KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica3. 3. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/163/2014 z 3. 3. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 3. marca 2015, sp. zn. 23S/163/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014201062.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/163/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201062
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201062.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: INVESTANO, s. r. o., Podháj
57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 361 769, zastúpený konateľom spoločnosti I.. I. Q., zastúpený JUDr.
Ing. Lindou Kovandovou, advokátkou, so sídlom Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 307
121, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1100301/1/278181/2014/5002 zo dňa 16.06.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu Daňového úradu v Banskej Bystrici č.
9601401/5/940519/2014/Maľ zo dňa 12.03.2014 bol žalobcovi za obdobie marec 2010 podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 47,50 Eur.
Rozhodnutie I. st. správneho orgánu bolo v podstate odôvodnené tým, že správca dane vykonal u
daňového subjektu kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2010 na základe podnetu orgánov
činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“). O vykonanej kontrole vyhotovil správca dane protokol
č. 9601401/5/5396660/2013/Mad zo dňa 04.12.2013. Na základe kontrolných zistení správca dane
neuznal odpočítanie DPH z faktúry int. č. D-1/III/10 (č. 300310/INV) zo dňa 30.03.2010 od dodávateľa
TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 009 849, DIČ:
2020423867, IČ DPH: SK2020423867 (ďalej len „TALCO SLOVAKIA, s. r. o.“ alebo „dodávateľ“): základ
dane 200,00 Eur, 19% DPH 47,50 Eur, celkom 247,50 Eur. Dodávateľ fakturoval odberateľovi daňovému
subjektu „Poradenské služby pri odovzdávaní agendy združenia podnikateľov TANO GRUPPO, Banská
Bystrica - agenda patentov č. XXXXXX reg. na ÚPV SR a č. XXXXXX reg. na ÚPV ČR.“ Z dôvodov
rozhodnutia I. st. správneho orgánu ďalej vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadny
dôkaz, ktorý by preukazoval dodanie poradenských služieb spoločnosťou TALCO SLOVAKIA, s. r. o.
a že daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce použitie služby na dodávky tovarov a
služieb. Vo vyjadrení k predloženiu dôkazov kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že výstupom týchto
poskytnutých poradenských služieb bola spolupráca so spoločnosťou KEYWEST, s. r. o. z Českej
republiky a získanie vietnamského veľkopodnikateľa pre realizáciu projektu úpravy mastenca, ktorá však
bola zmarená informáciami o daňových problémoch a zápisoch na ÚPV SR a ČR. Správca dane vyzval
daňový subjekt, aby špecifikoval poradenské služby pri odovzdaní agendy združenia podnikateľov TANO
GRUPPO od dodávateľa TALCO SLOVAKIA, s. r. o., kto a akým spôsobom poradenské služby vykonával
a čo bolo ich výstupom, aby predložil doklady preukazujúce spôsob úhrady predmetnej faktúry a
zmluvy vzťahujúcej sa k predmetnej faktúre. K úhrade predmetnej faktúry, ani k ostatným skutočnostiam
súvisiacim s predmetom fakturácie, daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy. Dňa 06.08.2013 bolo
správcovi dane doručené podanie z 05.08.2013, ktorým daňový subjekt doplnil odpoveď z 30.07.2013,



