Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/111/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201113 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201113.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu Okresného prokurátora v Brezne, ul. Boženy Němcovej č. 3, 977 01 Brezno proti žalovanému Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, Brezenská 4, 977 01 Brezno za účasti 1/ V.. N. D., XXX XX C. č. XXX, 2/ J. D., XXX XX C. č. XXX a 3/ Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 1705852, zastúpeného JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti opatrenia a predchádzajúceho postupu bývalej Správy katastra Brezno, vykonaného záznamom č. Z-1147/2012 zo dňa 3. mája 2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27. augusta 2014 v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil opatrenie, ktoré vykonala Správa katastra Brezno a to záznam č. Z-1147/2012 zo dňa 3. mája 2012, ktorým bol vykonaný zápis vecného bremena spočívajúceho v obmedzení v správe a užívaní pozemkov v k. ú. D., parc. č. XXXX/X a XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX v prospech oprávneného Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica. Žalobca v žalobe uviedol, že podkladom pre vykonanie záznamu bolo rozhodnutie Okresného úradu v Brezne, odboru tvorby a ochrany životného prostredia č. ŠVS 3082/98 Ing. Pe ev. č. 16/98 zo dňa 10. 9. 1998, právoplatné dňa 18. 9. 1998. Predmetným rozhodnutím bola povolená stavba v prospech právneho predchodcu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a to Správe slovenských jaskýň Liptovský Mikuláš, vodohospodárske dielo čistiarne odpadových vôd typ MICROCLARK DCE-12, vodovodnej prípojky o dĺžke 128 m a splaškovej kanalizácie o dĺžke 50 m ako súčasť investičnej akcie Bystrianska jaskyňa - prístavba sociálnych zariadení na pozemkoch v k. ú. D., parc. č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X a XXXX. V bode 15 rozhodnutia bolo zriadené vecné bremeno k pozemku parc. č. 2395/6, 2389/1, 2389/2 a 3085 v k. ú. Obce D.. Žalobca proti uvedenému záznamu podal protest prokurátora z 25. 4. 2014. Okresný úrad Brezno nevyhovel protestu, preto ho predložil listom z 26. 5. 2014 Okresnému úradu Banská Bystrica, oddeleniu opravných prostriedkov. Tento rozhodnutím z 25. 6. 2014 č. UPo 2/2014 právoplatným 2. 7. 2014 protestu prokurátora nevyhovel. Žalobca sa preto postupom podľa § 35 ods. 1, písm. b) O. s. p. v spojení s § 250b ods. 5 O. s. p. domáha zrušenia záznamu touto žalobou. Podľa žaloby sa žalovaný neriadil § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, 2, § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. (ďalej len katastrálny zákon) v znení účinnom v čase vykonania záznamu a ani § 3 ods. 1 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok). Podľa žaloby nehnuteľnosti parc. č. 2389/1 a 2389/2 prešli z pôvodného vlastníka na nadobúdateľov, ďalších účastníkov v prvom a druhom rade, ktorí tieto nadobudli v dobrej viere, neťažené vecným bremenom, teda bez akýchkoľvek tiarch. Správa katastra nedostatočne preskúmala spôsobilosť verejnej listiny podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona ako právneho titulu, ktorým malo vzniknúť vecné bremeno. Nevyvodila žiadne právne závery z toho, že z rozhodnutia nie je zrejmé, kto bol vlastníkom pozemkov v k. ú. Obce D. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, na ktorých sa podľa bodu 15 rozhodnutia malo zriadiť vecné bremeno. Nevyvodila žiadne právne závery vo vzťahu k platnosti takto zriadeného vecného bremena vzhľadom k tomu, že jeho vznik je vyvodzovaný od § 62 ods. 4 stavebného zákona, ktorý však žiadnu právnu úpravu vecného bremena v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia neobsahoval. Podľa žalobcu správny orgán nebol oprávnený skúmať relatívnu neplatnosť vzniku vecného práva, ale vždy z úradnej povinnosti bol povinný skúmať absolútnu neplatnosť. Žalobca ďalej poukázal na to, že v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) je zakotvená zásada zákonnosti a ako ďalšie zásady sú tam upravené základné pravidlá konania. Správny orgán je povinný podľa nich postupovať v každej svojej činnosti bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o správne konanie, čo vyplýva z § 3 ods. 7 správneho poriadku. Aj keď podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, zásady správneho konania áno. Rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 3 ods. 5 správneho poriadku musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný konal v rozpore s uvedenou zásadou, keď zapísal záznamom predmetné vecné bremeno. Nepreskúmal vznik vecného bremena, „pretože ak niekomu určité právo vzniká, druhému zároveň zaniká.“ Z bodu 15 rozhodnutia nie je zrejmé, komu povinnosť vyplývajúca z vecného bremena vznikla. Ďalej namietal, že § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), na ktorý sa rozhodnutie odvoláva neupravuje otázku vzniku vecného bremena a neupravoval ju ani v čase vydania tohto rozhodnutia. Podľa žaloby žalovaný nepreskúmal, či boli splnené požiadavky katastrálneho zákona pre záznamuschopnosť verejnej listiny. Žalobca tvrdil, že správny orgán musí vždy ex offo posudzovať „vznik práva z hľadiska absolútnej platnosti“. To znamená, že musí preskúmať, či vzniklo právo, ktoré je deklarované v návrhu na zápis, čiže či verejná listina skutočne takéto právo založila a či je spôsobilá pre zápis v návrhu požadovaného práva, teda či potvrdzuje právo k nehnuteľnosti. Verejná listina musí preukazovať vznik tohto práva. Ustanovením § 62 ods.4 stavebného zákona, na základe ktorého je v rozhodnutí zriaďované vecné bremeno, nie je ustanovením zakladajúcim vznik vecného bremena. Podľa žalobcu bola správa katastra takým štátnym orgánom, ktorého povinnosťou bolo zisťovať, či je rozhodnutie listinou spôsobilou na vykonanie záznamu podľa § 42 ods.2 katastrálneho zákona. Katastrálny zákon podrobne vymedzuje obsahové náležitosti listín spôsobilých na zápis do katastra nehnuteľností z dôvodu, aby nedochádzalo k zámene nehnuteľností alebo účastníkov. V listine musí byť o. i. vyjadrený aj predmet právneho úkonu, teda práva a povinnosti, ktoré z listiny vyplývajú, musí byť zrejmá identifikácia nehnuteľností podľa katastrálneho územia, pri parcelách treba vždy uviesť, či ide o parcely registra C alebo E, ďalej druh pozemku a jeho výmeru. V danom prípade žalovaný nepostupoval podľa citovaných právnych noriem, pretože verejnú listinu nesprávne posúdil, ako listinu spôsobilú na vykonanie záznamu, hoci tieto skutočnosti neobsahovala (s výnimkou katastrálneho územia a parcely registra C). Žalobca ďalej namietal, že zo samej podstaty vecného bremena zriadeného rozhodnutím štátneho orgánu vyplýva, že ho možno zriadiť iba v nevyhnutnom rozsahu, v predmetnom rozhodnutí nebola uvedená výmera časti pozemku, na ktorej bola stavba zriadená, a teda na ktorú sa vzťahuje vecné bremeno, ktoré obmedzuje vlastníkov nehnuteľností v správe a užívaní pozemkov tým, že vlastníkovi vodohospodárskeho diela sú povinní umožniť vstup na pozemok a realizáciu prác súvisiacich s výstavbou a údržbou diela. Ak bolo vecné bremeno zriadené k stavbe, mal byť k rozhodnutiu priložený aj geometrický plán. Z geometrického plánu predloženého ďalším účastníkom v prvom rade č. 10829628-025/2011 zo dňa 17. 8. 