Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/164/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201063 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201063.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: INVESTANO, s.r.o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 361 769, zast. konateľom U.. U. I., tento zast. JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, advokátkou so sídlom Ul. J. Kráľa č. 1, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/278138/2014/5002 zo dňa 16.06.2014, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca - daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období - v mesiacoch február, marec a apríl 2010 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 762 030,14 Eur podľa § 55 zákona o dani z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry int. č. D-1/IX/09 zo dňa 30.09.2009 od dodávateľa TALCO SLOVAKIA, s.r.o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica, IČ DPH: SK2020423867 v sume základ dane 9 761 939,85 Eur, 19% DPH 1 854 768,72 Eur, celkom 11 616 708,57 Eur za prevod práva k predmetom duševného vlastníctva na základe Zmluvy o prevode práv č. XXXXXX/INV zo dňa 30.09.2009. K predmetnej dodávateľskej faktúre bola správcovi dane predložená zmluva o prevode práv č. 300909/INV zo dňa 30.09.2009 uzatvorená s prevodcom TALCO SLOVAKIA, s.r.o. V zmysle predmetnej zmluvy spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s.r.o. je spoluprihlasovateľom patentovej prihlášky na vynález pod názvom: „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, ktorá je registrovaná na ÚPV SR pod č.: PP 5017-2007 zo dňa 26.02.2007. Predmetná zmluva sa týkala prevodu spolumajiteľských práv na riešenie patentovej prihlášky registrovanej na ÚPV SR, t.j. spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s.r.o. (ako prevodca) touto zmluvou prevádzaná na nadobúdateľa spoločnosť INVEWSTANO, s.r.o. (žalobca) svoj spoluprihlasovateľský podiel v rozsahu 24,02%, ktorý prevodca nadobudol v predchádzajúcich obdobiach, a ktorý je deklarovaný v „Oznámení správcu majetkových hodnôt o štruktúre spolumajiteľských (spoluprihlasovateľských) a užívacích práv k prihláške vynálezu reg. na ÚPV SR zo dňa 30.09.2009. Prevodca tiež touto zmluvou ďalej prevádza na nadobúdateľa aj práva na riešenie vyplývajúce z patentových prihlášok registrovaných na Švajčiarskom patentovom úrade, na Európskom patentovom úrade v Holandsku a Patentovom úrade USA. Predmetom prevodu sú aj spoluprihlasovateľské podiely k právam na riešenie týkajúcich sa podaných a registrovaných patentových prihlášok, t.j. prevodca prevádza na nadobúdateľa aj svoje spoluprihlasovateľské podiely v rozsahu 24,02% k predmetným právam na riešenie vyplývajúce z uvedených patentových prihlášok. V súvislosti s uplatneným odpočítaním dane z pridanej hodnoty žalobcu vykonal Daňový úrad v Banskej Bystrici u daňového subjektu INVESTANO, s.r.o. (žalobca) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február, marec a apríl 2010 o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 9601401/5/5396660/2013/Mad zo dňa 04.12.2013. Na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubil Daňový úrad v Banskej Bystrici (prvostupňový správny orgán) žalobcovi (daňovému subjektu INVESTANO, s.r.o.) rozdiel dane v sume 1 762 030,14 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad v Banskej Bystrici svoje rozhodnutie v súvislosti s § 55 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty odôvodnil v podstate tým, že z celkovo získaných objektívnych prvkov vyplýva, že hlavným cieľom plnenia bolo získanie daňovej výhody. Správca dane ďalej uviedol, že i napriek formálnemu dodržaniu podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sa v danom prípade jedná o zneužitie práva s cieľom získať daňovú výhodu. Dodávateľskej spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, nakoľko bol spochybnený nákup spoluprihlasovateľských práv spoločnosťou TALCO SLOVAKIA, s.r.o., ako aj jej dodávateľov a kontrolovaný daňový subjekt INVESTANO, s.r.o. tak nemal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej dodávateľskej faktúry. Zároveň bolo správcom dane preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt INVESTANO, s.r.o. spoluprihlasovateľské právo nadobudnuté od spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s.r.o, žiadnym spôsobom nepoužil na dodávku tovaru a služieb. Keďže kontrolovaný daňový subjekt vierohodným spôsobom nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky podľa citovaných ustanovení zákona o DPH, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočet dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bol v súlade s platnými právnymi normami. Správca dane neuznal odpočítanie dane vo výške 1 762 030,14 Eur z dodávateľskej faktúry. