b/ O.s.p.. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4SžoKS 162/2005 zo dňa 13.12.2007 vyplýva, že zákonná výluka sa uplatňuje iba v nevyhnutnom rozsahu a výlučne na tú časť správnej úvahy, kde dochádza k posúdeniu technického stavu veci. Všeobecným východiskom pre neaplikáciu ustanovania § 248 písm. b/ O.s.p. je jeho súvislosť s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p.. Ak nie je možné jednoznačne odčleniť technické posudzovanie veci od právnych otázok, ide o oblasť správneho uváženia, ktorá podlieha režimu ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p.. Súd však v týchto prípadoch preskúmava iba to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Okrem vyššie uvedeného zúženia súdneho prieskumu, je súdny prieskum určovaný tiež rozsahom žalobných námietok. Konanie podľa druhej hlavy V. časti je ovládané dispozičnou zásadou, t.j. súd prihliada len na žalobcom uplatnené žalobné námietky v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, t.j. preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby) a sám za žalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu správneho orgánu. Súd preto z podania žalobcov označeného ako „ Správa žaloba Plné odôvodnenie“ zohľadňoval len tie skutočnosti, ktoré bolo možné považovať za rozvinutie pôvodne uplatnených žalobných dôvodov v žalobe, na podanie ktorej lehota uplynula dňa 11.08.2014. Vzhľadom na vyslovený názor Najvyššieho súdu SR k rozsahu preskúmavania zákonnosti rozhodnutí obdobnej povahy, súd zastáva názor, že žalobca mohol brojiť len proti správnej úvahe, kde nedochádzalo k posúdeniu technického stavu veci. Navyše pre súdny prieskum rozhodnutí vydaných na základe správnej úvahy platia osobitné pravidlá, keď súd v zmysle ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súdy nie sú oprávnené nahrádzať správnu úvahu svojou vlastnou úvahou. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Súd na základe tvrdených dôvodov žalobcu zisťuje, či nedošlo k zjavným logickým rozporom v úsudku. Je zrejmé, že posúdenie otázky vynálezcovskej činnosti patrí do správnej úvahy žalovaného a súd preto obmedzuje súdny prieskum v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p.. Súd je oprávnený vstúpiť do tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žalobca v žalobe jednoznačne vyvráti právne východiská žalovaného správneho orgánu, t.j. argumentačne jednoznačne preukáže vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závažných argumentov. V tejto súvislosti správne žalovaný poukázal na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudkoch sp.zn. 3Sž-o-KS 45/2008, 4Sž-o-KS 162/2005, 3Sž-o- KS 153/2006, 3Sžh 1/2010. Súd sa plne stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že v žalobe nie sú uvedené také žalobné námietky, ktoré by vyvracali vecnú správnosť záverov o nedostatku vynálezcovskej činnosti, ktoré viedli k zrušeniu dotknutého patentu. Súd v zhode so žalovaným konštatuje, že v prvostupňovom aj v druhostupňovom rozhodnutí správny orgán náležite a logicky v rámci svojej voľnej úvahy odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podstatné, a ktoré viedli k záveru o zrušení patentu. Žiadne zo žalobných námietok nie sú relevantné a opodstatnené. Vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonov nebolo preukázané. Zo žaloby vyplýva, že žalobcovia sa nestotožnili s odborným posúdením veci, ktoré vykonal žalovaný, a ktoré sa premietlo do napadnutého rozhodnutia o zrušení patentu, vydaného na základe správnej úvahy. Súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania a súd ani nevykonáva vlastné dokazovanie za účelom jeho konfrontovania s dokazovaním vykonaným v správnom konaní. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie, vychádza z náležite zisteného stavu veci a z dokladov a podaní, ktoré boli predložené v konaní. Úrad venoval dostatočnú pozornosť vyhodnoteniu dokumentov, predložených navrhovateľom zrušenia patentu B. až B.. Postup pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti u dotknutého patentu, t.j. u posudzovania splnenia podmienok na jeho udelenie podľa predpisov platných v čase jeho udelenia, náležite objasnil a to aj poukazom na obdobný postup Európskeho patentového úradu. Záver Úradu, že predmet ochrany napadnutého patentu nespĺňal v deň vzniku práva prednosti patentovej prihlášky podmienky na ochranu podľa zákona č. 527/1990 Zb., pretože nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti podľa § 1 ods. 1 predmetného zákona, vyplýva z posúdenia technického stavu veci. Súd nezistil nesprávnosť postupu, ktorým k takémuto záveru Úrad dospel. Súd zastáva názor, že rozhodnutia boli vydané v rámci procesu, v ktorom boli zachované základné pravidlá správneho konania. Zo žaloby nevyplýva, že by žalobcovia namietali také pochybenie v postupe správneho orgánu, či konkrétnu vadu v správnom konaní, ktorá by mohla mať za dôsledok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preskúmavaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu žalovaného súd sám nezistil také vady v konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo. Konanie o zrušenie patentu zákonodarca ustanovuje v právnych normách §§ 46, 47 a nasl. zákona č. 435/2003 Z.z. a pokiaľ v zákone o patentoch nie je ustanovené inak, Úrad postupuje v zmysle ustanovení Správneho poriadku s výnimkou ustanovení §§ 19, 23, 28 až 32, §§ 39, 49, 50, 59 ods. 1 a 60. Konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ale