daňový subjekt uviedol: „Poradenské služby spočívali najmä v zmapovaní skutkového stavu spolupráce
s českým občanom I.. B. a odovzdaní informácií o možnostiach ďalšej spolupráce daňového subjektu,
resp. účastníkov združenia podnikateľov TANO GRUPPO pri získavaní potencionálneho investora na
vybudovanie prevádzky na úpravu mastenca, resp. na nájdenie záujemcu o predaj patentových práv,
a to v zmysle dohodnutých obchodných podmienok zo dňa 12.03.2009, kde bolo potrebné konať veľmi
opatrne, aby nedošlo k poškodeniu nárokov a práv účastníkov združenia TANO GRUPPO BB. Išlo o
„citlivé“ informácie, a to najmä v oblasti celkovej ochrany práv účastníkov združenia TANO GRUPPO
BB. Služby poskytol I.. B. ako sekretár a ekonóm združenia podnikateľov TANO GRUPPO BB novému
správcovi hodnôt združenia podnikateľov spoločnosti INVESTANO, s. r. o., BB, ktorá si určila za nového
predsedu združenia L.. T. G..“ V prílohe č. 39 (bod F str. 13, 14) podania zo dňa 05.08.2013 uvádzanej
na str. 4 bod 5, daňový subjekt okrem iného uviedol: „...prostredníctvom českej spoločnosti KEYWEST,
s. r. o. a zahraničného subjektu bola rozvinutá spolupráca s vietnamským veľkopodnikateľom p. R. A.
- viď článok v „Třebíčskom denníku“ v prílohe č. 38. Táto spolupráca sa však skončila
po tzv. objasňovaní daňových nedoplatkov z internetu a nečinnosti ÚPV SR vo veci registrácie zápisov
spoluvlastníkov a spoluužívateľov a tento podnikateľ odstúpil od projektu. V súčasnosti, vzhľadom na
situáciu v patentových konaniach o PP EPO a patentov SWISS a USA, ktoré už boli udelené DS a na to,
že účastníci združenia podnikateľov TANO GRUPPO BB rokujú s dvoma vážnymi záujemcami o výrobu
upraveného mastenca, resp. o kúpu práv, ktorými tento záujem odôvodňujú v jednom prípade záujmom
využitia mastenca vo farmaceutickej výrobe, v ktorej fungujú a v druhom prípade ide o záujemcu,
ktorý sa pohybuje aj vo sfére ťažby a úpravy suroviny. Tieto možnosti zverejníme až po písomne
uzavretom vzťahu...“ Správca dane v snahe zistiť skutkový stav čo najúplnejšie chcel preveriť dodanie
poradenských služieb priamo v sídle spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s. r. o. Miestne zisťovanie vykonal
na adrese sídla spoločnosti Majerská cesta 49, Banská Bystrica, kde však spoločnosť nenašiel. Na
uvedenom mieste sa nachádza rodinný dom, obyvateľka ktorého správcovi dane oznámila, že jeho
vlastníkom je T. V., ktorý ho cez realitnú kanceláriu kúpil od pána N. a že nevie o žiadnej spoločnosti,
ktorá by v ňom mala sídliť.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu Daňového úradu v Banskej Bystrici podal dňa 09.04.2014
žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý
rozhodnutím č.: 1100301/1/278181/2014/5002 zo dňa 16.06.2014 rozhodnutie I. st. správneho orgánu
- Daňového úradu Banská Bystrica o vyrubení rozdielu dane č. 9601401/5/940519/2014/Maľ zo dňa
12.03.2014, ktorým bol žalobcovi za obdobie marec 2010 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane na DPH v sume 47,50 Eur daňovému subjektu
INVESTANO, s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate
odôvodnené tým, že neboli splnené podmienky vymedzené Zákonom o DPH, preto daňovému subjektu
nevzniklo právo na odpočítanie dane v sume 47,50 Eur za fakturované služby „Poradenské služby pri
odovzdávaní agendy združenia podnikateľov TANO GRUPPO, Banská Bystrica - agenda patentov č.
XXXXXX reg. na ÚPV SR a č. XXXXXX reg. na ÚPV ČR“, faktúra č. 300310/INV zo dňa 30.03.2010.
Odvolací orgán konštatoval, že z dikcie článku, ktorý bol uverejnený v regionálnych novinách „Třebíčsky
denník“ nevyplýva, že by bola rozvinutá spolupráca s vietnamským veľkopodnikateľom, a to hneď z
prvej vety článku: „Schůzka byla opravdu první a informativní, v žádnem případě nebyla závazná.“
Ďalej je potrebné z článku citovať slovné spojenia, z ktorých v žiadnom prípade nemožno dedukovať
rozvinutie spolupráce medzi podnikateľskými subjektmi: „...je to stále v stadiu úvah;... hala by mohla
stát buď u výpadovky na Jemnici nebo na pozemcích směřem...; on sám je veľmi opatrný, rád by
uvěřil takové možnosti...; Slovák s Vietnamcem zamýšlejí rozjet výrobu, odbyt se prý rýsuje...; Pokud
vůbec k realizaci projektu dojde, zapojil by s do nej i Czech Invest a agentura pro podporu podnikaní,
která shání do Česka investory.“ Z dikcie uvedeného článku vyplýva, že výstupom deklarovaných
poradenských služieb nebolo získanie vietnamského veľkopodnikateľa pre realizáciu projektu úpravy
mastenca, tak ako to tvrdí daňový subjekt v podaní zo dňa 05.08.2013 na str. 4 bod 6., ale že išlo
len o informatívnu záležitosť. V článku zo dňa 05.01.2012 je uvedené, že „Vietnamec R. O. A. přijede
osobně jednat v průběhu ledna.“ Nie je však známe, či sa vietnamský podnikateľ v priebehu januára
2012 a neskôr osobne zúčastnil obchodného rokovania. V nadväznosti na dikciu článku a dátum jeho
uverejnenia je potrebné poukázať aj na časový nesúlad: faktúra je zo dňa 30.03.2010, čo znamená,
že za zdaňovacie obdobie marec 2010 daňový subjekt predkladá dôkaz Třebíčsky denník.cz zo dňa
05.01.2012 a odvoláva sa na aktivity spoločnosti KEYWEST, s. r. o., zapísanej do Obchodného registra
ČR zapísaná dňa 21.09.2011, ktorá bola sprostredkovateľom deklarovanej spolupráce s vietnamským
veľkopodnikateľom. Žalovaný považoval za významné uviesť všeobecný záver uvedený v rozsudkoch
ESD sp. zn. C-98/98, C-4/94 a C-408/98: že na to, aby zdaniteľnej osobe vzniklo právo na odpočítanie



