Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/121/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201206 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201206.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. č. K XXX XX D., zast. advokátkou Mgr. Jankou Krakovskou, so sídlom Čajakova 1, 040 01 Košice proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 44666-2/2014-BA zo dňa 20.08.2014 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Sociálna poisťovňa, pobočka Revúca (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 16127-4/2014-RV zo dňa 10.06.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zastavila konanie vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 194 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“), o ktorú žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 29.04.2014. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán poukázal na ust. § 184 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v ods. 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti, alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, podľa § 186 ods. 4 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania. Žalobca si žiadosťou zo dňa 29.04.2014 uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania zistenou dňa 07.01.2004 a v prílohe žiadosti predložil písomnú žiadosť z 29.04.2014, v ktorej poukázal na už vydané právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia č. 300-593/2004-2 zo dňa 05.01.2005 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2005 a č. 300-396/2005-1 zo dňa 21.02.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2005. Predmetné rozhodnutia sú výsledkom konaní, predmetom ktorých bolo posúdenie uplatneného nároku poškodeného na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku zo dňa 27.10.2004. Prvostupňový správny orgán preto žalobcu vyzval výzvou zo 16.05.2014 na predloženie dôkazov nevyhnutných na posúdenie nároku na dávku, na jej výplatu a na určenie jej sumy, a to nového lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vydaného v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 437/2004 Z.z.“) s tým, že žalobcom označený lekársky posudok sa nachádza v spise vedenom pobočkou v právoplatne rozhodnutej a ukončenej veci. Žalobca nový lekársky posudok nepredložil, a preto prvostupňový správny orgán s poukazom na § 194 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán reagujúc na obsah neformálnej žiadosti žalobcu doručenej 29.04.2014 poukázal aj na ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, vzťahujú doterajšie predpisy. Vzhľadom na to, že choroba z povolania bola žalobcovi zistená 07.01.2004, je týmto predpisom vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 32/1965 Zb.“). Žalobca sa mohol proti predmetným rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu brániť podaním odvolania, prípadne podaním žaloby podľa V. časti O.s.p., pričom prvostupňový správny orgán súčasne poukázal na to, že vo veciach sociálneho poistenia je obnova konania prípustná len v nedávkových veciach. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 44666-2/2014-BA zo dňa 20.08.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.06.2014 v celom rozsahu potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, čo nevykonal. Žalovaný v odvolacom konaní zistil, že prílohou žiadosti doručenej 29.04.2014 bol aj list označený ako „Uplatnenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia - žiadosť o odstránenie nezákonnosti a zrušenie ničotných rozhodnutí“ (list bol datovaný v Košiciach 10.02.2014). Žalobca v predmetnom liste žiadal odstrániť nezákonnosť a zrušiť ničotné rozhodnutia pobočky zo dňa 05.01.2005 a 25.02.2005, ktorými mu boli priznané a vyplatené nároky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu choroby z povolania zistenej 07.01.2004 a žiadal priznať zodpovedajúcu výšku bodov, ako aj hodnoty za jeden bod podľa zák. č. 437/2004 Z.z. Prílohou listu bol Lekársky posudok zo dňa 27.10.2004. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom, keď tento po obdržaní žiadosti právneho zástupcu poškodeného vyzval, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy predložil nový lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovený v súlade so zák. č. 437/2004 Z.z. Poškodený bol zároveň upozornený, že v prípade nepredloženia požadovaného dokladu, bude konanie vo veci podľa § 194 ods. 3 cit. zákona zastavené. Vo výzve bol žalobca poučený aj v zmysle § 184 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalobca listom zo dňa 03.06.2014 zaslal k predmetnej výzve vyjadrenie, v ktorom uviedol svoje stanovisko k výzve pobočky. Podľa právneho názoru právneho zástupcu žalobcu mal poškodený priznanú chorobu z povolania dňa 27.10.2004, pretože dňa 07.01.2004 ochorenie poškodeného ešte nespĺňalo kritériá na priznanie choroby z povolania. Vyhotovený lekársky posudok zo dňa 27.10.2004 nie je správny, pretože bol vystavený na starom tlačive a nie podľa prílohy č. 2 k zák. č. 437/2004 Z.z., preto rozhodnutia pobočky vydané v r. 2005 sú podľa neho ničotné a musia sa zrušiť. Nový lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorým by preukázal svoj nárok na dávku, o ktorú žiadal, žalobca nepredložil. Prvostupňový správny orgán preto rozhodnutím zo dňa 10.06.2014 konanie vo veci nároku na dávku, o ktorú žiadal, v zmysle § 194 ods. 3 cit. zákona zastavil. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v odvolaní konštatoval, že žalobca ako účastník konania nedoložil požadovaný nový lekársky posudok s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia vyhotovený v zmysle ustanovení zák. č. 437/2004 Z.z., a preto prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď konanie o uplatnenom nároku zastavil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal aj priebeh predchádzajúceho konania o nároku poškodeného (žalobcu) na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý si uplatnil pôvodnou žiadosťou 22.12.2004, ku ktorej predložil Hlásenie choroby z povolania vyhotovené v októbri 2004. Z hlásenia vyplýva, že poškodenému bola zistená choroba z povolania s dátumom prvého zistenia 07.01.2004 a dátumom priznania 27.10.2004. Zároveň predložil aj lekársky posudok z 27.10.2014, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania ohodnotené podľa položky 90 tabuľky č. IV. prílohy k vyhl. č. 32/1965 Zb. počtom bodov 400. