KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica17. 3. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/252/2014 z 17. 3. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. marca 2015, sp. zn. 20Sd/252/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014201199.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/252/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201199
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201199.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľa: I. G., nar. XX. I. XXXX, bytom V. T. XXXX/XX, XXX XX X., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, vo veci posúdenia nároku na úrazovú rentu
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-J. zo dňa 11. júna 2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-J. z 11.06.2013 IČSZ: XXX XXX XXXX podľa § 88 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie úrazovej renty v dôsledku
PÚ /pracovný úraz/ utrpeného dňa XX.XX.XXXX.

Odporkyňa rozhodnutie odôvodnila posudkom posudkového lekára SP, pobočka Žiar nad Hronom
vystaveného dňa 22.05.2014, podľa ktorého navrhovateľ má pokles pracovnej schopnosti 3 %, v
dôsledku čoho nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu podľa ust. § 88 zákona č. 461/2003 Z. z.
Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ pracoval v spoločnosti J., s.r.o. X., ako O. - D.. Dňa XX.X.XXXX
mu v práci zachytilo predlaktie do stroja. Utrpel zlomeninu dolného konca lakťovej aj vretennej
kosti. Následkom úrazu poškodený nestratil schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca,
nestratil ani pracovné zručnosti a schopnosti vyplývajúce z pracovnej náplne a z pracovnej pozície. Po
pracovnom úraze v klinickom obraze pretrváva obmedzenie pohyblivosti zápästia stredného stupňa. Na
základe uvedeného určil posudkový lekár pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu
3 %.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, v ktorom
namietol posúdenie poklesu pracovnej schopnosti, pretože po pracovnom úraze je pohyblivosť jeho
zápästia obmedzená, má problémy pri bežných činnostiach; doteraz má necitlivú dolnú časť dlane.
Navrhovateľ v prílohe postúpil súdu aj kópie lekárskych nálezov, ako dôkazy svojich tvrdení.

Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 29.09.2014 uviedla právne a skutkové dôvody, pre
ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Odporkyňa poukázala na posudky
posudkových lekárov na pobočke vo Žiari nad Hronom ako aj na posudok posudkového lekára SP-ú v
Banskej Bystrici, v ktorom na základe nových lekárskych nálezov bola zvýšená miera poklesu pracovnej
schopnosti navrhovateľa na 5 %.



Odporkyňa ďalej uviedla, že na účely posudzovania poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v
zmysle § 88 ods. 1 zákona je rozhodujúcou pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v
ktorom pracovný úraz vznikol a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti
vykonávali. Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví:

- stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a

- percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným
postihnutím vykonávať.

Pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v
zmysle § 88 ods. 1 zákona sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca
prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane jednotlivých
časových úsekov v rámci pracovnej doby.

V prípade navrhovateľa bolo jednoznačne posudkovými lekármi SP konštatované a v konaní
preukázané, že navrhovateľ je zdravotne spôsobilý vykonávať všetky činnosti stolára, tak, ako tieto
vyplývajú z pracovnej náplne navrhovateľa ako neoddeliteľnej súčasti pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2011.
Skutočnosť, že navrhovateľ vykonáva svoju pôvodnú pracovnú činnosť na pôvodnom pracovisku
len preukazuje fakt, že rozsah poškodenia P. O. navrhovateľa z dôvodu pracovného úrazu zo dňa
XX.X.XXXX nie je takej intenzity, ktorý by odôvodňoval stanovenie väčšieho rozsahu miery poklesu
pracovnej schopnosti ako 5 %.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 18.03.2015, oboznámil sa s
pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu, vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a dospel
k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania.

Odporkyňa na pojednávaní sa pridržiavala písomného stanoviska SP, zo dňa 29.9.2014. Poukázala
na skutočnosť, že nárok na priznanie úrazovej renty sa hodnotí pokiaľ ide o poškodenia zdravia vo
vzťahu k práci, ktorú navrhovateľ vykonával pred vznikom pracovného úrazu. Navrhovateľ doteraz
vykonáva tú istú prácu ako vykonával pred vznikom pracovného úrazu. Zdravotné problémy, ktoré
navrhovateľ uvádza v opravnom prostriedku nie sú z tohto hľadiska právne relevantné, sú relevantné z
hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré navrhovateľovi už bolo priznané. Bol aj odškodnený.
Tiež poukázala na posudky posudkových lekárov, ktoré posúdili pokles pracovnej schopnosti z titulu
pracovného úrazu a z pôvodných 3 % bolo mu zvýšené na 5 %. Na základe dôvodov uvedených v
písomnom stanovisku žiadala napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdiť.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 /ďalej len „ pokles pracovnej
schopnosti“/.