dane na vstupe, je potrebná existencia priamej a bezprostrednej väzby medzi prijatým a poskytnutým
plnením; odpočítanie dane je podmienené nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi
príslušnými prijatými plneniami a uskutočnenými plneniami; pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je
podstatné, že prijaté tovary a služby musia mať priamy a bezprostredný vzťah k uskutočneným plneniam.
Existencia priameho a bezprostredného vzťahu medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym
plnením na výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočítanie dane, je
nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočítanie dane na vstupe, ako
aj z dôvodu stanovenia rozsahu tohto oprávnenia. V prípade predmetu predmetnej faktúry podmienka
priameho a bezprostredného spojenia vstupných a výstupných plnení splnená nebola. Žalovaný sa
stotožňuje so závermi správcu dane, že nebolo preukázané dodanie fakturovanej služby deklarovaným
dodávateľom TALCO SLOVAKIA, s. r. o., t. j. pri fakturovanej službe nevznikla tomuto dodávateľovi
daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný sa stotožňuje
so správcom dane aj v tom, že daňový subjekt nepreukázal použitie (využitie) fakturovaných služieb
v zmysle dikcie ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ. Faktúra č. 300310/INV zo dňa 30.03.2010 v sume 247,50 Eur (z toho DPH v sume 47,50
Eur) nie je uhradená. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v zmysle § 46 ods. 3 Daňového poriadku,
podľa ktorého správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa ods. 1, ak to
ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom
konaní, alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené
alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše
zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia
daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej
kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Daňová kontrola
za zdaňovacie obdobie marec 2010 bola začatá dňa 05.06.2013 (ukončená dňa 10.12.2013, dňom
doručenia protokolu, § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku) na základe žiadosti Prezídia policajného
zboru, expozitúra Stred, Banská Bystrica, č. PPZ-BOK-S-302-001/2013 zo dňa 03.06.2013, t.
j. v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Daňového poriadku, o čom správca dane spísal zápisnicu o
začatí daňovej kontroly č. 9601401/5/2503050/2013/Mad zo dňa 05.06.2013 nie so splnomocneným
zástupcom, ale s konateľom I.. I. Q.. Splnomocnený zástupca daňového subjektu L.. N. U. sa na adrese
uvádzaného trvalého pobytu nezdržiaval a ako advokát nesídlil na udávanej adrese Horná 10, Banská
Bystrica (k 31.01.2011 mu bol ukončený nájom). Žalovaný ďalej poukazoval na § 72 ods.
4 písm. c) a d) Daňového poriadku, podľa ktorého odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa
§ 13 aj dôvody podania odvolania; dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní
nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy.
Písomné vyjadrenie daňového subjektu zo dňa 09.01.2014 k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej
kontroly č. 9601401/5/5396660/2013/Mad zo dňa 04.12.2013 nemožno stotožniť s dôvodmi podania
odvolania a dôkazmi preukazujúcimi odôvodnenosť odvolania, ako povinnými náležitosťami odvolania
ustanovenými v § 72 ods. 4 Daňového poriadku. Daňový poriadok neukladá odvolaciemu orgánu
(ani správcovi dane) povinnosť dedukovať a následne formulovať za daňový subjekt dôvody (námietky)
podania odvolania proti rozhodnutiu, ani sumarizovať argumenty z písomnosti, ktorá je súčasťou spisu.
Takéto suplovanie daňového subjektu by nebolo v súlade s Daňovým poriadkom. Navyše, rozsiahly
text, na ktorý sa daňový subjekt odvoláva, by si vyžadoval elimináciu tých statí, ktoré nemajú charakter
dôvodov odvolania, aby dôvody odvolania boli jednoznačné a smerovali nie proti jednotlivým stranám
protokolu z daňovej kontroly, ale proti odôvodneniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku by odvolací
orgán mohol formulovať také námietky, s ktorými by daňový subjekt nesúhlasil, resp. ktoré by on, na
rozdiel od odvolacieho orgánu, nepovažoval za významné. V písomnom podaní v rozsahu 54 strán
(daňový subjekt ho považuje za argumenty) sa daňový subjekt vyjadruje k protokolu z daňovej kontroly č.
9601401/5/5396660/2013/Mad zo dňa 04.12.2013. Rozhodnutie I. st. správneho orgánu bolo správcom
dane vydané dňa 12.03.2014, a preto ho nemôže napádať vyjadrenie k protokolu zo dňa 31.01.2014.
Procesný postup súvisiaci s vyhodnotením a prerokovaním protokolu z daňovej kontroly (§ 46 ods. 8 a
§ 68 ods. 3 Daňového poriadku) daňový subjekt sčasti stotožňuje s odvolacím konaním (§ 72 Daňového
poriadku). Takýto postup daňového subjektu nie je v súlade s ustanovením § 72 Daňového poriadku.
Daňový subjekt nekonkretizoval, v čom spočívalo porušenie jeho práva týkajúceho sa prerokovania
pripomienok a nezosumarizoval ním navrhované dôkazy. Dňa 31.01.2014 vykonal správca dane ústne
pojednávanie. Daňový subjekt, okrem požiadavky na poskytnutie 8-dňovej lehoty, na predmetnom
ústnom pojednávaní nevzniesol žiadne námietky ani návrhy ku skutočnostiam, ktoré správca dane
uviedol na stránkach 1 - 6 zápisnice; neviedol so správcom dane dialóg viažuci sa na jeho vyjadrenie zo
07.01.2014 a 09.01.2014. Odvolací orgán konštatoval, že nie ústne pojednávanie dňa 31.01.2014 bolo