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 300-593/2004-2 z 05.01.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.03.2005, ktorým žalobcovi priznal náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 400 bodov v celkovej sume 24.000,- Sk a táto náhrada mu bola vyplatená. Následne žalobca 15.02.2005 doručil žiadosť o priznanie nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. a predložil Zápisnicu zo zasadnutiu škodovej komisie pre odškodňovanie pracovných úrazov z 03.02.2005, v ktorej zamestnávateľ žalobcu navrhol a schválil zvýšenie sumy odškodnenia o 50% z titulu priznanej choroby z povolania zistenej 07.01.2004. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 300-396/2005-1 zo dňa 25.02.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.03.2005, ktorým bol priznaný žalobcovi ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.000,- Sk a táto náhrada mu bola vyplatená. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej reagoval na odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa namietaných chýb a rozporov, ktorých sa mal prvostupňový správny orgán dopustiť v konaniach o už uplatnenom nároku poškodeného na náhradu za sťaženie spoločenského konania, ktoré boli ukončené vydaním rozhodnutí z 05.01.2005 a 21.02.2005. Žalovaný poukázal na právoplatnosť a vykonateľnosť týchto rozhodnutí a na to, že žalobca nevyužil inštitút odvolania, prípadne podania žaloby podľa V. časti O.s.p. Konštatoval, že predmetné rozhodnutia z 05.01.2005 a z 21.02.2005 boli vydané v súlade so zákonom, na základe úplne a nepochybne zisteného skutkového stavu a vychádzajú z platnej právnej úpravy. K návrhu žalobcu na ustanovenie znalca žalovaný uviedol, že to považuje za neúčelné z dôvodu, že v danej veci ide o právne posúdenie skutočného stavu veci a jej právne vyhodnotenie. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že obnova konania je prípustná len v nedávkovom konaní. Z uvedených dôvodov prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Žalobou podanou v zákonnej lehote dňa 11.09.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania vo veci uplatnenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcom v súvislosti s chorobou z povolania. V žalobe bod I. žalobca uviedol, že utrpel poškodenie zdravia, ktoré bolo zdokumentované odbornými nálezmi a Hlásením o priznanej chorobe z povolania č. 425/2003 zo dňa 27.10.2004. Žalobca argumentoval, že predmetné hlásenie je dokladom o zistení choroby z povolania k dátumu 27.10.2004 a zodpovedá platnej právnej úprave Úprava Mzd SSR č. Z-10 949/1973-B1 zverejnenej v Zbierke zákonov č. 18/1974. K hláseniu choroby z povolania nedošlo, ani nemohlo dôjsť v januári 2004, ako to tvrdí žalobca. Chorobu z povolania nemožno priznať spätne, táto sa priznáva dňom, kedy sa zistila a súčasne až ako výsledok posúdenia. Žalovaný podľa žalobcu nesplnil svoju procesnú povinnosť na zistenie skutočného stavu veci a na ten účel obstaranie potrebných podkladov na rozhodnutie. Týmto postupom žalovaný nesprávne vyložil právnu úpravu súvisiacu s posudzovanou vecou, keď tvrdí, že žalobcov nárok je v dôsledku choroby z povolania zistenej 07.01.2004. Žalobca poukázal na metodický pokyn na hlásenie chorôb z povolania s tým, že najprv ide o chorobu (tzv. všeobecné ochorenie), ktoré sa až neskôr zmení - prizná ako choroba z povolania v odškodniteľnom stupni. V tejto súvislosti je podľa žalobcu mylný a zmätočný aj odkaz na § 11 zák. č. 437/2004 Z.z. Žalobca netvrdil, že si uplatňuje nárok na úrazovú dávku z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, a preto nemal dôvod niečo preukazovať. Poukázal na proces priznávania chorôb z povolania v r. 2005 a proces priznávania bodového hodnotenia sa mal v r. 2005 po hlásení choroby z povolania (október 2004) podľa žalobcu riadiť už zák. č. 437/2004 Z.z. Žalobca ďalej namietal nesprávny postup žalovaného spočívajúci v tom, že ak vznikla sporná otázka (§ 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z.), potom sa fakultatívna možnosť ustanoviť znalca musela zmeniť na obligatórnu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 195 cit. zákona. Z uvedeného žalobca vyvodil záver, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, tak aj podklad pre ich vydanie - lekársky posudok s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia je nesprávny a musí sa zrušiť. Podľa žalobcu sú rozhodnutia č. 300-291/2005-1 zo dňa 21.02.2005 a č. 300-292/2005-1 zo dňa 21.02.2005 (súd poznamenáva, že v žalobe žalobca uvádza nesprávne čísla uvedených rozhodnutí, pretože uvedené rozhodnutia sa týkajú nároku priznaného inému poškodenému - R. L., ktorý sa domáhal preskúmania rozhodnutí žalobou v konaní sp. zn. 24S/117/2014; správne mali byť uvedené rozhodnutia č. 300-593/2004-2 z 05.01.2005 a č. 300-396/2005-1 zo dňa 21.02.2005), vydané na podklade nesprávnych listín, na nesprávnom výklade súvisiacej právnej úpravy a na obchádzaní zákona. V bode II. žaloby (žalobca duplicitne uvádza por. č. bod II žaloby) žalobca, citujúc články z českej literatúry a z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR z 20.10.2007, v podstate konštatuje, že výsledkom činnosti klinického pracovného lekára je hlásenie choroby z povolania, ktoré má povahu rozhodnutia a rovnako znalecký posudok má povahu rozhodnutia, t.j. má povahu správneho aktu. V bode III. žaloby žalobca uvádza, že pokiaľ poukázal na právne závery rozsudku Európskeho súdneho dvora z 13.01.2004 vo veci C-453/00 Kühne und Heinz, bolo potom povinnosťou žalovaného sa s nimi s prihliadnutím na obsah všetkých vydaných rozhodnutí