2011 vyplýva, že je nepochybné, že časť vodohospodárskeho diela - vodovodná prípojka je zriadená len na časti parcely č. 2389/1 a 2389/3. Žalobca ďalej dôvodil tým, že rozhodnutím oprávneného orgánu môžu vznikať vecné bremená v prípadoch, v ktorých to umožňuje právny predpis. Stavebný úrad môže zriadiť vecné bremeno k pozemkom a stavbám pri ich vyvlastnení podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona. Zriadenie vecného bremena podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona má za následok absolútnu neplatnosť vzniku vecného práva, na čo žalovaný pri doručení návrhu na vykonanie záznamu neprihliadol. Na absolútnu neplatnosť vzniku práva mal však prihliadnuť ex lege. Žalobca ďalej dôvodil tým, že podľa § 151o Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť vyznačiť predmet vecného bremena do katastra nehnuteľností. Pôvodný vlastník nehnuteľnosti si túto povinnosť nesplnil a neurobil tak ani oprávnený z vecného bremena. Preto vecné bremeno nenadobudlo vecnoprávny charakter ale len obligačný. Tomu, aby vecné bremeno malo účinky in rem, musí byť zapísané v katastri nehnuteľností. Nový vlastník nehnuteľností zaťažený vecným bremenom nadobudol predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere, ako nehnuteľnosti nezaťažené právom tretej osoby, pretože vychádzal zo správnosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že z § 34 ods. 1, ods. 3, § 35 ods. 1, 2 a § 36 ods. 1 katastrálneho zákona jasne vyplýva rozsah právomoci orgánov katastra pri zápise listín záznamom. Žalovaný nezdieľa žalobcov názor prihliadať na absolútnu neplatnosť úradného rozhodnutia predloženého na zápis práva záznamom ex lege. V zmysle článku 2 Ústavy sú štátne orgány povinné konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Ďalej uviedol, že súhlasí s odôvodnením rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov UPo 2/2014-15 zo dňa 25. 6. 2014. Výklad práva vecného bremena na strane 8 predposledný odsek žaloby žalovaný považuje za právne irelevantný. Charakter vecného bremena závisí od spôsobu, ako toto bolo zriadené úradným rozhodnutím a nie od skutočnosti, či úradné rozhodnutie bolo alebo nebolo predložené na zápis práva v katastri nehnuteľností. O zriadení vecného bremena bol predávajúci informovaný bez ohľadu na zápis práva v katastri nehnuteľností a mal naň kupujúceho upozorniť. Žalovaný ďalej upozornil na skutočnosť, že v zmysle § 244 ods. 3 O. s. p. nemôže byť záznam predmetom preskúmavania súdom v konaní podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, pričom odkazuje na rozhodnutie R 96 v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 7/1994. Poukázal na to, že zápisom listiny záznamov do katastra právo nevzniklo, nezmenilo sa a nezaniklo, a teda záznamom sa nezmenia, nevznikajú ani sa nezrušujú povinnosti ani oprávnenia ako fyzických tak aj právnických osôb. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) preskúmal napadnutý záznam - opatrenie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Správny orgán predložil súdu správny spis vo fotokópii z dôvodu, že v predchádzajúcom období bol originál správneho spisu predložený na vyžiadanie Okresnému súdu v Brezne k číslu konania 7C/8/2013. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že predchodcovi žalovaného Správe katastra Brezno bol 3. 5. 2012 doručený návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podaný Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, ktorým táto žiadala záznamom vykonať zápis vecného bremena k pozemku par. č. C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX v k. ú. D. v prospech oprávneného Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. Navrhla, aby bolo zapísané, že vecné bremeno spočíva v povinnosti povinných z vecného bremena strpieť na špecifikovaných nehnuteľnostiach prevádzku vodohospodárskeho diela, umožniť oprávnenému vstup na pozemok a realizáciu prác súvisiacich s výstavbou a údržbou vodohospodárskeho diela. K dodatku žiadosti pripojila rozhodnutie Okresného úradu v Brezne, odboru tvorby a ochrany životného prostredia č. ŠVS 