Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/122/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201210 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201210.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: O.. D. E., F. XXX, XXX XX C., zastúpeného advokátom Advokátska kancelária KZ Partners, s.r.o., Slnečná 4, 903 01 Senec proti žalovanému Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica za účasti ďalších účastníkov: 1/ ZO SZZ Detva nad Mlynom, 2/ Slovenský pozemkový fond SR, regionálny odbor, SNP 50, 960 01 Zvolen o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. OU-BB-OOP 4-2014/019980-002 zo dňa 17. júla 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného OU-BB-OOP4-2014/019980-002 zo dňa 17. júla 2014 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu vo Zvolene, pozemkový a lesný odbor č. PL 2014/00010/001136 zo dňa 13. marca 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. a) O. s. p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 617,22 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia 547,22 Eur a 70,- Eur na zaplatenom súdnom poplatku a zaplatiť zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene č. PL 2014/00010/001136 zo dňa 13. 3. 2014, ktorým nebolo vyhovené žalobcovým námietkam podaným proti výpisu z registra pôvodného stavu na pozemky nachádzajúce sa v záhradkovej osade ZO SZZ 26-1 Detva nad Mlynom v k. ú. C. podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zariadených záhradkárskych osadách a vysporiadanie vlastníctva k nim. Žalovaný videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že žalovaný nevyhovel námietkam voči nesprávnemu určeniu ceny pozemkov znaleckým posudkom O.. M. č. 53/2012 napriek tomu, že už objednávka na vypracovanie znaleckého posudku znela v rozpore so zákonom, keď úlohou znalca bolo oceniť pozemky s technickou infraštruktúrou podľa stavu tejto technickej infraštruktúry nie ku dňu obhliadky nehnuteľností a teda ku dňu oceňovania ale ku dňu vzniku záhradkovej osady. Žalobca poukázal na Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 27. 11. 2007 vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike, na základe ktorého došlo k novelizácii záhradkového zákona a to na bod 150: „1) Dotknutý štát by mal odstrániť všetky prekážky toho, aby sa nájom pôdy v záhradkových osadách realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasne trhové podmienky v dotknutej lokalite. 2) Dotknutý štát by mal odstrániť všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, a ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu“. Z toho vyvodil, že nehnuteľnosti by mali byť oceňované len podľa stavu ku dňu prevodu. Podľa žalobcu je faktom, že infraštruktúra má významný vplyv na odhadovanú cenu nehnuteľností. Ďalej poukázal na článok 128 predmetného rozsudku: „Čo sa týka argumentu, že hodnota pozemkov v záhradkových osadách stúpla vďaka práci a investíciám zo strany nájomcov, Súd sa domnieva, že toto bolo v určitej miere vyvážené skutočnosťou, že nájomcovia mohli počas značne dlhého obdobia získavať úžitky z pozemkov, ktoré nevlastnili“. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že ocenenie čo aj časti nehnuteľností podľa stavu ku dňu vzniku záhradkovej osady, je porušením článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že žalovaný vychádzal z dôvodovej správy, ktorá nie je prameňom práva. Zdôraznil, že zákon č. 57/2011 Z. z. neobsahuje žiadnu úpravu, podľa ktorej by bolo možné ohodnotiť pozemky ku dňu vzniku záhradkovej osady. Zákonodarca svoj údajný úmysel dopĺňa dôvodovou správou, ktorá už ale porušuje článok 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože nie je v súlade so závermi vyššie citovaného rozsudku ESĽP. Pre stav v danej záhradkovej osade nie je rozhodujúca dôvodová správa, ale výklad Dohovoru uvedený v predmetnom rozsudku ESĽP. Žalobca namietal, že žalovaný je povinný vykladať zákon v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Neuplatnenie zákona č. 64/1997 Z. z. v súlade s Rozhodnutím ESĽP zo dňa 27.11.2007 by bolo porušením tak Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v článku 152 ods. 4 stanovila, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou. Žalovaný ako správny orgán je podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený konať len na základe Ústavy, v medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanovil zákon. Podľa žalobcu z práva na spravodlivý proces vyplýva, že v konaniach podľa zákona č. 64/1997 Z. z. je potrebné aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, ako bol interpretovaný v rozsudku ESĽP zo dňa 27.11.2007. Žalobca v súvislosti s uvedenými žalobnými dôvodmi poukázal aj na rozhodnutie NS SR 2Sžo 133/2010 zo dňa 18.5.2011, podľa ktorého: Na tieto skutočnosti reagovala i novela záhradkového zákona č. 57/2011 Z. z., ktorou bolo potrebné v rámci výkonu rozsudku ESĽP zo dňa 27.11.2007 uskutočniť na vnútroštátnej úrovni všeobecné opatrenia, ktoré spočívajú v tom, že štát má odstrániť všetky prekážky toho, aby sa prenájom pôdy v záhradkových osadách realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasne trhové podmienky v dotknutej lokalite a ďalej, že odstráni všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Touto novelou zákona sa zosúladila slovenská právna úprava s právom pokojne užívať svoj majetok. Z tohto dôvodu je potrebné i v ďalších konaniach dbať o to, aby potom nová náhrada bola primeranou náhradou podľa podmienok ochrany vlastníckeho práva v trhovej ekonomike a aby nedochádzalo k ďalším konaniam o porušení Dohovoru. Príslušná novela v danom prípade vytvorila priestor pre skutočnú náhradu za odnímané pozemky a zároveň vytvorila i priestor pre ochranu vlastníckeho práva. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia aj v tom, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa nevyjadrili k tomu, prečo dali prednosť aplikácii dôvodovej správy pred Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto sú ich rozhodnutia arbitrárne v rozpore s Ústavou SR a v rozpore s Dohovorom. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcu v tom, že cena určená znaleckým posudkom vo výške 3,29 Eur za meter štvorcový nebola cenou trhovou. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/152/2009, podľa ktorého správny orgán vo vzťahu k znaleckému posudku hodnotí to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Ak žalobca tvrdil, že znalecký posudok v danom prípade odporuje zásadám logiky a právo na hodnotenie pozemku vo výške primeranej vo vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Podľa žalobcu znalec nepoužil správnu metódu, pretože metódou polohovej diferenciácie, kde koeficienty určuje sám znalec, nie je možné dospieť k trhovej cene. Podľa žalobcu mal znalec použiť porovnávaciu metódu, ktorá by bola presnejšia. K tomu uviedol, že porovnateľné pozemky v Detve sa predávajú minimálne za 20,- Eur za m2. Priemerná trhová cena pozemkov v meste je na úrovni 50,- až 80,- Eur za meter štvorcový. V okolí Detvy sú tieto na úrovni 10,- Eur až 15,- Eur na m2. Podľa žalobcu cenu pozemkov je bez akéhokoľvek problému možné zistiť na internetových stránkach, a preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobcove námietky nie sú konkrétne. Poukázal tiež na to, že pri štátnom výkupe pozemkov pod rýchlostnú komunikáciou bola cena stanovená na 5,49 Eur na meter štvorcový. Už z toho vyplýva, že ocenenie pozemku žalobcu je absolútne neprimerané. Podľa žalobcu v obidvoch prípadoch išlo o výkup štátnymi orgánmi a je neodôvodniteľné, aby žalobcove pozemky, ktoré nadväzujú na zastavanú zónu s prístupnými všetkými inžinierskymi sieťami, boli vykúpené za 3,29 Eur na m2 a vzdialené pozemky bez inžinierskych sietí boli vykúpené za 5,49 Eur na m2. Takýto postup je diskriminačný. Poukázal tiež na to, že pozemky žalobcu sa nachádzajú v blízkosti sídliska, od supermarketu Lidl približne 60 m, od Okresného úradu Detva približne 100 m a od panelákov približne 80 m a od hlavnej cesty Bratislava-Košice približne 70 m. Tvrdil, že aj podľa Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Detva č. 5/2006 bola stanovená minimálna hodnota pre predaj mestských pozemkov na 20,- Eur za meter štvorcový. Nesúhlasil s tým, že podľa žalovaného toto všeobecne záväzné nariadenie nie je cenovo určujúci predpis, ktorý znalca nezaväzuje, pretože znalec mal určiť cenu, ktorá je primeraná trhovej. Preto toto všeobecne záväzné nariadenie nemožno prehliadať, pretože na základe toho možno sa priblížiť k tejto trhovej cene. Poukázal tiež na to, že podľa predchádzajúceho oceňovacieho predpisu by tak žalobcove pozemky stáli 5,- Eur za meter štvorcový a to bolo v roku 1991, pričom ceny od toho obdobia narástli. Žalobca uzavrel, že ponúknutá náhrada za prevod vlastníckeho práva nie je v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu, a preto nie je v súlade s Protokolom č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalobcu ho nie je možné diskriminovať len z toho dôvodu, že v súčasnosti sú dané pozemky riešené v Územnom pláne mesta Detva ako záhradkárska osada. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom postupe žalovaného, keď nerozhodol o ustanovení znalca, tak porušil § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku a § 33 ods. 2 správneho poriadku. V dôsledku toho žalobca nemohol podať opravný prostriedok proti ustanovenému znalcovi. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom postupe správneho orgánu, keď register pôvodného stavu neobsahoval identifikáciu užívateľov jednotlivých parciel registrácie evidovaných na katastrálnej mape. Podľa žalobcu zákon č. 64/1997 Zb. neurčuje, čo znamená register pôvodného stavu, a preto bolo potrebné aplikovať analogicky zákon č. 330/1991 Zb. Takýto postup podporuje aj to, že zákon č. 64/1997 Z. z. obsahuje v § 8 ods. 2 odkaz na použitie § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. Toto ustanovenie hovorí o tom, že register pôvodného stavu sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. Nesúhlasil s tým, že podľa žalovaného užívatelia ako budúci vlastníci sa uvádzajú až v projekte pozemkových úprav, pretože je v rozpore s vyššie uvedeným. Pôvodný register pôvodného stavu z roku 1999 obsahoval aj takúto informáciu. Nie je teda prípustné, aby register pôvodného stavu z roku 1999 túto informáciu obsahoval a register pôvodného stavu z roku 2013 už nie. Žalobca dôvodil ďalej tým, že podľa § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z., je správny orgán povinný poučiť vlastníka, že môže ponúknuť užívateľovi a záhradkárskej organizácii odkúpenie stavieb a trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku v jeho vlastníctve. To znamená, že ak zákon dáva vlastníkovi pozemkov možnosť osloviť všetkých užívateľov v lehote 30 dní odo dňa doručenia výpisu, z podkladov je zjavné, že register pôvodného stavu musí obsahovať aj označenie právnych vzťahov k pozemkom, a teda aj zoznam jednotlivých užívateľov s uvedením pozemkov, ktoré obhospodarujú. Podľa žalobcu je 30 dňová lehota sama osebe krátka na splnenie všetkých povinností stanovených v § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. bez toho, aby vlastník musel ešte zisťovať menný zoznam užívateľov jednotlivých pozemkov. Ak by mal zisťovať všetkých užívateľov jeho pozemkov, tak dodržanie tejto lehoty by nebolo v praxi možné. Pokiaľ by vlastník záhradkársku organizáciu oslovil a žiadal od nej zoznam jej užívateľov, tak táto nemá zákonnú povinnosť tejto žiadosti vyhovieť. Vlastník sa tak dostane do neriešiteľnej situácie, kedy nemá možnosť splniť podmienky stanovené v § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. Prvostupňový správny orgán žalobcovi poskytol len menný zoznam užívateľov bez parcelných čísiel pozemkov, ktoré užívajú. Jeho pracovníčka osobne uviedla, že takým zoznamom nedisponujú. Správny orgán teda požadoval od žalobcu niečo, čím sám nedisponoval a dokonca ani záhradkárska organizácia. Na druhej strane žiadal, aby zaslal návrhy kúpnych zmlúv v 30 dňovej lehote všetkým užívateľom spolu s označením parciel, ktoré užívajú. Podľa žalobcu je to právne neprípustné. Žalobca videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že splnil povinnosti uvedené § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. a požiadal o zastavenie konania dňa 12.5.2013. Vo svojom oznámení pre správny orgán uviedol, že záhradkovej organizácii odovzdal 80 ks návrhov kúpnych zmlúv spolu so znaleckým posudkom a k žiadosti o zastavenie konania priložil návrh kúpnej zmluvy a znalecký posudok a podací lístok v súlade s poučením, ktoré dostal od správneho orgánu. Uviedol, že v znaleckom posudku bola určená cena všetkých stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku žalobcu tak, ako to určuje zákon č. 64 /1997 Z. z., ktorý neustanovuje, že je potrebné na každú stavbu nachádzajúcu sa na pozemku, resp. trvalý porast a spoločné zariadenie predložiť znalecký posudok zvlášť. Žalobca namietal, že žalovaný od neho nemohol požadovať predloženie znaleckých posudkov, pretože náklady žalobcom objednaných znaleckých posudkov by musel znášať žalobca, čo by bolo v rozpore so zákonom č. 64/1997 Z. z.. Ďalej namietal, že zákon neukladá vlastníkovi, aby správnemu orgánu predložil kópie kúpnych zmlúv a znaleckých posudkov, ale ukladá mu povinnosť doručiť správnemu orgánu ponuku a potvrdenie o doručení ponuky v lehote 30 dní. Správny orgán si tak nemôže zamieňať pojem ponuka s pojmom kúpna zmluva dokonca v presnom počte podľa užívateľov jednotlivých parciel. Podľa žalobcu splnil všetky zákonom požadované náležitosti na zastavenie konania. Žalovaný napriek tomu konanie nezastavil. Zákon ani neukladá vlastníkovi predložiť správnemu orgánu znalecký posudok. Ukladá mu len povinnosť, aby doručil druhej strane ponuky na odkúpenie s cenou minimálne podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 64/1997 Z. z. Preto postup, kedy žalovaný nezastavil konanie, pričom dôvodil, že žalobca predložil znalecký posudok len na jednu stavbu, je taký dôvod v rozpore so zákonom č. 64/1997 Z. z. Žalobca zaslal ponuky druhej strane, avšak nie jednotlivým užívateľom, pretože nedisponoval údajmi týchto jednotlivých užívateľov. Preto zaslal ponuky prostredníctvom záhradkovej organizácie. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že žalovaný nesprávne konštatoval, že prístupová cesta sa nenachádza v obvode zriadenej záhradkovej osady, a preto nie je zahrnutá do RPS. Prístupová cesta bola pridelená v čase vzniku záhradkovej osady a vytvorili ju záhradkári pre svoje potreby. Reálne užívajú aj túto cestu, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Aj Okresný súd vo Zvolene rozsudkom sp. zn. 11C 25/34-40 zo dňa 19.6.1995 konštatoval, že horná vonkajšia cesta je taktiež užívaná záhradkármi. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne uvádza, že žalobca mal dať vypracovať znalecké posudky na splnenie podmienky podľa § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. Poukázal na znenie § 18 ods. 6, druhá veta zákona č. 64/1997 Z. z., podľa ktorého Slovenský pozemkový fond uhrádza aj náklady spojené s vyhotovením znaleckých posudkov na účely konania podľa tohto zákona. V zmysle § 18c ods. 1 zákona č. 61/1997 Z. z. je potrebné, aby ich znášal aj na účely § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. Iný výklad by zvýhodňoval užívateľov pozemkov oproti vlastníkov pozemkov. Nesúhlasil ani s tým, že v takom prípade by išlo o dohodu medzi vlastníkmi a užívateľom, ktorá nespadá do konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z., pretože táto dohoda vyplýva priamo zo zákona č. 64/1997 Z. z., a preto aj návrh na odkúpenie stavieb a trvalých trávnatých porastov ako aj zariadení, ktorí podávajú vlastníci podľa § 8 ods. 4, musí spadať pod konanie podľa zákona č. 64/1997 Z. z., nakoľko splnenie tejto povinnosti je predpokladom k zastaveniu konania. Žalobca ďalej namietal, že v zmysle § 18c ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. bolo úlohou žalovaného znovu rozhodnúť o začatí konania. Žalobca uzavrel, že zákona č. 64/1997 Z. z. je potrebné vykladať v zmysle článku 12 ods. 2 Ústavy SR a nemôžu byť bez relevantného dôvodu zvýhodňovaní užívatelia pozemkov oproti ich vlastníkom. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán reagoval a patričným spôsobom zodpovedal námietky, ktoré žalobca podal proti úvodným podkladom v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z. z.. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Podľa žalovaného účelom novelizácie zákona č. 64/1997 Z. z., ktorá bola vykonaná zákonom č. 57/2011 Z. z. bolo v rámci výkonu žalobcom namietaného rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva zosúladenie slovenskej právnej úpravy s Európskym dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Uviedol, že žalobca správne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sžo/133/2010 zo dňa 18.5.2011, ktorého sa žalovaný pridržiava. V danom prípade bola hodnota pozemkov stanovená ako všeobecná hodnota pozemkov pôvodných vlastníkov ku dňu obhliadky nehnuteľností s technickou infraštruktúrou (rozvody vody, elektriky a plynu, prístupové komunikácie), ktorá bola na pozemku v deň vzniku záhradkovej osady. Takýto zámer zakotvil zákonodarca do časti B článok I, bod 3 dôvodovej správy k novele zákona č. 57/2011 Z. z.: „v nadväznosti na časť rozsudku ESĽP týkajúci sa uskutočnenia všeobecných opatrení, spočívajúcich v tom, že štát odstráni všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu, sa odkazom na vyhlášku č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov exaktne určuje výška peňažnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade, pričom zohľadňuje stav pozemku v čase zániku práva užívania pôvodného vlastníka“. V zmysle uvedeného bola aj vyhláška č. 492/2004 Z. z. novelizovaná a zakomponované do nej boli presné koeficienty, ktorými oceňujú pozemky v záhradkových osadách pre vypracovanie znaleckého posudku na ocenenie. Žalovaný ďalej uviedol, že znalec použil metódu polohovej deferenciácie z dôvodov, ktoré uviedol v časti II znaleckého posudku bod 1, písm. a) z dôvodu, že nemá relevantné údaje o prevodoch pozemkov v danom mieste (min. 3), nemohla byť použitá porovnávacia metóda. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mal možnosť podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku v právnom konaní predložiť dôkazy o vecnej nesprávnosti znaleckého posudku, ktorými by sa správny orgán musel zaoberať. Žalovaný ale v námietkovom konaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil závery znaleckého posudku. Námietky o tom, za akú cenu sa predávajú pozemky v Meste Detva neboli relevantné a ani všeobecne známymi skutočnosťami. Pokiaľ poukazoval žalobca na cenu, za ktorú bol vykúpený pozemok pod rýchlostnou cestou R2 Pstruša - Kriváň, tak taká námietka nebola relevantná, pretože v danom prípade nešlo o konanie o vyporiadanie vlastníckeho práva k pozemkom v záhradkovej osade. Predmetný predaj nebol predajom pozemku v záhradkovej osade, ale pod rýchlostnú cestu, pričom v znaleckom posudku bola cena pozemku navýšená 1,2 násobkom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorázových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá - vyvlastnenie pre verejnoprospešnú líniovú stavbu. To znamená, že išlo o cenu v konaní odlišnom, ako je predmetné konanie. Takisto všeobecné záväzné nariadenie mesta nie je cenovým predpisom, ktorý by bol pre znalca záväzný a je vecou Mesta Detva, aby si rozhodlo, za akú cenu bude vlastné pozemky predávať. Poukaz žalobcu na vyhlášku č. 465/1991 Zb. neobstojí, pretože táto nie je platná. Pokiaľ ide o umiestnenie predmetného pozemku, jeho poloha bola v znaleckom posudku zohľadnená v koeficiente povyšujúcich faktorov 1,25. Predložený znalecký posudok vypracoval znalec z odboru stavebníctvo - pozemné stavby, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Bol vypracovaný v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. a jej prílohou č. 3, časť E a žalovaný si nie je vedomý toho, že by znalec postupoval neobjektívnym spôsobom pri vypracovávaní znaleckého