aj zásadou súčinnosti a zásadou zákonnosti ako zákonný predpoklad zistenia objektívnej pravdy pre zabezpečenie relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia. Zákonodarca podmienil predmetné konanie aj zásadou koncentračnou vyplývajúcou z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme v § 47 ods. 7 zákona č. 435/2001 Z.z.. Správny orgán rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli predložené účastníkmi alebo navrhnuté účastníkmi. Vykonanie dokazovania a hodnotenie dôkazov zákonodarca zveril do právomoci Úradu (§ 53 ods. 2), a to tak, že Úrad hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzajúc zo skutkových zistení predmetnej veci mal súd preukázané, že navrhovateľ dôvodnosť návrhu na zrušenie patentu č. XXXXXX oprel o dokumenty B. až B.. Prvostupňový správny orgán po vykonaní dokazovania, vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že vynález podľa napadnutého patentu nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb., teda predmet ochrany napadnutého patentu nespĺňal podmienky na ochranu v čase jeho udelenia podľa zákona č. 527/1990 Zb.. Za najbližší stav techniky označil dokument B z ktorého pred právom prednosti napadnutého patentu bolo známe lokálne kombinované použitie inhibítora karboanhydrázy dorzolamidu (MK-XXX) a ß - adrenerného antalogonistu (timololu). Rovnako aj z dokumentu B. bol pred právom prednosti napadnutého patentu známy aditívny účinok derzolamidu s timololom. Absenciu vynálezcovskej činnosti odôvodňoval tým, že odborník z daného odboru techniky by sa rutinným spôsobom a logickou úvahou, len na základe informácie zo stavu techniky danej oblasti, dopracoval k oftalmologickej formulácii obsahujúcej v roztoku 0,5% timololu a 2% derzolamidu s pH hodnotou 6, prípadne nižšou. V druhostupňovom rozhodnutí Úrad svoju správnu úvahu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite objasnil, pričom sa vysporiadal s jednotlivými námietkami uplatnenými v rozklade. K tvrdeniu žalobcov, že rozhodnutia žalovaného sú založené na spätnom pohľade, súd poznamenáva, že táto argumentácia žalobcov nebola podložená konkrétnymi dôkazmi, naopak, z obsahu namietaných dokumentov vyplýva, že pri hodnotení vynálezcovskej činnosti, zohľadňujúc tieto dokumenty, správny orgán vychádzal z vedomostí, ktoré tvorili stav techniky pred dátumom práva prednosti napadnutého patentu. Súd poukazuje na záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Sžhuv/7/2013 zo dňa 28.05.2014, kde uviedol, že „nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že to, či vynález spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti nezávisí výlučne od posúdenia technického stavu veci, pretože súd má možnosť si sám s ohľadom na obsah spisu uvedeného správnym orgánom, posúdiť a rozhodnúť, či vynález chránený patentom zrejmým spôsobom vyplýva alebo nevyplýva zo stavu techniky, majúc za to, že takéto posúdenie je otázkou právnou, zakotvenou v § 8 patentového zákona, a nie výlučne otázkou skutkovou (technickou)“. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR tiež uviedol, že „posúdenie, či vynález spĺňa zákonné podmienky ustanovené v § 8 ods. 1 patentového zákona, teda, že vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky je posúdenie právnej otázky splnenia zákonom predpokladaných podmienok. Predpokladom však právneho posúdenia, či vynález spĺňa podmienky zákonom stanovené, je zadováženie si dostatok relevantných skutkových zistení, ktoré preukáznosť (resp. nepreukáznosť) splnenia zákonných podmienok potvrdzujú (resp. vyvracajú). Zákonodarca však právne posúdenie splnenia podmienok v zmysle právnej úpravy patentového zákona zveruje do právomoci žalovaného, a preto pokiaľ by súd nahradil jeho správnu úvahu svojou vlastnou, zasiahol by do jeho právomoci ako orgánu verejnej správy, čo nie je prípustné“. Súd poznamenáva, že predmetné závery možno rovnako aplikovať aj pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb.. Z dôvodov vyššie uvedených súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj postup žalovaného, sú v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s relevantnými námietkami uplatnenými v rozklade, pričom svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal. Pribratému účastníkovi konania súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko pre takýto postup nemá zákonný rámec. Pribratý účastník konania poveril zastupovaním právneho zástupcu, ktorý si uplatnil náhradu trov konania. Právna úprava obsiahnutá v piatej časti O.s.p., upravujúca náhradu trov konania osobitným spôsobom, nepočíta s priznaním náhrady trov konania pribratým účastníkom konania ani v prípade, pokiaľ by boli úspešní, zároveň právna úprava nepočíta so zaviazaním pribratých účastníkov konania na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi. Uvedené vyplýva z osobitosti konania spočívajúceho v tom, že pribratí účastníci v zmysle § 250 ods. 1, druhá veta, O.s.p. sa stávajú účastníkmi konania ex lege bez toho, že by sami podávali žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, pričom právna úprava sleduje zabezpečiť pre nich informovanosť o predmetnom súdnom konaní, ktoré v konečnom dôsledku pri zrušení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu môže zasiahnuť do ich práv a povinností priznaných preskúmavaním rozhodnutím správneho orgánu ako účastníkov správneho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.