Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/116/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201137 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201137.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobkýň 1/ F. E., bytom XX. W.. XXX/X, XXX XX E., 2/ F. K., bytom T. č. XXX, XXX XX E. a 3/ O. O., bytom B. č. XXXX/XXX, XXX XX E., zastúpených advokátom Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, Nejedlého 47, 841 02 Bratislava proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica za účasti ďalších účastníkov 1/ ZO SZZ č. 26-60 Bakova Jama, Zvolen, v zast. predsedníčkou a splnomocnenou zástupkyňou X. N., F. K. XXXX/XX, XXX XX E. a 2/ Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Zvolen, so sídlom Námestie SNP 50, 960 01 Zvolen o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2014/019189-002 zo dňa 23. júna 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného OU-BB-OOP4-2014/019189-002 zo dňa 23. júna 2014 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Zvolen, pozemkový a lesný odbor číslo OU-ZV-PLO/2014/00113 zo dňa 13. marca 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. e) O. s. p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 037,78 Eur na trovách právneho zastúpenia a na súdnom poplatku 70.-Eur a zaplatiť ich zástupcovi žalobkýň do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OOP4-2014/019189-002 zo dňa 23. júna 2014 ako aj prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, odbor pozemkový a lesný zo dňa 13. marca 2014 č. OU-ZV- PLO-2014/001113 zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. b), c) Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhli, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť im trovy konania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkýň a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, pozemkový a lesný odbor č. OU-ZV-PLO-2014/001113 zo dňa 13. marca 2014, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o spoločnej námietke žalobkýň proti úvodným podkladom - výpisu z registra pôvodného stavu na pozemky v ich vlastníctve nachádzajúce v záhradkárskej osade ZO SZZ č. 26-62 Bakova Jama v k. ú. E. tak, že im podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a o vysporiadaní vlastníctva k nim (ďalej v texte tohto rozsudku len zákon) nevyhovel. Prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyne vo včas podanej námietke vyjadrili svoj nesúhlas nasledovne: 1/ Nesúhlasia s pôvodným druhom pozemku (trvalý trávnatý porast) pri parcele registra E-KN č. 4881/2-4811/16 vo výpise z aktualizovaného registra pôvodného stavu. 2/ Nesúhlasia s umiestnením pôvodného druhu pozemku (extravilán) pri parcele registra E-KN č. 4811/2-4811/16 vo výpise z aktualizovaného registra pôvodného stavu. 3/ Nesúhlasia s rozdelením pôvodnej parcely registra E-KN č. XXXX na 16 parciel, t. j. 4811/2-4881/16. 4/ Nesúhlasia s určením výšky náhrady za pozemky v záhradkárskej osade ZO SZZ 26-60 Z. V. podľa znaleckého posudku č. 14/2012 zo dňa 21. 11. 2012, kde znalec z odboru stavebníctva v odvetví „Odhad hodnoty nehnuteľností“ R.. R. B. určil jednotkovú hodnotu pozemkov na 1,51 Eur/m2. Svoj nesúhlas odôvodnili tým, že podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z., jej prílohy 3 a metodiky k tejto vyhláške minimálna všeobecná jednotková cena pozemku vo Zvolene nemôže byť nižšia ako 4,30 Eur za meter štvorcový. Prvostupňový správny orgán k námietke pod bodom 1/ týkajúcej sa zmeny pôvodného druhu pozemku pri parc. registra E-KN č. 4881/2-4811/16 vo výpise z aktualizovaného registra pôvodného stavu pozemkov nachádzajúcich sa v obvode záhradkárskej osady uviedol, že tejto vyhovel rozhodnutím č. OU-ZV-PLO-2014/001113 zo dňa 13. 3. 2014. K námietke 2/ uviedol, že všetky parcely na LV č. XXXX sú evidované správne ako pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce. Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor prvostupňovému správnemu orgánu poskytol súčinnosť pri zisťovaní skutočného stavu a potvrdil umiestnenie uvedených parciel mimo zastavaného územia obce. Hranicou zastaveného územia obce je hranica vytýčená lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do otlačkov katastrálnych máp k 1. januáru 1990. K námietke 3/ uviedol, že podlomenie pôvodnej parcely č. XXXX na 16-násť častí bolo vykonané už v roku 2001 a to pri vyhotovení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v k. ú. Zvolen. ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) v k. ú. E. bol do katastra nehnuteľností zapísaný 2. 11. 2001. Konštatoval tiež, že údaje o umiestňovaní pozemkov vo výpise z návrhu ROEP v k. ú. E. zo dňa 19.10.1999 neboli uvedené správne. Preto boli chybné údaje po vykonaní kontrol pred zápisom ROEP v roku 2001 odstránené. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. ak schválený ROEP obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. K námietke 4/ prvostupňový správny orgán konštatoval, že nie je oprávnený posudzovať správnosť vypracovania znaleckých posudkov. Tento hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho závery, ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom, resp. vyplývajúcim z iných urobených dôkazov. Znalecký posudok vypracoval znalec zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor „Stavebníctvo a odvetvie - odhad hodnoty nehnuteľností“ a správny orgán nemal dôvod pochybovať o správnosti vypracovania znaleckého posudku, za ktorého vykonanie zodpovedá znalec v plnom rozsahu. Správy orgán si nebol vedomý toho, že by znalec postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku neobjektívne, nesprávne a predpojate. Konštatoval tiež, že znalec vo svojom stanovisku uviedol, že znalecký posudok č. 14/2012 bol vypracovaný podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z.. Stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov pôvodných vlastníkov ku dňu obhliadky nehnuteľností s technickou infraštruktúrou, ktorá bola na pozemku v deň vzniku záhradkárskej osady, teda k dátumu 24. 5. 1983. Ďalej v stanovisku uviedol, že k určeniu koeficientov dospel na základe odborných publikácií a troch ohliadok záhradkárskej osady. Na základe podaného odvolania žalobkýň rozhodnutím č. OU- BB-OOP4-2014/019189-002 zo dňa 23. júna 204 rozhodol tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal zákonnosť a správnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa, spisový materiál týkajúci sa danej veci ako aj vykonané dokazovanie a priebeh konania v súlade s § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a nezistil pochybenia alebo nezákonnosť v postupe alebo v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané ústavne konformným spôsobom, a preto sa nestotožnil s námietkami odvolateliek. K odvolacím námietkam uviedol, že cena pozemkov v predmetnej záhradkárskej osade bola stanovená znalcom v zmysle vyhlášky 492/2004 Z. z. a jej prílohou č. 3 časť E. Správny orgán nezistil, že by znalec postupoval neobjektívnym spôsobom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/150/2009 je znalecký posudok jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Preto ho nemôže označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky. Znalec detailne opísal a komentoval postup, podmienky a príčiny ako postupoval pri určení ceny za meter štvorcový. K stanoveniu koeficientov aj k redukujúcim faktorom, ktoré boli použité v znaleckom posudku, boli detailným spôsobom odôvodnené s hodnotením situácie a použitie koeficientu. Znalec tiež písomne potvrdil svoju nepredpojatosť k účastníkom konania. Po preskúmaní tohto znaleckého posudku žalovaný nedošiel k záveru, že by tento odporoval zásadám logiky a bol by spracovaný v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z. z.. Znalec dostatočne vyargumentoval zohľadňujúc technický stav a vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory. Poukázal tiež na to, že žalovaný v odôvodnení poukázal tiež na to, že pozemky alebo územie, kde sa nachádza záhradkárska osada je v územnom pláne mesta Zvolen, určené na záhradkársku osadu a nie ako rekreačné územie. Tento fakt podporil aj list mesta, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku. Poukázal tiež na to, že účastníci konania mali právo podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku predložiť svoj znalecký posudok, čo sa nestalo. Odvolateľky nevyvrátili závery znaleckého posudku a svoje laické tvrdenia nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi. Nevyhovel ani námietke, že parcely č. 4811/2-4811/16 z registra E v k. ú. E. sa nachádzajú v intraviláne, pretože prvostupňový správny orgán zistil skutkový stav správne a zadovážil dostatočné podklady na to, aby mohol určiť, že ide o pozemok, ktorý sa nachádza v extraviláne. Takýmto dôkazom bol LV č. XXXX pre k. ú. E., ďalej na základe súčinnosti poskytnutá odpoveď Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, v ktorej sa uvádza, že parcely evidované na LV č. XXXX sú druh pozemkov - orná pôda ako kód umiestnenia pozemku 2, to znamená pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce. Bolo tam uvedené, že zápis kódu umiestnenia bol vykonaný v súlade s písomnou časťou registra obnovenej evidencie pozemkov a zároveň bol v súlade s hranicou zastaveného územia obce, ktorá je evidovaná v katastrálnej mape k. ú. E.. V zmysle § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra E. Hranica zastavaného územia je hranica vytýčená lomovými bodmi zastaveného obce, ktoré boli premietnuté do výtlačku katastrálnych máp k 1. januáru 1990. Ďalej dôvodil tým, že konanie o registri obnovenej evidencie pozemkov nie je konaním práve prebiehajúcim ani predmetom konania v zmysle zákona č. 164/1997 Z. z.. Zápis ROEP-u bol vykonaný 2. 11. 2001 do katastra nehnuteľností. Správnosť rozhodnutia o schválení ROEP bolo možné napadnúť v trojročnej prekluzívnej lehote v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Konštatoval, že správny orgán nedisponuje právomocou do právoplatne ukončeného konania vstupovať a to aj s ohľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty. Prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil námietku týkajúcu sa rozdelenia pôvodnej parcely č. XXXX na 16-násť častí, ktoré bolo vykonané v roku 2001 a to pri vyhotovení registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. E.. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa podklady potrebné na zostavenie tohto registra zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Používatelia pozemkov, ktorými sú záhradkári sa podľa § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. stali nájomcami aj keď nebola uzatvorená nájomná zmluva. Žalobkyne žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote žiadali, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žalobkýň v prvostupňovom konaní dochádzalo k nezákonnostiam a jednostrannému konaniu v prospech nájomcov. Bolo úlohou správneho orgánu rozhodnúť na základe riadne zisteného skutkové stavu, ktorý by bol zistený z objektívne vykonaných dôkazov a podkladov. O to viac, ak také dôkazy boli konajúcemu orgánu známe. Žalobkyne namietali, že cena určená znalcom je nízka a umelo podhodnotená, čo sa opieralo o reálny skutkový stav veci, keď v záhradkárskej osade sa nevyskytujú žiadne intenzívne zosuvy pôdy, sú v nej postavené okrem záhradných chatiek aj rekreačné vilky a domy. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie vyvracal. Správny orgán sa ním však nezaoberal, pričom je povinný sa zaoberať všetkými skutočnosťami, o ktorých sa v konaní dozvie. Ohliadkou na mieste samom by sa sám presvedčil o tom, či tvrdené skutočnosti sú pravdivé a tak by zistil objektívne skutkový stav veci. To však neurobil. Okrem toho, už prvostupňový správny orgán disponoval vyjadrením ďalšej účastníčky konania F. M., ktorá vo svojich námietkach poukázala na nesprávnosť záverov znaleckého posudku a to na opakované použitie faktorov vo viacerých koeficientoch, vymyslené a ničím nepodložené faktory a iné. Prezentovala tiež odbornú metodiku pri určovaní hodnoty pozemku podľa metódy polohovej diferenciácie v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z.. Túto nevymyslela ona ale ju prevzala z odborného článku znalca R.. W. R., ktorý bol zverejnený aj v dennej tlači aj na internete. Tento dôkaz bol prvostupňovému správnemu orgánu známy, teda z iného konania, avšak on sa tváril, akoby o tomto dôkaze nevedel. Z toho je zrejmé, že tak prvostupňový správny orgán ako aj odvolací správny orgán mal k dispozícii dva odborné názory, ktoré sa vzájomne vylučovali a z ktorých vyplynulo, že znalec postupoval v rozpore s predmetnou vyhláškou. Správny orgán nemôže žiadny dôkaz opomenúť. Podľa prezentovanej metodiky v predmetnej vyhláške možno povyšujúce faktory a redukujúce faktory použiť iba v prípadoch, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch, koeficienty týchto faktorov sú rovné 1. Znalec pri oceňovaní pozemkov žalobkýň v znaleckom posudku č. 14/2012 postupoval v rozpore s touto metodikou a do koeficientu redukujúcich faktorov použil všetky, ktoré už predtým použil v predchádzajúcich koeficientoch. Znalec tzv. ponižujúce faktory použil opakovane v dvoch faktoroch, čo je neprípustné nielen podľa tejto metodiky určovania hodnoty pozemku k danej vyhláške ale aj v rozpore so zásadami logiky. Žalobkyne v žalobe namietali, že znalec v rozpore s vyhláškou určil koeficient redukujúcich faktorov. Namietali, že znalec nesprávne ako redukujúci faktor uviedol: 1/ Ak by užívatelia - záhradkári z Osady Na vŕšku zablokovali prechod záhradkárom z Osady Bakova Jama, vznikol by problém, že sa nedostanú do svojich záhradiek, čo vyhodnotil ako výrazne ponižujúci faktor majúci vplyv na hodnotu pozemku. Podľa žalobkýň je zrejmé, že prístupovú cestu záhradkári z inej osady nemôžu ani nemajú dôvod zablokovať, cesta neprechádza cez oplotenie Záhradkárskej osady Na Vŕšku, ale ide popri plote a je voľne prístupná. 2/ Výrazne obmedzené funkčné využitie územia len ako záhradkárska osada nie je určené ani na rekreačné ani na iné využitie. Podľa žalobkýň nejde o ponižujúci faktor, keďže pôdu odkupujú práve záhradkári. 3/ Výstavbu nových chatiek prispôsobiť existujúcej zástavbe, zastavanosť pozemkov chatkami, maximálne 40m2 v rozsahu do 12% pozemku s výškovým obmedzením na 1.PP, 1.MP plus podkrovie, pozemky nie sú určené na stavbu rodinných domov. Podľa žalobkýň to neznamená, že ide o ponižujúci faktor, pretože ide práve o záhradkársku osadu. 4/ Vybudovanie veľkého východného vonkajšieho obchvatu mesta Zvolen. Podľa žalobkýň takisto nejde o ponižujúci faktor, pretože vyvlastnenie pozemkov štátom pod stavbu bude mať za následok vykupovanie pozemkov za sumu 16,60 Eur za meter štvorcový. 