vysporiadať. Žalovaný síce poukazuje na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí a nevyužitie inštitútu odvolania žalobcom, ale obsah § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj závery rozsudku vo veci C-453/00 Kühne und Heinz sú jednoznačné a vyplýva z neho povinnosť zmeniť správne rozhodnutie, ktoré už nadobudlo právoplatnosť, aby sa tak dosiahol súlad s dikciou jednotlivých ustanovení komunitárneho práva. Preto sa podľa žalobcu rozhodnutia žalovaného musia zrušiť. Žalobca má za to, že vydané rozhodnutia žalovaného sú zmätočné a nedostatočne odôvodnené, pričom ide o nesplnenie procesnej povinnosti na ustanovenie znalca, ktorý jediný môže zodpovedať na odbornú otázku týkajúcu sa odškodniteľného stupňa. Takto vydané rozhodnutie nezodpovedá § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých pri existencii spornej otázky je povinnosť vo veci ustanoviť znalca na odstránenie rozporov. V bode IV. žaloby žalobca tvrdí, že si uplatnil nárok na doplatenie úrazovej dávky, pričom jeho postup je v súlade s § 112 zák. č. 461/2003 Z.z. a pokiaľ si žalovaný nesplnil procesné povinnosti a pred vydaním rozhodnutia nezistil skutočný stav veci a neobstaral si potrebné podklady na rozhodnutie, porušil zákon. Poukázal na povinnosť žalovaného stanovenú v § 195 a § 196 zák. č. 461/2003 Z.z. zistiť presne a úplne skutočný stav veci a ak tak žalovaný neurobil len preto, že poškodený účastník nepredložil doklad osvedčujúci ním tvrdený nárok (originál je založený v spise poistnej udalosti), avšak existujú ďalšie určité nejasnosti rozhodné pre priznanie nároku, nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby pobočka mohla vo veci rozhodnúť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.06.2012 č.k. 7Sžso 50/2011, v ktorom súd konštatoval, že „plnenie svojich procesných povinností v konaní nemôže žalovaný prenášať na účastníka konania (dokonca pod následkom zastavenia konania)“. Takýto postup je podľa žalobcu nezákonný. Žalovaný podľa žalobcu nerešpektuje skutočnosť, že na rozdiel od Správneho poriadku zák. č. 461/2003 Z.z. neupravuje inštitút res iudicata. Žalobca poukázal na to, že v odvolaní podrobne odôvodnil, prečo je vydané rozhodnutie o zastavení konania nesprávne a tiež, z ktorého dôvodu považuje prvotné rozhodnutia za ničotné. Žalovaný sa podľa neho ani s jednou otázkou nevysporiadal, a preto jeho všetky rozhodnutia sú zmätočné, nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené a v rozpore s § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Podľa žalobcu nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že poškodený v určenej lehote nedostatky podania neodstránil a svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania uplatnenej v žiadosti zo dňa 29.04.2014 nepreukázal. Žalobca preukázal svoj nárok a konkretizoval aj omyly, ktorých sa žalovaný v konaní dopustil a dôvody, prečo sú vydané rozhodnutia žalovaného nezákonné. Podľa žalobcu ust. § 112 zák. č. 461/2003 Z.z. slúži k náprave chýb a omylov. Oprávnenie na predloženie návrhu priznať dávku alebo ju zvýšiť spätne, je limitované lehotou uvedenou v ust. § 114 cit. zákona (3 roky), toto však podľa žalobcu nemôže platiť, ak je pôvodné rozhodnutie len o čiastočnom priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia ničotné. Žalobca preukázal, že predchádzajúce vydané rozhodnutia sú ničotné. Rovnako preukázal, že lekársky posudok, ktorý tvoril podklad pre vydanie rozhodnutí z r. 2005 je nesprávny a žalobcu výrazne poškodil na majetkovom práve. Keďže dovolávať sa absolútnej neplatnosti podľa § 39 OZ môže každá zo strán, teda aj tá strana, ktorá zákon porušila, právo žiadať preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré je ničotné, má svoj reálny a zákonný základ a neprieči sa zásade rovnosti strán. Podľa názoru žalobcu návrh na preskúmanie ničotného rozhodnutia je vyvážený aj ust. § 112 - Zmeny nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu a zmeny sumy dávky, ktorý žalovaný v praxi využíva, resp. ako verejnoprávna inštitúcia využiť vždy musí. Uvedeným postupom žalovaného došlo podľa žalobcu aj k porušeniu čl. 6 Dohovoru, pretože už od konania na prvostupňovom správnom orgáne bola porušovaná zásada rovnosti zbraní. V bode VI. žaloby žalobca argumentuje, že vydané hlásenie o priznaní choroby z povolania považuje za konštitutívny akt a až momentom vydania hlásenia v októbri 2004 vznikol dôvod nového, predtým neexistujúceho hmotnoprávneho vzťahu. Žalobca poukázal na súdnu prax, ktorá otázku, odkedy je ochorenie chorobou z povolania riešila v konaní č.k. 13C 104/95 pred Okresným súdom Zvolen. Podľa tohto rozsudku dátum choroby z povolania je zhodný s dátumom, ku ktorému sa príslušné tlačivo hlásenie choroby z povolania odosiela do príslušných registrov na registráciu. V prípade žalobcu sa jedná o totožný prípad. Dátum prvého zistenia choroby z povolania nie je ešte odškodniteľný. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch žaloby tak, ako bolo uvedené v jej písomnom vyhotovení a žiadala priznať náhradu trov konania. Zástupkyňa žalovaného považovala napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu za zákonné. Navrhla žalobu zamietnuť. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 29.04.2014 doručil prvostupňovému správnemu orgánu na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. Na tlačive bol uvedený údaj, že choroba z povolania bola zistená dňa 27.10.2004. Na predmetnom tlačive je v časti „Prílohy“ uvedený nasledovný text: „ Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia (príloha povinná)“. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že predmetná žiadosť bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená spolu s neformálnymi listami žalobcu z 10.02.2014 označenými ako „Uplatnenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia- žiadosť o odstránenie nezákonnosti a zrušenie ničotných rozhodnutí“. V predmetným listoch sa uvádza, že poškodený mal priznanú chorobu z povolania v odškodniteľnom stupni dňa 27.10.2004.Doterajší postup Sociálnej poisťovne považoval za nezákonný a poškodzujúci žalobcu na jeho majetkovom práve. Vydané rozhodnutia Sociálnej poisťovne ,pobočka Rožňava č. 300-593/2004-2 zo dňa 05.01.2005 a č.300-396/2005-1 zo dňa 21.02.20115 považoval za nezákonné, absolútne neplatné , zmätočné , ničotné a žiadal ich zrušiť. Poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka a na právne závery rozsudku ESD Z 13.01.2004 vo veci C-453/00. Správny orgán si podľa žalobcu nesplnil v pôvodnom konaní svoju procesnú povinnosť podľa § 195 zák. č. 461/2003 Z.z. na zistenie skutočného stavu veci a obstaranie si podkladov pre rozhodnutia a pri výklade a objasnení charakteru tlačív „ Hlásenie choroby z povolania„ a „Lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia“ neodstránil rozpory. Žalobca preto žiadal o odstránenie doterajších pochybení v konaní, o revíziu vydaných rozhodnutí z nr.2005 a vydanie nového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán výzvou zo dňa 16.05.2014 vyzval žalobcu na doplnenie podkladov k žiadosti o dávku v zmysle § 196 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., konkrétne na predloženie dôkazov nevyhnutných na posúdenie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a na určenie jej sumy. Súčasne poučil žalobcu v zmysle § 184 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o tom, že účastník konania je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Preto prvostupňový správny orgán žiadal poškodeného, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy predložil nový lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. Poškodeného poučil o tom, že ak v stanovenej lehote nepredloží požadované doklady, bude konanie o nároku na úrazovú dávku poškodeného v zmysle § 194 ods. 3 cit. zákona zastavené. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená 24.05.2014. Poškodený (žalobca) v 8-dňovej lehote stanovenej správnym orgánom vo výzve (t.j. do 02.06.2014) požadovaný dôkaz nevyhnutný na posúdenie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a na určenie jej sumy - nový lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vydaný v súlade so zák. č. 437/2004 Z.z. nepredložil. Na výzvu reagovala právna zástupkyňa žalobcu listom z 03.06.2014 doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 06.06.2014, v ktorom namietala postup prvostupňového správneho orgánu podľa § 194 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (zastavenie konania) s odôvodnením, že správny orgán má povinnosť odstrániť rozpory, zistiť skutočný stav veci a vykonať dôkazy ustanovením znalca z odboru choroby z povolania. Poukázala na to, že choroba z povolania nebola u poškodeného zistená 07.01.2004, ale ju mal priznanú až 27.10.2004. Lekársky posudok s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia bol predložený, tento však nie je správny, pretože bol vystavený na starom tlačive a nie podľa prílohy č.2 k zák. č. 437/2004 Z.z. Žiadala preto ako nezákonné a ničotné zrušiť prvotné rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žiadosťou si žalobca uplatnil sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku priznanej choroby z povolania zo dňa 27.10.2004 za priznaných 400 bodov podľa Lekárskeho posudku zo dňa 27.10.2004 v sume 3 817,70 Eur. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 16127-4/2014-RV zo dňa 10.06.2014 s poukazom na § 194 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. konanie vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorú žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 29.04.2014 zastavil z dôvodu, že žalobca napriek výzve v stanovenej lehote prvostupňového správneho orgánu nepredložil požadovaný lekársky posudok vo veci ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Rozhodnutie odôvodnil tak, ako je uvedené na str. 2 tohto rozsudku. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 44666-2/2014-BA zo dňa 20.08.2014 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako je uvedené na str. 2-4 tohto rozsudku. V administratívnom spise sa nachádza pôvodná žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia doručená na tlačive Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava dňa 22.12.2004 č.300-292/2005-1, prílohou ktorej bol Posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 27.10.2004, z ktorého vyplýva, že I. M. mal dňa 07.01.2004 zistenú chorobu z povolania: choroba z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo podľa položky 90 tabuľky č. IV prílohy k vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov ohodnotené počtom bodov 400. Predmetný posudok obsahuje poučenie o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa, kedy bol posudok poškodenému doručený. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že by poškodený bol proti predmetnému lekárskemu posudku podal odvolanie. Súčasne spolu so žiadosťou bolo pobočke Sociálnej poisťovne dňa 22.12.2004 doručené Oznámenie o poistnej udalosti vyhotovené (na tlačive) zamestnávateľom poškodeného (P. a.s. C.), v ktorom sa v bode 5 uvádza za dátum zistenia choroby z povolania poškodeného I. M. deň 07.01.2004. V bode 11 je odkaz na Posudok KPLaKT Košice zo dňa 27.10.2004. V administratívnom spise sa ďalej nachádza vyplnené tlačivo „Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania“ z októbra 2004, doručené prvostupňovému správnemu orgánu 15.11.2004, v ktorom sa uvádza dátum prvého zistenia choroby z povolania u poškodeného deň 07.01.2004 a dátum priznania deň 27.10.2004. Prvostupňový správny orgán o predmetnej žiadosti žalobcu o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, ktorá bola zistená 07.01.2004 rozhodol rozhodnutím č. 300-593/2004-2 zo dňa 05.01.2005 a žalobcovi priznal náhradu 24.000,- Sk. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.03.2005. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by poškodený bol proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca nepožiadal o preskúmanie predmetného rozhodnutia postupom podľa V. časti O.s.p. Poškodený následne prvostupňovému správnemu orgánu doručil dňa 12.01.2005 žiadosť o poskytnutie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (vypracovanú na tlačive ), v ktorej si žalobca uplatnil nárok podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. a k tomuto tlačivu pripojil svoju žiadosť z 12.01.2005 adresovanú zamestnávateľovi P. a.s. C. o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 300-396/2005-1 zo dňa 21.02.2005 priznal žalobcovi nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, ktorá mu bola zistená 07.01.2004 vo výške 12 000,- Sk vychádzajúc o.i. zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania z 03.02.2005, kde zamestnávateľ žalobcu rozhodol a schválil zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.03.2005. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie, ani nežiadal jeho preskúmanie postupom podľa V. časti O.s.p. Medzi účastníkmi konania rovnako nebolo sporné, že žalobcovi bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia priznaná vyššie uvedenými rozhodnutiami vo výške 24.000,- Sk a 12.000,- Sk uhradená. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení do 30.06.2014 tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a) Týmto osobitným predpisom je zák. č. 437/2004 Z.z. Podľa § 112 ods. 1, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. (4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 114 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Podľa § 172 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. (3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). (4) Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 3 a 14 zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, o prerušení konania a o zastavení konania. Podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky. Podľa § 184 ods. 1, 5, 7 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. (5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. (7) Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi. Podľa § 185 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. (2) Za deň uplatnenia nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň, v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke. (3) Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky. Podľa § 186 ods. 1, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, 96) ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie urobené telegraficky je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní a podanie urobené faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu 96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 2, je potrebné potvrdiť písomne najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené alebo potvrdené, sa neprihliada. (3) Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania. (4) Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania. Podľa § 191 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. ak treba, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon. Podľa § 193 ods. 1, 2, 3, 4, 6 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania. (2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci. (4) Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať. (6) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 194 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1, 2, 6, 7 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. (5) Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať. Podľa § 213 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok ( § 219), je právoplatné. (2) Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť. Podľa § 214 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice. (2) Odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále. Podľa § 218 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. (4) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. Podľa § 220 zák. č. 461/2003 Z.z. súd preskúmava neprávoplatné rozhodnutia vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, o ktorých v prvom stupni rozhodovalo ústredie, a právoplatné rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v ostatných veciach. Podľa § 221 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak, c) nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. (2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi obnovu nedávkového konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Podľa § 222 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni. Podľa § 1 zák. č. 437/2004 Z.z. v znení úč. od 01.08.2004 tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky posudok") a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). Podľa § 2 ods. 3 písm. a/, d/ zák. č. 437/2004 Z.z. na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. Podľa § 4 ods. 1, 2, 4 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. (4) Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7. Podľa § 5 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Podľa § 7 ods. 1, 3, 6 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. (3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. (6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 8) Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zák. č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok obsahuje dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania. Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Podľa § 11 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. (2) Na nároky poškodených uplatnených na súde podľa doterajších predpisov sa nevzťahuje § 6 ods. 3. Podľa § 12 zák. č. 437/2004 Z.z. zrušuje sa vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 84/1967 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 78/1981 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 47/1995 Z.z. a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 19/1999 Z.z. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnenej žalobcom žiadosťou podanou 29.04.2014 v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 07.01.2004 a priznanej 27.10.2004. Konanie bolo zastavené z dôvodu neodstránenia nedostatku podania - nepredloženia lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia spracovaného podľa zák. č. 437/2004 Z.z. s poukazom na § 194 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalobca vo vzťahu k predmetným rozhodnutiam namietal, že postup žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, keď konanie vo veci zastavil, nebolo v súlade so zákonom, pretože podľa názoru žalobcu správny orgán preniesol na žalobcu svoje procesné povinnosti, konkrétne povinnosť zistiť riadne a úplne skutkový stav veci a na ten účel si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Za nesprávny postup považoval aj skutočnosť, že žalobca vo veci neustanovil znalca. Súd uvedené námietky považoval za nedôvodné. Z ust. § 13 ods. 3 písm. h/ zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky a to o.i. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok stanovených týmto zákonom (§ 17 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Poškodeným na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania. Podľa § 99 cit. zákona poškodený má nárok o.i. na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý o.i. upravuje podmienky priznávania a poskytovania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje osobitný predpis o správnom konaní (Správny poriadok). V konaní vo veciach sociálneho poistenia, za ktoré sa považuje aj konanie v dávkových veciach (dávkové konanie), predmetom ktorého je rozhodovanie o dávkach, rozhoduje Sociálna poisťovňa. Z ust. § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že dávkové konanie začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, pričom fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dávku, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. V preskúmavanom prípade si žalobca uplatnil nárok na úrazovú dávku - nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. na základe písomnej žiadosti podanej na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ktorá bola doručená príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne dňa 29.04.2014, v súvislosti so zistenou a priznanou chorobou z povolania. Žalobcovi vznikla povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na uplatnenú dávku a na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Z tlačiva určeného Sociálnou poisťovňou, ktorým žalobca žiadal o priznanie dávky (náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia), je zrejmé, že jeho povinnou prílohou je lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, keďže podľa § 4 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje na základe lekárskeho posudku spracovaného podľa § 7 a § 8 cit. zákona, pričom sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Z ust. § 7 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že o vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený. V konaní nebolo preukázané, ani to žalobca netvrdil, že by dal zamestnávateľovi ako právnickej osobe, ktorá za chorobu z povolania zodpovedá, alebo poskytovateľovi náhrady súhlas na požiadanie o vydanie lekárskeho posudku. Keďže žiadosť o priznanie predmetnej dávky bol žalobca povinný podať na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, povinnou prílohou ktorého je aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a zároveň bol povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou (lekárskym posudkom vyhotoveným v zmysle § 7 a § 8 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý tvorí povinnú prílohu - súčasť žiadosti vo forme tlačiva), prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak v zmysle § 186 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov konania (predložením lekárskeho posudku) a určil mu lehotu na ich odstránenie. Prvostupňový správny orgán súčasne vo výzve v súlade s § 186 ods. 4 veta in fine cit. zákona žalobcu upozornil na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania (zastavenie konania). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, a táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná, že žalobca na výzvu prvostupňového správneho orgánu v ním stanovenej lehote požadovaný lekársky posudok vypracovaný v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. nepredložil. Prvostupňový správny orgán postupoval preto v súlade so zákonom, ak konanie zastavil s poukazom na § 194 ods. 3 cit. zákona s odôvodnením, že účastník konania - žalobca nedostatky podania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne neodstránil. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalobca v predchádzajúcom konaní predložil správnemu orgánu lekársky posudok zo dňa 27.10.2004, v ktorom mal sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania ohodnotené na 400 bodov v zmysle vyhl.č. 32/1965 Zb. a na základe ktorého bolo rozhodnuté o ním uplatnenom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu zo dňa 05.01.2005 a zo dňa 21.02.2005, ktoré nadobudli právoplatnosť 01.03.2005, resp. 30.03.2005, pričom tento považuje za nezákonný. Z ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z. nesporne vyplývajú pre žalobcu ako fyzickú osobu - poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na priznanie dávky titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania, povinnosti podať na príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne žiadosť o priznanie dávky na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, prílohou ktorej je lekársky posudok, keďže je povinnosťou žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Pokiaľ teda prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania predložením lekárskeho posudku vypracovaného v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z., takýmto postupom nedošlo k prenosu povinností správneho orgánu na žalobcu. Pokiaľ teda žalobca neodstránil nedostatky svojho podania - žiadosti o priznanie