KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica27. 5. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/240/2014 z 27. 5. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. mája 2015, sp. zn. 26Sd/240/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014201111.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/240/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201111
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201111.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa G. P.,
nar. XX. C. XXXX, bytom S. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul.
29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z
28.mája 2014 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 28.mája 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku,
pretože posudkový lekár sociálneho poistenia pri opätovnom posudzovaní zdravotného stavu
navrhovateľa na základe jeho žiadosti o zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku konštatoval trvanie
jeho invalidity naďalej so 45 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Tým, že nedošlo k zmene
skutočností, rozhodujúcich pre určenie výšky dôchodkovej dávky, patrí mu invalidný dôchodok naďalej
v nezmenenej sume.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a žiadal, aby bolo vo veci vydané nové, spravodlivé
rozhodnutie. Poukázal na to, že v roku 2012 bol operovaný na chrbticu bez výraznejšieho efektu. V
apríli 2014 bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení a z výsledku jeho hospitalizácie vyplýva, že
jeho zdravotný stav sa zhoršil. Zároveň namietal, že neboli zobraté do úvahy jeho ďalšie zdravotné
postihnutia a to diabetes mellitus a hypertenzia.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že sa cíti stále horšie,
tŕpnu mu nohy, bez obstrekov nevydrží, musí mu byť aplikovaný každý týždeň. Aj aktuálne absolvuje
injekčnú liečbu. V dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu je jeho rodina v nepriaznivej sociálno-
ekonomickej situácii. Jeho nadriadený mu umožňuje pracovať len v takom rozsahu, v akom vládze.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že
zdravotné ťažkosti navrhovateľa boli posúdené na základe odborných lekárskych nálezov, ktoré mali
posudkoví lekári v čase posudzovania k dispozícii. Na základe objektívne zisteného stavu ochorenia
jeho pohybovo-oporného aparátu mu bol stanovený pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici
možného percentuálneho rozpätia pre často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia po
operácii chrbtice. Iné posudkové zhodnotenie do úvahy neprichádzalo, pretože z odborných lekárskych
nálezov po vykonanej operácii chrbtice nevyplýval nepriaznivý reziduálny funkčný nález ani trvalé
prejavy dráždenia nervov ani parézy ani svalové atrofie, či porucha funkcie zvieračov.



Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä
so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s ostatným
obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom,
preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Z ust. § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že sa dávka vypláca vo vyššej
sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol.4, písm. b) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stav po úraze
chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového
korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35-45 %.
Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa určí podľa funkčného postihnutia a jeho
vplyvu na ostatné systémy a orgány. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny pokles
pracovnej schopnosti poistenca nezapríčiňujú.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 28.novembra 2012 žiadosťou z toho istého dňa. Jeho žiadosti bolo vyhovené a po uznaní
invalidity dňom 28.novembra 2012 mu bol rozhodnutím odporkyne z 12.decembra 2012 priznaný od
28.novembra 2012 invalidný dôchodok vo výške, ktorá bola odvodená aj z percentuálneho poklesu
jeho pracovnej schopnosti. Pri vzniku jeho invalidity dňom 28.novembra 2012 so 45 % poklesom jeho
pracovnej schopnosti boli za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označené dorzalgie po operácii
chrbtice so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 4, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení. V posudku bolo v tom čase uvedené, že navrhovateľ s ukončeným odborným vzdelaním sa
dovtedy neliečil na vážnejšie ochorenia. V roku 2012 mu bola novozistená cukrovka, dobre nastavená na
liečbu PAD a arteriálna hypertenzia. Pre akútny bolestivý stav chrbtice mu bola doporučená a realizovaná
operácia driekovej chrbtice, vykonaná bola 20.januára 2012. V ďalšom priebehu absolvoval rehabilitačnú
aj kúpeľnú liečbu, došlo k stabilizácii jeho zdravotného stavu bez prítomnosti významných hypotrofií
svalstva, stehna a lýtka, bez prítomnosti závažných sfinkterových porúch. Rovnaký posudkový záver bol
vyslovený aj pri kontrolnom posudzovaní jeho zdravotného stavu 28.augusta 2013.

