Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/98/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201012 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201012.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: MACRO COMPONENTS, s.r.o., Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 31 562 744, zastúpeného advokátskou kanceláriou NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: VNET, a.s., Námestie Hraničiarov 39, 851 03 Bratislava, zast. JUDr. Tatianou Brichtovou, Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného č. POZ 1219-2003/OZ 207721 II/86-2014 zo dňa 30.05.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho pôvodný návrh na výmaz ochrannej známky R. H. XXXX-XXXX bol z veľkej časti formálneho charakteru a podstatná argumentácia bola obsiahnutá vo vecnom odôvodnení rozkladu zo dňa 29.10.2012 a v jeho vyjadrení zo dňa 07.04.2014. Žalovaný sa s touto argumentáciou nevysporiadal. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu nízku úroveň odôvodnenia odbíjanie argumentov žalobcu a postup v rozpore s platnými právnymi predpismi. Poukázal na výklad Súdneho dvora Európskej únie § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, ktorý je totožný s ustanovením smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/1995/ES, ktorý vyložil článok 12 ods. 1 tejto smernice v konaní C-40/01 „I.“ a na výklad, ktorý tento súd podal k tomuto článku vo veci C-495/1995 „J.“. Podľa bodu 1 právnej veci I. sa uvedený článok má vykladať tak, že ochranná známka je skutočne používaná vtedy, keď je používaná v súlade so svojou základnou funkciou, ktorou je zabezpečenie jednotnosti pôvodu tovarov a služieb, pre ktoré je zapísaná, v snahe vytvoriť alebo zabezpečiť odber týchto tovarov a služieb; skutočné používanie nezahŕňa symbolické používanie (token use) za účelom udržania ochrannej známky v platnosti. Pri hodnotení, či používanie ochrannej známky bolo skutočné, musia byť vzaté do úvahy všetky fakty a okolnosti, ktoré sú relevantné na účely posúdenia, či je komerčné využívanie ochrannej známky reálne, a to špecificky vo vzťahu k tomu, či také používanie môže byť v danom ekonomickom sektore považované za vhodné na udržanie, či vytvorenie podielu na trhu pre tovary a služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, vo vzťahu k povahe príslušných tovarov a služieb, vo vzťahu k vlastnostiam trhu a rozsahu a frekvencii používania ochrannej známky. Podľa právnej vety J. „článok 12(1) prvej smernice Rady 89104/ EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že keď majiteľ ochrannej známky umiestni ochrannú známku na predmety, ktoré ponúka zadarmo osobám kupujúcim jeho výrobky, nedochádza k riadnemu používaniu tejto známky pre triedu, do ktorej patria tieto predmety. Podľa žaloby prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z dôkazov predložených majiteľom v prvostupňovom konaní ako to vyplýva zo strany 8 prvostupňového rozhodnutia a to z faktúr o predaji, ktoré žalovaný označil ako dôkaz č. 3, reklamných letákov dôkaz č. 5, zmluvu s Microsoft Corporation dôkaz č. 6, zmluvu s ESET dôkaz č. 6 a zmluvu so STORMWARE dôkaz č. 6. Žalobca preto tvrdil, že dôkazy uvedené pod č. 3 nie sú dôkazmi preukazujúcimi používanie ochrannej známky pre služby „maloobchodné služby v oblasti výpočtovej techniky; maloobchodné služby v oblasti počítačového softvéru“ v triede XX. Prvostupňový správny orgán nevykonal posúdenie frekvencie a rozsahu tohto predaja vo vzťahu k relevantnému trhu. Neposúdil, ako mu ukladá citované rozhodnutie, či takéto používanie môže byť v danom ekonomickom sektore považované za vhodné na udržanie, či vytvorenie podielu na trhu pre tovary a služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, vo vzťahu k povahe príslušných tovarov a služieb, vo vzťahu k vlastnostiam trhu a rozsahu a frekvencii používania ochrannej známky. Žalovaný sa nezaoberal kvalitou a kvantitou používania ochrannej známky vo vzťahu k relevantnému trhu. Len konštatoval, aké tovary boli na faktúrach uvedené, čo ale nie je posúdením. Žalobca mu preto navrhol ako má posúdiť kvantitu a kvalitu používania vo vzťahu k vlastnostiam trhu a rozsahu frekvencií používania ochrannej známky. Na základe porovnania preukázaného ročného predaja s rozsahom a objemom slovenského IT trhu žalobca vypočítal vo svojom vyjadrení zo dňa 07.04.2014 na strane 3 - 4 podiel pre predaj hardvéru vo výške 1 stotisícina % pri reálnom odhade a 1 desaťtisícina % pri optimistickom odhade a pre softvéru 1 stotisícina % pri optimistickom odhade a 1milióntina % pri realistickom odhade. Podľa žalobcu takýto predaj vo vzťahu k relevantnému trhu nemôže byť považovaný za vhodný na udržanie či vytvorenie podielu pre príslušné služby ani za skutočné používanie v zmysle zákona o ochranných známkach. Poukázal na to, že žalobca bol schopný zhromaždiť veľké množstvo dôkazov k službám, pre ktoré nebol navrhnutý výmaz ochrannej známky a to v triede 38. Tým preukázal, že jeho reálnou oblasťou podnikania sú telekomunikačné služby a v oblasti predaja hardvéru a softvéru nepôsobí. Toto je podľa žalobcu reálne a racionálne zhodnotenie skutkového stavu. Namietal, že k tejto argumentácii sa žalovaný vyjadril len jednou vetou vo svojom rozhodnutí, a to že súhlasí so spôsobom hodnotenia prvostupňového správneho orgánu. Týmto spôsobom bola odignorovaná argumentácia žalobcu. Neboli aplikované kritériá v zmysle Ansul, a preto netreba rozvádzať prečo postup žalovaného spôsobil nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca v žalobe poukázal na svoju argumentáciu ohľadne nedostatočnosti alebo nepreukázanosti letákov obsiahnutých v dôkaze č. 5, ktorú uviedol v podaní zo dňa 7.4.2014, pričom dôvodom by malo byť, že softvér bol ponúkaný zadarmo. Majiteľ ponúkal určitú službu zadarmo aby motivoval spotrebiteľa k nákupu inej služby, a preto to nemožno považovať za skutočné používanie ochrannej známky v zmysle rozhodnutia J.. Urobil tak žalovaný napriek tomu, že bol v rozklade na to upozornený. Žalobca poukázal na to, že vo svojom vyjadrení zo dňa 7.4.2014 namietal aj neprípustnosť zmlúv uvedených v dôkaze č. 6, pričom v žalobe poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 7.4.2014, pričom opakoval tam uvedené svoje tvrdenia o nesprávnom vyhodnotení dôkazov 18 a 19. Žalobca namietal, že žalovaný v odôvodnení uznal žalobcovu argumentáciu vo vzťahu k prílohe č. 20, avšak len tým, že zmluvu so J., s.r.o. pri posudzovaní vypustil. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný za zmluvy zabezpečujúce získanie príslušného softvéru a jeho prenos na koncového užívateľa považuje zmluvu, pri ktorej nevie určiť ani jej obsah a zmluvu, ktorá sama o sebe nepreukazuje ani jeden predaj, ani jedného kusa softvéru. Žalobca ďalej upozornil, že predaj antivírusu L. podľa predložených faktúr predstavuje štvrtinu z preukázaného predaja, ktorý predstavuje 1 milióntinu % objemu IT trhu. Ďalej podľa žalobcu nie je irelevantný fakt, že z letákov v dôkaze č. 5 vyplýva, že majiteľ antivírus od L. rozdával zadarmo. Žalovaný tieto skutočnosti nerozlišoval. Týmto malo byť podľa žalobcu preukázané, že prvostupňové rozhodnutie bolo nezákonné. Žalobca v žalobe tvrdil, že dôkazy, ktoré majiteľ predložil v druhostupňovom konaní, a to dôkaz č. 14 možno považovať za relevantný len pri ignorovaní kritéria podľa J.. Dôkaz č. 15 ponúka počítačovú zostavu len pre úzky okruh spotrebiteľov a ide len o jeden prípad realizácie služby zameraný na úzku skupinu spotrebiteľov, ktorý by neprešiel testom podľa I.. Navyše nie je dôkazom o realizácii služby - maloobchodné služby v oblasti počítačového softvéru, pretože majiteľ ponúka na stiahnutie bezplatné programy, čo je v rozpore s kritériom podľa J.. Ak to žalovaný považoval za relevantný dôkaz, išlo o nezákonný postup, ktorý spôsobil nezákonnosť rozhodnutia. Podľa žalobcu dôkaz č. 19 článok o inovácii moderných dátových technológiách nesvedčí o uvedení produktu na trh a môže byť len podporným dôkazom, avšak nemá čo podporovať. Podľa žalobcu žalovaný nezákonne posúdil dodatočné dôkazy 14 a 15, keď ignoroval I. a J. a na základe podporného charakteru 1/3-iny dôkazu č. 19 dospel k záveru, že majiteľ preukázal používanie ochrannej známky pre maloobchodné služby v oblasti výpočtovej techniky, maloobchodné služby v oblasti počítačového softvéru v triede 35, bez potreby dôkazu, čo i len vzdialene sa týkajúceho služieb v triede XX rozhodol, že ponechá ochrannú známku v platnosti pre služby v tejto triede. Žalobca tiež namietal, ale len pod čiarou, že žalovaný chybne a bezdôvodne zastáva názor, že rozklad smeroval len proti tej časti prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola ochranná známka ponechaná v platnosti pre niektoré služby v triede XX a XX. Podľa žalobcu táto úvaha je chybná a svedčí o tom posledná veta rozkladu, kde žalobca navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vrátené na prvú inštanciu alebo alternatívne, aby bolo zmenené a návrhu vyhovené v celom rozsahu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že preukázané používanie je dostatočné z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska, pričom nedokázal ani náznakom jasne definovať kvalitatívne a kvantitatívne hľadisko a nevysporiadal sa s kritériami podľa I. a J.. Vlastne ich ani nespomenul. Ďalej namietal, že žalovaný dezinterpretoval jeho názor, keď naznačil, že žalobca porovnával podnikanie majiteľa s lídrami na IT trhu. Pritom žalobca len aplikoval test podľa I. a ukázal, že rozsah a kvalita používania ochrannej známky preukázaná majiteľom týmto testom neprechádza. Žalovaný bagatelizoval tvrdenia žalobcu tým, že obrat majiteľa nazval nižším ako je celoslovenský priemer. To je zvádzajúce, pretože podiel 1 stotisícina % na trhu so službami predaja hardvéru a 1 milióntina % na trhu so službami predaja softvéru treba presne označiť ako hrubo nedostatočné používanie ochrannej známky, ako symbolické a nie skutočné používanie ochrannej známky, a teda také, ktoré nespĺňa kritériá skutočného používanie podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona o ochranných známkach. Ďalej konštatoval, čo z rozhodnutia žalovaného nepridáva na jeho dôveryhodnosti. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že majiteľ je telekomunikačnou firmou a oblasť predaja hardvéru a softvéru nie je oblasťou v ktorej by podnikal a mal snahu preraziť, ochranná známka mu preto poskytuje nadbytočnú ochranu, ktorú nepotrebuje a ktorou môže blokovať iné subjekty. Žalobca ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného, aby sa svedomito, jednoznačne a zrozumiteľne sa vysporiadal s tvrdeniami žalobcu a uviedol to v odôvodnení rozhodnutia ako mu to ukladá § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok). Ďalej aby opätovne posúdil dôkazy predložené majiteľom a aby zobral do úvahy všetky relevantné kritériá ich posúdenia vyplývajúce z relevantných právnych noriem vrátane I. a J., najmä aby posúdil a) či možno rozumne predpokladať, že používanie ochrannej známky majiteľom môže byť považované za vhodné na udržanie, či vytvorenie podielu na trhu pre služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná; b) či je z kvantitatívneho hľadiska rozsah a frekvencia používania ochrannej známky dostatočná vo vzťahu k vlastnostiam a rozsahu relevantného trhu; c) či ide o realizáciu samotných služieb, alebo o ponúkanie služieb zadarmo na podporu predaja iných, hlavných služieb. Aby tak urobil, žalovaný dostatočne zrozumiteľne a podrobne v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalobca uzavrel, že doterajší skutkový stav nepreukazuje používanie ochrannej známky minimálne pre služby v triede 35, a preto je nedostatočný na udržanie zápisu v tejto triede. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Podľa žalovaného bolo napadnuté rozhodnutie správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. K žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávneho posúdenia rozsahu podaného rozkladu uviedol, že z obsahu tohto podania jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa nestotožnil s posúdením dokladov predložených za účelom preukázania používania napadnutej ochrannej známky pre časť služieb, pre ktoré bola napadnutá ochranná známka ponechaná v platnosti, konkrétne pre služby „maloobchodné služby v oblasti výpočtovej techniky; maloobchodné služby v oblasti počítačového softvéru“ v triede 35 a pre služby „správa počítačových serverov a počítačových sietí; inštalácia počítačových programov; obnovovanie počítačových databáz; počítačové programovanie; poradenské služby v oblasti počítačového hardwaru; servis počítačových programov; tvorba softvéru; analýza softvéru; analýza počítačového hardvéru; projektovanie dočasných a trvalých počítačových sietí“ v triede 42 Medzinárodného triedenia tovarov a služieb, preto žalovaný posúdil predložené doklady len s ohľadom na tieto služby. Žalobca síce v závere navrhol zrušenie rozhodnutia v celom rozsahu alebo zmeny a zrušenia napadnutej ochrannej známky v celom rozsahu, avšak s ohľadom na § 40 ods. 2 zákona o ochranných známkach bol žalovaný pri preskúmavaní provstupňového rozhodnutia viazaný rozsahom, ktorý bol vymedzený v odôvodnení podaného rozkladu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že § 34 ods. 1 písm. a) zákona o ochranných známkach je transpozíciou čl. 12 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu rady č. 