formálne, ale účasť daňového subjektu na tomto ústnom pojednávaní bola formálna, a to najmä jeho
pasivitou. Z procesno-právneho hľadiska nemožno správcovi dane vytýkať nezákonný postup na ústnom
pojednávaní. Správca dane neporušil zásadu zákonnosti uvedenú v § 3 ods. 1 Daňového poriadku.
Daňový subjekt neuviedol v odvolaní presne, ako a čím správca dane nerešpektoval jeho práva uvedené
v § 45 ods. 1 písm. c) až f) Daňového poriadku. Žalovaný nezistil porušenie § 45 ods. 1 písm. c)
Daňového poriadku zo strany I. st. správneho orgánu. Žalovaný nezistil ani porušenie práva uvedeného
podľa § 45 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku. V súvislosti s daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie
obdobie február - marec 2010 vykonávanou u daňového subjektu mal správca dane zámer vykonať
miestne zisťovanie v sídle spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s. r. o., za účelom preverenia dodávateľsko-
odberateľských vzťahov tejto spoločnosti (predaj spoluprihlasovateľských práv), avšak na adrese sídla
(Majerská cesta 49, Banská Bystrica) spoločnosť nenašiel. Na uvedenej adrese sa nachádza rodinný
dom, obyvateľka ktorého správcovi dane oznámila, že jeho vlastníkom je T. V., ktorý ho cez realitnú
kanceláriu kúpil od pána N. a nevie o žiadnej spoločnosti, ktorá by mala v dome sídlo. Druhostupňový
správny orgán - žalovaný nezistil ani porušenie ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.
Nebolo zistené ani porušenie ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.