14.apríla 2014 požiadal navrhovateľ o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Na základe tejto žiadosti
bolo vykonané aktuálne preskúmavané posúdenie jeho zdravotných ťažkostí. Posudkový lekár v
posudku z 28.apríla 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z prepúšťacej
správy z neurologickej hospitalizácie z februára 2014 a za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie



označil tak ako v čase vzniku invalidity dorzalgie po operácii chrbtice, s rovnakým zaradením tohto
ochorenia pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Z hľadiska ochorenia
podporného a pohybového aparátu konštatoval, že nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu oproti
času, keď bol uznaný za invalidného. Naďalej považoval arteriálnu hypertenziu navrhovateľa a diabetes
mellitus na PAD za posudkovo nevýznamné. Toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré
nebolo zmenené ani po podaní odvolania navrhovateľom, bolo podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia
percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti a zvýšenia sumy invalidného dôchodku,
posudzoval v rámci odvolacieho správneho konania jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia
Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 22.augusta 2014 vychádzal posudkový
lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z výsledku hospitalizácie na neurologickom
oddelení z februára 2014 a z doplnených neurologických, neurochirurgických vyšetrení, z EMG
vyšetrenia dolných končatín, z MR vyšetrenia LS chrbtice a z vyšetrenia očného pozadia z roku 2013
a 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach.
V posudku uviedol, že dôvodom uznania a pretrvávania invalidity navrhovateľa so 45 % poklesom
jeho pracovnej schopnosti boli pretrvávajúce poruchy funkcie v driekovej oblasti s opakujúcim sa
koreňovým dráždením. K akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu (koreňové dráždenie) došlo v apríli
2013 a v januári 2014 po nefyziologickom pohybe, bez zistenia akýchkoľvek morfologických zmien
(MR, RTG nález pooperačne primeraný), aj bez klinického korelátu v zmysle prípadného zhoršenia.
Kontrolné EMG vyšetrenie z roku 2013 nepotvrdilo koreňové dráždenie, neboli zistené parézy, svalové
atrofie a ani poruchy funkcie zvieračov, ktoré by odôvodňovali navýšenie percentuálnej miery zníženej
pracovnej schopnosti navrhovateľa. Hypertenzia je v liečbe obvodného lekára na symbolickej liečbe
diuretikom, cukrovka II. typu pri obezite je kompenzovaná tabletkami, bez preukázaných komplikácií
(negatívny nález na očnom pozadí), v diagnostických záveroch uvádzaná polyneuropatia nemá korelát
v klinických nálezoch, čo bolo potvrdené aj negatívnym EMG vyšetrením, ktoré polyneuropatiu nezistilo.
Z uvedeného vyvodil, že u navrhovateľa nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu, preto nebol
daný dôvod pre zmenu miery percentuálneho vyjadrenia jeho zníženej pracovnej schopnosti.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne
bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o
žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku posudzoval aktuálnu mieru poklesu jeho
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože predpokladom zvýšenia sumy invalidného dôchodku
je taká nepriaznivá zmena v zdravotnom stave poistenca, ktorá sa prejaví v navýšení percentuálnej
miery jeho zníženej pracovnej schopnosti a následne vo zvýšení sumy invalidného dôchodku. Správne
vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu
potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely
ich prípadnej invalidizácie a zhodnotenie konkrétnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Na základe aktuálnych, objektívne zistených zdravotných
ťažkostí navrhovateľa, ktoré boli podložené odbornými lekárskymi nálezmi označila odporkyňa správne
za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej dorzalgie po vykonanej operácii chrbtice, ktoré s
ohľadom na funkčný postih správne zaradila pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadrila naďalej na hornej hranici možného



percentuálneho rozpätia. Iné posudkové vyhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa
pri tomto zdravotnom postihnutí do úvahy neprichádzalo, pretože z odborných nálezov nebol zistený
nepriaznivý reziduálny funkčný nález po vykonanej operácii chrbtice s trvalými prejavmi dráždenia
nervov s parézami, svalovými atrofiami, či poruchou funkcie zvieračov. Posudkový lekár správne
posudkovo nezohľadnil pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa, pretože ani u jedného z nich nebol
zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam.

Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani neurologické nálezy predložené navrhovateľom na
pojednávaní pred krajským súdom z mája 2015, pretože z hľadiska pretrvávajúcich funkčných následkov
po vykonanej operácii chrbtice nedokumentovali iný, resp. závažnejší stav jeho zdravotných ťažkostí
než ten, ktorý bol posudkovo vyhodnotený a ani týmito odbornými lekárskymi nálezmi nebol zistený taký
nepriaznivý funkčný nález, ktorý predpokladá zaradenie tohto zdravotného postihnutia pod inú položku
v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení než tú, ktorá bola aplikovaná.

Na základe takto aktuálne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľa dospela odporkyňa k správnemu
skutkovému záveru, že nedošlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré by
podmienilo navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, z čoho správne vyvodila,
že nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností pre určenie výšky invalidného dôchodku. V dôsledku
neexistencie zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky dôchodkovej dávky správne
žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zamietla, preto krajský súd jej rozhodnutie
ako zákonné a vecne správne potvrdil.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný rozhodujúc
podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.