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov v oblasti ochranných známok. Pojem skutočné používanie bol predmetom výkladu vo viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, naprí. CÚ 40/01 I., C-259/02 A. Q., C-442/07 Verejn Radetzky Orden, C-495/07 Silberqelle, C-246/05 Armin Häupl. Zároveň nie je možné opomenúť bohatú judikatúru všeobecného súdu a následne súdneho dvora EÚ vo veci preskúmavania rozhodnutí OHIMu týkajúce sa skutočného používania ochranných známok spoločenstva, resp. aj národných známok všetkých krajín EÚ. Žalovaný pri posudzovaní skutočného používania ochrannej známky, ktorá bola predmetom správneho konania v tomto prípade postupoval v súlade s relevantnou judikatúrou súdneho dvora EÚ. Eurokonformný výklad pojmu skutočné používanie nie je možné zúžiť na automatickú aplikáciu iba niektorých vybraných záverov Súdneho dvora tak ako to urobil žalobca. K žalobným námietkam, že majiteľ v prípade napadnutých služieb v triede XX a XX len symbolicky používal napadnutú ochrannú známku, a že žalovaný neposudzoval, či dané používanie môže byť v danom ekonomickom sektore považované za vhodné na udržanie, či vytvorenie podielu na trhu pre napadnuté služby a teda či možno hovoriť o skutočnom používaní poukázal na svoje rozhodnutie v tejto veci, kde tieto námietky už zodpovedal. Z predložených dokladov, najmä dôkazov č. 3, 13, 14, 15, 19 a 20 vyplynulo, že hlavným predmetom činnosti majiteľa spoločnosti VNET, a.s. v rozhodujúcom období bolo poskytovanie komplexných služieb v oblasti telekomunikácií a informačných technológií. Ponúkal napríklad prístup do siete internet, pevné digitálne telekomunikačné okruhy, bezdrôtové miestne digitálne telekomunikačné okruhy, hlasové riešenia, virtuálne privátne siete, serverhousing (prenájom serverou), vebhosting (prevádzkovanie webových stránok), prenájom prenosových kapacít, elektronickú poštu, digitálnu televíziu, pričom zabezpečoval montáž, inštaláciu zariadení a staral sa aj o bezpečnosť jednotlivých technológií, zabezpečil antispamovú a antivírovú ochranu. Žalovaný zdôraznil, že všetky tieto uvedené služby sa navzájom dopĺňajú a so sebou súvisia. Firma ponúkajúca napojenie na internet zároveň ponúkla zariadenia k tomu potrebné, zabezpečuje príslušnú montáž a inštalácie, potrebný servis, antivírové a antispamové programy. S týmto pripojením na internet súvisí ponuka emailového konta, digitálnej televízie, hlasových služieb, telefónnej komunikácie, trendom je aj zabezpečenie prostredníctvom optických káblov. Ponuka internetového pripojenia je prepojená s prenájom a správou počítačových serverov a počítačových sietí. Tieto služby nie je vhodné od seba oddeľovať, a preto je potrebné predložené doklady hodnotiť vo vzájomných súvislostiach. Pokiaľ ide o námietku nezhodnotenia kvantity používania, žalovaný uviedol, že nebol povinný zisťovať a vyčísľovať percentuálny podiel na príslušnom trhu. Poukázal na rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci T-194/03 II, z ktorého vyplýva, že aj keď pojem skutočné používanie bráni tomu, aby sa akékoľvek minimálne a nedostatočné používanie považovalo za skutočné a efektívne používanie ochrannej známky na určenom trhu, skutočnosťou zostáva, že požiadavka riadneho používania nesmeruje ani k hodnoteniu obchodnej úspešnosti, ani ku kontrolovaniu hospodárskej stratégie podniku, ani k vyhradeniu ochranných známok, iba pre ich kvantitatívne významné obchodné využitie. K námietke, že žalovaný ani len nenaznačil hranice, kedy je kvantitatívne používanie dostačujúce, poukázal na rozsudok Súdneho dvara EÚ C-259/02 Lamer Technology body 21 až 25, najmä „Za týchto okolností nie je možné ustanoviť a priori, a abstraktne aké kvantitatívne prahové úrovne by mali byť vybrané na to, aby sa stanovilo, či používanie je skutočné alebo nie. Pravidlo de minimis, ktoré by neumožnilo vnútroštátnemu súdu zhodnotiť všetky okolnosti sporu, preto nemôže byť ustanovené. Ďalej rozsudok súdu prvého stupňa T-334/01 bod 36. „ V danom prípade na účel skúmania skutočnej povahy používania skoršej ochrannej známky je potrebné vykonať celkové posúdenie, berúc do úvahy všetky faktory týkajúce sa daného prípadu. Toto posúdenie predpokladá určitú vzájomnú súvislosť medzi faktormi branými do úvahy. Takýmto spôsobom malý objem tovarov predaných pod predmetnou ochrannou známkou môže byť kompenzovaný vysokou intenzitou alebo určitým trvaním obdobia používania predmetnej ochrannej známky a naopak. Navyše dosiahnutý obrat a množstvo tovarov predaných pod skoršou ochrannou známkou sa nemôžu posudzovať v absolútnych údajoch, ale musia sa posudzovať vo vzťahu k iným relevantným faktorom ako napríklad objem obchodných aktivít, výrobné alebo obchodné kapacity, stupeň diverzifikácie obchodných aktivít podniku používajúceho obchodnú známku, ako aj povahu tovarov alebo služieb na predmetnom trhu. Z tohto dôvodu súdny dvor vyslovil záver, že preto, aby používanie ochrannej známky bolo kvalifikované ako skutočné, nemusí byť vždy kvantitatívne významné. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sám súhlasil s tým, že dostatočné používanie ochrannej známky bolo preukázané majiteľom pre telekomunikačné služby. V predmetnom prípade je ale zrejmá aj tá skutočnosť, že tieto služby súvisia s ponukou služieb v oblasti výpočtovej techniky, informačných technológií, čo vyplynulo z predložených dôkazov. Tieto trhy nemožno od seba striktne oddeľovať. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ponuka internetu zadarmo v súvislosti s ponukou telekomunikačných služieb je potrebné posudzovať podľa rozhodnutia vo veci J. uviedol, že vo veci J. bola daná odpoveď na prejudicionálnu otázku, či sa čl. 10 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Smernice má vykladať v tom zmysle, že ochranná známka je riadne používaná pokiaľ sa používa pre tovary (v prejednávanej veci nealkoholické nápoje), ktoré majiteľ ochrannej známky po uzatvorení kúpnej zmluvy bezplatne poskytuje osobám kupujúcim iný ním predávaný tovar (v prejednávanej veci textilné výrobky). Z toho je zrejmé, že skutkové okolnosti, za ktorých prejudicionálna otázka vznikla boli odlišné. Výklad poskytnutý súdnym dvorom v tejto veci a jeho bezproblémová automatická aplikácia na prípad s odlišnými skutkovými okolnosťami je podľa žalobcu nesprávna. Žalovaný poukázal na nemožnosť umelého a striktného oddeľovania trhov telekomunikačných služieb, výpočtovej techniky a informačných technológií. V danej oblasti je bežné ponúkať určité balíky služieb či akcie na podporu predaja, kedy sú určité služby zvýhodňované. Balík služieb je hodnotený ako taký obsahujúci viaceré služby, za ktoré sa uhradzuje spoločná cena. Takže ponuka bezplatného softvéru, ktorý je nevyhnutný pre fungovanie ponúkaných služieb je len reklamným ťahom. Neznamená to, že tento artikel majiteľ rozdáva zadarmo v zmysle rozsudku J.. Nešlo o rozdávanie reklamných predmetov s cieľom zavďačiť sa za nákup iných výrobkov a podporiť ich. Aj v takomto prípade totiž bola splnená podmienka triády vzťahov, ochranná známka - tovary a služby - majiteľ, ktorá vyplýva z podstaty a funkcie ochranných známok. Žalovaný preto nesúhlasil s názorom žalobcu, že ochranná známka v predmetnom prípade pre služby v triedach XX až XX bola používaná len symbolicky a poskytuje majiteľovi nadbytočnú ochranu. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca 13.12.2010 podal návrh na zrušenie slovnej ochrannej známky majiteľa R., a.s. č. XXXXXX z registra ochranných známok podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach pre všetky služby v triedach XX a XX a časť služieb v triedach XX a XX Medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Majiteľ ochrannej známky sa k návrhu vyjadril a predložil dôkazy na preukázanie používania ochrannej známky. Prvostupňový správny orgán na základe týchto podaní ich odôvodnení a predložených dokladov rozhodol o návrhu tak, že ochrannú známku č. XXXXXX čiastočne zrušil pre služby v triede XX a pre služby v triede XX Medzinárodného triedenia tovarov a služieb a zároveň rozhodol, že táto ochranná známka zostáva v platnosti pre služby „maloobchodné služby v oblasti výpočtovej techniky; maloobchodné služby v oblasti počítačového softvéru“ v triede XX pre všetky služby v triedach XX, XX a pre služby „hosťovanie na webových stránkach; hosťovanie počítačových serverov; správa počítačových serverov a počítačových sietí; inštalácia počítačových programov; obnovovanie počítačových databáz; počítačové programovanie; poradenské služby v oblasti počítačového hardvéru; servis počítačových programov; tvorba softvéru; analýza softvéru; analýza počítačového hardvéru; projektovanie dočasných a trvalých počítačových sietí“ v triede XX Medzinárodného triedenia tovarov a služieb. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že návrh na zrušenie smeroval iba pre časť služieb, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná v predmetných triedach. Poukázal na to, že od registrácie ochrannej známky do podania návrhu uplynulo viac ako 5 rokov, čo vyplýva z toho, že ochranná známka bola zapísaná do registra ochranných známok 9.11.2004 s právom prednosti od 12.5.2003 a návrh na zrušenie bol podaný 13.12.2010. Prvostupňový správny orgán dôvodil tým, že skutočné používanie ochrannej známky definuje európska judikatúra v oblasti ochranných známok nasledovne: „Článok 12 ods. 1 Smernice rady ES 89/104 o aproximácii legislatívy členských štátov v oblasti ochranných známok musí byť interpretovaný tak, že skutočné používanie ochrannej známky je tam, kde je ochranná známka používaná v súlade s jej základnou funkciou, ktorou je garantovať identitu pôvodu výrobkov a služieb, pre ktoré je zapísaná, za účelom vytvorenia alebo udržania odbytu pre tieto výrobky a služby. Skutočné používanie ochrannej známky nezahŕňa symbolické používanie s púhym účelom udržať práva z ochrannej známky. Pri hodnotení, či je používanie ochrannej známky skutočné, je treba brať do úvahy všetky skutočnosti a okolnosti dôležité na určenie toho, či je obchodné využitie ochrannej známky reálne, najmä je nutné zvážiť, či je takéto používanie chápané ako záruka v predmetnom ekonomickom sektore udržania alebo vytvorenia podielu na trhu výrobkov a služieb chránených ochrannou známkou, povahu predmetných výrobkov a služieb, charakteristiku trhu, a rozsah a frekvenciu požívania ochrannej známky“. Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/01 I. BV v.s. Ajax Brandbeveiliging BV (ďalej len I.), analogicky aj rozsudky vo veci T-334/01 (HIPOVITON) a T-323/03 (LA BARONNE). Ďalej tým, že v nadväznosti na uvedené bolo potrebné konštatovať, že pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného návrhu na zrušenie ochrannej známky budú relevantné jednak dôkazové materiály, ktoré sú datované pred dátumom podania návrhu na zrušenie ochrannej známky, t.j. pred 13.12.2010, ako aj doklady, ktoré aj keď nespĺňajú podmienku datovania, osvedčujú jej používanie v rozhodujúcom období. Ďalej v odôvodnení opísal doklady, ktoré predložil majiteľ ochrannej známky na preukázanie používania ochrannej známky tak, že uviedol ich obsah. Ďalej dôvodil tým, že po posúdení predložených dôkazných prostriedkov jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach možno konštatovať, že majiteľ preukázal skutočné používanie napadnutej ochrannej známky na území Slovenskej republiky pre služby „maloobchodné služby v oblasti výpočtovej techniky; maloobchodné služby v oblasti počítačového softvéru“ v triede XX. Uvedené vyplýva z faktúr, napríklad WinXP Profesionál Office Small Busines Multifunkčné zariadenie M HP LaserJet 2840, OEM Windovs Server 2003 Standard Windovs XP Pro SK SP2; Notebook HP Pavilion GF 705EA, ako aj zo zmlúv s Microsoft Corporation, s ESET spol. s r.o., so STORMWARE, s.r.o.) poskytovatelia softvéru a reklamných prospektov, napríklad letáku „SUPER RÝCHLY INTERNET ZA 400,- Sk“, kde je uvedené, že v rámci programov dostane zákazník antivir, natispam alebo v letáku „TELEFONOVANIE DO ZAHRANIČIA LEN ZA 2,80! Sk/min zákazník dostal aj WoIP CD s potrebným softvérom na telefonovanie a špeciálnym balíkom bezplatného softvéru, ktorý je užitočný pre každého klienta. Cieľom takéhoto používania bolo skutočne ponúkať dané výrobky a nie iba fiktívne udržiavať práva z napadnutej ochrannej známky. Majiteľ na základe uvedených dokladov preukázal aj používanie napadnutej ochrannej známky v súvislosti so službami „montáž, inštalácia, údržba a opravy výpočtovej techniky“ v triede 37 Medzinárodného triedenia tovarov a služieb (napríklad fakturácia za inštalácie PBX, konfigurácia PBX, inštalačný poplatok, ESET Smart Security Busines 5-10 PC + 2 ročný update, Installation troubleshooting, setting of tandberg atď.). Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia majiteľ preukázal aj používanie napadnutej ochrannej známky v súvislosti so službou „elektronická pošta“. Svedčí o tom napríklad leták „SUPER RÝCHLY INTERNET ZA 400,- Sk“, kde je uvedené, „V rámci týchto programov máte zadarmo 3 emailové kontá; ďalej napríklad leták „self virtual“, kde v rámci správy servera sa poskytuje aj monitoring služieb spojených s emailovou notifikáciou. Tak isto z dokladov vyplynulo, že majiteľ napadnutej ochrannej známky poskytoval telekomunikačné služby prostredníctvom optického spojenia, napríklad v leltáku „Serverhousing VNET zo 06.11.2009 je uvedené, že spoločnosť majiteľa disponuje nx 10 Gbps optickou linkou do slovenského peeringového centra SIX, alebo napríklad v letáku „Rackhousing VNET SERVERHOUSING“ zo 6.11.2009 je uvedené, že majiteľ poskytuje v rámci SHC dve fyzicky nezávislé optické trasy, atď. V neposlednom rade poskytovanie internetových služieb sa realizuje často prostredníctvom optického spojenia. Preto možno považovať za preukázané aj používanie napadnutej ochrannej známky v súvislosti so službou „komunikácia prostredníctvom optických káblov“. Z dokladov ďalej vyplynulo, že majiteľ poskytuje hlasové služby v rôznych balíkoch, čo možno zaradiť medzi telekonferenčné služby, ktoré sú súčasťou videokonferencií, preto možno považovať za preukázané aj používanie napadnutej ochrannej známky v súvislosti so službou „telekonferenčné služby vrátane videokonferencií“. Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že majiteľ napadnutej ochrannej známky bezpochyby preukázal, že poskytuje služby v oblasti IT komunikácií, t.j. poskytuje prístup do siete internet, poskytuje pevné digitálne telekomunikačné okruhy, bezdrôtové miestne digitálne telekomunikačné okruhy, hlasové riešenia, hosťovanie na počítačových serveroch, webstránkach atď. Poskytuje softvér ako aj príslušné hardvérové komponenty, usporadúva odborné prednášky, poskytuje zákazníkom balíky „na mieru“, pritom možno považovať za preukázané, že preukázal používanie aj pre služby „správa počítačových serverov a počítačových sietí; inštalácia počítačových programov; obnovovanie počítačových databáz; počítačové programovanie; poradenské služby v oblasti počítačového hardvéru; servis počítačových programov; tvorba softvéru, analýza softvéru; analýza počítačového hardvéru; projektovanie dočasných a trvalých počítačových sietí“, pretože tieto sú súčasťou portfólia služieb, ktoré poskytuje majiteľ alebo sú nevyhnutne späté s týmito službami. Ďalej odôvodnenie obsahuje dôvody, pre ktoré bola ochranná známka pre tam uvedené služby zrušená. Žalovaný na základe rozkladu žalobcu napadnutým rozhodnutím rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z podaného rozkladu vyplynulo, že žalobca sa nestotožnil s posúdením dokladov predložených za účelom preukázania používania napadnutej ochrannej známky pre časť služieb, pre ktoré bola napadnutá ochranná známka ponechaná v platnosti, konkrétne pre služby „maloobchodné služby v oblasti výpočtovej techniky; maloobchodné služby v oblasti počítačového softvéru“ v triede XX a pre služby „správa počítačových serverov a počítačových sietí; inštalácia počítačových programov; obnovovanie počítačových databáz; počítačové programovanie; poradenské služby v oblasti počítačového hardvéru; servis počítačových programov; tvorba softvéru, analýza softvéru; analýza počítačového hardvéru; projektovanie dočasných a trvalých počítačových sietí“ v triede XX Medzinárodného triedenia tovarov a služieb, preto posudzoval predložené doklady len s ohľadom na tieto služby. Zároveň uviedol, že žalobca síce navrhoval, aby bolo návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky vyhovené v celom rozsahu, ale argumentáciu a dôvody nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia zameral len na služby v triede XX a vymenované služby v triede XX. Uzavrel, že podľa § 40 ods. 2 zákona o ochranných známkach je orgán rozhodujúci o rozklade pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia viazaný rozsahom vymedzeným v odôvodnení podaného rozkladu. Neskoršie stanovisko podané po 30 dňovej lehote na podanie rozkladu v časti ktorá išla nad rámec podaného rozkladu, a to hodnotenie používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k službám patriacim do triedy XX a XX Medzinárodného triedenia tovarov a služieb nezobral ako podklad pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a uviedol, že týmto sa nemohol bližšie zaoberať. Žalovaný v odôvodnení zhodne s prvostupňovým rozhodnutím odcitoval výklad článku 12 ods. 1 Smernice rady ES 89/104 z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/01 I., a tiež poukázal na analogické rozsudky súdu prvého stupňa z 8.7.2004 vo veci T-334/01, T-323/03 a C-416/04. Konštatoval, že z európskej judikatúry vyplýva, že aj keď pojem skutočné používanie bráni tomu, aby sa akokoľvek minimálne a nedostatočné používanie považovalo za skutočné a efektívne používanie ochrannej známky na určenom trhu, skutočnosťou zostáva, že požiadavka riadneho používania nesmeruje ani k hodnoteniu obchodnej úspešnosti, ani ku kontrolovaniu hospodárskej stratégie podniku, ani k vyhradeniu ochrany ochranných známok iba pre ich kvantitatívne významné obchodné využitie (rozsudok súdu prvého stupňa T-194/03 II Ponte Fianziaria OHIM, bod 32.). Ďalej v odôvodnení potom ako opísal všetky doklady, ktoré boli predložené v prvostupňovom konaní majiteľom ochrannej známky uviedol, že súhlasí so spôsobom zhodnotenia dokladov, ako aj so záverom, ku ktorému vo vzťahu k predmetným službám, teda k službám v triede XX a v triede XX Medzinárodného triedenia tovarov dospel prvostupňový orgán na základe vyhodnotenia týchto listín. Používanie napadnutej ochrannej známky v súvislosti s poskytovaním týchto služieb preukazujú viaceré dôkazy z relevantného časového obdobia predložené v prvostupňovom konaní, ako faktúry za predaj rôznych produktov dôkaz č. 3, napríklad Win XP Profesional Office Smallbusiness, Multifunkčné zariadenie HP LaserJet 2840, OEM Windovs Server 2003 Standard, Windows XP Pro SK SP 2; Notebook HP Pavilion GF 705EA. Taktiež predložené výňatky z kópie zmlúv so spoločnosťami Microsoft Corporation a ESET spol. s r.o. (dôkaz č. 6) napriek tvrdeniam navrhovateľa aj orgán rozhodujúci o rozklade považuje za zmluvy zabezpečujúce získanie príslušného softvéru a jeho prenos na koncového užívateľa. Rovnako relevantné sú aj rôzne reklamné materiály, letáky dôkaz č. 5, napríklad v letáku „SUPER RÝCHLY INTERNET ZA 400,- SK“ je uvedené, že v rámci programov dostane zákazník antivir, antispam, alebo v letáku „TELEFONOVANIE DO ZAHRANIČIA LEN ZA 2,80! Sk/ min“ bola ponúknutá možnosť dostať aj VoIP CD s potrebným softvérom na telefonovanie a špeciálnym balíkom bezplatného softvéru, ktorý je užitočný pre každého klienta. V rámci predložených faktúr (dôkaz č. 3) boli účtované poplatky aj za inštalácie a montáž. Z ponúkaných služieb „J. R.