Proti rozhodnutiu II. st. správneho orgánu - žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval
rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/278181/2014/5002 zo dňa 16.06.2014, ako aj rozhodnutie I. st.
správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601401/5/940519/2014/
Maľ zo dňa 12.03.2014 zrušiť a vec podľa § 250j ods. 2 O.s.p. vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola
v podstate odôvodnená tým, že pokiaľ ide o úhrady faktúry, argument daňových orgánov nemôže
obstáť, pretože úhrada faktúr nie je zákonnou podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane a
nie je v kompetenciách správcu dane ani žalovaného vytvárať v jednotlivých prípadoch podmienky,
ktoré zákon neukladá. Rokovanie s vietnamským veľkopodnikateľom sa uskutočnilo, žalobca na to
poukázal už v daňovom konaní. Ak má správca dane alebo žalovaný pochybnosti o tom, či sa uskutočnili
rokovania s týmto podnikateľom za účelom dosiahnutia spolupráce, mali vypočuť svedkov, ktorých
vypočutie navrhoval žalobca. Daňové orgány však svedkov nevypočuli a teraz argumentujú, že nedošlo
k preukázaniu, že podnikateľ sa zúčastnil stretnutia. Konateľ spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s. r. o.
pán C. Q., ktorý bol predsedom združenia podnikateľov, splnomocnil I.. B., aby konal za spoločnosť
TALCO SLOVAKIA, s. r. o. ako splnomocnenec združenia, preto to mohla byť práve spoločnosť TALCO
SLOVAKIA, s. r. o., ktorá bola dodávateľom služieb, a preto tieto služby aj fakturovala. Splnomocnenec
dodávateľa I.. B. poskytoval služby L.. T. G., zástupkyne nového správcu hodnôt združenia - spoločnosti
INVESTANO, s. r. o. - odberateľovi. Dodávateľ TALCO SLOVAKIA, s. r. o. mohol poskytovať tieto
služby a aj ich poskytoval spoločnosti INVESTANO, s. r. o. Odberateľ použil služby na úkony v
prípravnej fáze svojej plánovanej ekonomickej činnosti (spolupráca so spoločnosťou KEYWEST, s.
r. o. a vietnamským veľkopodnikateľom). Odberateľ teda mohol odpočítať daň, lebo iný platiteľ v
tuzemsku TALCO SLOVAKIA, s. r. o. voči nemu uplatnil daň zo služieb, ktoré mu boli dodané a tiež
mal faktúru vyhotovenú od platiteľa podľa § 71 Zákona o DPH. Prípravné činnosti, ako aj spolupráca s
KEYWEST, s. r. o. pri hľadaní investora, musia byť považované za ekonomické činnosti. Poradenské
služby od dodávateľa TALCO SLOVAKIA, s. r. o. v zmysle a podľa dodávateľskej faktúry sú úkonom v
prípravnej fáze budúcej ekonomickej činnosti daňového subjektu a tento musí mať právo na odpočítanie
DPH aj za situácie, kedy priama a bezprostredná súvislosť medzi plnením na vstupe a plnením na
výstupe absentovala, nakoľko fakturované a prijaté poradenské služby tvoria súčasť celkových nákladov
daňového subjektu a sú podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov a služieb, ktoré poskytuje. V danej
veci odpočítanie dane bolo z faktúry, t. j. z plnenia na vstupe bez konkrétneho fakturovaného plnenia na
výstupe, preto v tomto smere nemožno hovoriť o priamom a bezprostrednom vzťahu medzi konkrétnym
plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe, lebo plnenie na výstupe zatiaľ nenastalo. Pokiaľ
daňový subjekt uviedol, že výstupom týchto poskytnutých služieb bola spolupráca s KEYWEST, s.
r. o. a získavanie vietnamského veľkopodnikateľa pre realizáciu projektu úpravy mastenca, tak tým
daňový subjekt len deklaroval, že prijaté služby (plnenie) bolo a je úkonom v rámci prípravnej fázy jeho
ekonomickej činnosti, teda len poukazoval na priebeh tejto prípravnej fázy, čo preukazuje aj článok v
Třebíčskom denníku. Z uvedeného vyplýva, že podmienka priameho a bezprostredného vzťahu medzi
vstupným a výstupným plnením bola splnená. Ak teda právo na odpočet raz vzniklo, zostáva zachované,
aj keď plánovaná ekonomická činnosť zatiaľ neviedla k zdaniteľným plneniam. Daňový subjekt namietal,
že podľa § 79 Zákona o DPH správca dane mal vrátiť nadmerný odpočet DPH alebo začať daňovú
kontrolu do 30 dní od podania daňového priznania k DPH za nasledujúce zdaňovacie obdobie (t. j.
do 25.06.2010). Správca dane začal daňovú kontrolu až na podnet OČTK, ale žalovaný sa vôbec
nezaoberal tým, prečo ju nezačal z vlastného podnetu v lehote ustanovenej v § 79 Zákona o DPH, keď