dávky, prvostupňový správny orgán správne zastavil konanie s poukazom na § 194 ods. 3 cit. zákona a vo veci ďalej nekonal, t.j. nezisťoval splnenie podmienok na priznanie uplatnenej dávky, ani jej výšky, nevykonával dokazovanie a vo veci nevydal ani meritórne rozhodnutie. V tejto súvislosti je rovnako irelevantná námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán bol povinný ustanoviť znalca z odboru choroby z povolania na odstránenie rozporov o odškodniteľnom stupni, keďže jednak konanie bolo zastavené a správny orgán nevykonával dokazovanie, jednak žalobca nepredložil lekársky posudok vypracovaný podľa zák. č. 437/2004 Z.z., na základe ktorého by sa mohla poskytnúť uplatnená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v žalobcom tvrdenej výške, a teda nemohli ani vzniknúť dôvodné pochybnosti o správnosti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, keďže v predmetnom konaní sa nevykonávala lekárska posudková činnosť v zmysle § 153 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Lekársky posudok zo dňa 27.10.2004 predložený žalobcom prvostupňovému správnemu orgánu v prílohe žiadosti o úrazovú dávku doručenej správnemu orgánu 22.12.2004 bol predmetom posúdenia a podkladom pre rozhodnutia vydané prvostupňovým správnym orgánom 05.01.2005 a 21.02.2005, ktoré nadobudli právoplatnosť bez toho, aby žalobca využil opravné prostriedky, alebo postup podľa V. časti O.s.p. Otázka posúdenia správnosti, resp. zákonnosti predmetného lekárskeho posudku zo dňa 27.10.2004, proti ktorému žalobca ako poškodený nepodal v stanovenej lehote odvolanie, o ktorej skutočnosti bol vo vydanom lekárskom posudku poučený, nemôže byť predmetom tohto preskúmavacieho konania. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie o zastavení konania, ako aj rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, súd túto námietku považoval za nedôvodnú. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vo vzťahu k výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania s poukazom na § 194 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. v dôsledku neodstránenia nedostatkov podania v lehote stanovenej správnym orgánom vo výzve podľa § 176 ods. 4 cit. zákona dostatočne odôvodnené a obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 209 cit. zákona. Pokiaľ prvostupňový správny orgán v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia navyše poukázal na ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., reagoval tak na obsah neformálnej žiadosti žalobcu, (t.j. žiadosti, ktorá nebola podaná postupom podľa § 184 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z.) a na skutočnosť, že o nároku žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutiami zo dňa 05.01.2005 a zo dňa 21.02.2005, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom proti týmto rozhodnutiam žalobca nepodal odvolanie, ani nepostupoval podľa V. časti O.s.p. a obnova konania v dávkovom konaní nie je prípustná. Pokiaľ teda prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na dôvody aplikácie vyhl. č. 32/1965 Zb. v spojení s § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. v predchádzajúcom konaní, ktorého výsledkom boli právoplatné rozhodnutia zo dňa05.01.2005 a zo dňa 21.02.2005, táto skutočnosť nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, resp. zmätočnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že správny orgán v predchádzajúcom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutí zo dňa 05.01.2005 a zo dňa 21.02.2005, aplikoval na predmetný uplatnený nárok v zmysle cit. § 11 ods.1 zák.č. 437/2004 Z.z. ustanovenia vyhl. č. 32/1965 Zb., keď pre použitie tohto predpisu bola rozhodnou skutočnosť, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo spôsobené v dôsledku choroby z povolania „zistenej“ pred 01.08.2004 (07.01.2004) ktorá skutočnosť nesporne vyplývala z hlásenia choroby z povolania, oznámenia zamestnávateľa o vzniku poistnej udalosti, žiadosti žalobcu o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a Lekárskeho posudku zo dňa 27.10.2004. Rovnako je tomu aj v prípade rozhodnutia žalovaného, ktoré súd vo vzťahu k výroku o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia o zastavení konania považuje za riadne odôvodnené. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ktoré sa však netýkali dôvodu, pre ktoré bolo konanie o žiadosti žalobcu doručenej správnemu orgánu 29.04.2014 zastavené (neodstránenie nedostatkov podania - žiadosti v určenej lehote), ale týkali sa žalobcom tvrdených chýb a rozporov, ktorých sa mal dopustiť prvostupňový správny orgán v predchádzajúcom konaní o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenie, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutí zo dňa 05.01.2005 a 21.02.2005, ktoré nadobudli právoplatnosť, pričom poukázal na to, že žalobca nevyužil opravné prostriedky (odvolanie), ani možnosť podať žalobu o preskúmanie ich zákonnosti, a preto ich správny orgán považuje za zákonné. Rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za zmätočné a nedostatočne odôvodnené ani z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s rozhodnutím ESD č. C-453/00, keďže v tomto konaní sa nevykladajú ustanovenia komunitárneho práva. Vo vzťahu k ostatným žalobným dôvodom je potrebné uviesť, že tieto sa netýkajú napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho konania a prvostupňového rozhodnutia, uvedené žalobné dôvody sa dotýkajú, resp. smerujú proti postupu prvostupňového správneho orgánu v predchádzajúcom konaní, ktorého výsledkom boli vydané rozhodnutia zo dňa 05.01.2005 a zo dňa 21.02.2005. Žalobca v žalobe podrobne opísal priebeh konania pred správnym orgánom, v ktorom prvostupňový správny orgán rozhodoval o jeho žiadostiach zo dňa 22.12.2004 a 12.01.2005, ktorými si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej 07.01.2004, pričom nárok i jeho výšku preukazoval lekárskym posudkom zo 27.10.2004, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku zistenej choroby z povolania ohodnotené v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. počtom bodov 400. O týchto žiadostiach prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č. 300-593/2004-1 zo dňa 05.01.2005, ktorým mu bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 24.000,- Sk a rozhodnutím č. 300-396/2005-1 zo dňa 21.02.2005, ktorým mu bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia (zvýšenie o 50%) vo výške 12. 