Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/171/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201098 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201098.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: BK a SPOL., s.r.o., so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, právne zast.: JUDr. Peter Petrík, advokát, so sídlom Komenského 14419/18D, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/276183/2014 zo dňa 13. júna 2014, o žiadosti žalobcu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, takto r o z h o d o l : Súd žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/171/2014-37 zo dňa 27.11.2014 zastavil konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej v texte zákon o súdnych poplatkoch), pretože žalobca súdny poplatok splatný podaním žaloby nezaplatil, a to ani v lehote určenej súdom vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku, pričom o následkoch zastavenia konania bol žalobca riadne poučený. Rozhodnutie o zastavení konania bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.12.2014. Žalobca dňa 22.12.2014 podal proti rozhodnutiu o zastavení konania odvolanie a zároveň tým istým podaním požiadal o priznanie oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ku ktorej pripojil vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania - právnickej osoby zo dňa 21.12.2014. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch; ak v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku je podaná žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a súd aspoň čiastočne oslobodenie prizná, zrušuje sa uznesenie o zastavení konania. Ak došlo len k čiastočnému oslobodeniu, súd vyzve na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka. Žalobca podal žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov v lehote na podanie odvolania (v posledný deň plynutia lehoty) proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Súd preto posudzoval opodstatnenosť podanej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p.; na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podľa § 138 ods. 2 písm. a/ O.s.p.; v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle. Predpokladom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je preukázanie majetkových pomerov, ktoré neumožňujú žalobcovi zaplatiť súdny poplatok. Zároveň nesmie ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalobca v žiadosti netvrdil a ani neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by mu malo byť priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol len, že podľa jeho názoru sú dané dôvody na oslobodenie ich spoločnosti od povinnosti platiť súdny poplatok a k žiadosti pripojil vyplnené tlačivo. Tiež citoval ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. a konštatoval, že v zmysle tohto ustanovenia, v prípade priznania oslobodenia od povinnosti platiť súdny poplatok, sa napadnuté rozhodnutie zruší. Z tlačiva, vyplneného žalobcom, súd zistil, že má záväzok voči daňovému úradu vo výške 116.274 Eur. Má zriadený účet v Tatra banke a.s. so zostatkom 34 Eur a v ČSOB a.s. so zostatkom 35.517,53 Eur. V tlačive uviedol: stav hotovosti v deň podania žiadosti - 35.483,53 Eur, pohľadávka voči daňovému úradu - 116.274 Eur a vlastné imanie - 116.354 Eur. Ako ďalšiu skutočnosť, ktorú by mal súd zohľadniť pri rozhodovaní, uviedol, že mu štát neuhradil záväzky z nadmerného odpočtu DPH a v dôsledku ekonomickej situácie nevyvíja žiadnu činnosť. Súd žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko dospel k záveru, že pre priznanie oslobodenia nie sú splnené zákonné predpoklady. Súd pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že ani samotný žalobca v žalobe netvrdil a nepoukázal na konkrétne dôvody, ktoré mu bránia zaplatiť súdny poplatok, v danom prípade 70 Eur. V tlačive priznal hotovosť v deň podania žiadosti 35.483,53 Eur. Navyše, z rozhodovacej činnosti súdu (konanie sp.zn. 23S/135/2014) je súdu známe, že za obdobie od roku 2009 do decembra 2012 čerpal žalobca zo štátneho rozpočtu sumu 1.194.218,95 Eur a na dani z príjmov zaplatil za rovnaké obdobie daň v sume 31.826,04 Eur. Žalobca ako obchodná spoločnosť vyvíjajúca podnikateľskú činnosť si mala vytvárať rezervy pre možné platenie súdnych poplatkov. Zohľadniac výšku sumy vyčerpanej zo štátneho rozpočtu, odvedenú daň, vykázanú hotovosť v čase podania žiadosti, s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku súd zastáva názor, že žalobcovi by zaplatenie súdneho poplatku nemalo robiť ťažkosti. Zákonné podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to, že priznanie odôvodňujú pomery účastníka a zároveň nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, musia byť splnené kumulatívne. Vzhľadom na to, že súd zistil, že už pomery účastníka konania nie sú také, aby bolo možné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, nebolo potrebné zaoberať sa splnením ďalšej podmienky, a to zrejmou bezúspešnosťou uplatňovania alebo bránenia práva. Napriek tomu súd poukazuje na to, že v obdobnej veci, v ktorej sa žalobca domáhal proti žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým mu nebol priznaný nadmerný odpočet na DPH za iné zdaňovacie obdobie, súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú (rozsudkom č.k. 23S/135/2014-67 zo dňa 27.11.2014, zatiaľ neprávoplatným) s prijatím záveru, že hlavným cieľom pri zdaniteľných obchodoch žalobcu bolo získať daňovú výhodu, teda došlo k zneužitiu práva. Podľa názoru súdu, ani to, že žalobca má povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 70 Eur vo viacerých veciach vedených na tunajšom súde (23S/166/2014, 23S/167/2014, 23S/168/2014, 23S/169/2014, 23S/170/2014, 23S/171/2014, 23S/172/2014, 23S/173/2014, 23S/174/2014, 23S/175/2014, 23S/176/2014, 23S/177/2014), neodôvodňuje priznať žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, a to vzhľadom na výšku súdneho poplatku, ako aj ďalšie vyššie uvedené skutočnosti. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.