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval prvostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100301/1/278138/2014/5002 zo dňa 16.06.2014 rozhodol tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici o vyrubení rozdielu dane č. 9601401/5/940416/2014/Maľ zo dňa 12.03.2014, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 1 762 030,14 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 daňovému subjektu INVESTANO, s.r.o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO 44 361 769, DIČ 2022672652, IČ DPH: SK2022672652, potvrdené. Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu - žalovaného bolo s odkazom na § 55 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH v podstate odôvodnené tým, že neboli splnené podmienky vymedzené zákonom o DPH, preto daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z fakturovanej služby „Prevod práv k predmetom duševného vlastníctva na základe zmluvy o prevode č. 300909/INV, časť I. až III. zo dňa 30.09.2009“, faktúra č. 300909/INV zo dňa 30.09.2009. Žiadosť o zápis prevodu práv poskytovateľa TALCO SLOVAKIA, s.r.o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica na nadobúdateľa INVESTANO, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica, doručená ÚPV SR k patentovej prihláške č. PP 5017-2007 nie je predmetom konania. ÚPV SR neudelil patent na vynález, ktorý je predmetom patentovej prihlášky PP 5017-2007 a nezapísal prevod práv na základe žiadosti o zápis prevodu. Konanie na Európskom patentovom úrade prebieha. Spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s.r.o. pri službe deklarovanej predmetnou faktúrou nevznikla daňová povinnosť, ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH nebolo naplnené. Fakturované služby daňový subjekt nepoužil ani nepoužíval v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Daňový subjekt potvrdil, že patenty sa v praxi nevyužívajú. Podľa poslednej vety § 55 ods. 1 zákona o DPH platiteľ nemôže odpočítať daň, ak majetok nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Dôležitou skutočnosťou je fakt, že faktúra č. 300909/INV zo dňa 30.09.2009 v sume 11 616 708,57 Eur (z toho DPH v sume 1 854 768,72 Eur), nie je uhradená - o spôsobe a možnostiach jej úhrady sa priebežne rokuje. Pokiaľ žalobca odkazuje na prílohu č. 39 podania zo dňa 05.08.2013, v prílohe nepresne uvádza, že prostredníctvom českej spoločnosti KEYWEST, s.r.o. a zahraničného subjektu bola rozvinutá spolupráca s vietnamským veľkopodnikateľom pánom B. J., pričom sa odvoláva na článok uverejnený v regionálnych novinách „Třebíčský denník.cz“. Žalovaný ďalej v dôvodoch konštatoval, že z dikcie predmetného článku nevyplýva, že by bola rozvinutá spolupráca s vietnamským veľkopodnikateľom, a to hneď v prvej vete článku: „Schůzka byla opravud první a informativní, v žádném případě nebyla závazná“. Ďalej je potrebné z článku citovať slovné spojenia, z ktorých v žiadnom prípade nemožno dedukovať rozvinutie spolupráce medzi podnikateľskými subjektmi: „...“ je to sátle v stadiu úvah; .... hala by mohla stát buď u výpadovky na Jemnici, nebo na pozemcích směrem..., on sám je veľmi opatrný, rád by uvěril takové možnosti ...; Slovák s Vietnamcem zamýšlejí rozjet výrobu, odby se prí rýsuje ...; Pokud vůbec k realizaci projektu dojde, zapojil by se do nej i Czech Invest a agentura pro podporu podnikaní, která shání do Česka investory“. Ďalej je v článku zo dňa 05.01.2012 uvedené, že „Vietnamec B. H. J. přijede osobně jednat v průběhu ledna“. Nie je však známe, či sa vietnamský podnikateľ v priebehu januára 2012 a neskôr osobne zúčastnil obchodného rokovania. V nadväznosti na dikciu článku a dátum jeho uverejnenia je potrebné poukázať aj na časový nesúlad: faktúra je zo dňa 30.09.2009, zmluva o prevode práv je zo dňa 30.09.2009 (konanie o patentovej prihláške č. PP 5017-2007 nie je ukončené), za zdaňovacie obdobie február 2010 sa daňový subjekt odvoláva na dôkaz Třebíčský denník.cz zo dňa 05.01.2012 a na spoločnosť KEYWEST, s.r.o., do Obchodného registra Českej republiky zapísanú dňa 21.09.2011, ktorá bola sprostredkovateľom deklarovanej spolupráce s vietnamským veľkopodnikateľom. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol k prevodom a obchodom, ktoré súvisia so spoluprihlasovateľskými právami k predmetným patentom so subdodávateľmi, chronickú os za roky 2001, 2002, 2004, 2006, 2007, 2008 a 2009. Z nej vyplývajúca početnosť prevodov a početnosť následných uplatnených nárokov na odpočítanie dane s prihliadnutím na skutočnosť, že predmet fakturácie nebol použitý na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že faktúra č. 3000909/INV zo dňa 30.09.2009 v sume 11 616 708,57 Eur (z toho DPH v sume 1 854 768,72 Eur) nebola uhradená, odvolací orgán sa stotožňuje so správcom dane v tom, že z celkovo získaných objektívnych prvkov vyplýva, že hlavným cieľom predmetného plnenia bolo získanie daňovej výhody, pričom sa opiera o bod 99/2 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-255/02. „Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenie predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získanie daňovej výhody. Proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu - žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/278138/2014/5002 zo dňa 16.06.2014, ako aj rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601401/5/940416/2014/Maľ zo dňa 12.03.2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tý, že skutočnosť, že Konanie o patentovej prihláške č. PP 5017-2007 bolo zastavené je absolútne irelevantné pre posúdenie nároku na odpočítanie dane. Rovnako ako aj niektoré iné argumenty správcu dane, ani tento nie je zákonnou podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane a nie je v kompetenciách správcu dane vytvárať v jednotlivých prípadoch podmienky, ktoré zákon neukladá. Správne orgány sú oprávnené konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje, nie sú oprávnené vytvárať dodatočné podmienky na uplatnenie odpočítania dane, ktoré zákon výslovne nepožaduje. Takouto je napríklad podmienka vykonania zápisu na ÚPV SR, resp. podmienka udelenia patentu. Je absolútne v rozpore s existujúcim právom a jeho základnými právnymi zásadami, aby daňové orgány požadovali za účelom odpočítania dane od daňového subjektu splnenie podmienok, ktoré zákon nepredpisuje. Okrem toho na ten istý vynález už boli udelené dva patenty, a to pre územie Švajčiarska a Lichtenštajnska a pre územie USA a ešte stále prebieha konanie o udelenie Európskeho patentu. Ak bude udelený aj Európsky patent, tento bude platný aj pre územie Slovenskej republiky, takže slovenský patent je vlastne duplicitný a nepotrebný. Navyše srávca dane ani žalovaný nemajú oprávnenie prikazovať daňovému subjektu, pre ktoré územia si musí nechať udeliť patent na to, aby si mohol odpočítať daň. Takéto rozhodnutie je výlučné na daňovom subjekte a nie na vplyv na oprávnenosť odpočítania dane. Udelenie patentu nie je relevantnou skutočnosťou pre odpočítanie dane a aj práva k prihláške samy o sebe tvoria nehmotný majetok, ktorý môže byť predmetom prevodu. Predmetný vynález existuje a existoval aj v čase prevodu práv dňa 30.09.2009. K zastaveniu konania došlo až neskôr po ukončení obchodnej transakcie. Nie je teda možné, aby skutočnosti, ku ktorým došlo v roku 2010 mohli ovplyvniť fakt, že 30.09.2009 bola služba dodaná. Daňový subjekt si splnil všetky zákonné podmienky, ktoré sú podmienkami pre uplatnenie práva daňového subjektu na odpočítanie dane z predmetnej faktúry za zdaňovacie obdobie február 2010. Správca dane spochybnil vznik daňovej povinnosti u poskytovateľa služby, no tento záver je nesprávny, správca dane nesprávne posúdil otázku vzniku daňovej povinnosti. Nepostupoval v súlade s platnou legislatívou a nevykladal v tomto smere otázku ustanovenia ohľadom vzniku daňovej povinnosti eurokonformným spôsobom. Vznik daňovej povinnosti je upravený v § 19 zákona o DPH a čl. 63 smernice o DPH, (ktorý ma dokonca priamy účinok) a v judikatúre SDEÚ. V zmysle zákona o DPH, podľa § 19 ods. 2 vzniká daňová povinnosť dňom dodania služby. V danom prípade je dňom dodania služby deň podpísania zmluvy o prevode práv, t.j. 30.09.2009. Správca dane neuvádza konkrétne žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že dodávateľom TALCO SLOVAKIA, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, Práve naopak zo skutočností uvádzaných v protokole o daňovej kontrole na strane 21 až 24 vyplýva, že dodávateľ TALCO SLOVAKIA, s.r.o. mal k dispozícii rozsah práv, ktorý previedol predmetnou zmluvou na daňový subjekt (vlastnila na 24,03% predmetných práv a prevádzala 24,02%, čo teda bolo možné). Prevod práv bol realizovaný na základe písomnej zmluvy, t.j. v zmysle patentového zákona k predmetu duševného vlastníctva, ktorý v čase uskutočnenia obchodnej transakcie nepochybne existoval (Patentová prihláška bola registrovaná na ÚPV SR pod č. PP 5017-2007 zo dňa 26.02.2007) a ani nebolo ešte konanie o patentovej prihláške zastavené. Predmetný vynález (technologický postup úpravy mastenca) stále reálne existuje, je chránený na území USA, Švajčiarska a Lichtenštainska a aj na Európskom patentovom úrade PCT prihláškou a teda aj samotné zastavenie konania na ÚPV SR bolo z hľadiska uplatnenie práva na odpočítanie dane v danom prípade bezpredmetné. Žalovaný síce napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ale závery DÚ uvedené na strane 25, 7 až 9 odsek zhora, nepreskúmal ani z hľadiska ich obsahu, resp. spôsobu získania, len ich