Podľa ods. 3 prvá veta cit. ust. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti
s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti poškodeného pred pracovným úrazom alebo pred zistením choroby z povolania a
po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca
alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 cit. zákona. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na základe
priložených lekárskych správ, hlásení o pracovnom úraze resp. choroby z povolania a ostatných údajov
zo zdrav. Dokumentácie poškodeného, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení.



Posúdenie poklesu pracovnej schopnosti vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania
vykonávajú posudkoví lekári. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú
činnosť vykonáva posudkový lekár SP príslušnej pobočky a posudkový lekár SP ústredia.

Posudkový lekár SP pobočky Žiar nad Hronom posúdil zdravotný stav navrhovateľa v posudku z
22.05.2014, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Na základe opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovým lekárom
SP-ú v Banskej Bystrici, ktorý v posudku z 04.09.2014 stanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti
navrhovateľa na 5 %. Posudkový lekár v celkovom posudku uviedla, že navrhovateľ utrpel dňa
XX.X.XXXX v práci úraz - zlomeninu K.. Stav bol riešený konzervatívne. Ihneď v úvode urobená
repozícia. Následne imobilizácia sadrovou dlahou. Po sňatí sadry dlhodobá rehabilitačná liečba. Podľa
posledných vyšetrení fyziatra, neurológa a ortopéda z 06/2013 a z 06/2014 pretrváva v P. zápästí
funkčné obmedzenie stredne ťažkého stupňa so subketívne udávanou necitlivosťou v oblasti stredového
nervu E.. Konzultovaný neurológ odporučil EMG vyšetrenie periférnych nervov P. hornej končatiny,
pri ktorom nebola zistená porucha vedenia vzruchov periférnymi nervami. Stredový nerv je v norme.
Po uvedenom úraze menovaný nastúpil na pôvodné pracovisko, nestratil schopnosť vykonávať svoju
doterajšiu prácu, nestratil pracovné zručnosti a schopnosti, ktoré mu vyplývajú z pracovnej náplne.
Menovaný má dominantnú G. hornú končatinu, pracovnú úraz utrpel na nedominantnej P. hornej
končatine. Po zhodnotení všetkých odborných lekárskych nálezov konštatuje, že jeho pokles pracovnej
schopnosti na účely úrazovej renty pri stredne ťažkom funkčnom obmedzení ľavého zápästia je 5 % už
aj vzhľadom k tomu, že sa jedná o nedominantnú končatinu.

Pri posudzovaní zdravotného stavu je zásadný rozdiel v tom, na aký účel posudkový lekár zdravotný
stav posudzuje, či predmetom posudzovania je invalidita - dávka dôchodkového poistenia alebo úrazová
renta - dávka úrazového poistenia. Pri posudzovaní zdravotného stavu na účely priznania úrazovej renty
sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poškodeného skúma výlučne vo vzťahu k schopnosti
vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca t. j. presne to zamestnanie, z výkonu, ktorého mu vznikla
choroba z povolania resp. pracovný úraz. Prístup posudkového lekára k určeniu percentuálnej miery
poklesu vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca je teda úplne odlišný, pretože obvyklé percento
hodnotenia býva zásadne vyššie, ak sa poškodený už vôbec nevráti na výkon doterajšieho zamestnania.

Podľa ust. § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súd posúdil napadnuté rozhodnutie a posudky posudkových lekárov z hľadiska uvedených kritérií
stanovených pre posúdenie poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca a dospel k záveru, že správne posúdili výšku percentuálneho rozpätia poklesu pracovnej
schopnosti navrhovateľa. Ako vyplynulo z posudkov navrhovateľa aj po pracovnom úraze vykonáva
svoje predchádzajúce zamestnanie bez obmedzenia.

Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľ v
konaní nemal úspech a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.



Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.