Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/232/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201076 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201076.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky P. F. rod. X., nar. XX. P. XXXX, bytom F. XXXX/XX, B. B. - Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 17.júna 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXX X zo 17.júna 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 20, § 21, § 14 ods. 4 a § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku od 28. mája 2011. V odôvodní rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a uviedla, že navrhovateľka vykonávala zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, získala najmenej 25 rokov doby zamestnania a dôchodkový vek dosiahla dovŕšením fyzického veku 57 rokov, XX.júla XXXX. Od 1.januára 1993 jej bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 1.júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok a to odborom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Starobný dôchodok jej bol priznaný so zohľadnením výkonu zamestnania zaradeného v I. a II. pracovnej kategórii, s následným znížením dôchodkového veku podľa V. časti zákona o sociálnom zabezpečení. Pre určenie jeho sumy jej bola zhodnotená preukázaná doba dôchodkového zabezpečenia a to doba zamestnania, doba služobného pomeru od 6.júna 1952 do 31.decembra 1992. Z uvedeného vyvodila, že keďže bol navrhovateľke už starobný dôchodok podľa V. časti zákona o sociálnom zabezpečení, § 132 a § 133 priznaný, nárok na priznanie ďalšieho starobného dôchodku od 27.mája 2011 jej nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a uviedla, že v rokoch 1989 -1991 pracovala ako civilná zamestnankyňa. Zdôraznila, že nepožiadala o starobný dôchodok, pretože už poberá výsluhový dôchodok ale žiadala o vyplácanie starobných dávok, pretože jej zamestnávateľ odvádzal za ňu odvody do sociálnej poisťovne. Tiež poukázala na to, že v civilnom zamestnaní pracovala aj v rokoch 1954-1958. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Vyjadrila domnienku, že jej niečo patrí aj od Sociálnej poisťovne a podanou žiadosťou aj podaným odvolaním chcela dosiahnuť to, aby bolo rozhodnuté tak, že nebude nijakým spôsobom poškodená. Nevedela presne označiť, aký nárok by jej voči Sociálnej poisťovni mal vzniknúť, pred podaním žiadosti sa riadila článkom, v ktorom bol zverejnený rozhovor s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Na otázku súdu uviedla, že v období od 19.marca do 31.júna 1955 pracovala v G. v X., od 1.januára do 5.júna 1958 v X. v Z., kde celkom odpracovala 3 roky. V období od 26.februára do 23.mája 1997 pracovala len brigádnicky, nemala uzavretý riadny pracovný pomer. Nežiadala, aby jej obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 4,5 mesiaca v roku 1955 a cca 5 mesiacov v roku 1958 bolo zohľadnené v období jej dôchodkového poistenia, pretože nemá k dispozícii dôkazy o uvedenom a predbežne sa ich zabezpečovaním už nechce zaoberať. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Na otázku súdu uviedla, že ňou určený dôchodkový vek navrhovateľky dovŕšením fyzického veku 57 rokov považuje za správny, pretože podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zníženie dôchodkového veku poistencov v dôsledku zvýhodnených kategórií funkcií začalo uplatňovať až po roku 2011, tzn., že ku dňu, od ktorého navrhovateľka o priznanie starobného dôchodku požiadala sa uvedené neuplatňovalo a preto bol jej dôchodkový vek určený podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o sociálnom zabezpečení. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku z 27.mája 2014, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia počas výkonu služby navrhovateľky ako príslušníka ZNB, neskôr PZ, s potvrdeniami o zamestnaní navrhovateľky, s potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 24.apríla 2014 o priznaní starobného dôchodku a o zhodnotení doby služby, resp. ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia pre účely jeho priznania a určenia jeho výšky, s rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku zo 16.marca 1993 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety cit. zákona sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienku nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, určí podľa tohto zákona. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu do I. kategórie funkcií. Do 31. júna 2002 sa uvedené zákonné ustanovenie vzťahovalo aj na sociálnej zabezpečenie policajtov. O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú orgány vymedzené v ust. § 142 ods. 4 písm. a) - c) zákona o sociálnom zabezpečení. Predpokladom vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení je zamestnanie trvajúce najmenej 25 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku, špecifikovaného v ods. 1 a 2 tohto ustanovenia. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávkach sociálneho zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, orgán príslušného ministerstva. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 27.mája 2011 žiadosťou z 27.mája 2014. Podľa prehľadu dôb zamestnania, poistenia a iných činností, ktorý bol obsahom podanej žiadosti pracovala navrhovateľka od 8.augusta 1954 do 18.marca 1955 v G. X., od 19.marca do 31.júla 1955 nepracovala, od 1.augusta 1955 do 5.júna 1958 pracovala v X. Z., od 6.júna 1958 do 31.decembra 1992 bola príslušníčkou X. I., od 1.januára 1993 do 25.februára 1997 bola nezamestnaná, neevidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, uvedené platilo aj od 24.mája 1997 doposiaľ a v období od 26.februára do 23.mája 1997 pracovala na Q. X.A. J. F. v B. B.. Navrhovateľka sa narodila XX.P. XXXX a vychovala 2 deti. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. VS-120.818/6-1-93 zo 16.marca 1993 jej bol podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný od 1.januára 1993 starobný dôchodok a zvýšenie za ďalšiu prácu vo výške 2 916,- Sk s tým, že jej bola započítaná doba služby a zamestnania od 18.roku veku spolu 36 rokov, z toho 7 rokov v I. kategórii funkcií, 26 rokov v II. kategórii funkcií a 3 roky v III. pracovnej kategórii. Zohľadnený bol tiež 1 rok, 3 mesiace a 13 dní obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok. Aj z potvrdenia totožného orgánu z 24.apríla 2014 vyplynulo, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku od 1.januára 1993 podľa § 132 a §133 zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že jej bola zhodnotená doba zamestnania celkom v rozsahu 36 rokov a 71 dní a 1 rok a 161 dní po vzniku nároku na starobný dôchodok. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka splnila podmienky nároku na starobný dôchodok vo fyzickom veku 55 rokov 25.júla 1991, pretože ako príslušníčka ZNB (neskôr PZ) vykonávala službu v rôznych kategóriách funkcií najmenej 20 rokov, avšak určenie jej dôchodkového veku s ohľadom na počet vychovaných detí bolo pre ňu výhodnejšie. Nárok na starobný dôchodok jej preto vznikol 25.júla 1991, tj. podľa právnych predpisov účinných do 31.decembra 2003 (zákon č. 100/1988 Zb.), pretože podľa § 94 ods. 1 a 2 cit. zákona nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanoveným zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Navrhovateľka už poberateľkou starobného dôchodku, ktorý sa len považuje za výsluhový dôchodok je a to od 1.januára 1993, bol jej priznaný podľa § 132 a 133 zákona o sociálnom zabezpečení, z čoho odporkyňa správne vyvodila, že nárok na ďalší starobný dôchodok jej už vzniknúť nemôže (§ 261/1) Preskúmaním veci krajský súd zistil, že do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky pre účely priznania starobného dôchodku orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky navrhovateľke nebolo započítané obdobie od 19.marca do 31.júla 1955 a obdobie od 1.januára do 6.júna 1958 a ani obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok od 26.februára do 23.mája 1997. Navrhovateľka nežiadala o započítanie obdobia jej dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok v roku 1997, ktoré bolo preukázané potvrdením Strednej priemyselnej školy P. F. v B. B. z 21.mája 2014. Obdobie jej dôchodkového poistenia v roku 1955 a 1958 nežiadala dodatočne zohľadniť, pretože o uvedenom nemala k dispozícii žiadny dôkaz, a predbežne sa už uvedeným ani nechcela zaoberať. Orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ani Sociálnou poisťovňou tvrdené obdobie dôchodkového poistenia v roku 1955 a 1958 zistené nebolo. Pokiaľ by v konaní bolo preukázané ďalšie obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré nebolo zohľadnené pre účely priznania jej starobného dôchodku a určenia jeho výšky orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, bolo by uvedené dôvodom na prehodnotenie výšky jej starobného dôchodku príslušným orgánom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý bol podľa § 142 ods. 4 písm. b) príslušným na konanie a rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľky, z čoho by musel krajský súd vyvodiť nezákonnosť rozhodnutia odporkyne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že žiadosť navrhovateľky mala odporkyňa odstúpiť na konanie a rozhodnutie príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Navrhovateľka sa však v konaní domáhala priznania starobného dôchodku od Sociálnej poisťovne, napriek tomu, že už je poberateľkou starobného dôchodku od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z tohto skutkového zistenia odporkyňa správne vyvodila, že navrhovateľke nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikol a ani vzniknúť nemôže, preto správne jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla. Pokiaľ navrhovateľka preukáže ďalšie obdobie svojho dôchodkového poistenia (rok 1955, 1958), bude to dôvodom na podanie žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je nositeľom jej dôchodkového poistenia a ktorý jej starobný dôchodok vypláca. V tejto súvislosti je nepodstatné, že pôvodne priznaný starobný dôchodok sa po prijatí zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za dôchodok výsluhový. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.