posudku. Predchádzajúce ocenenie predmetného pozemku pred prijatím novely, bola stanovená pri kultúre lúka na 2,175 Sk za m2 a pri kultúre roľa 2,90 Sk za m2. Z týchto všetkých skutočností žalovaný má za to, že rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva bol dostatočne aplikovaný na konanie a rozhodnutie o zamietnutí námietok ako aj na rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Žalovaný nesúhlasil ani s nezákonnosťou, ktorá mala spočívať v tom, že nerozhodol o ustanovení znalca z dôvodu, že znalecký posudok zabezpečoval prvostupňový správny orgán prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu podľa § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. Znalecký posudok vypracoval znalec na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi ním a Slovenským pozemkovým fondom. Práce spojené s výberom znalca zabezpečil Slovenský pozemkový fond v lehote 60 dní od doručenia výzvy prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že Slovenský pozemkový fond v zmysle § 18 ods. 6 zákona č. 64/1997 Z. z. uhrádza práce spojené s vypracovaním znaleckého posudku ako podkladu pre konanie podľa predmetného zákona. Z tohto dôvodu má právo vybrať znalca. Výber znalca a postup Slovenského pozemkového fondu sa riadi ich vlastnými organizačnými pokynmi a zákon o verejnom obstarávaní. Poukázal na to, že žalobca nenamietal, že by mal byť znalec O.. M. vylúčený zo znaleckej činnosti v tejto veci. Žalovaný k žalobnej námietke neúplnosti registra pôvodného stavu uviedol, že takúto námietku žalobca v námietkovom konaní neuplatnil, a preto o nej správny orgán nerozhodoval. Uviedol tiež, že register pôvodného stavu obsahuje 17 strán a grafickú časť, ktorá je jeho súčasťou. Skladá sa z piatich častí: 1/ súhrnná správa, 2/ súpis pôvodných pozemkov, 3/ súpis pôvodných pozemkov so známymi vlastníkmi, ktorí neuzavreli kúpne zmluvy, 4/ výpisy, 5/ grafická časť - grafické zobrazenie ZO v mierke 1:800. Zhotoviteľom bol Geopos, s. r.o., Banská Bystrica v apríli 2013. Vlastníkom sa zasiela podľa § 8 ods. 3 zákona len výpis z registra pôvodného stavu spolu s grafickými znázornením parciel v záhradkovej osade. V rámci registra pôvodného stavu sa riešia vlastnícke vzťahy parciel v obvode záhradkovej a nie užívatelia - záhradkári. Pôvodný register pôvodného stavu z roku 1999 neobsahoval údaje o užívateľoch, ako sa mylne domnieva žalobca, tento je prílohou správneho spisu. Ďalej uviedol, že register pôvodného stavu je databázou údajov pre nové rozdelenie pozemkov, lebo obsahuje súpis vlastníckych práv k pozemkom v obvode pozemkových úprav spolu s ich ocenením. Na základe registra pôvodného stavu sa určujú nároky jednotlivých vlastníkov, ktoré je nutné uspokojiť pri projektovaní nového usporiadania územia. Zoznamy užívateľov s parcelami sa udávajú až v registri nového stavu. Podľa žalovaného pôvodného stavu je vypracovaný správne, pretože vychádza logicky z konania, keď register pôvodného stavu tvoria len pôvodní vlastníci pred projektom pozemkových úprav a až následne po schválení sa vypracuje projekt podľa § 12 zákona, kde sú uvedení konkrétni noví vlastníci konkrétnych parciel CKN, na ktorých existujú jednotlivé záhradky. Zo zákonom stanovenej možnosti osloviť užívateľov nevyplýva zákonná povinnosť uvádzať v registri pôvodného stavu označenie jednotlivých užívateľov. Je na vlastníkovi, akým spôsobom zistí užívateľov. Poukázal tiež na to, že metodický pokyn Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. MN 74.20.73.46.00 na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav a ani metodické usmernenie na realizáciu zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pôdy v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim a dodatok č. 1, ktorý vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a Slovenský fond z júna 2001 takéto informácie neukladá v registri pôvodného stavu o nájomcoch, užívateľov a pod. K žalobnej námietke, že v konaní boli splnené podmienky na zastavenie konania, uviedol, že z dokumentov predložených v správnom spise vyplýva, že žalobca nesplnil zákonné podmienky podľa § 8 ods. 3, 4, 5 potrebné na zastavenie konania v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z. Žalobca predložil znalecký posudok č. 75/2013 O.. H. na záhradkársku chatku bez súpisného čísla na pozemku parc. č. XXXX v k. ú. C., poslednú stranu listu prvostupňového správneho orgánu č. 2013/00330-2, doručenku zo dňa 10. 5. 2013 na meno C. A., podací lístok zo dňa 9. 5. 2013, ponuku zo dňa 7. 5. 