Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/103/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201044 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201044.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Okresný prokurátor v Lučenci, F. Lehára 12, 984 80 Lučenec proti žalovanému: Okresný úrad Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy, Námestie republiky 26, 984 36 Lučenec za účasti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. C. XXXX/ XX, XXX XX N., 2/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. B. č. XXX o preskúmanie zákonnosti opatrenia - upovedomenia o odložení veci sp. zn. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 zo dňa 15. januára 2014 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 18.08.2014 v zákonnej lehote domáhal, aby súd zrušil opatrenie - upovedomenie o uložení veci sp. zn. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 zo dňa 15.01.2014 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým bolo odložené oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“). V žalobe žalobca uviedol, že na základe vlastného poznatku z trestnej veci vedenej pod sp. zn. 4 Pn 33P14/6606 bol preskúmaný príslušný spisový materiál žalovaného, pričom bolo zistené, že dňa 15.01.2014 žalovaný odložil vec obvineného A. B., ktorý sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch tak, že dňa 13.12.2013 v čase o 9.00 hod. v meste Fiľakovo v budove mestského úradu mal počas prejednávania priestupku podľa zák. č. 51/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) nadávať G. J., starostovi, že je chrapúň a tiež sa mal na neho zahnať rukou, pričom ho však neudrel. Odloženie veci mal podľa tvrdenia žalobcu v žalobe žalovaný odôvodniť tým, že v danom prípade ide o vzťah občana a starostu obce, a teda ku konfliktu došlo medzi verejným činiteľom a občanom v súvislosti s plnením služobných úloh, kde Zákon o priestupkoch neposkytuje ochranu orgánom samosprávy pri výkone ich pracovných činností, a teda obvinený vyslovením svojich názorov nemohol naplniť skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalobca podal proti uvedenému opatreniu - upovedomeniu o odložení veci zo dňa 15.01.2014 protest prokurátora pod sp. zn. Pd 22/14/6606-4 zo dňa 30.04.2014. Žalobca v žalobe poukázal na obsah protestu, v ktorom uviedol, že z predmetného opatrenia správneho orgánu a ustanovení Zákona o priestupkoch nie je zrejmé, čo viedlo správny orgán ku konštatovaniu, že § 49 ods. 1 Zákona o priestupkoch nechráni orgány samosprávy pri výkone pracovných činností, vzhľadom k tomu, že takéto obmedzenie sa v Zákone o priestupkoch nenachádza. Zároveň bola dôvodom na podanie protestu skutočnosť, že správny orgán v danom prípade konštatoval, že nebol spáchaný priestupok, pričom sám správny orgán nie je viazaný kvalifikáciou oznamovateľa priestupku, a teda v tejto fáze konania bolo možné považovať opatrenie o odložení veci za predčasné. Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 2 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a/ a § 49 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Vyslovil názor, že napadnutým opatrením, ktoré má povahu opatrenia s individuálnymi právnymi účinkami, došlo k porušeniu ustanovení Zákona o priestupkoch a to chybnou aplikáciou § 49 ods. 1 písm. d/ a § 66 ods. 2 písm. a/ tohto zákona. Podľa žalobcu žalovaný svojím postupom porušil práva a zákonom chránené záujmy, ktorých ochrana podľa § 3 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“) patrí do pôsobnosti prokuratúry. Keďže Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-BB-OOV1-2014/023600-002/6GM zo dňa 23.06.2014, právoplatným dňa 23.06.2014, na základe protestu prokurátora napadnuté opatrenie nezrušil a protestu nevyhovel, žalobca sa postupom podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. domáha zrušenia napadnutého opatrenia podanou žalobou. V odôvodnení predmetného rozhodnutia poukázal na to, že v zmysle Usmernenia Ministerstva vnútra, odboru všeobecnej vnútornej správy podľa § 128 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov starosta obce ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie úloh zverená, je verejným činiteľom. V rámci vzťahu medzi občanom a verejným činiteľom nejde o občianske spolunažívanie, a preto nie je naplnený objekt ako jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku. V prípade, že čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Oznamovateľ vystupuje v postavení starostu obce, teda v danom prípade absentuje objekt ako jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/103/2014-8 zo dňa 10.07.2015 s poukazom na § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania A. B. a G. J., t.j. účastníkov správneho konania.. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté opatrenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že dňa 09.01.2014 bola Okresnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Lučenec (ďalej len „žalovaný“) odovzdaná, resp. predložená vec zadokumentovaná Obvodným oddelením Policajného zboru vo Fiľakove, pričom zo Správy o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-LC-OPP4-748/2013-5 zo dňa 31.12.2013 vyplývalo podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch. Skutok bol na základe oznámenia podaného G. J., starostom obce Fiľakovské Kováče (vyhotoveného vo forme Zápisnice z 13.12.2013) ustálený tak, že dňa 13.12.2013 sa p. A. B. nachádzal na Mestskom úrade Fiľakovo, kde bol prejednávaný za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b/ a § 105 ods. 2 písm. a/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“), pričom počas prejednávania priestupku mal nadávať G. J., starostovi obce Fiľakovské Kováče, že je chrapúň, mal sa na neho zahnať rukou, pričom ho však neudrel. Oznamovateľ predložil Zápisnicu z ústneho pojednávania priestupku podľa Stavebného zákona, kde bolo o.i. zaznamenané správanie a výroky A. B.. V priebehu objasňovania priestupku na Obvodnom oddelení PZ Fiľakovo bol vypočutý A. B. a svedok I.. F., o čom boli dňa 30.12.2013 vyhotovené Záznamy o podaní vysvetlenia k oznámenému priestupku. Predmetné záznamy tvoria prílohu Správy o výsledku objasňovania priestupku, ktorú Obvodné oddelenie PZ vo Fiľakove predložilo žalovanému s poukazom na § 60 ods. 3 písm. d/ Zákona o priestupkoch ako podnet na začatie konania o priestupku. Žalovaný dňa 15.01.2014 vyhotovil Záznam sp. zn. č.p. OU-LC-OVVS-2014-00519-235, ktorým vec odložil v zmysle § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch z dôvodu, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku, alebo postúpenie veci podľa § 71 Zákona o priestupkoch. V zázname uviedol, že v danom prípade ide o vzťah občana a starostu obce. Ku konfliktu teda došlo medzi verejným činiteľom a občanom v súvislosti s plnením služobných úloh. Zákon o priestupkoch neposkytuje ochranu orgánom samosprávy pri výkone ich pracovných činností, teda A. B. vyslovením svojich názorov, aj keď nevhodných alebo urážlivých, nemohol naplniť skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože Zákon o priestupkoch rieši občianske spolunažívanie vo vzťahu občana k občanovi. Následne podaním č. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 zo dňa 15.01.2014 označeným ako „Upovedomenie o odložení veci“ žalovaný správny orgán oznamovateľovi (G. J., starostovi obce Fiľakovské Kováče) oznámil, že priestupkový spis bol v zmysle § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch odložený, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku, alebo postúpenie veci podľa § 71 Zákona o priestupkoch. V predmetnom upovedomení žalovaný správny orgán citoval text uvedený v zázname o odložení priestupkovej veci z 15.01.2014. Predmetné upovedomenie bolo oznamovateľovi doručené dňa 22.01.2014. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že za účelom preskúmania podnetu poškodeného G. J. si Okresný prokurátor v Lučenci listom z 03.02.2014 vyžiadal od žalovaného priestupkový spis č. OU- LC-OVVS-2014/00519-235, ktorý mu bol žalovaným predložený v prílohe listu z 10.02.2014. Následne okresný prokurátor dňa 05.05.2014 podal s poukazom na § 22 ods. 1 písm. b/, § 26 ods. 1 a § 27 ods. 1 písm. e/ Zákona o prokuratúre protest prokurátora proti opatreniu - upovedomeniu o odložení veci zo dňa 15.01.2014, ktorým bolo odložené oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch s odôvodnením, že týmto opatrením s individuálnymi právnymi účinkami bol porušený zákon v § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch. Navrhol opatrenie - odloženie veci z 15.01.2013 zrušiť. Okresný úrad Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy podanému protestu nevyhovel a listom sp. zn. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 z 27.05.2014 tento predložil na rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2014/0023600-002/6GM zo dňa 23.06.2014 protestu prokurátora nevyhovel a opatrenie Okresného úradu Lučenec, odboru všeobecnej vnútornej správy - záznam o odložení veci č.p. OU-LC- OVVS-2014/00519-235 z 15.01.2014 v priestupkovej veci A. B., Fiľakovo ponechal v platnosti. Svoje rozhodnutie založil na argumentácii, že objektom priestupkov podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch je občianske spolunažívanie. Fyzická osoba v postavení verejného činiteľa, ak sa jedná o výkon tejto právomoci a zodpovednosť s tým spojenú, nepožíva ochranu poskytovanú ust. § 40 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch. Jedným z pojmových znakov charakterizujúcich postavenie verejného činiteľa je podieľanie sa na plnení úloh štátu, ktoré sú predmetom záujmu celej spoločnosti. V prípade realizácie zákonom zverenej právomoci verejným činiteľom je tento subjektom verejného práva vyňatým z právneho režimu určeného na ochranu záujmov spätých so súkromnými osobami, ktoré sa nepodieľajú na výkone verejnej moci. Konštatoval, že z cit. ust. § 128 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že postavenie verejného činiteľa má tiež starosta. V danom prípade malo konanie podozrivého smerovať proti oznamovateľovi, ktorý vystupoval vo funkcii starostu obce pri prejednávaní priestupku podľa Stavebného zákona v priestoroch Mestského úradu vo Fiľakove. Skutočnosť, že konanie špecifikované v podanom oznámení zo dňa 13.12.2013 malo byť realizované v súvislosti so zákonom zverenou právomocou oznamovateľa v postavení verejného činiteľa potvrdzuje výpoveď oznamovateľa, ktorý pred orgánom Policajného zboru uviedol, že podozrivý mu adresoval verbálny útok slovami „ty chrapúň, sk...... starosta“. Z tohto dôvodu je vo vzťahu k oznamovateľovi v postavení starostu obce potrebné uplatniť právny režim vzťahujúci sa na verejných činiteľov, a teda v danom prípade absentuje objekt ako obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch. Konaním podozrivého špecifikovaným v podanom oznámení, resp. správe o výsledku objasňovania priestupku preto nemohlo dôjsť k spáchaniu uvedeného priestupku, preto sa Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov ako bezprostredne nadriadený orgán Okresnému úradu Lučenec, odboru všeobecnej vnútornej správy stotožnil s napadnutým opatrením - záznamom o odložení veci č.p. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 z 15.01.2014. Žalobca sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe a uviedol, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že priestupkový zákon v § 49 ods. 1 nechráni aj starostu, ktorý je okrem toho, že je verejný činiteľ, aj občan. Ak sa teda fyzická osoba dopustila konania, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, takéto konanie je možné posúdiť ako konanie proti občianskemu spolunažívaniu aj v tom prípade, ak smeruje proti starostovi, ktorý je aj občanom a to bez ohľadu na jeho postavenie alebo funkčné zaradenie. Pokiaľ bolo oznámenie o priestupku, resp. vec uložená, žalovaný rozhodol predčasne. Navrhol opatrenie zrušiť. Zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala vyjadrenia k podanej žalobe. Uviedla, že správny orgán postupoval v súlade s § 66 Zákona o priestupkoch, ktorý umožňuje správnemu orgánu využiť toto ustanovenie so zámerom riešenia takéhoto prípadu. Neznamená to, že sa správny orgán týmto oznámením nezaoberal. Naopak, zaoberal sa dokladmi, ktoré sú súčasťou priestupkového spisu a dospel k záveru, že vec bude vybavená postupom podľa § 66 Zákona o priestupkoch, ktorú skutočnosť oznámil oznamovateľovi. Zákon o priestupkoch v príslušných ustanoveniach nechráni verejného činiteľa, neposkytuje