skonštatoval a väčšinu priestoru v odôvodnení svojho rozhodnutia venoval nepodstatným skutočnostiam, ktoré nie sú zásadné pre merito veci, teda pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu. Zásadným veciam ako vzniku nároku na odpočítanie dane a vzniku daňovej povinnosti dodávateľa sa venuje žalovaný skôr okrajovo. Daňový subjekt (žalobca) nadobudol práva, prijal fakturovanú službu na účely svojej ekonomickej činnosti, t.j. na účely realizácie svojich dodávok, resp. na účely svojho podnikania, z ktorého mu mali plynúť sústavne nielen jednorazové príjmy v rámci realizácie projektu úpravy mastenca, založenej na podnikateľskom zámere vyrábať upravený mastenec vysokej kvality na účely farmaceutického, potravinárskeho a kozmetického priemyslu. Túto budúcu ekonomickú činnosť bude daňový subjekt realizovať ako platiteľ, všetky jeho výstupy podliehajú DPH, nevykonáva činnosti oslobodené od dane, za ekonomickú činnosť je nevyhnutné posudzovať aj prípravné práce pred samotným začatím uskutočňovania zdaniteľných obchodov. Správca dane sa vôbec nezaoberal akciami “ZITOS Trnava“, „KEYWEST, s.r.o.“, ani nevypočul navrhovaných svedkov a pritom v rámci týchto akcií prebehla verejná obchodná súťaž na generálneho dodávateľa technologickej (aj stavebnej) časti na vybudovanie prevádzky na úpravu mastenca, nadviazal sa kontakt so solventným vietnamským veľkopodnikateľom, daňový subjekt vyrobil vzorky za účelom získavania investorov, resp. potrebných finančných prostriedkov a vykonal mnoho ďalších úkonov, ktoré jednotlivo aj vo svojom súhrne dokazujú aktívnu ekonomickú činnosť, aj keď zatiaľ stále len v prípravnej fáze. To, že sa doposiaľ vo veľkom nezahájila priemyselná výroba, bolo zapríčinené okolnosťami mimo vôle daňového subjektu, a preto ich nemožno vykladať v neprospech daňového subjektu, ktorý sa preukázateľne snaží doviesť projekt úpravy mastenca do praxe. Opätovne v tomto smere poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ ide o spoluprácu s vietnamským veľkopodnikateľom, táto sa naozaj reálne uskutočnila, čo daňový subjekt preukazoval už v daňovom konaní. Ak mal správca dane alebo žalovaný napriek tomu pochybnosti o tom, či sa uskutočňujú rokovania s týmto podnikateľom za účelom dosiahnutia spolupráce, mali vypočuť svedkov, ktorých vypočutie navrhoval daňový subjekt. Daňové orgány však svedkov nevypočuli. V súvislosti s preukázaním použitia nadobudnutých práv, ktoré boli v roku 2011 postúpené spoločnosti KEYWEST, s.r.o., Česká republika a s ktorou daňový subjekt spolupracuje (je 40%-tným spoločníkom tejto spoločnosti) daňový subjekt navrhol vypočuť svedkov, U.. D. - konateľa spoločnosti KEYWEST, s.r.o., ktorý získal pre projekt aj spomínaného vietnamského podnikateľa. Daňový úrad odmietol tento dôkaz vykonať údajne preto, že spolupráca bola zmarená informáciami o daňových problémoch a zápisoch na ÚPV SR a ČR. Daňové orgány považujú za ekonomickú činnosť len zrealizované projekty, čo je v hrubom rozpore so smernicou o DPH a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. K prevodu práv na INVESTANO, s.r.o. došlo aj preto, aby na rokovaniach s potencionálnymi investormi rokoval subjekt nezaťažený minulosťou a spormi s daňovými orgánmi, ktoré roky vytvárali rôzne teórie, prečo neuznať odpočítanie dane u jednotlivých spolumajiteľov práv, od toho, že predmetné práva nemôžu byť predmetom prevodu, že nemožno previesť časť patentu a podobne až po známe teóriu konzumpcie nadobudnutej služby, ktoré všetky boli postupne vyvrátené právoplatnými rozsudkami súdov, resp. Súdneho dvora EÚ. Správca dane začal daňovú kontrolu na podnet orgánov činných v trestnom konaní, ale žalovaný sa vôbec nezaoberal tým, prečo ju nezačal z vlastného podnetu v lehote podľa § 79 zákona o DPH. Žalovaný sa nezaoberal ani s vyjadrením sa k pripomienkam k protokolu o daňovej kontrole (v rozsahu 54 strán). Žalovaný riadne nezistil skutkový stav, nezistil ho v rozsahu potrebnom pre správne a spravodlivé rozhodnutie, a to ani čo sa týka spôsobu, ktorý ustanovuje zákon a judikatúra SDEÚ (najmä rozsudok vo veci C- 255/02 Halifax a iný, C-419/02 BUPA a C 223/03 University v spojitosti s návrhmi generálneho advokáta M.P. A. predneseným k týmto veciam, ako aj rozsudok vo veci C-425/06 Part Service Srl a vo veci C-504/10 TANOARCH) a ani čo sta týka rozsahu a úplnosti zistenia zákonných a objektívnych prvkov, na základe ktorých potom možno celú vec právne a zákonným spôsobom posúdiť. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný ďalej k veci uviedol, že popri vyhodnotení formálnych podmienok nemohol abstrahovať od zistení: zastavenie konania o patentovej prihláške č. PP 5017-2007, zamietnutie žiadosti o pokračovanie v konaní, faktúru žalobca neuhradil, patent sa nevyužíva v praxi, neexistuje reálny investor. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že je neobvyklé, aby pri nezávislom obchodnom vzťahu dodávateľ dodal tak citlivú komoditu, akou je duševné vlastníctvo bezodplatne v celkovej hodnote 11 616 708,57 Eur. Navyše neprebieha ekonomická činnosť. Podľa § 3 ods. 2 druhej vety zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku. Deklarovaný bezodplatne nadobudnutý nehmotný majetok žalobca nevyužíva a nedosahuje z neho príjmy. Z uvedených hľadísk sa žalovaný prikláňa k záveru správcu dane, že hlavným cieľom predmetného plnenia bolo získanie daňovej výhody. Žalobca ďalej uviedol, že za ekonomickú činnosť je nevyhnutné posudzovať aj prípravné práce, avšak okrem deklarovaného nadobudnutia (bezodplatného) nehmotného majetku a dodanie vzorky spoločnosťou VIVA M&M, s.r.o., iné prípravné práce uvádza súhrnne „mnoho ďalších úkonov“. Dodanie vzorky žalobca deklaroval v zdaňovacom období apríl 2010 faktúrou Int. č. D-1/IV/10 (číslo 300410/INV) zo dňa 30.04.2010, avšak dôkazné bremeno neuniesol, správca dane neakceptoval ako dôkaz technický list tmelu KIM-TEC Silikon 300N, ktorého zdrojom je verejne prístupná webová stránka (www.kimtec.sk <http://www.kimtec.sk>) nemeckej spoločnosti KIM-JAROLIM Im-und Export GmbH. Faktúra deklarujúca dodanie nehmotného majetku nebola odberateľom uhradená. Žalobcovi neplynú žiadne príjmy a projekt úpravy mastenca nie je realizovaný. Novinový článok nepreukazuje žalobcom deklarovanú spoluprácu s podnikateľom a z článku je jednoznačne zrejmé, že autor si zvolil veľmi opatrné vyjadrenie a neinterpretuje vec ako uzavretú. Na strane 15 žaloby žalobca uvádza, že spolupráca s vietnamským podnikateľom sa naozaj reálne uskutočnila. Otázne však je, v čom spočívala reálne táto spolupráca a ako dlho trvala spolupráca - novinový článok je ako dôkaz spolupráce irelevantný. Žalobca neuvádza, že spolupráca s vietnamským veľkopodnikateľom bola ukončená. Dňa 06.08.2013 bolo správcovi dane doručené podanie zo dňa 05.08.2013, ktorým daňový subjekt doplnil odpoveď zo dňa 30.07.2013 na výzvu sprácu dane zo dňa 12.07.2013, v ktorom daňový subjekt okrem iného uviedol: „... prostredníctvom českej spoločnosti KEYWEST, s.r.o. a zahraničného subjektu bola rozvinutá spolupráca s vietnamským veľkopodnikateľom pánom B. Thrinh. Táto spolupráca však skončila po tzv. objasňovaní daňových nedoplatkov z internetu a nečinnosti ÚPV SR vo veci registrácie zápisov spoluvlastníkov a spoluužívateľov a tento podnikateľ odstúpil od projektu. V súčasnosti, vzhľadom na situáciu v patentových konaniach na PP EPO a patentov SWISS a USA, ktoré už boli udelené daňovému subjektu a na to, že účastníci združenia podnikateľov TANO GRUPPO Banská Bystrica rokujú s dvoma vážnymi záujemcami o výrobu upraveného mastenca, resp. o kúpu práv, ktorými tento záujem odôvodňujú v jednom prípade záujmom využitia mastenca vo farmaceutickej výrobe, v ktorej fungujú a v druhom prípade ide o záujemcu, ktorý sa pohybuje aj vo sfére ťažby a úpravy suroviny. Tieto možnosti zverejníme až po písomne uzavretom vzťahu...“. Daňová kontrola bola začatá v súlade s daňovým poriadkom a skutočnosť, že daňovú kontrolu nezačal správca dane z vlastného podnetu, nezakladá nečinnosť správcu dane alebo porušenie zákonnosti v zmysle daňového poriadku. Správca dane nezačal daňovú kontrolu, ale doručil daňovému subjektu výzvu zo dňa 30.03.2010, ktorou ho vyzval, aby daňové priznanie za zdaňovacie obdobie február 2010 doplnil o podpis osoby oprávnenej konať vo veci alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, nakoľko mal pochybnosti, či daňové priznanie podala oprávnená osoba. V auguste 2010 podal daňový subjekt žiadosť o vrátenie daňového preplatku. Daňový úrad Banská Bystrica II vydal rozhodnutie č. 851/230/19776/10/ Pajg zo dňa 21.03.2011, ktorým podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti daňového subjektu zo dňa 04.08.2010 o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010. Konanie o tejto veci bolo ukončené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2012 zod ňa 18.04.2013, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/89/2011-39 zo dňa 15.02.2012, ktorý rozhodnutie žalovaného vo veci žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Tieto skutočnosti sú žalobcovi známe. V zmysle daňového poriadku nebol daňový úrad povinný dedukovať a následne formulovať za daňový subjekt dôvody (námietky) podania odvolania proti rozhodnutiu, ani sumarizovať argumenty z písomnosti, ktorá je súčasťou spisu. Takéto suplovanie daňového subjektu by nebolo v súlade s daňovým poriadkom. Navyše, rozsiahly text, na ktorý sa daňový subjekt odvoláva, by si vyžadoval elimináciu tých statí, ktoré nemajú charakter dôvodov odvolania, aby dôvody odvolania boli jednoznačné a smerovali