2013 - zaslanie návrhov kúpnych zmlúv v zmysle § 8 ods. 4 zákona a znaleckého posudku, oznámenie - žiadosť o zastavenie konania v zmysle § 8 ods. 5 návrhu kúpnej zmluvy v počte 4ks. Žalovaný v odvolacom konaní zistil, že znalecký posudok bol vypracovaný len na jednu stavbu a to chatku na parc. č. XXXX, nepredložil znalecký posudok na ostatné stavby a to chatky v záhradkových osadách ani na porasty nachádzajúce sa v záhradkovej osade a ani ocenenie spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona. Nepredložil návrhy kúpnych zmlúv s určenou cenou za stavby, porasty a spoločné zariadenia s vykázaním o doručení týchto návrhov každému užívateľovi záhradkovej osady. Toto mal vykonať do 30 dní od doručenia oznámenia. Návrhy doručil len predsedovi záhradkovej a nie jednotlivým užívateľom, pričom tento predseda nemá splnomocnenie na zastupovanie užívateľov v občianskoprávnych veciach. Z toho vyplýva, že neboli splnené podmienky na zastavenie konania. V takom prípade správny orgán nevydáva rozhodnutie. Neboli doložené kópie návrhov kúpnych zmlúv, znaleckých posudkov na ocenenie stavieb, porastov a taktiež chýbali potvrdenia o doručení návrhov kúpnych zmlúv záhradkárom. Nebolo možné overiť, či boli stavby, trvalé porasty a spoločné zariadenia ocenené tak, ako to ukladá zákon, a teda či ponuky jednotlivým užívateľom reflektovali reálny a skutočný stav na jednotlivých parcelách, ktoré užívajú. K žalobnej námietke nezákonnosti pre nesprávnu výmeru záhradkovej osady a nezahrnutie pozemku pod cestou uviedol, že prístupová cesta na parc. č. CKN XXXX v k. ú. C. nepatrí do záhradkovej osady, a preto nie je zahrnutá do registra pôvodného stavu. Výmera a ohraničenie záhradkovej osady sú určené geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XX/XX tak, ako boli pridelené parcely č. XXXXXX/X a XXXXXX do užívania SZZ ZO Detva nad Mlynom od JRD Detva zmluvou zo dňa 5.8.1980. Podľa žalovaného sa žalobca mýli, keď sa domnieva, že Slovenský pozemkový fond hradí aj znalecké posudky vyhotovené podľa § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z., pretože § 18 ods. 6 tohto zákona sa vzťahuje len na konanie o vyporiadanie vlastníckeho práva k pozemkom v záhradkových osadách. Akákoľvek dohoda, ktorou je predaj a kúpa medzi vlastníkom a užívateľmi, je vecou súkromnoprávnou. V prípade, že sa tieto subjekty dohodnú, správny orgán konanie zastaví. Využitie práva vlastníka pozemku, ktoré udáva zákon v § 8 ods. 4 a 5, je vecou súkromnoprávnej povahy, pričom by sa pri právnych úkonoch postupovalo v zmysle Občianskeho zákonníka za splnenia podmienok ustanovených v § 3 ods. 3 a 4 zákona. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že pochybil, keď nevydal rozhodnutie o začatí konania po účinnosti valorizácie zákona z dôvodu, že konanie podľa zákona č. 64/1997 Z. z. sa nezačína vydaním rozhodnutia. Začatie konanie oznamuje verejnou vyhláškou v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. Nejde o rozhodnutie s náležitosťami podľa § 46 a nasl. správneho poriadku. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že by v konaní boli preferovaní užívatelia pozemkov. Na všetky námietky žalobcu v konaní o námietkach reagoval tak prvostupňový ako aj odvolací orgán a nie je si vedomý toho, že by niektorého z účastníkov konania zvýhodňoval. Rozhodnutia sú riadne odôvodnené, a preto nemožno súhlasiť ani s tým, že by išlo o rozhodnutia arbitrárne alebo nedostatočne odôvodnené. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246 a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. PL 2014/00010/001136 zo dňa 13. marca 2014 nevyhovel námietkam žalobcu proti výpisu z registra pôvodného stavu na pozemky nachádzajúce sa v záhradkovej osade ZO SZZ 26-1 Detva nad Mlynom v k. ú. C. s odvolaním sa na § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. užívaním pozemkov zriadených v záhradkových osadách a o vyporiadaní vlastníctva k nim. K námietke, že malo znovu začať konanie, alebo že konanie malo začať od začiatku uviedol, že v danom prípade konanie začalo v roku 1999 a toto konanie nebolo nijakým spôsobom ukončené, preto naďalej bolo potrebné pokračovať v tomto konaní. Užívatelia podali návrh na vyporaidanie vlastníctva k pozemkom v lehote stanovenej zákonom. Novela zákona č. 64/1997 Z. z., ktorá bola prijatá zákonom č. 57/2011 Z. z. neukladá užívateľom podávať nové návrhy. Lehota na podanie návrhu na začatia tohto konania uplynula 31.12.2008. K námietke nesprávnej výmery spočívajúcej v tom, že do záhradkovej osady nebola zahrnutá parcela č. XXXX ako prístupová cesta, prvostupňový správny orgán uviedol, že táto cesta sa nenachádza v obvode záhradkovej osady. Pozemky, ktoré sa vysporiadavajú v rámci predmetného správneho konania, sú dané hranicou záhradkovej osady, ktorá bola daná v čase pridelenia pozemkov záhradkovej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov. Bola popísaná geometrický plánom č. XXXXXXXX-.. Preto nie možné, aby bola predmetom konania aj žalobcom uvádzaná parcela. K námietke žalobcu, že pozemky ležia v blízkosti Lidla, okresného úradu, panelákov a hlavnej cesty, prvostupňový správny orgán uviedol, že cena bola určená podľa znaleckého posudku vypracovaného podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Správny orgán preto nemá dôvod pochybovať o správnosti určenej ceny a ani nie je oprávnený posudzovať správnosť znaleckého posudku, ale hodnotí iba to, či je znalecký posudok vyhotovený v súlade s platnými právnymi predpismi a či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných v správnom konaní. Ďalej, že znalec na