5/ Výskyt intenzívnych zosuvov. Podľa žalobkýň žiadne intenzívne zosuvy sa tam nenachádzajú a v záhradkárskej osade nejde o ponižujúci faktor. Takisto výskyt podzemnej vody je v záhradkárskej osade skôr povyšujúci faktor, pretože voda je požehnaním a na úžitok a nie neželanou skutočnosťou. Takýto postup alebo takéto úvahy znalca boli potvrdené tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým rozhodnutím bez logického odôvodnenia a argumentácie. Správne orgány sa nezaoberali námietkami žalobkýň o tom, že záhradkárska osada sa nachádza 10-15 min. od centra mesta Zvolen, že sú v nej postavené skutočné domčeky ako aj rekreačné vilky a intenzívne zosuvy pôdy sa tam nevyskytujú, že sa osada nevyužíva len na záhradkárčenie ale aj na rekreačné aktivity záhradkárov, že podzemná voda v záhradkárskej osade je skôr na úžitok ako ponižujúci faktor. Správny orgán sa nezaoberal ani tým, čo uvádzal znalec, čo je v rozpore s objektívnym a skutočným stavom, nevykonal osobnú ohliadku a v odôvodnení alibisticky uviedol, že znalec svoje tvrdenie riadne odôvodnil a že v záhradkárskej osade nemôžu byť postavené rodinné domčeky či rekreačné vilky. Žalobkyne namietali nezákonnosť aj v tom, že napriek tomu, že znalecký posudok bol spochybnený iným odborným názorom, žalovaný neoveril stav vlastným skúmaním a ani ohliadkou na mieste v záhradkárskej osade. Závery znalca nepreveril a považoval ich za správne. Iný odborný názor ako dôkaz odmietol a nezobral do úvahy, pričom žalobkyniam vytkol, že nepredložili na svoje tvrdenia žiadny iný dôkaz. Podľa žalobkýň tým sa dopustil závažného porušenia zákonného postupu správneho orgánu riadne a úplne nezistil objektívny skutkový stav veci a nevzal do úvahy dôkazy doložené do konania aj inými účastníkmi konania, resp. ich označil ako nie relevantné. Pritom dôkazom môže byť všetko, to čo pomôže zisteniu skutočného stavu veci. Účastník konania je síce povinný predkladať dôkazy, avšak to neznamená, že správny orgán nie je povinný zistiť skutkový stav vlastným vykonaným dokazovaním. Výsledkom takéhoto nezákonného postupu je, že tým, že správny orgán si nezadovážil, nevykonal alebo nezobral do úvahy predkladané dôkazy, rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý nezistil úplne a tým vydal nezákonné rozhodnutie. Žalobkyne namietli aj to, že predmetom oceňovania bola orná pôda tak, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, ktorá sa nachádza v extraviláne. Poľnohospodársku pôdu môže ohodnocovať iba znalec z odboru poľnohospodárske odvetvie a to odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a nie znalec z odboru stavebníctva, odvetvie odhad ohodnotenia nehnuteľností. Vyplýva to z § 4 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004 Z. z.. Prvostupňový správny orgán pribral do konania znalca R.. R. B., ktorý je znalcom v odbore stavebníctvo - odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, a teda osobu, ktorá nie je oprávnená vykonávať ohodnotenie poľnohospodárskej pôdy - ornú pôdu, trvalý trávnatý porast umiestnenej v extraviláne obcí. Žalobkyne pripojili k žalobe znalecký posudok č. 8/2014 R.. O. M. zo dňa 23. 8. 2014, súdneho znalca z odboru Poľnohospodárstvo odvetvie: odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia, spracovanie ovocinárskych produktov -ovocinárstvo, spracovanie poľnohospodárskych produktov - vinárstvo a vinohradníctvo s tým, že takýto dôkaz zadovážiť je časovo náročné a v lehote na podanie odvolania to nebolo možné a naviac žalobkyne sa dožadovali takéhoto dôkazu cestou správneho orgánu od začiatku konania. Poukázali na to, že tento znalec nezistil pri ohliadke žiadne ponižujúce faktory ani žiadne deformácie terénu ani zosuvné procesy. Zistil prítomnosť podzemnej vody, ktorá umožňuje zavlažovanie záhrad, zistil, že pôda je mierne svahovitá a na miestach, kde je prevýšenie vyššie, sú vybudované terasy a určil jednotkovú cenu všeobecnú hodnotu pozemku za meter štvorcový vo výške 11,5038 Eur. Podľa žalobkýň ide o dôkaz o tom, že znalecký posudok v správnom konaní podhodnotil cenu pozemkov vymyslenými a ničím nepodloženými ponižujúcimi faktormi. A bol vypracovaný osobou, ktorá nebola na to oprávnená. Žalobkyne na pojednávaní predkladali inzeráty na predaj obdobných pozemkov záhradiek na potvrdenie nesprávnej ceny určeným znaleckým posudkom. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval dôvody svojho rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým námietkam uplatnenými v odvolaní a v žalobe. Uviedol, že znalecký posudok vnímal tak, že v koeficiente všeobecnej situácie je v znaleckom posudku č. 14/2012 opísaný stav, kde znalec opísal situáciu, že záhradkárska osada je riešená v Územnom pláne mesta Zvolen a kde sa nachádza. „Uvedené ďalšie nie je možné brať do koeficientu, nakoľko tento je pre ZO presne definovaný v rozmedzí od 0,50 - 0,70 pre záhradkárske osady“. Koeficient redukujúcich faktorov znalec detailne rozpracoval a uviedol dôvody, pre ktoré znížil koeficient redukujúcich faktorov: - svahovitosť terénu, - bez prístupu z verejnej komunikácie, - prístup cez inú ZO, - prístup sťaženým osobným aj nákladným autom po neudržiavanej komunikácii s množstvom výmoľov, - únosnosť základovej pôdy, - výrazne obmedzené funkčné využitie územia (ÚPN mesta Zvolen), - možnosť zablokovať prístup zo strany vlastníkov ZO Na Vŕšku, čo vyslovene hodnotí ako výrazne ponižujúci faktor, - oblasť s horným výskytom intenzívnych zosuvov a svahových deformácií, - výskytom podzemnej vody, - veľký východný obchvat mesta Zvolen, - umiestnenie pozemkov v extraviláne. K žalobnej námietke, že v danom prípade je nie oprávnený oceňovať pozemky v záhradkárskej osade znalec z odboru stavebníctva podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia pod pojmom osobitný predpis má zákonodarca na mysli zákon č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorý upravuje zdaňovanie odplatného prevodu a odplatného prechodu nehnuteľností. V tomto konaní sa vysporiadava vlastnícke právo k nehnuteľnosti prostredníctvom pozemkových úprav v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z., kde sa podporne používa zákon č. 330/1991 Zb.. Nejde o prechod ani prevod nehnuteľností v zmysle zákona č. 554/2003 Z. z.. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa žalobkyne mýlia je, že podľa § 70 ods. 2 posledná veta zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra E. Výpis z LV č. XXXX uvádza pri parcelách EKN 4811/2-16 ako druh pozemku orná pôda, čo v zmysle uvedeného nie je záväzný údaj. Parcely CKN na týchto pôvodných EKN parcelách nemajú založený list vlastníctva, ale v katastrálnej mape sú evidované ako druh pozemku „záhrada“ a spôsob využívania pozemku 4, t.j. pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkovej osade, na ktorej sa pestuje zelenina a ovocie, okrasná, nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny. Umiestnenie pozemku je kód 2, t.j. pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. Posledným dôvodom je, že predmetné parcely v záhradkovej osade nemajú dávno povahu ornej pôdy, nakoľko je na nich zriadená záhradkárska osada, sú na nej postavené záhradné chatky v súlade s Územným plánom mesta Zvolen. K predloženému znaleckému posudku k žalobe uviedol, že tento nebol predmetom konania pred správnym orgánom, a preto by súd naň nemal prihliadať ako na dôkaz, ktorý správny orgán nevyhodnocoval v správnom konaní. Žalovaný uviedol, že jeho toho názoru, že na účely zákona č. 64/1997 Z. z. nie je potrebné oceňovanie znalcom z odboru poľnohospodárstva, odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinnej produkcie. Navyše tento predložený posudok sa neoberá faktami, ktoré zistil a doložil v znaleckom posudku znalec R.. B.. Tiež uviedol, že žalobkyňami predložený znalecký posudok považuje za účelovo vypracovaný. Nedostatok času pre jeho predloženie v správnom konaní nebolo relevantným dôvodom, pretože námietkové konanie spolu s odvolacím konaním trvalo niekoľko mesiacov a ako žalobkyňa uvádza, vedela o ocenení pôdy už na začiatku roku 2013. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný svoje vyjadrenie na pojednávaní doplnil o tvrdenie, že podľa inštrukcie Ministerstva spravodlivosti 7/2009 sa pri kóde 2990 - oceňovanie poľnohospodárskej pôdy znalcami z odboru poľnohospodárstvo použije metóda PPJ. Išlo o inštrukciu MS SR č. 7/2009 o organizácii a riadení tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, podľa ktorej odbor znalca, ktorého posudok predložili žalobkyne k žalobe bol 290000 - poľnohospodárstvo a 290101 - odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že nejde o znalca, ktorý bol oprávnený oceňovať pôdu v záhradkárskej osade a pokiaľ by išlo o pôdu, ktorú môže takýto znalec oceňovať, tak je viazaný vyhláškou č. 38/2005 Z. z., ktorá stanovuje bonitované pôdnoekologické jednotky čiastkou 0,26 Eur na meter štvorcový. Takisto cenová mapa pre katastrálne územie Zvolen vyhláška č. 582/2004 Z. z. určuje cenu pre takúto pôdu vo výške 0,25 Eur za meter štvorcový. Ďalší účastník Slovenský pozemkový fond navrhol, aby súd žalobu zamietol. Nesúhlasil s tým, aby súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom predloženým žalobkyňami, pretože tento znalecký posudok vykonala osoba, ktorá nie je oprávnená oceňovať záhradkársku osadu. Konštatoval, že názor znalca, ktorý nie je oprávnený oceňovať predmet ocenenia je rovný názoru akéhokoľvek iného laika. Zástupkyňa ďalšieho účastníka Záhradkárskej osady Slovenského zväzu záhradkárov Bakova Jama súhlasila s napadnutým rozhodnutím a žalobné dôvody označila za nesprávne. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, preto je žaloba dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán oznámil začatie konania podľa § 7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. verejnou vyhláškou pod č. 2009/1744 dňa 18. 11. 2009, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli do 3. 12. 2009, súčasťou oznámenia boli úvodné podklady a to register pôvodného stavu a geometrický plán záhradkovej osady. Rozhodnutím pod č. 2009/1744-1 zo dňa 21. 5. 