spochybňuje oprávnenosť odpočítania dane. Je nezákonné, ak sa žalovaný nezaoberal ani správnosťou
a včasnosťou odvodu dane zo zdaniteľných plnení v zmysle Zákona o DPH, čo bolo aj jedným z
bodov zamerania daňovej kontroly vykonanej na podnet OČTK. Po vydaní protokolu z daňovej kontroly
sa daňový subjekt k protokolu veľmi podrobne vyjadril, no žiadnou z jeho námietok sa správca dane
nezaoberal. Keďže aj protokol z daňovej kontroly bol veľmi rozsiahly, rovnako rozsiahle bolo aj vyjadrenie
sa k pripomienkam uvedených v protokole. Aby daňový subjekt nekopíroval 54 strán textu, priložil toto
podanie k svojmu odvolaniu a zreteľne uviedol v odvolaní, že na svojich námietkach uvedených v
priloženom podaní stále trvá, nakoľko sa s nimi správca dane nevysporiadal. Preto argument žalovaného
je neopodstatnený a nedošlo k žiadnemu porušeniu § 72 Daňového poriadku. Splnomocnený zástupca
daňového subjektu L.. U. sa dostavil na daňový úrad a v rámci ústneho pojednávania mu bola predložená
7-stranová zápisnica. Správca dane súhlasil s 8-dňovou lehotou a v tejto lehote splnomocnený zástupca
doručil správcovi dane námietky. Správca dane nevykonal dôkazy navrhované daňovým subjektom,
napr. výsluch I.. B., čím znemožnil aj právo daňového subjektu klásť svedkom otázky, prípadne iné práva
daňového subjektu. Žalovaný riadne nezistil skutkový stav, nezistil ho v rozsahu potrebnom pre správne
a spravodlivé rozhodnutie, nesprávne posúdil najmä poskytnutie poradenských služieb, čo sa týka ich
dodávateľa a nesprávne si vysvetľuje aj pojem priameho bezprostredného vzťahu medzi plneniami na
vstupe a výstupe.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci
ďalej uviedol, že žalovaný sa stotožnil so správcom dane, ktorý na základe vyhodnotenia všetkých
dôkazov neuznal odpočítanie DPH z faktúry zo dňa 30.03.2010 od dodávateľa TALCO SLOVAKIA, s.
r. o., Majerská cestas 49, Banská Bystrica. Splnenie formálnych podmienok platiteľom dane nelimituje
správcu dane pri získavaní dôkazov, ktorými overuje obsahovú stránku veci. V kontexte všetkých
kontrolou zistených skutočností a dôkazov žalovaný vyhodnotil ako významnú aj skutočnosť, že faktúra
deklarujúca dodanie služieb nebola odberateľom uhradená. Novinový článok nepreukazuje spoluprácu
s podnikateľom R. O. A.. Podnikateľ odstúpil od projektu. Žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že
predmetom faktúry zo dňa 30.03.2010 boli „Poradenské služby pri odovzdávaní agendy združenia
podnikateľov TANO GRUPPO, Banská Bystrica - agenda patentov.“ V podaní zo dňa 05.08.2013 daňový
subjekt alternatívne uviedol, že poradenské služby spočívali najmä v zmapovaní skutkového stavu
spolupráce s českým občanom I.. B. a odovzdaní informácií o možnostiach ďalšej
spolupráce daňového subjektu, resp. účastníkov združenia podnikateľov TANO GRUPPO pri získavaní
potencionálneho investora na vybudovanie prevádzky na úpravu mastenca. Žalobca deklaroval v roku
2013 iné služby ako v roku 2010. Kým v roku 2010 išlo podľa faktúry o poradenské služby pri odovzdávaní
agendy, v roku 2013 žalobca uviedol charakterom iné služby. Vo veci daňovej kontroly, ktorá začala
na podnet OČTK žalovaný uviedol, že táto bola začatá v súlade s Daňovým poriadkom a skutočnosť,
že daňovú kontrolu nezačal správca dane z vlastného podnetu, nezakladá nečinnosť správcu dane
alebo porušenie zákonnosti v zmysle Daňového poriadku. Správca dane nezačal daňovú kontrolu, ale
doručil žalobcovi výzvu zo dňa 11.05.2010, ktorou ho vyzval, aby daňové priznanie za zdaňovacie
obdobie marec 2010 doplnil o podpis osoby oprávnenej konať vo veci alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal, nakoľko mal pochybnosti, či daňové priznanie podala oprávnená osoba. V auguste 2010
podal daňový subjekt žiadosť o vrátenie daňového preplatku. Daňový úrad Banská Bystrica II vydal
rozhodnutie zo dňa 21.03.2011, ktorým podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov nevyhovel žiadosti daňového subjektu zo dňa 04.08.2010 o vrátenie daňového preplatku na
DPH za zdaňovacie obdobie marec 2010. Konanie v tejto veci bolo ukončené rozsudkom Najvyššieho
súdu SR č. k. 2Sžf/36/2012 zo dňa 18.04.2013, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 23S/89/2011-39 zo dňa 15.02.2012, ktorý rozhodnutie žalovaného vo veci žiadosti o
vrátenie daňového preplatku, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Tieto skutočnosti sú žalobcovi známe. Žalovaný ďalej trval na závere, že v zmysle Daňového
poriadku nebol povinný dedukovať a následne formulovať za daňový subjekt dôvody podania odvolania
proti rozhodnutiu, ani sumarizovať argumenty z písomnosti, ktorá je súčasťou spisu. Takéto suplovanie
daňového subjektu by nebolo v súlade s Daňovým poriadkom. Navyše rozsiahly text, na ktorý sa daňový
subjekt odvoláva, by si vyžadoval elimináciu tých statí, ktoré nemajú charakter dôvodov odvolania.
Závery žalovaného vzťahujúce sa na ústne pojednávanie dňa 31.01.2014 vyvodil žalovaný jednak z
existujúceho skutkového stavu a jednak z námietok k predmetnému ústnemu pojednávaniu uvedené
v odvolaní. Bol to práve žalobca, ktorý označil ústne pojednávanie za formálne, napriek tomu, že z
jeho iniciatívy nedošlo k prerokovaniu pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom a bola
vznesená požiadavka o poskytnutí 8-dňovej lehoty. V žiadnom prípade nie je ani cieľom, ani zámerom
žalovaného urážať žalobcu.



Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že na strane žalovaného a ani I.
st. správneho orgánu neboli zistené také závažné pochybenia, ktoré by mali mať za následok zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

Podstatou veci v danom prípade bolo vyriešiť otázku, či odpočítanie DPH z faktúry int. č. D-1/III/10 (č.
300310/INV) zo dňa 30.03.2010 od dodávateľa TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Majerská cesta
49, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 009 849, DIČ: 2020423867, IČ DPH: SK2020423867
(dodávateľ TALCO SLOVAKIA, s. r. o.), základ dane 200,00 Eur, 19 % DPH 47,50 Eur, celkom 247,50
Eur, ktorú dodávateľ (TALCO SLOVAKIA, s. r. o.) fakturoval odberateľovi - žalobcovi (INVESTANO, s.
r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, IČO: 44 361 769) - „Poradenské služby pri odovzdávaní agendy
združenia podnikateľov TANO GRUPPO, Banská Bystrica - agenda patentov č. XXXXXX reg. na ÚPV
SR a č. XXXXXX reg. na ÚPV ČR“, bolo v súlade so zákonom, alebo nie.

Podľa čl. 6 ods. 1 šiestej Smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 sa pojem „poskytovanie služieb“
vzťahuje na každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru v zmysle čl. 5 tej istej smernice.

Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb dodaný s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho
účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je
povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,
c)ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Predmetom faktúry int. č. D-1/III/10 (č. 300310/INV) zo dňa 30.03.2010 boli „Poradenské služby pri
odovzdávaní agendy združenia podnikateľov TANO GRUPPO, Banská Bystrica - agenda patentov č.
XXXXXX reg. na ÚPV SR a č. XXXXXX reg. na ÚPV ČR.“ V ďalšom podaní žalobcu zo dňa 05.08.2013
žalobca alternatívne uviedol, že poradenské služby spočívali najmä v zmapovaní skutkového stavu
spolupráce s českým občanom I.. B. a odovzdanie informácií o možnostiach ďalšej
spolupráce daňového subjektu, resp. účastníkov združenia podnikateľov TANO GRUPPO pri získavaní
potencionálneho investora na vybudovanie prevádzky na úpravu mastenca.