“ a S. R. J.“ možno vyvodiť aj poskytovanie služieb zaoberajúcich sa prenájmom a správou serverov. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že majiteľ v rámci vyjadrenia k rozkladu predložil ďalšie doklady, ktorých obsah opísal a vyhodnotil na č.l. 10 a 11 svojho rozhodnutia. Konštatoval, ktoré z predložených dokladov nie sú pre preukázanie používania ochrannej známky v rozhodnom období relevantné. Uviedol, že z predložených dokladov vyplynulo, že hlavným predmetom činností majiteľa ochrannej známky v rozhodujúcom období bolo poskytovanie komplexných služieb v oblasti telekomunikácií a informačných technológií. Vo svojom portfóliu ponúkal napríklad prístup do siete internet, pevné digitálne telekomunikačné okruhy, bezdrôtové miestne digitálne telekomunikačné okruhy, hlasové riešenia, virtuálne privátne siete, severhousing (prenájom serverov) vebhosting (prevádzkovanie webových stránok), prenájom prenosových kapacít, elektronickú poštu, digitálnu televíziu, pričom zabezpečoval montáž, inštalácie zariadení a staral sa aj o bezpečnosť jednotlivých technológií, zabezpečoval antispamovú a antivírovú ochranu. V rámci portfólia služieb týkajúcich sa telkomunikácií a informačných technológií, ktoré ponúkal majiteľ ochrannej známky v rozhodnom období vyššie uvedené služby navzájom súvisia a dopĺňajú sa. Odborná firma ponúkajúca napojenie na internet zároveň ponúka zariadenia k tomu potrebné, zabezpečuje príslušnú montáž a inštalácie, potrebný servis, antivírové a antispamové programy. Z pripojením na internet súvisí ponuka emailového konta, digitálnej televízie, hlasových služieb, telefónnej komunikácie, trendom je jej zabezpečenie prostredníctvom optických káblov. Ponuka internetového napojenia je prepojená s prenájmom a správou počítačových serverov a počítačových sietí, čiže majiteľ ponúka hardvér aj príslušný softvér. Podľa žalovaného preto nebolo vhodné tieto služby od seba umelo oddeľovať a predložené doklady bolo potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný tieto doklady zhodnotil, pričom poukázal na to, že v rámci jeho praxe sú vo všeobecnosti na preukázanie skutočného používania ochrannej známky akceptovateľné aj doklady preukazujúce používanie ochrannej známky vo forme obchodného mena s alebo bez dodatku rozlišujúceho obchodnú formu ak je splnená zákonná podmienka, že takéto použitie je možné považovať za používanie v spojení s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Táto podmienka je splnená, ak sa obchodným menom priamo označujú tovary, resp. obchodné meno je používané v súvislosti s poskytovaním služieb, čo v predmetnom prípade žalovaný považoval za preukázané. Podľa žalovaného predložené doklady za účelom preukázania používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k službám v triede XX a XX z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska boli postačujúce na preukázanie používania ochrannej známky za účelom zachovania zápisu napadnutej ochrannej známky pre predmetné služby v registri ochranných známok. K nesúhlasu žalobcu k tomu, že bolo preukázané kvantitatívne používanie vzhľadom na porovnávanie majiteľa ochrannej známky s lídrami na príslušnom trhu s výpočtovou technikou uviedol, že podľa jeho názoru aj menšia spoločnosť môže si svoju ochrannú známku udržať aj pri nižších obratoch ako je celoslovenský priemer. Uzavrel, že v konaní neboli zistené dôvody, pre ktoré by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Prvostupňové rozhodnutie bolo výsledkom správneho a vecného posúdenia a v súlade s právnou úpravou platnou v čase jeho vydania. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku r. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, (1) Používaním ochrannej známky je používanie jej majiteľom v spojení s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná. (2) Používanie ochrannej známky podľa odseku 1 je najmä a) umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch prípadne na ich obaloch, b) ponuka alebo uvádzanie na trh takto označených tovarov alebo skladovanie na tieto účely, alebo ponuka či poskytovanie takto označených služieb, c) dovoz alebo vývoz takto označených tovarov, d) používanie ochrannej známky v obchodnej korešpondencii alebo v reklame. (3) Za používanie ochrannej známky podľa odseku 1 sa považuje aj a) používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola ochranná známka zapísaná, odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť, b) umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch alebo ich obaloch na území Slovenskej republiky výlučne na účel vývozu. Podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, úrad na návrh tretej osoby zruší ochrannú známku, ak na území Slovenskej republiky nebola skutočne používaná pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky nepreukáže opak alebo nemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, platí, že ochranná známka sa na území Slovenskej republiky nepoužívala počas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku nezruší, ak sa ochranná známka medzi uplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej zrušenie začala skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky, ktoré sa začalo alebo obnovilo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej známky, pričom táto lehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však neprihliada, ak prípravy na toto používanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel, že môže byť podaný návrh na jej zrušenie. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, návrh na zrušenie ochrannej známky alebo návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú musí obsahovať odôvodnenie, ktoré je doložené dôkazmi; na doplnenie a rozšírenie odôvodnenia návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú o ďalší dôvod sa neprihliada. Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, ak úrad v konaní o návrhu na zrušenie ochrannej známky zistí, že nie sú splnené podmienky podľa § 34 ods. 1 až 3, alebo v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú zistí, že nie sú splnené podmienky podľa § 35 ods. 1 alebo 3, návrh zamietne. Návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú úrad zamietne aj v prípade, ak na základe vyjadrenia majiteľa neskoršej ochrannej známky zistí, že sú splnené podmienky podľa § 10 ods. 1. Podľa § 40 ods. 1, 2, 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas podaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu, b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. (3) Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade nepodania odôvodnenia rozkladu v tejto lehote úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, (1) Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Rozsah a predmet súdneho prieskumu v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje postup súdu a účastníkov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov a ich predchádzajúcich postupov je daný žalobou a dôvodmi v nej uvedenými. Súd v zmysle § 244 ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho postupu správneho orgánu musí vychádzať výlučne zo žaloby, ktorou žalobca uplatnil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Občiansky súdny poriadok nedal súdu do kompetencie dôvody nezákonnosti v konaní správneho orgánu a v jeho rozhodnutí vyhľadávať za žalobcu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať alebo si ich domýšľať, či dopĺňať. Žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v rozklade, pričom jeho rozhodnutie sa vyznačuje nízkou úrovňou odôvodnenia a snahou zahmlievať a vyhnúť sa podrobnej argumentácii, odbiť argumenty žalobcu a potvrdiť prvostupňové rozhodnutie. Takto uplatnené dôvody sú nekonkrétne. Bez toho, aby súd vyhľadával s ktorým argumentom uplatneným v rozklade sa žalovaný v odôvodnení nevysporiadal nie je možné zistiť v čom vlastne podľa žalobcu by mala byť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nie je úlohou súdu vyhľadávať a konkretizovať všeobecne uplatnené dôvody. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou vo vyjadrení zo dňa 7.4.2014, tak takýto dôvod nezákonnosti ani nemôže obstáť. Zákon o ochranných známkach stanovil lehotu na podanie rozkladu, pričom zároveň stanovil, že žalovaný je viazaný rozsahom rozkladu a vecné odôvodnenie musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. Pokiaľ žalobca podal rozklad 29.10.2012 je úplne zrejmé, že podanie zo 7.4.2014 nemôže rozširovať rozsah v akom bolo prvostupňové rozhodnutie napadnuté o ďalšie dôvody nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia. Z toho vyplýva, že ak sa žalovaný dôvodmi uvedenými v tomto podaní nezaoberal, postupoval práve presne tak ako postupovať v zmysle zákona mal. Žalovaný musí prihliadať na dôvody, a teda rozsah rozkladu podaný v zákonom stanovenej lehote a týmto rozsahom je zo zákona viazaný. Navyše aj predmet konania pred žalovaným ako správnym orgánom a rozsah dokazovania je daný podaniami a návrhmi účastníkov. Žalovaný zisťuje skutkový stav tak, že vykoná dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania na preukázanie svojich tvrdení a rozhoduje na základe odôvodnenia podaní účastníkov konania a dôkazov, ktoré boli predložené. Podľa žalobcu žalovaný sa neriadil výkladom súdneho dvora Európskej únie, ktorý poskytol vo veci Ansul, o tom ako vykladať termín skutočné používanie ochrannej známky a nesprávne vyhodnotil dôkazy, predložené majiteľom ochrannej známky, keď z týchto dôkazov neposudzoval kvantitu a kvalitu používania ochrannej známky vo vzťahu k relevantnému trhu. Takéto žalobné námietky neobstoja. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia uvedeného na strane 7 tohto rozsudku, ale aj druhostupňového správneho rozhodnutia uvedeného na strane 9 tohto rozsudku, správny orgán aplikoval na svoje rozhodnutia výklad termínu skutočné používanie ochrannej známky, ktorý vykladal vo svojich rozhodnutia Súdny dvor Európskej únie, pričom vymenoval tie z nich, o ktoré svoje rozhodnutia oprel. Úlohou žalovaného bolo posúdiť, či majiteľ v rozhodnom období používal ochrannú známku v zmysle jej účelu, pre ktorý sa ochranná známka zapisuje do registra ochranných známok, a to odlíšiť tovary a služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby. Skutkový záver žalovaného, že majiteľ ochrannú známku používal je úplne v súlade s dôkazmi, ktoré majiteľ žalovanému predložil. Hodnotenie týchto dôkazov nie je v rozpore s obsahom týchto listín. Výpočty, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadrení zo 7.4.2014 nemajú žiadny právny význam. Žiadny právny predpis neukladá majiteľovi predložiť dôkazy o celom rozsahu používania ochrannej známky v rozhodnom období. Inak povedané majiteľ napadnutej ochrannej známky nemá povinnosť preukazovať každé jedno použitie tejto ochrannej známky. Stačí, keď preukáže, že v rozhodnom období používal ochrannú známku v súlade s jej účelom pri svojej činnosti a označoval ním svoje služby za účelom ich odlíšenia od služieb iných subjektov, pričom nešlo o symbolické používanie len za účelom udržania ochrannej známky. Jeho povinnosťou bolo preukázať, že ochrannú známku používal v zmysle jej účelu, ktorý jej patrí na základe zákona. Doklady, ktoré majiteľ predložil ako dôkaz o tom, že ochrannú známku používal v súvislosti so službami, pre ktoré zostala v predmetných triedach medzinárodného triedenia tovarov zapísaná preukázali, že ochrannú známku používal v súvislosti s týmito službami, ktoré poskytoval. Nebolo jeho úlohou preukazovať, aký podiel na trhu jeho činnosť predstavuje a odkryť rozsah svojej obchodnej činnosti, čo ani v preskúmavanom konaní neurobil. Preto žalobcove výpočty vychádzajúce z listín, ktoré boli predložené v tomto konaní a ktorými majiteľ ochrannej známky nepreukazoval aký je jeho podiel na trhu služieb nemajú žiadny reálny základ vo vzťahu k určeniu podielu majiteľa ochrannej známky na konkrétnom trhu služieb. Okrem toho je nepodstatné aký podiel má majiteľ ochrannej známky na trhu predmetných služieb, podstatné je, že ochrannú známku nepoužíval len symbolicky, ale používal ju v súvislosti so svojim podnikaním bežne a nie výnimočne alebo sporadicky. Navyše žalobca tieto dôvody neuviedol v rozklade, preto žalovaný nemohol na takúto argumentáciu prihliadnuť a ani pochybiť, keď sa s ňou nezaoberal. Naopak podľa citovaných § 52 ods. 3 ako aj podľa § 40 zákona o ochranných známkach bol viazaný dôvodmi uvedenými tak v návrhu, ako aj v rozklade. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v danom konkrétnom prípade zobral do úvahy všetky skutočnosti zistené z jednotlivých dôkazov, ako aj fakt, že majiteľ ochrannej známky je spoločnosťou, ktorá v rozhodnom období poskytovala komplexné služby v oblasti telekomunikácií a informačných technológií. Nemá žiadnu chybu jeho úvaha, že v rámci portfólia služieb týkajúcich sa telekomunikácií a informačných technológií všetky namietané služby navzájom súvisia a dopĺňajú sa, preto uvedené služby nie je od seba možné umelo oddeľovať a predložené doklady treba hodnotiť vo vzájomných súvislostiach. Doklady ktoré predložil majiteľ pre preukázanie používania ochrannej známky pre služby v triede 35 a v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska postačujú na preukázanie jej používania za účelom zachovania zápisu napadnutej ochrannej známky pre predmetné služby v registri ochranných známok. Z takéhoto hodnotenia vyplýva, že tak ako judikoval Súdny dvor Európskej únie vo veci Ansul, žalovaný zobal do úvahy všetky zistené skutočnosti a posúdil ich vo vzájomnej súvislosti tak aby zistil, či používanie ochrannej známky majiteľom ochrannej známky nie je len symbolické. Žalovaný posudzoval, či používanie ochrannej známky v danom ekonomickom sektore možno považovať za také, ktoré je vhodné na udržanie ochrannej známky. Vyplýva to práve z hodnotenia ako je uvedené vyššie. Žalobca ďalej namietol nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že žalobca preukázal, že prvostupňové rozhodnutie je nezákonné argumentáciou vo svojom vyjadrení zo dňa 7.4.2014. Takto uplatnený dôvod nezákonnosti neobstojí tak ako je vyššie uvedené, pretože je nepodstatné ako argumentoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 7.4.2014 ale je podstatné, ktoré dôvody uplatnil v rozklade a v jeho vecnom odôvodnení, ktoré podal v zákonom stanovenej lehote. V podstate žalobca poukazuje na to, ako on vyhodnotil dôkazy predkladané majiteľom. Rozhodnutie ale nemôže byť nezákonné preto, že žalobca inak hodnotí dôkazy ako ich vyhodnotil žalovaný. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil dôkazy v súlade s ich obsahom a žalobca nenamieta, že nezodpovedajú obsahu týchto listín, že hodnotenie, ktoré vykonal žalovaný nezodpovedá obsahu týchto listín, resp. v čom je rozpor v takomto hodnotení s obsahom hodnoteného dôkazu, alebo že nemá jeho úvaha pri ich hodnotení základ v logickom uvažovaní, nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ktoré dôkazy boli v prvostupňovom a druhostupňovom konaní vykonané, čo z týchto dôkazov žalovaný zistil, akou úvahou k tomu dospel a k akým skutkovým záverom sa dopracoval. Úvaha žalovaného, ktorou dospel k svojim skutkovým záverom je v súlade so zásadami logického uvažovania. Žalobca ani nenamietal, že by tomu tak nebolo, len dôkazy ktoré boli vykonané vyhodnocoval podľa svojej úvahy inak. To ale na zistenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo predchádzajúceho postupu žalovaného nestačí. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že žalovaný za dôkaz o realizácii služby, a to maloobchodné služby v oblasti počítačového softvéru považoval reklamné letáky, podľa ktorých majiteľ ponúkal počítačovú zostavu len pre úzky okruh spotrebiteľov a v dôkaze pod poradovým č. 14 kde ponúkal antivir a antispam zadarmo. Podľa žalobcu týmito dôkazmi nebolo preukázané reálne poskytovanie služieb, pretože nespĺňa kritériom podľa J.. K tomu je potrebné uviesť, že úvaha žalovaného, že po posúdení predložených dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, medzi ktorými bol aj reklamný leták „Vnet medic pack“, ktorý informuje o špeciálnej ponuke vysokorýchlostného pripojenia do internetu a možnosti zakúpenia technického vybavenia pre lekárov možno konštatovať, že majiteľ preukázal skutočné používanie napadnutej ochrannej známky na území Slovenskej republiky pre služby v triede XX, a že cieľom používania bolo skutočne ponúkať dané služby a nie iba fiktívne udržiavať práva z napadnutej ochrannej známky je v súlade s tým, ako žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil obsah predkladaných dôkazov. Je úplne nepodstatné, pre aký okruh spotrebiteľov danú službu majiteľ ochrannej známky používal. Podstatné je, že spolu s ochrannou známkou inzeroval svoje služby spotrebiteľom v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ochranná známka teda bola používaná v zmysle jej účelu, a to odlíšiť služby majiteľa ochrannej známky od služieb iných osôb. Pokiaľ žalobca namietal, že ak majiteľ ochrannej známky ponúkal softvér bezplatne, tak používanie ochrannej známky vo vzťahu k tomuto softvéru neprejde testom podľa rozhodnutia J., súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého nemožno oddeľovať služby ponúkané majiteľom ochrannej známky, ktoré v danom ekonomickom sektore telekomunikačných služieb, výpočtovej techniky a informačných technológií navzájom spolu súvisia, a preto ich nemožno umelo oddeľovať. Tak ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, balík služieb je hodnotený ako taký, obsahuje viaceré služby za ktoré sa uhrádza jedna cena. Potom ponuka bezplatného softvéru, ktorý je nevyhnutný pre fungovanie ponúkaných služieb je len reklamným ťahom. Neznamená to, že ide o rozdávanie artiklu zadarmo v zmysle rozsudku J.. To znamená rozdávať reklamné predmety s cieľom zavďačiť sa za nákup iných výrobkov a podporiť ich predaj. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nesprávne domnieval, že jeho rozklad smeroval len proti ponechaniu ochrannej známky v platnosti pre niektoré služby v triede XX a XX je potrebné uviesť, že žalobca neuviedol, čo takýto chybný postoj mal spôsobiť vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie a predchádzajúce konanie v rozsahu, ktorý bol daný vecným odôvodnením rozkladu, to znamená v rozsahu tých služieb, pre ktoré žalobca v rozklade namietal nesplnenie podmienky používania. Takýto postup je v súlade s citovaným § 52 a § 40 zákona o ochranných známkach. Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Súd na základe uvedeného žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný náhradu trov konania nepriznal. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.