3082/98 Ing. Pe zo dňa 10. septembra 1998, ktorým bolo rozhodnuté v bode 1 o žiadosti Správy slovenských jaskýň Liptovský Mikuláš, Hodžova 11, Liptovský Mikuláš, t. j. právneho predchodcu navrhovateľa podľa § 8 ods. 1, písm. c), § 9 ods. 1 zákona č. 138/1993 Zb. o vodách v nadväznosti na § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, o povolení zriadenia vodohospodárskych diel, čistiarni odpadových vôd MICROCLARK DCE-12, vodovodnej prípojky v dĺžke 128 m, splaškovej kanalizácie v dĺžke 50 m ako súčasť investičnej akcie Bystrianska jaskyňa - prístavba sociálnych zariadení na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX v k. ú. B. D.. Následne boli pre zriadenie predmetných vodohospodárskych diel a vypúšťanie odpadových vôd do recepientu vodného toku Bystrianka stanovené podmienky, medzi ktorými v bode 15 bolo uvedené, že realizáciou predmetnej stavby vodohospodárskeho diela vzniká pre vlastníkov pozemkov parc. č. KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX v k. ú. B. D. vecné bremeno, ktoré ich obmedzuje v správe a užívaní pozemkov tým, že sú vlastníkovi vodohospodárskeho diela povinní umožniť vstup na pozemok a realizáciu prác súvisiacich s výstavbou, údržbou diela v zmysle § 62 ods.4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Pripojil aj kolaudačné rozhodnutie zo dňa 22. 2. 2000, z ktorého vyplýva, že stavba bola postavená. Zároveň bol pripojený súhlas JUDr. Jána Smetanu vlastníka pozemku 2389/1 s vybudovaním vodovodnej prípojky pre jaskyňu Bystrá v k. ú. D., súhlas s výkopom ryhy a uloženie potrubia a úpravy terénu za podmienky vybudovania vodovodnej šachty so zainštalovaním odbočky pre možné napojenie na tento vodovod. Tiež pripojil rozhodnutie Ministra životného prostredia Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 č. 74/2007-1.8 o zlúčení Správy slovenských jaskýň so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky od 1. januára 2008. Návrh na opatrenie-záznam je opatrený potvrdením o vykonaní záznamu pod položkou 151/13 z 8. 3. 2013 pod porad. č. 1 147. Podľa § 42 ods. 1, 2, 5 zákona č. 162/1995 Z. z. (1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. (2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. (5) Ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy. Podľa § 34 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. (1) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. (3) Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7) Podľa § 244 ods. 1, 3 O. s. p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250i ods. 1 a 3 O. s. p. (1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. (3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (ďalej aj vodný zákon) v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodnutia o povolení vodnej stavby pri vodohospodárskych dielach patrí vodohospodárskym orgánom pôsobnosť stavebných úradov podľa stavebného poriadku, s výnimkou pôsobnosti vo veciach vyvlastnenia. Vodohospodársky orgán, ktorý je príslušný na povolenie vodohospodárskeho diela, rozhoduje aj o jeho uvedení do trvalej prevádzky (užívania) podľa osobitných predpisov. Podľa zákona č. 222/1996 Z. z. orgánom príslušným na povolenie vodnej stavby bol okresný úrad. Podľa § 37a ods.1, 2, 3 zákona č. 138/1973 Zb. (1) Vodovodné a kanalizačné rady, ktoré sú vodohospodárskymi líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme, možno zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenia na vodohospodárske dielo podľa § 9. (2) Oprávnenia stavebníka podľa odseku 1 vznikajú dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho diela. (3) Povinnosti vlastníka podľa odseku 1 sú vecným bremenom podľa osobitných predpisov. 