000,- Sk. Proti predmetným rozhodnutiam žalobca nepodal odvolania a tieto nadobudli právoplatnosť dňom 01.03.2005,resp. 30.03.2005. Tieto rozhodnutia neboli ani predmetom preskúmavacieho konania podľa V. časti O.s.p. Na základe vydaných rozhodnutí bola žalobcovi vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania v celkovej výške 36.000,- Sk, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Podstatnú časť námietok uplatnených žalobcom v žalobe teda tvoria námietky týkajúce sa predchádzajúceho konania, t.j. konania o nároku uplatnenom žiadosťami doručenými prvostupňovému správnemu orgánu 22.12.2004 a 12.01.2005. Žalobca namietal nezákonnosť lekárskeho posudku zo 27.10.2004, ktorý sám v prílohe žiadosti doručenej 22.12.2004 predložil správnemu orgánu z dôvodu, že tento nebol vypracovaný podľa zák. č. 437/2004 Z.z., namietal výšku celkovej náhrady i ohodnotenie za jeden bod. Ďalej namietal, že vydané rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 05.01.2005 a z 21.02.2005 sú nezákonné, resp. ničotné a tieto žiadal zrušiť argumentujúc, že prvostupňový správny orgán pri určení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nesprávne aplikoval právny predpis, podľa ktorého bola určená výška odškodnenia žalobcu, keď vychádzal zo skutočnosti, že choroba z povolania bola zistená v mesiaci január 2004, hoci bola žalobcovi priznaná v októbri 2004. Tieto žalobné dôvody nie sú spôsobilé napadnúť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo konanie o žiadosti žalobcu doručenej 10.04.2014 zastavené. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 245 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, avšak len v prípade, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. V preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná, keďže proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu vydaným 05.01.2005 a 21.02.2005 bol prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie v zmysle § 214 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.) a v prípade, ak by bolo odvolanie zamietnuté, žalobca sa mohol domáhať na súde prieskumu zákonnosti týchto rozhodnutí postupom podľa § 244 a nasl. O.s.p. Žalobca tieto prostriedky právnej ochrany nevyužil. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že žiadosťou doručenou prvostupňovému správnemu orgánu 29.04.2014 si uplatnil nárok na „doplatenie úrazovej dávky podľa § 112 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý slúži na odstránenie chýb a omylov, pričom v prípade, že pôvodné rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú ničotné, neplatí 3-ročná lehota stanovená v § 114 cit. zákona“, toto tvrdenie jednak nekorešponduje s obsahom podanej žiadosti žalobcu podanej na predpísanom tlačive, z ktorého nesporne vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 99 cit. zákona a jednak rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 05.01.2005 a 21.02.2005 sú právoplatné, boli vydané orgánom na to oprávneným v rámci jeho kompetencie, príslušný súd nekonštatoval v konaní podľa V. časti O.s.p., že tieto rozhodnutia sú nezákonné a tieto neboli zrušené. Nezákonnosť predmetných rozhodnutí nie je možné konštatovať ani postupom podľa § 112 zák. č. 461/2003 Z.z. K priznaniu alebo zvýšeniu dávky (v tomto prípade sa jedná o dávku jednorazovú) by mohlo dôjsť len za podmienok uvedených v § 112 ods. 1 cit. zákona, avšak len za predpokladu, že by bol nárok uplatnený v stanovenej lehote a za predpokladu, že by sa dodatočne nesporne zistilo, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí. Aj v tomto prípade by však žalobca musel predložiť dôkaz na svoje tvrdenie, že dávka bola priznaná v nižšej sume. Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho výšku je však možné zistiť len prostredníctvom vypracovania lekárskeho posudku postupom podľa zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý žalobca napriek výzve správneho orgánu v konaní nepredložil. Pokiaľ žalobca poukázal na závery rozsudku ESD vo veci č. C-453/00 Kühne und Heinz, z ktorého podľa žalobcu vyplýva povinnosť zmeniť správne rozhodnutie, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a žalovaný mal preto predchádzajúce rozhodnutia z 21.02.2005 zrušiť, súd uvádza, že na tento prípad nie je predmetný rozsudok aplikovateľný. Z cit. rozsudku z 13.01.2004 vyplýva, že ESD rozhodol nasledovne: „Zo zásady spolupráce, ktorú upravuje čl. 10 ES, vyplýva pre správny orgán, ktorý rozhoduje o návrhu v tom zmysle, povinnosť opätovne preskúmať právoplatné správne rozhodnutie tak, aby bol zohľadnený výklad príslušného ustanovenia, ku ktorému medzičasom dospel Súdny dvor, ak - má podľa vnútroštátneho práva právomoc zrušiť toto rozhodnutie, - dotknuté rozhodnutie sa stalo právoplatným na základe rozsudku vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni, - uvedený rozsudok je vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, ktorá po ňom nasledovala, založený na nesprávnom výklade práva spoločenstva, ktorý bol prijatý bez toho, aby bol na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa podmienok stanovených v 3. odseku čl. 2, 3, 4 ES a - dotknutá osoba sa obrátila na správny orgán ihneď potom, ako sa dozvedela o uvedenej judikatúre.“ V preskúmavanej veci neboli splnené podmienky preto, aby správnemu orgánu (žalovanému) vznikla povinnosť preskúmať právoplatné správne rozhodnutie v intenciách vyššie uvedeného rozhodnutia ESD. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov rozhodnutie nie je nezákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.