nie proti jednotlivým stranám protokolu z daňovej kontroly, ale proti odôvodneniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku by odvolací orgán mohol formulovať také námietky, s ktorými by daňový subjekt nesúhlasil, resp. by on, na rozdiel od odvolacieho orgánu , nepovažoval za významné. Námietky uvedené na strane 18 nie sú zo strany žalobcu objektívne. Závery žalovaného uvedené na strane 11 a 12 napadnutého rozhodnutia, vzťahujúce sa na ústne pojednávanie dňa 31.01.2014 vyvodil žalovaný jednak z existujúceho skutkového stavu a jednak z námietok k predmetnému ústnemu pojednávaniu uvedené v odvolaní. Bol to práve žalobca, ktorý označil ústne pojednávanie za formálne napriek tomu, že z jeho iniciatívy nedošlo k prerokovaniu pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom a bola vznesená požiadavka o poskytnutie 8 dňovej lehoty. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že tu nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného tak ako sa ho domáhal žalobca vo svojej žalobe. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú aleb majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Čl. 2 ods. 1 Smernice Rady 206/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty stanovuje: 1. DPH podliehajú tieto sankcie: ..... c) poskytovanie služieb za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká; Čl. 24 ods. 1 Smernice 206/112/ES stanovuje: 1. poskytovanie služieb je každá taká transakcia, ktorá nie je dodaním tovaru. Z rozsudku Európskeho súdneho dvora C-504/10 vyplýva, že zdaniteľná osoba sa v zásade môže domáhať práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej alebo splatnej na vstupe, za poskytnutie služby za protihodnotu, ak uplatniteľné vnútroštátne právo umožňuje prevod spolumajiteľského podielu na právach k vynálezu. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky skutkové okolnosti týkajúce sa poskytnutia služby, o ktorú ide vo veci samej určil, či došlo k zneužitiu práva, pokiaľ ide o práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe alebo nie. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužívaním je cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou. Šiestu smernicu je treba vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenie predstavujúce základ tohto práva predstavuje zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov tak isto vyplývať, že hlavný cieľ plnení je získanie daňovej výhody. Keď bola zistená existencia zneužitia, príslušné plnenia musí byť znova definované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by neexistovala v prípade, kedy neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie. V zmysle šiestej smernice 2006/112/ES pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva spoločenstva. Pojem zneužitia práva spoločenstva uplatnený aj na systéme DPH funguje na základe princípu pozostávajúceho z dvoch prvkov. Oba prvky musia byť prítomné na to, aby bola určená existencia zneužitia práva spoločenstva. Preukázanie zneužitia v oblasti DPH si vyžaduje, aby: a) na jednej strane predmetné plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice 2006/112/ES a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a b) na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Právo platiteľa na odpočítanie DPH na vstupe od DPH splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok predstavuje prirodzený dôsledok v zásade neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú alebo ho priznávajú len čiastočne. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 762 030,14 Eur podľa § 55 zákona o dani z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry Int. č. D-1/IX/09 zo dňa 30.09.2009 od dodávateľa TALCO SLOVAKIA, s.r.o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica. K dodávateľskej faktúre bola predložená zmluva o prevode práv č. 300909/INV zo dňa 30.09.2009 uzatvorená s prevodcom TALCO SLOVAKIA, s.r.o. Predmetná zmluva sa týkala prevodu spoluprihlasovateľských práv na riešenie k patentovej prihláške registrovanej na ÚPV SR prevodcu TALCO SLOVAKIA na nadobúdateľa - spoločnosť INVESTANO, s.r.o. (žalobcu) sa prevádzal spoluprihlasovateľský podiel v rozsahu 24,02%. Krajský súd je toho názoru, že pokiaľ ide o zmluvu o prevode práv č. 300909/INV zo dňa 30.09.2009 prevodca TALCO SLOVAKIA, s.r.o., nadobúdateľ spoločnosť INVESTANO, s.r.o. v súvislosti s vynálezom: „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, ktorý bol registrovaný na ÚPV SR pod č. PP 5017-2007 dňa 26.02.2007, že v súvislosti s týmto vynálezom sa na Krajskom súde v Banskej Bystrici viedlo množstvo sporov, v ktorých sa prihlasovatelia vynálezu, resp. právni nástupcovia týchto prihlasovateľov domáhali súdnou cestou získania daňovej výhody. Zo