15a) Súd v konaní podľa piatej časti O.s.p. preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe. Predmet súdneho prieskumu, ako aj jeho rozsah, je daný dôvodmi uplatnenými žalobou podanou v stanovenej lehote. Súd na dôvody nezákonnosti neuplatnené v žalobe alebo uplatnené po uplynutí lehoty na jej podanie nie je oprávnený prihliadnuť. Súd nie je oprávnený ani žalobné dôvody meniť, konkretizovať, prispôsobovať alebo inak dopĺňať. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že správny orgán nezistil skutočný stav veci, pretože nevyvodil žiadne právne závery vo vzťahu „k platnosti zriadeného vecného bremena vzhľadom k tomu, že jeho vznik je vyvodzovaný od § 62 ods. 4 stavebného zákona“, ktorý úpravu vecného bremena neobsahuje. Podľa žalobcu bol správny orgán povinný skúmať absolútnu neplatnosť vecného bremena. Nedostatočne zistil skutkový stav, keď neskúmal, či vecné bremeno vzniklo, či ho verejná listina založila, či ho preukázala. Takto uplatnený dôvod nezákonnosti neobstojí. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutia príslušného orgánu alebo zo zákona. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ malo vecné bremeno vzniknúť na základe právneho úkonu, len v takom prípade je úlohou správneho orgánu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona posúdiť, či mu bol predložený platný právny úkon, a teda reagovať na prípady, kedy je mu predložený absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť právnych úkonov je upravená pre oblasť súkromno-právnych vzťahov v Občianskom zákone. Pokiaľ žalobca videl nezákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného práve v absolútnej neplatnosti vecného bremena zriadeného rozhodnutím správneho orgánu, tak takýto dôvod nie je zrozumiteľný a z takto uplatneného dôvodu nemožno dospieť k záveru, že opatrenie žalovaného je v rozpore so zákonom. V tomto prípade bol vznik vecného bremena deklarovaný rozhodnutím správneho orgánu o povolení zriadenia vodohospodárskeho diela pozostávajúceho z čistiarne odpadových vôd, vodovodnej prípojky a splaškovej kanalizácie. V takých prípadoch je úlohou žalovaného v zmysle § 34 katastrálneho zákona preskúmať, či mu bola predložená listina, ktorá je verejnou listinou. Verejnou listinou je len také rozhodnutie štátneho orgánu, ktorý je na vydanie takéhoto rozhodnutia vecne príslušný. Žalovaný teda mal skúmať, či rozhodnutie bolo vydané v rámci kompetencie orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal. Žalobca netvrdil, že sa tak nestalo a že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie záznamu, vydal orgán na to nepríslušný. Tvrdil len to, že rozhodnutie je nezákonné preto, že sa oprelo o ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona, ktorý neobsahuje úpravu vecného bremena. To znamená, že namietal, že mu bolo predložené nezákonné a vecne nesprávne rozhodnutie štátneho orgánu. Na pojednávaní žalobca tento žalobný dôvod zmenil tak, že stavebný úrad nebol orgánom, ktorý by bol oprávnený v zmysle stavebného zákona zriadiť vecné bremeno. Tento žalobný dôvod takisto neobstojí, pretože citovaný § 37a vodného zákona upravuje vznik vecného bremena pre vlastníkov pozemkov, na ktorých je zriadený a prevádzkovaný vodovodný a kanalizačný rad, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade dňom právoplatnosti rozhodnutia o zriadení vodnej stavby, teda o jej povolení. Zo zákona vzniklo vecné bremeno, ktorého obsahom je povinnosť vlastníkov pozemkov strpieť zriadenie a prevádzkovanie stavieb dňom právoplatnosti rozhodnutia o zriadení v § 37a vodného zákona uvedených vodných stavieb, pričom k tomuto dňu podľa odseku 2 tohto ustanovenia vznikli aj vecnému bremenu zodpovedajúce oprávnenia stavebníka. Preto stavebný úrad príslušný na rozhodnutie o povolení vodnej stavby podľa citovaného § 9 ods. 4 vodného zákona a zákona č. 222/1996 Z. z. bol oprávnený deklarovať vznik takéhoto vecného