2010 boli úvodné podklady projektu pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom záhradkárskej osade č. 26-60 Bakova Jama ZO SZZ Zvolen schválené. Následne bolo rozhodnutím zo dňa 15.12.2010 prerušené správne konanie do času úpravy nových legislatívnych pravidiel, ktoré boli prijaté novelou zákona č. 64/1999 Z. z. a to zákonom č. 57/2011 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2011. Následne v súlade s § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. prvostupňový správny orgán zabezpečil prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky náhrady za pozemky v obvode uvedenej záhradkovej osady. Znaleckým posudkom č. 14/2012 bola znalcom R.. R. Podhájeckým stanovená všeobecná hodnota pozemkov v tejto záhradkovej osade na 1,51 Eur za meter štvorcový. Podľa § 18c ods. 1, 2, 3 zákona č. 64/1997 Z. z. (1) Ak v konaní do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona. (2) Obvodný pozemkový úrad do 30 dní od doručenia znaleckého posudku oznámi užívateľom pozemkov určenú výšku náhrady podľa tohto posudku a poučí ich o možnosti zobrať späť návrh na začatie konania v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak užívatelia, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy, ktorá je predmetom konania a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov zoberie návrh späť, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví. Ak užívateľ zaplatil Slovenskému pozemkovému fondu náhradu a hodnotu podielu podľa § 14 ods. 1, obvodný pozemkový úrad v rozhodnutí o zastavení konania určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na vrátenie náhrady a hodnoty podielu užívateľovi. (3) Ak obvodný pozemkový úrad podľa odseku 1 konanie podľa § 7 ods. 4 nezastaví, zabezpečí aktualizáciu registra pôvodného stavu. Rozhodnutia vydané v konaniach do 31. marca 2011 obvodný pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. (2) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 21) ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. 28) Podľa § 1 zákona č. 64/1997 Z. z. (1) Tento zákon upravuje a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom, b) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej len "vlastníci"), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu 1) (ďalej len "konanie") na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. (2) Tento zákon sa nevzťahuje na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, ak k nim bolo zriadené právo osobného užívania. 2) Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. (1) Zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. (1) Námietky podané podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3 prerokuje obvodný pozemkový úrad s tým, kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. (2) Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu 6) sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo, ktorá upravuje postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb časť E, bod 3, metóda polohovej diferenciácie kR - koeficient redukujúcich faktorov (0,20-0,99) sa stanoví takto: - ak sa v najbližšom čase predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz, - spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod., - rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach, - ekologické zaťaženie pozemku, - ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia, 0,20 - 0,99 - pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), - svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy, - ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera, - stavba pod povrchom pozemku, - závady viaznuce na pozemku (napríklad: právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.), - iné faktory (napríklad: tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby a pod.). Redukujúce faktory možno použiť iba v prípadoch, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch. V prípade, že sa redukujúci faktor nevyskytuje, koeficient redukujúcich faktorov je 1. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku posudzuje, či správny orgán konal v súlade s procesnými predpismi platnými pre dané konanie, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, ako aj či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré boli namietané v žalobe a to z hľadiska, či správny orgán porušil procesný predpis a či takéto porušenie predstavovalo takú chybu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi uplatnenými v žalobe. Súd nepreskúmava rozhodnutie v plnom rozsahu ani predchádzajúci postup ale len z dôvodov, ktoré ako dôvody spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia boli uplatnené v zákonom stanovenej lehote v podanej žalobe. Súd teda nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, resp. všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať alebo dopĺňať a ani nemôže prihliadnuť na dôvody žaloby, ktoré boli uplatnené po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyne namietali, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že postup znalca bol v rozpore s vyhláškou o oceňovaní nehnuteľností, keď koeficient redukujúcich faktorov určil nesprávne a tie isté faktory zahrnul dvakrát aj do ostatných koeficientov aj do koeficienta redukujúcich faktorov a zároveň použité redukujúce faktory nie sú v súlade so skutočným stavom. Ďalej, že žalobca sa nezaoberal odvolacími námietkami, v ktorých žalobkyne konkretizovali námietku nesprávneho ocenenia tvrdeniami, že ocenenie nezodpovedá reálnemu skutkovému stavu veci. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k týmto námietkam poukázal na stanovisko znalca a na to, že zistil, že znalecký posudok vypracoval znalec, ktorý bol v čase jeho vypracovania zapísaný v zozname znalcom vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore stavebníctvo - pozemné stavby - odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad stavebných prác a je zodpovedný za vykonanie diela. Ďalej tým, že nezistil, že by znalec postupoval neobjektívnym spôsobom a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009, z ktorého odcitoval, že znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery) ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva, že práve je úlohou žalovaného posúdiť znalecký posudok ako každý iný dôkazný prostriedok. Nemôže posudzovať správnosť jeho odborných záverov. Môže ale posúdiť, či znalec k záverom dospel uvažovaním v súlade so zásadami logického uvažovania, a teda či ponižujúce faktory pre ocenenie daných pozemkov zodpovedajú skutočnému stavu na oceňovaných pozemkoch a či neboli už zahrnuté do predchádzajúcich koeficientov. Žalobkyne tvrdili v odvolaní, že pozemky nemajú ponižujúce faktory, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku. Žalobkyne teda konkretizovali, ktoré faktory sa na daných pozemkoch nenachádzajú a to, že dané pozemky netrpia zosuvom pôdy a že spodná voda na pozemkoch v záhradkových osadách nie je ponižujúci faktor ale naopak výhoda. Pokiaľ žalobkyne tvrdili, že v záhradkovej osade neexistujú ponižujúce faktory, bolo potrebné sa s takýmto tvrdením žalobkýň vysporiadať a zistiť, či je tomu tak. V zápornom prípade sa s námietkou vysporiadať vecne. V kladnom prípade doplniť znalecké dokazovanie či výsluchom znalca alebo žiadosťou o doplnenie posudku tak, aby bolo zrejmé, s akou úvahou znalec pracoval, keď spodnú vodu považoval za ponižujúci faktor v záhradkovej osade, kde je potrebné, aby mali záhradkári k dispozícii vodu na polievanie pestovaných plodín a iných rastlín. Toto platí aj o tvrdených zosuvoch, ako aj či v danom prípade svahovitosť terénu na pozemku s terasami môže byť ponižujúcim faktorom. V kladnom prípade doplniť znalecké dokazovanie či už výsluchom znalca alebo žiadosťou o doplnenie posudku alebo nariadením kontrolného znaleckého dokazovania. Žalovaný nezistil skutočný stav, keď sa námietkami žalobkýň nezaoberal s tým, že žalobkyne nepredložili dôkazy o tom, že cena ustanovená znaleckým posudkom, bola stanovená nesprávne. Je úlohou správneho orgánu, aby v konaní zistil a rozhodol na základe skutočného stavu. Túto povinnosť správnemu orgánu ukladá citovaný § 32 správneho poriadku, a preto treba priznať relevanciu aj námietkam žalobkýň, podľa ktorých žalovaný mal zisťovať skutočný stav síce na základe podaných námietok, avšak nemožno pritom opomenúť nič, čo bolo zistené v konaní, ktorého súčasťou bolo konanie o námietkach žalobkýň. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu neboli založené na úplne zistenom skutkovom stave, a preto súd tieto rozhodnutia podľa § 250j ods. 2, písm. c) O. s. p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Námietka žalobkýň, ktorou namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúce v tom, že jeho podkladom bol znalecký posudok, ktorý vypracovala neoprávnená osoba, pretože oceňovať nehnuteľnosti, pokiaľ takouto nehnuteľnosťou je poľnohospodárska pôda, môže len znalec z odvetvia poľnohospodárstvo, neobstojí. Neobstojí ale ani tvrdenie žalovaného a ďalšieho účastníka Slovenského pozemkového fondu, že pozemky v záhradkových osadách môže oceniť len znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností. Oceňovanie pozemkov v záhradkárskych osadách postupom podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. bolo zavedené do zákona č. 64/1997 Z. z. novelou zákona s účinnosťou odo dňa 1. 4. 2011, novelizáciou § 8 druhá veta, podľa ktorého súčasťou registra pôvodného stavu je výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu, 9) ktorú určí obvodný pozemkový úrad na základe znaleckého posudku. Poznámka k odkazu 9) uvádza, že osobitným predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Vyhláška č. 492/2004 Z. z. nadobudla účinnosť 1. septembra 2004, pričom v § 4 ods. 2 určila, že na účely osobitného predpisu, s legislatívnym odkazom pod bodom 6, môžu nehnuteľnosti, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou oceňovať podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. výlučne znalci z odboru poľnohospodárstva. Legislatívnotechnický odkaz pod bodom 6 odkazuje na poznámku, v ktorej sú označené tieto osobitné predpisy: zákon č. 554/2003 Z. z., zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, Nariadenie vlády č. 97/1992 Zb., ktorým sa upravujú niektoré otázky náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. Z uvedeného vyplýva, že odkaz na osobitný predpis, na ktorý odkazuje § 4 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. neodkazuje na zákon č. 64/1997 Z. z. a v čase prijatia tejto vyhlášky v roku 2004 ani nemohol, pretože v tom čase tento záhradkový zákon neupravoval oceňovanie pôdy v záhradkových osadách znaleckým spôsobom. Toto bolo zavedené až v roku 2011. Tento