spisov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/195/2004, 23S/194/2004, 23S/196/2004 (veci boli spojené na spoločné konanie a viedli sa pod sp. zn. 23S/194/2004) mal súd zistené, že jeden z prihlasovateľov vynálezu - žalobca PLATÓN, s.r.o. si proti Daňovému riaditeľstvu SR uplatňoval nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za odpredaj časti patentu „Spôsob úpravy mastenca“, ktorý bol predchodcom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“. Žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH, krajský súd žalobu žalobcu zamietol a rozsudok krajského súdu č.k. 23 S/194/2004-105 zo dňa 29. septembra 2004 sa stal právoplatný v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo-KS 4/2005. Obdobne to bola aj v spojených veciach vedených pod sp.zn. 23 S/181/2004, keď si nadmerný odpočet uplatňoval žalobca U.. U. D. - ECCO FATTO proti Daňovému riaditeľstvu SR. Vo veciach vedených na KS BB pod sp.zn. 23 S/117/2008 si žalobca VIVA M&M uplatňoval odpočet dane z pridanej hodnoty proti Daňovému riaditeľstvu SR a v ďalšej obdobnej veci si žalobca TANOARCH, s.r.o. sp.zn. 23 S/36/2008 uplatňoval odpočet dane z pridanej hodnoty proti Daňovému riaditeľstvu SR, v obidvoch veciach si žalobcovia odpočet uplatňovali z licenčných zmlúv v súvislosti s patentom „Spôsob úpravy mastenca“. Aj v týchto veciach bol žalobca neúspešný. Pokiaľ ide o prevod práva na riešenie „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, žalobca viedol spory aj v ďalších veciach ako napríklad sp.zn. 23 S/22/09, keď bola žaloba žalobcu zamietnutá a rozsudok KS BB sa stal právoplatný. Zo spisu sp.zn. 23 S/71/2009 je súdu známe, že proti konateľovi spoločnosti s.r.o. TANO CONTO Ing. U. Kovandovi bolo vedené aj trestné konanie pre trestný čin neodvedenia dane a poistného. Konanie sa viedlo na Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp.zn. 3T 25/00. Pokiaľ išlo o udelený patent „Spôsob úpravy mastenca“, ako aj pokiaľ ide o prihlášku na udelenie patentu „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, ani v jednom prípade nedošlo k priemyselnému využitiu a boli vypracované len vzorky. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Žalobca už od roku 2004, ako začal súdne spory s Daňovým riaditeľstvom SR pre nadmerný odpočet DPH v súvislosti s predajom patentu č. PP 103-94 „spôsob úpravy mastenca“ nepreukázal hospodárske využitie vynálezu. Súdu je známe, že viacerí z prihlasovateľov patentu č. PP 103-94 viedli v minulosti viac ako desiatku sporov proti daňovým úradom, v ktorých sa domáhali nadmerného odpočtu dane (napr. predaj patentu po častiach č. PP 103-94, „spôsob úpravy mastenca“, príkladmo možno uviesť veci: sp. zn. 23 S/194/2004, žalobca PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S 195/2004, žalobca PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S 196/2004, žalobca PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/181/2004, žalobca U. D. ECCO-FATTO, žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/192/2004, žalobca U. D. ECCO-FATTO, žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/193/2004, žalobca Ivan Kovanda ECCO-FATTO, žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s odplatou za využívanie patentu na základe licenčnej zmluvy a uplatňovania nadmerného odpočtu DPH sa viedol spor sp. zn. 23 S/36/2008, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s prevodom práva na riešenie sa viedli napríklad spory sp. zn. 23 S/118/2009, žalobca TALCO SLOVAKIA, s.r.o. , žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/4/2009, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/22/2009, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/59/2009, žalobca TALCO SLOVAKIA, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/72/2009 žalobca VIVA M&M, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; V súvislosti s prevodom práva na riešenie vynálezu „spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, č. 5017-2007 sa viedol napríklad spor o nadmerný odpočet DPH vo veci sp. zn. 23 S/22/2009, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s prevodom autorských práv k využívaniu technologického postupu úpravy mastenca sa viedol spor o nadmerný odpočet DPH vo veci sp. zn. 23 S/71/2009, žalobca TANO CONTO, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. Uvedené spory neboli uvedené vyčerpávajúcim spôsobom, na Krajskom súde v Banskej Bystrici pracuje aj ďalší správny senát 24 S, do ktorého napádajú obdobné spory ako do senátu 23 S. Zneužitie práva predstavuje v danom prípade vytváranie umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality, vytvorených s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, keď sa formálne dodržia podmienky pre odpočet dane, úkonmi daňového subjektu (žalobcu), sa však sleduje