mu ochranu, poskytuje ochranu subjektom občianskeho spolunažívania, t.j. vo vzťahu občan - občan. Žiadala žalobu zamietnuť. Ďalší účastník - A. B. uviedol, že sa nedopustil takého konania, ktoré mu je kladené za vinu. Opísal okolnosti, za ktorých prebiehalo prejednávanie priestupku v stavebnom konaní a uviedol, že starostu nechcel udrieť, použil len tie slovné výrazy, ktoré použil a toto aj potvrdil. Ďalší účastník - G. J. uviedol na pojednávaní okolnosti, za ktorých došlo ku konaniu, ktoré bolo kladené za vinu p. B. a uviedol, že sa tak stalo za okolností prejednávania iného priestupku p. B. v stavebnom konaní na Obecnom úrade Fiľakovské Kováče. Podľa § 244 ods. 1, 3 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 249 ods. 1, 2, 3 O.s.p. (1) Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. (2) Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. (3) Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 250 ods. 1, 2, 6 O.s.p. (1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. (2) Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. (6) Účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4. Podľa § 250 ods. 6 O.s.p. účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení k 31.01.2014 priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 58 ods. 1 Zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Podľa § 58 ods. 3 písm. a/ Zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4. Podľa § 58 ods. 4 písm. b/ Zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru objasňujú priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 8a). Podľa § 59 ods. 1, 3 Zákona o priestupkoch (1) Objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. (3) Ak sa oznámenie o priestupku podá osobne správnemu orgánu, ktorý je oprávnený priestupok prejednať, alebo orgánu oprávnenému objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3), napíše sa o obsahu oznámenia záznam; zápisnica sa napíše len vtedy, ak by oznámenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie nebolo možné vykonať neskôr pred správnym orgánom. Podľa § 60 ods. 3 písm. d/ Zákona o priestupkoch orgán oprávnený objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a) a c). Podľa § 60 ods. 4 Zákona o priestupkoch správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d) obsahuje a) označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b) stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c) osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede. Podľa § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch správny orgán vec ďalej odloží, keď došlé oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71. Podľa § 66 ods. 3 Zákona o priestupkoch rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí len poškodený. Súd v konaní podľa piatej časti O.s.p. preskúmava na základe žalôb (alebo opravných prostriedkov) zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Žalobcom teda môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Žalobu (návrh na začatie konania) môže podať aj prokurátor a to v prípade, ak ide o preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Účastníkom konania o žalobe prokurátora je v takomto prípade prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa ods. 4 (§ 250 ods. 6 O.s.p.). Prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom konaní riadi, vyplýva žalobcovi z ust. § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Podľa cit. zákonného ust. § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. nesprávne aplikovaný. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat ultra petita partium, ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z ust. § 249 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere, boli čo najmenej dotknuté. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že žaloba prokurátora nemusí obsahovať tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu. Prokurátor v postavení žalobcu však musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Súd v preskúmavanom prípade predovšetkým skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Je nesporné, že prokurátor je oprávnený (aktívne legitimovaný) na podanie žaloby v prípade, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a to za podmienok uvedených v tomto zákone, pričom žalobu môže podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Z obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je predmetný protest prokurátora sp. zn. Pd 22/14/6606-4 zo dňa 30.04.2014 vyplýva, že okresný prokurátor podal protest prokurátora proti „Opatreniu - upovedomeniu o odložení vecí zo dňa 15.01.2014“, pričom navrhol „Opatrenie - odloženie veci zo dňa 15.01.2013“ v celom rozsahu zrušiť. Z rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov vyplýva, že napriek vyššie uvedenej nejednoznačnosti vyplývajúcej z predmetného protestu (okresný prokurátor podal protest proti „Opatreniu - upovedomeniu o odložení veci“, avšak navrhol zrušiť „Opatrenie - odloženie veci z 15.01.2013“), preskúmal predmetný protest ako protest proti opatreniu Okresného úradu Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy - záznam o odložení veci, č.p. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 z 15.01.2014 v priestupkovej veci A. B., bytom N. C. XXXX/XX, N. tak, že protestu nevyhovel a predmetné opatrenie - záznam o odložení veci ponechal v platnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Zákon o priestupkoch v časti III. Konanie o priestupkoch v ust. § 51 a nasl. upravuje postup príslušných správnych orgánov pri prejednávaní priestupkov, zásady tohto konania, ako aj postup pri objasňovaní priestupkov (§ 58 a nasl.), výsledkom ktorého môže byť postup príslušného správneho orgánu spôsobom upraveným v ust. § 60 ods. 3 písm. a/ - e/ Zákona o priestupkoch. Podľa § 60 ods. 3 písm. d/ Zákona o priestupkoch orgán oprávnený objasňovať priestupky podľa § 58 ods. 3 (v tomto prípade OO PZ Fiľakovo), predložil Správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa žalovanému ako príslušnému správnemu orgánu (Okresný úrad Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy), ktorý po preskúmaní došlého oznámenia (§ 67 ods. 2) - Správy o výsledku objasňovania priestupku) vec odložil v zmysle § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch z dôvodu, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku, alebo postúpenie veci podľa § 71 Zákona o priestupkoch. O tejto skutočnosti vyhotovil v správnom spise Záznam č.p. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 zo dňa 15.01.2014 označený ako „Odloženie priestupkovej veci“. Odloženie veci bolo teda v súlade so Zákonom o priestupkoch vykonané záznamom v administratívnom spise, keďže rozhodnutie o odložení veci sa vzhľadom na ust. § 66 ods. 3 Zákona o priestupkoch nevydáva. Z uvedeného dôvodu sa ani žiadne rozhodnutie nedoručuje účastníkom správneho konania. O odložení veci sa upovedomí len poškodený (§ 66 ods. 3 veta druhá Zákona o priestupkoch). V tomto prípade tak príslušný správny orgán (žalovaný) urobil listom označeným ako „Upovedomenie o odložení veci“ zo dňa 15.01.2014 č. OU-LC-OVVS-2014/00519-235, ktoré bolo poškodenému G. J., starostovi obce Fiľakovské Kováče, preukázateľne doručené na adresu Obecného úradu Fiľakovské Kováče dňa 22.01.2014. Je teda potrebné rozlišovať medzi „odložením veci“ v zmysle § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch (vo forme záznamu nachádzajúceho sa v správnom spise č.p. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 zo dňa 15.01.2014 označeného ako „Odloženie priestupkovej veci“ a medzi „upovedomením o odložení veci“, ktorým vo forme listu č. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 zo dňa 15.01.2014 žalovaný správny orgán upovedomil poškodeného o odložení veci v zmysle § 66 ods. 3 veta druhá Zákona o priestupkoch. Z obsahu žaloby súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a následného zrušenia Opatrenia - upovedomenia o odložení veci sp. zn. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 zo dňa 15.01.2014. Je potrebné zdôrazniť, že predmetným upovedomením o odložení veci z 15.01.2014 nebolo odložené oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Predmetným upovedomením o odložení veci správny orgán (žalovaný) len upovedomil poškodeného o odložení veci, t.j. upovedomil ho o tom, že v priestupkovej veci sp. zn. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 vedenej pre podozrenie z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa§ 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch proti A. B. podľa § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch bol priestupkový spis odložený, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku, alebo postúpenie veci podľa ust. § 71 Zákona o priestupkoch. Z ust. § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch vyplýva, že správny orgán vec odloží, keď došlé oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí len poškodený. Rozhodnutiami správnych orgánov sa predovšetkým rozumejú rozhodnutia vydané v správnom konaní, rozhodnutia vydané podľa osobitných procesných predpisov a niektoré rozhodnutia orgánov záujmovej samosprávy vydanej v disciplinárnom konaní. Musí ísť o kvalifikované rozhodnutie správneho orgánu, čo znamená, že toto rozhodnutie musí obsahovať aj všetky formálne náležitosti vyžadované zákonom. Je nesporné, že v preskúmavanom prípade, a to aj vzhľadom na ust. § 66 ods. 3 Zákona o priestupkoch, správny orgán rozhodnutie o odložení veci nevydáva, odloženie veci sa vykonalo v tomto prípade v podstate vykonaním záznamu v správnom spise, pričom o odložení veci žalovaný správny orgán postupom podľa § 66 ods. 3 veta druhá Zákona o priestupkoch upovedomil poškodeného. Podľa nálezov Ústavného súdu SR i rozhodnutí Najvyššieho súdu SR môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, tieto sa však musia dotýkať práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutie správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia, alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických alebo fyzických osôb. V preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná. Upovedomenie o odložení veci č. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 zo dňa 15.01.2014, ktorým žalovaný správny orgán poškodenému oznámil, že priestupkovú vec č. OU- LC-OVVS-2014/00519-235, kde zo spáchania priestupku bol obvinený A. B., ktorý sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch tak, že dňa 13.12.2013 v čase o 9.00 hod. v meste Fiľakovo v budove Mestského úradu mal poškodenému počas prejednávania priestupku podľa Stavebného poriadku nadávať, mal sa na poškodeného zahnať rukou, ale poškodeného neudrel, bolo s poukazom na § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch odložené, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71 Zákona o priestupkoch, nie je rozhodnutím, ktorým by boli práva a právom chránené záujmy žalobcu dotknuté. Nemôže byť preto predmetom preskúmania súdom. Keďže prokurátor je aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v lehote podľa § 250b ods. 5 O.s.p. len v prípade, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone, pričom za rozhodnutia správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté, za stavu, keď v zmysle vyššie uvedeného nemôže ísť o preskúmanie zákonnosti „upovedomenia o odložení veci“, ktoré v zmysle vyššie uvedenej argumentácie nie je možné považovať za „rozhodnutie správneho orgánu“, a to aj vzhľadom na ust. § 66 ods. 3 Zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva, žalobca (prokurátor) nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Uvedená skutočnosť má za následok zamietnutie predmetnej žaloby. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 01.01.2012 sa pôsobnosť súdov rozšírila aj o preskúmavanie „postupov orgánov verejnej správy“ a súdy na základe žalôb oprávnených subjektov nepreskúmavajú len rozhodnutie orgánov verejnej správy, ale aj ich postup (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Pojem „postup“ zákon na účely správneho súdnictva nedefinuje. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu za postup správneho orgánu preskúmateľný v správnom súdnictve sa však predovšetkým v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu považuje jeho činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Pod činnosťou sa rozumie spravidla aktívny postup podľa procesných i hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony (aj čiastkové rozhodnutia) v priebehu konania. Postup správneho orgánu je zákonný vtedy, ak nevybočuje z medzí týchto noriem, najmä ich hypotéz a dispozícií. Samotný postup správneho orgánu (v tomto prípade odloženie veci postupom podľa § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch) bez toho, aby vyústil do vydania rozhodnutia, by zásadne mohol byť predmetom preskúmania súdom len vtedy, ak by išlo o nečinnosť správneho orgánu (§ 244 ods. 3 veta druhá, § 244 ods. 1 a § 250t O.s.p.). Inak ho možno preskúmať iba spolu s rozhodnutím, ktoré má byť preskúmané súdom (v prípade ak by takéto rozhodnutie bolo vydané). O takýto prípad sa v preskúmavanej veci sa nejedná, keďže rozhodnutie o odložení veci sa v takomto prípade nevydáva (§ 66 ods. 3 Zákona o priestupkoch). Keďže opatrenie - upovedomenie žalovaného správneho orgánu o odložení veci nie je podľa názoru súdu preskúmateľné súdom, keďže ho nie je možné považovať za rozhodnutie, nie je preskúmateľný ani postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal (odloženie veci vykonané záznamom o odložení veci v administratívnom spise pod sp. zn. č.p. OU-LC-OVVS-2014/00519-235 zo dňa 15.01.2014). Pre úplnosť súd uvádza, že podľa Odporúčania č. Rec (2004) 20 Výboru Ministrov Rady Európy členským štátom o súdnom preskúmavaní administratívnych aktov (prijaté Výborom Ministrov Rady Európy dňa 15.12.2004 na 909 schôdzi delegátov ministrov) musí existovať úzka súvislosť medzi napadnutým aktom a dotknutým právom alebo záujmom. Ak príčinná súvislosť medzi napadnutým aktom a dotknutým právom je príliš slabá a vzdialená, odporúčanie sa nepoužije (rozsudok Balmer - Schafroth z r. 1997). Takéto akty musia nepriaznivo postihnúť navrhovateľa a mať vplyv na zmenu jeho právneho postavenia. Pre úplnosť súd napokon uvádza, že žalobca v žalobe navyše ani nekonkretizoval dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia - upovedomenia z 15.01.2014. Odkaz na obsah podaného protestu bez ďalšej konkretizácie dôvodov nezákonnosti nepostačuje. Žalobca v žalobe s poukazom na obsah protestu prokurátora uvádza, že „z uvedeného opatrenia správneho orgánu, ako aj z cit. ustanovení zák. č. 327/1990 Zb. o priestupkoch nie je zrejmé, čo viedlo správny orgán ku konštatovaniu, že § 49 ods. 1 Zákona o priestupkoch nechráni orgány samosprávy pri výkone pracovných činností vzhľadom k tomu, že takéto obmedzenie sa v Zákone o priestupkoch nenachádza a súčasne konštatoval, že nebol spáchaný priestupok“, takáto námietka nekorešponduje s textom napadnutého opatrenia - upovedomenia o odložení veci z 15.01.2014, pretože žalobcom v žalobe uvedené formulácie a konštatovania sa v predmetnom upovedomení o odložení veci z 15.01.2014 nenachádzajú, tieto sa nachádzajú v odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP1-2014/023600-002/6GM zo dňa 23.06.2014, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora a ktorý upovedomenie o odložení veci z 15.01.2014 napadnuté protestom prokurátora ponechal v platnosti (resp. ho nezrušil). Toto rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora však nie je predmetom preskúmania súdom v tomto konaní. Pokiaľ žalobca v žalobe s poukazom na citáciu ust. § 2 ods. 1, § 49 ods. 1 a § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch konštatoval, že opatrením - upovedomením o odložení veci došlo k porušeniu Zákona o priestupkoch a to chybnou aplikáciou § 49 ods. 1 písm. d/ a § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch, bez toho, aby konkretizoval, v čom spočíva ním tvrdená nezákonnosť, resp. chybná aplikácia cit. ustanovení Zákona o priestupkoch, takýto žalobný dôvod (v prípade, ak by bol žalobca aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby a predmetom preskúmania by bolo rozhodnutie alebo opatrenie správneho orgánu, ktoré podlieha súdnemu prieskumu postupom podľa piatej časti O.s.p.), takto formulovaný žalobný dôvod by nebol dostatočne konkrétny a určitý na to, aby na základe žalobcom uvedených skutočností bolo možné prípadne preskúmavané rozhodnutie preskúmať. Súd nie je oprávnený žalobné dôvody za žalobcu konkretizovať, vyhľadávať alebo ich inak dopĺňať. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).