odkaz nie je ani demonštratívny, pretože nebol uvedený slovami „napríklad“, a preto ho treba považovať za konečný. Potom § 4 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. treba vykladať v zmysle jeho obsahu tak, že osobitným predpisom na účely ktorého môžu pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu oceňovať výlučne znalci z odboru poľnohospodárstvo, sú predpisy uvedené v legislatívnom odkaze pod bodom 6 v tejto vyhláške. Z uvedeného vyplýva a tiež zo znenia § 4 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. vyplýva, že oceňovanie pozemkov v záhradkovej osade na účely zákona č. 64/1997 Z. z. môžu oceňovať znalci, ktorí majú na to oprávnenie z dôvodu, že sú zapísaní do zoznamu znalcov v príslušnom odbore, ktorý zahŕňa oceňovanie nehnuteľností. Takýmito sú tak znalec z odboru stavebníctvo odvetvie oceňovania nehnuteľností ako aj znalci z odboru poľnohospodárstvo odvetvie oceňovanie poľnohospodárskej pôdy. Konečne to vyplýva aj zo znenia citovaného znenia § 4 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004 Z. z., ktorá v tomto ustanovení v podstate zo skupiny znalcov oprávnených oceňovať pozemky v zmysle § 4 ods. 1, teda z príslušných odborov pre prípad, že pôjde o ocenenie na účely vybraných predpisov vyberá ako jedinú možnosť pre ocenenie pozemku, ktorý je poľnohospodárskou pôdou znalca z odboru poľnohospodárstvo. To znamená, že pre iný účel ocenenia pozemkov, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou tak môžu v zmysle § 4 ods. 1 zo zoznamu znalcov urobiť nielen títo znalci ale aj znalci z odboru stavebníctva odvetvie oceňovania nehnuteľností. Inak povedané, ak sú oprávnení podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. oceňovať poľnohospodársku pôdu na účely určitých predpisov výlučne znalci z odboru poľnohospodárstvo, nemožno nijako dospieť k záveru, že na účely právnych úkonov alebo na účely iných predpisov to urobiť nesmú, a teda že nie sú osobami uvedenými v § 4 ods. 1 predmetnej vyhlášky, a teda že odbor oceňovanie poľnohospodárskej pôdy nie je odborom príslušným na ocenenie pozemku v záhradkovej osade. V zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sa za poľnohospodársku pôdu na účely predmetného zákona považuje tak orná pôda ako aj chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty. V každom prípade však musí ísť o oceňovanie postupom podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z., t. j. metodikou v prípade pozemkov uvedenou v jej prílohe č. 3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa piatej časti O. s. p. právo na náhradu trov konania žalobca pokiaľ bol v konaní úspešný celkom alebo sčasti. Žalobkyne boli v tomto konaní plne úspešné, preto súd žalovaného zaviazal, aby im nahradil ich trovy konania. Žalobkyne vyčíslili náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote. Trovy konania žalobkýň pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 70.-Eur a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za poskytnuté právne služby stanovenej podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za tri úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní, pričom za jeden úkon právnej služby v roku 2014 je výška odmeny 134.-Eur a režijný paušál 8,04 Eur a v roku 2015 139,83 Eur a režijný paušál 8,39 Eur. Vzhľadom na to, že žalobkyne zastupoval jeden zástupca, bola tarifná odmena podľa § 13 ods. 2 znížená o 50%, keďže bola podaná jedna žaloba. 134.-Eur x 3 = 402.-Eur, z toho 50% je 201.-Eur a 139,83 x 3 = 419,49 Eur, z toho 50% je 209,74 Eur. Odmena za tri úkony 611,74 Eur a 3x režijný paušál, z toho 2x 8,04 plus 8,39 Eur = 24,47 Eur. Zvýšenie o DPH 122,34 Eur, odmena spolu za 3 úkony právnej služby 734,08 Eur. Režijný paušál zvýšený o DPH spolu 29,36 Eur. Zástupca žalobkýň vyčíslil aj náhradu za stratu času stráveného cestou z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť vždy za začatých 5 polhodín, spolu za 10 začatých polhodín vo výške 139,80 Eur. Trovy žalobkýň pozostávali aj z cestovných náhrad ich zástupcu spojených s cestou na súdne pojednávanie a späť z Bratislavy do Banskej Bystrice, čo zo sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu predstavuje za prejedených 220km pri priemernej cene pohonných hmôt na 1km 1,2 Eur a spotrebe 6 litrov na 100km čiastku 31,60 Eur a základná náhrada za prejdených 440km po 0,183 Eur za 1km, spolu čiastku 80,52 Eur, cestovné náhrady spolu 112,12 Eur, zvýšené o DPH 22,42 Eur, celkom 134,44 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za úkony právnej služby vo výške 734,08 Eur, z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 29,36 Eur, náhrady za stratu času 139,80 Eur a cestovných náhrad 134,54 Eur čo je spolu 1 037,78 Eur, zaplatený súdny poplatok 70.-Eur a trovy celkom 1 107,78 Eur. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zástupcom žalobkýň. Zástupca žalobkýň vo vyúčtovaní žiadal náhradu trov zaplatiť na číslo jeho účtu v Slovenskej sporiteľni, Bratislava - Mesto, ktorý má vedený pod č.: XXXXXXXXXX/XXXX. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.