hlavný cieľ, a to získanie daňovej výhody. Zneužitie práva je trvalé a vedomé, úmyselné konanie v rozpore so zákonom. Konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, aj podľa súčasne teórie práva, trpí absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Predmetný vynález nebol zapísaný ako patent. Právo spojené s uvedeným vynálezom má viacero prihlasovateľov (12), ktorí sú personálne prepojení. Väčšina má sídlo na tej istej adrese, sú zapísané tou istou osobou, personálne sú prepojení predovšetkým cez osobu U.. D., ktorý často vystupuje v spoločnostiach ako konateľ alebo štatutárny orgán. Zmluvy o prevode uzatvorené v rámci prihlasovateľov vynálezu nemajú hospodársku realitu, uzatvárajú sa účelovo pre získanie daňovej výhody. Z uvedených sporov je súdu známe, že predmetný vynález sa nevyužíva v praxi, neexistuje žiaden reálny investor, ktorý by začal s výrobou tovaru, ktorý by bol predmetom vynálezu. Deklarovaná spolupráca s veľkopodnikateľmi sa nerealizovala. Spoločným znakom väčšiny uvedených vecí bolo to, že boli spojené s patentovou prihláškou sp. zn. PP 5017-2007 s názvom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ a v súvislosti s patentom č. PP 103-94 „Spôsob úpravy mastenca“ a že boli personálne prepojené na osobu U.. U. D. (odpredaj patentu po častiach, využívanie patentu na základe licenčnej zmluvy, prevod autorských práv k využívania technologického postupu úpravy mastenca a ďalši, v ktorých si žalobcovia uplatňovali daňové výhody a v konečnom dôsledku neboli úspešní. Problematikou zneužívania práva sa už zaoberal vo viacerých veciach aj Najvyšší súd SR, keď napríklad vo veci sp. zn. 8Sžf/25/2002 vo veci žalobcu TANOARCH, s.r.o., Banská Bystrica, proti Finančnému riaditeľstvo SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/84/2010-70 zo dňa 15.02.2012, v ďalšej veci sp. zn. 8Sžf/38/2012 vo veci žalobcu TALCUM GRUPPO, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Podháj 57 ako právneho nástupcu pôvodného žalobcu VIVA M&M, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Podháj 57, proti Finančnému riaditeľstvu SR rozhodol tak, že Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/72/2009-106 zo dňa 04.04.2012. Okolnosti daného prípadu, keď si kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 762 030,14 Eur z dodávateľskej faktúry č. D-1/IX/09 zo dňa 30.09.2009 od dodávateľa TALCO SLOVAKIA, s.r.o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica v sume základ dane 9 761 939,85 Eur, + 19% DPH - 1 854 768,72 Eur, celkom 11 666 708,57 Eur za prevod práv k predmetu duševného vlastníctva na základe zmluvy o prevode práv č. 300909/INV zo dňa 30.09.2009, v zmysle ktorej spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s.r.o. prevádzal na nadobúdateľa, spoločnosť INVESTANO, s.r.o. (žalobcu) svoj spoluprihlasovateľský podiel v rozsahu 24,02% a následne vykonaná daňová kontrola Daňovým úradom v Banskej Bystrici za obdobie február, marec, apríl 2010, ktorej výsledkom bolo vyrubenie daňovému subjektu (žalobcovi) INVESTANO, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica, rozdiel dane v sume 1 762 030,14 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010, nepochybne s uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici a aj Najvyššieho súdu SR svedčia o tom, že prevodom spoluprihlasovateľských práv na riešení v patentovej prihláške registrovanej na ÚPV SR pod č. PP 5017-2007 zo dňa 26.02.2007 svedčia tomu, že hlavným cieľom daného prevodu spoluprihlasovateľského podielu bolo získanie daňovej výhody. Tomuto nasvedčuje nepochybné personálne prepojenie medzi prihlasovateľmi patentovej prihlášky PP 5017-2007, kde bolo v konečnom dôsledku konanie o patentovej prihláške zastavené, neuhradenie faktúry žalobcom, nevyužívanie patentu v praxi, neexistencia reálneho investora. Krajský súd nepovažoval za dôvodné vysporiadať sa s ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v dôvodoch žaloby, pretože pre posúdenie veci je rozhodujúca okolnosť, že súd dospel k záveru, že hlavným cieľom plnenia bolo získanie daňovej výhody, čím došlo k zneužitiu práva, ktoré predstavuje vytváranie umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, keď sa formálne dodržiavajú podmienky pre odpočet dane, úkonmi daňového subjektu (žalobcu) sa však sleduje hlavný cieľ, a to získanie daňovej výhody. Zneužitie práva je trvalé a vedomé úmyselné konanie, v rozpore so zákonom. Konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, aj podľa súčasnej teórie práva trpí absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, pretože v konečnom dôsledku by nemohli mať vplyv na záver, že pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, nemôžu mu byť vytýkané také vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.