Dôkazné bremeno o poskytnutí poradenských služieb pri odovzdávaní agendy združenia podnikateľov
TANO GRUPPO, Banská Bystrica, je na žalobcovi. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca
nepreukázal, že skutočne došlo k poskytnutiu predmetných poradenských služieb. Samotná faktúra,
ktorá dokonca nebola uhradená, nemôže byť postačujúca na preukázanie poskytnutia poradenských
služieb. Pochybnosti o skutočnom poskytnutí poradenských služieb spochybňuje aj skutočnosť, že
kým predmetom faktúry zo dňa 30.03.2010 boli „Poradenské služby pri odovzdávaní agendy združenia
podnikateľov TANO GRUPPO, Banská Bystrica - agenda patentov, v podaní zo dňa 05.08.2013
žalobca už alternatívne uvádza, že poradenské služby spočívali najmä v zmapovaní skutkového stavu
spolupráce s českým občanom I.. B. o odovzdaní informácií o možnostiach ďalšej spolupráce daňového
subjektu, resp. účastníkov združenia podnikateľov TANO GRUPPO pri získavaní potencionálneho
investora na vybudovanie prevádzky na úpravu mastenca. Prípravné práce na budúcu ekonomickú
činnosť by mohli byť považované za práce slúžiace aj na odpočítanie DPH za predpokladu, že by sa
ekonomická činnosť (hospodárska činnosť) skutočne aj realizovala a nezastavila by sa už v počiatočnom
štádiu zisťovania podmienok pre možnú spoluprácu.

Pokiaľ žalobca namietal, že podľa § 79 Zákona o DPH mal správca dane vrátiť daňový preplatok alebo
začať daňovú kontrolu do 30 dní od podania daňového priznania k DPH za nasledujúce zdaňovacie
obdobie a že daňový orgán takto nepostupoval, daňovú kontrolu v lehote 30 dní od podania daňového
priznania nenariadil a daňová kontrola začala až na podnet OČTK, k tomu súd uvádza, že o vrátení
daňového preplatku sa rozhodovalo v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 23S/89/2011 a z pripojeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/89/2011-39



zo dňa 15.02.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2012 mal
preukázané, že ohľadom žiadosti žalobcu o vrátení daňového preplatku bolo rozhodované v uvedenom
konaní a žalobca bol v tomto konaní úspešný. Nedodržanie lehoty na vrátenie daňového preplatku nie
je v predmetnej veci takou vadou, ktorá by mala mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 72 ods. 4 písm. c) a d) Daňového poriadku, odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa
§ 13 aj dôvody podania odvolania; dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní
nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy.

Pokiaľ žalobca odkazoval v písomnom odvolaní proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu na vyjadrenie
žalobcu zo dňa 09.01.2014 k zisteniam uvedených v protokole z daňovej kontroly zo dňa 04.12.2013,
súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že odkaz na vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.01.2014 spĺňal aj
náležitosti potrebné k podanému odvolaniu proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu. Je zrejmé, že
písomné vyjadrenie zo dňa 09.01.2014 smerovalo k protokolu o daňovej kontrole zo dňa 04.12.2013,
kým odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu zo dňa 12.03.2014, čo z časového
hľadiska, ale aj z náležitostí, ktoré má obsahovať odvolanie, nemožno brať za právne relevantné.

Pokiaľ ide o ústne pojednávanie zo dňa 31.01.2014, splnomocnenému zástupcovi žalobcu bola daná
možnosť prerokovania pripomienok a dôkazov, zástupca túto možnosť nevyužil.

V dôvodoch tohto rozhodnutia bolo už spomínané, že pokiaľ išlo o prípravné práce so spoločnosťou
KEYWEST, s. r. o. (I.. B.) a spolupráca s vietnamským veľkopodnikateľom, tieto konzultácie neviedli k
nejakej hospodárskej činnosti, preto ani výsluch I.. B. by v konečnom dôsledku nič nezmenilo na tom, že
konzultácie neviedli k žiadnej hospodárskej činnosti a nie je možné ich považovať za také poradenské
služby, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k nejakému hospodárskemu cieľu. Okrem toho žalobca
najskôr tvrdil, že predmetom faktúry zo dňa 30.03.2010 boli „Poradenské služby pri odovzdávaní agendy
združenia podnikateľov TANO GRUPPO“ a až v podaní zo dňa 05.08.2013 uviedol, že poradenské
služby spočívali najmä v mapovaní skutkového stavu spolupráce s českým občanom I.. B..

Krajský súd, vzhľadom na uvedené dôvody, po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel
k záveru, že neboli zistené také vady rozhodnutia a postupu, ktoré by mali mať za následok zrušenie
napadnutého rozhodnutia, preto súd žalobu žalobcu zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie
o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.