bremena v rozhodnutí vydanom podľa § 8 a 9 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách. Teda rozhodnutie bolo vydané správnym orgánom v rámci jeho kompetencie. Z citovaného § 250i ods. 3 O. s. p. vyplýva, že súd prihliadne len na také vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozhodnutie NS SR 4Sž 98-102/02 zo 17. decembra 2002). Žalobca namietal procesné pochybenie spočívajúce v tom, že rozhodnutie, na základe ktorého bol v katastri vykonaný záznam o vzniku vecného bremena, neobsahuje označenie vlastníkov pozemkov, na ktorých vecné bremeno viazne a neobsahuje druh a výmeru nehnuteľností - pozemkov, na ktorých bolo predmetným rozhodnutím zriadené vecné bremeno. V zmysle § 151n Občianskeho zákona vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom vecí na nadobúdateľa. Zo znenia rozhodnutia o zriadení vecného bremena nie je pochybné, že bolo zriadené vecné bremeno spojené s nehnuteľnosťami tam uvedenými pozemkami špecifikovanými katastrálnym územím a parcelnými číslami, ktoré určilo povinnosť vlastníkom týchto nehnuteľností strpieť, aby na označených pozemkoch oprávnených z vecného bremena, stavebník vykonal stavebné a udržiavacie práce potrebné vykonať na vodovodnej prípojke a kanalizácii a vodnom diele čističke odpadových vôd. To znamená, že i keď neboli uvedené v súlade s požiadavkou katastrálneho zákona v bode 15 výroku predmetného rozhodnutia identifikačné údaje vlastníkov, nespôsobilo to nezrozumiteľnosť rozhodnutia ale v zmysle § 42 ods. 2 katastrálneho zákona ide o zrejmú vadu. To isté platí o chýbajúcich údajoch o výmere a druhu pozemku. Pozemky boli identifikované údajmi, ktoré sú v zmysle katastrálneho zákona práve údajmi podstatnými pre určenie pozemkov, a teda pre zabezpečenie ich nezameniteľnosti identifikáciou v teréne, a teda údajom, ktorý znemožňuje akúkoľvek zámenu pozemkov s inými pozemkami a to katastrálnym územím a parcelným číslom. Chýbajúci druh a výmera nemôže by posúdená inak ako zrejmá nesprávnosť a to len v zmysle § 42 ods.2 katastrálneho zákona, keď výrok inak spĺňa náležitosti nevyhnutné pre zrozumiteľnosť v zmysle tak stavebného zákona ako aj vodného zákona a správneho poriadku. Žalovaný sa bezpochyby dopustil procesnej chyby, keď nepostupoval podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona. Odstránenie formálnych vád ale nemôže privodiť zmenu rozhodnutia. Zrušiť rozhodnutie len z dôvodov tejto procesnej chyby, nápravou ktorej nemožno očakávať iné rozhodnutie by bolo mimo zmyslu súdnej kontroly zákonnosti správnych rozhodnutí obsiahnutej v piatej časti O. s. p., ktorá slúži k ochrane pred zásahom do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb nezákonným rozhodnutím. Práve preto, Občiansky súdny poriadok neumožnil súdu, aby prihliadol na takú vadu konania, ktorá nemohla mať za následok vecnú nesprávnosť správneho rozhodnutia. V tomto prípade vecné bremeno na pozemkoch, na ktorých bola umiestnená a povolená stavba vodovodný a kanalizačný rad, vzniklo na základe rozhodnutia o jej povolení zo zákona. Z toho vyplýva, že aj bez toho, aby správny orgán musel deklarovať v rozhodnutí o povolení stavby túto právnu skutočnosť. Inak povedané, samotný výrok správneho rozhodnutia o povolení vodnej stavby, ktorá je vodovodným a kanalizačným radom, ktoré sú vodohospodárskymi líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme, je takým rozhodnutím správneho orgánu, na základe ktorého dňom jeho právoplatnosti zo zákona (§ 37a ods. 1 vodného zákona) vzniká vecné bremeno k pozemkom, na ktorých sú predmetné vodné stavby povolené, a to je dôvod, pre ktorý je podkladom na zápis do katastra nehnuteľností. Súd po preskúmaní napadnutého záznamu a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté opatrenie v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.