prerokovaní námietky z 24.2.2014 v plnom rozsahu trval na vykonanom znaleckom posudku, ktorým bola cena stanovená vo výške 3,29 Eur za m2. Preto námietkam nevyhovel. Na základe uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán námietkam nevyhovel. Žalovaný napadnutým rozhodnutím OU-BB-OOP4-2014/019980-002 zo dňa 17. júla 2014 zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že novela zákona č. 64/1997 Z. z. a to zákon č. 57/2011 Z. z. bola prijatá v nadväznosti na časť Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa uskutočnenia všeobecných opatrení, spočívajúcich v tom, že štát odstráni všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu, sa odkazom na vyhlášku č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku exaktne určuje výška peňažnej náhrady na pozemky v zriadenej záhradkovej osade, pričom sa zohľadňuje stav pozemku v čase zániku práva užívania pôvodného vlastníka. Účelom novely bolo, aby sa prevod vlastníckeho práva k pozemkom v záhradkovej osade poskytovala náhrada vo výške v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Hodnota pozemkov bola stanovená znalcom zapísaným v zozname znalcov v príslušnom odbore stavebníctvo - pozemné stavby, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Hodnota pozemkov bola stanovená v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom žalovaný nedošiel k záveru, že by tento odporoval zásadám logiky a bol vypracovaný v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. Znalec dostatočne vyargumentoval zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory a uviedol koeficienty v rozmedzí určenom vyhláškou. Jasne formuloval dôvody, na základe ktorých zvolil koeficienty. Koeficienty redukujúcich faktorov uvedené vo vyhláške aplikoval na predmetnú záhradkovú osadu relevantne, nakoľko sa jedná o svahovitý pozemok, orientovaný na severovýchod s elektrickým vedením s výsledným koeficientom 0,68. Žalovaný si vyžiadal stanovisko od znalca, v ktorom k tomuto koeficientu redukujúcich faktorov vysvetlil, že svahovitosť terénu je negatívna vlastnosť pozemku, keďže rovinatý pozemok je vhodnejší na pestovanie zeleniny a ovocia, lepšie zadržiava vlahu, pri obrábaní vyžaduje menšiu fyzickú námahu ako svahovitý, preto zvolil koeficient 0,80. Znalec tiež uviedol, že neexistuje vyhláška, norma alebo metodický pokyn, ktorý by exaktne určoval závislosť pozemku a hodnotou koeficientu, teda znalec posudzuje sám, do akej miery parameter sklonu znižuje východiskovú hodnotu pozemku subjektívne. K orientácii pozemku uviedol, že najúrodnejšie pozemky sú orientované na juh. Čiastočná orientácia pozemku na sever je negatívna vlastnosť. Pätky stĺpov elektrického vedenia zmenšujú plochu pozemku v záhradkovej osade a ochranné pásmo je vo vzdialenosti 10 m meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča na obe strany. V ochrannom pásme je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Určenie tohto faktoru ako aj koeficientu vyjadruje názor znalca. Rozsah koeficientu redukujúcich faktorov vyhláška určuje v rozpätí 0,20-0,99. Žalovaný ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že záhradková osada sa nachádza v území, ktoré v územnom pláne Mesta Detva je určené na záhradkovú osadu a nie na rekreačné územia a pod. Jedná sa o záhradkovú osadu, kde sa neplánuje výstavba rodinných domov. Územný plán tvorí prílohu znaleckého posudku. Žalovaný ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca mal právo predložiť v konaní dôkaz o vecnej nesprávnosti znaleckého posudku, ktorý bol podkladom rozhodnutia, napr. nový znalecký posudok. To sa však nestalo a závery znalca neboli nijakým spôsobom vyvrátené. K žalobcom predloženým dokladom k odvolaniu žalovaný uviedol, že poukaz žalobcu na vykupovanie pod rýchlostnú cestu R2 Pstruša - Kriváň vyhodnotil ako nie relevantný, pretože nejde o predaj pozemkov v zriadenej záhradkovej osade. V predmetnej zmluve išlo o predaj pozemkov hodnotených znaleckým posudkom, kde cena bola navýšená 1,2násobkom v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorázových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľníc a ciest pre motorové vozidlá - vyvlastnenie pod verejnoprospešnú líniovú stavbu. Takéto konanie je úplne odlišné od konania o vysporiadanie práv v záhradkovej osade. Na tvrdenie žalobcu o tom, že ceny v Meste Detva sa pohybujú v cenovom rozpätí od 50,- Eur do 80,- Eur za m2 nereagoval, pretože to boli tvrdenia všeobecné a neurčité. Žalovaný VZN Mesta Detva takisto nepovažoval za relevantný dokument, ktorý by mohol privodiť nesprávnosť ohodnotenia pozemkov záhradkovej osady. Nejde o cenovo určujúci predpis zaväzujúci znalca a nemá ani vplyv na hodnotenie koeficientov v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a nie je s oceňovaním pozemkov v záhradkovej osade v žiadnej súvislosti. Poukaz na vyhlášku č. 465/1991 Zb. takisto neobstojí, pretože táto nie je platná. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že bolo úlohou žalobcu, ktorý podal námietky proti úvodným podkladom, aby preukázal opodstatnenosť týchto námietok, čo sa nestalo. Žalovaný k námietke nesprávnej výmery záhradkovej osady uviedol, že táto nie je opodstatnená, pretože výmera a ohraničenie záhradkovej osady sú určené geometrickým plánom č. 10919511-62/94 tak, ako boli pridelené parcely č. 11249/2 a 11254 do užívania SZZ ZO Detva na Mlynom od JRD Detva zmluvou zo dňa 5.8.1980. Z toho vyplýva, že žalobcom uvádzaná prístupová cesta nie je zahrnutá do záhradkovej osady, a preto nie je zahrnutá ani do registra pôvodného stavu. K námietke nedostatku náležitostí registra pôvodného stavu uviedol, že tento má náležitosti, ktoré má mať, skladá sa z piatich častí, 1- súhrnná správa, 2 - súpis pôvodných pozemkov, 3 - súpis pôvodných pozemkov so známymi vlastníkmi, ktorí neuzavreli kúpne zmluvy, 4 - výpisy, 5 - grafická časť - grafické zobrazenie ZO v mierke 1:800. Zhotoviteľom bol Geopos s.r.o. Banská Bystrica a bol zhotovený v apríli 2013. Z podkladov poskytnutých Správou katastra Detva (dnes Okresný úrad Detva, katastrálny odbor). Zoznam užívateľov s parcelami sa zahŕňa až do registra nového stavu. Užívatelia, ako budúci vlastníci jednotlivých parciel sa uvádzajú v projekte pozemkových úprav. Žalovaný ďalej uviedol, že vychádzal logicky z konania, keď register pôvodného stavu tvoria len pôvodní vlastníci pred projektom pozemkových úprav a až následne po schválení sa vypracuje projekt podľa § 12 zákona, kde uvedení konkrétni noví vlastníci a parcely CKN. Konštatoval, že geometrický plán v zriadenej záhradkovej osady bol zakreslený do katastrálneho operátu. V katastrálnom území Detva sa vykonávali geodetické práce na zhotovenie registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), údaje ktorého boli do katastra nehnuteľností zapísané v roku 2010. Pre zhotoviteľa registra pôvodného stavu sú podľa § 71 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra nehnuteľností záväzné. Žalovaný ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa nesprávne domáha opätovného začatia konania. V začatí konania bola podľa § 7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. oznámené verejnou vyhláškou vyvesenou dňa 26.11.1999 do 13.12.1999. Konanie neskončilo. Nie je možné ho preto začať znovu. Žalobca nesprávne poukazuje na § 18 ods. 3 zákona č. 57/2011 Z. z., ktorý znie: „Rozhodnutia vydané v konaniach do 31. marca 2011 obvodný pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona aj na začatie konania“. Konanie sa nezačalo na základe rozhodnutia ale na základe návrhu a správny orgán len oznámil to, že bolo začaté. Zákon neuložil účastníkom, aby podali nové návrhy na začatie konania. Žalovaný k námietke, že malo byť zastavené konanie podľa § 8 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z. uviedol, že z dokumentov, ktoré boli v správnom spise zistil, že odvolateľ nesplnil zákonné podmienky podľa § 8 ods. 3, 4, 5 potrebné na zastavenie konania. V spise bol založený znalecký posudok č. 75/2013 O.. H. na záhradkársku chatku bez súpisného čísla na pozemku CKN XXXX v k. ú. C., posledná strana listu OPÚ ZV č. 2013/00330-2, doručenka zo dňa 10. 5. 2013 na meno C. A., podací lístok zo dňa 9. 5. 2013, ponuku zo dňa 7. 5. 2013 - zaslanie návrhov kúpnych zmlúv v zmysle § 8 ods. 4 zákona a znaleckého posudku, oznámenie - žiadosť o zastavenie konania v zmysle § 8 ods. 5, návrh kúpnej zmluvy 4 ks. Žalovaný zistil, že znalecký posudok, ktorý predložil žalobca, bol vypracovaný len na jednu stavbu, chatku na parcele CKN XXXX, nepredložil znalecký posudok na ostatné stavby v záhradkovej osade ani na porasty nachádzajúce sa v záhradkovej osade, ani na ocenenie spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemkoch vo vlastníctve odvolateľa podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona. Nedoložil návrh kúpnych zmlúv s určenou cenou za stavby, porasty a spoločné zariadenia s vykázaným doručením každému užívateľovi v záhradkovej osade. Toto bolo potrebné vykonať v lehote 30 dní od doručenia oznámenia prvostupňového správneho orgánu. Navyše návrhy kúpnych zmlúv boli doručené len predsedovi záhradkovej organizácie C. A. a nie jednotlivým užívateľom. Z toho žalovaný dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 8 ods. 4 a 5 zákona na zastavenie konania. O tom, že konanie sa nezastavuje, sa rozhodnutie nevydáva. Žalovaný k námietke znášania nákladov na znalečné, uviedol, že náklady na vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky hodnoty stavieb trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku žalobcu, aby mohol využiť právo dané mu § 8 ods. 5 zákona, si uhrádza vlastník pozemku sám. Podľa žalovaného § 18 ods. 6 sa vzťahuje len na konanie podľa zákona č. 64/1997 Z. z., akákoľvek dohoda (predaj, kúpa) medzi vlastníkom a užívateľmi je vecou súkromno-právnou, t. j. medzi fyzickými osobami, za dodržania príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a splnení podmienok určených v ustanovení § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 64/1997 Z. z., čo nie je správne konanie, správny orgán v tomto nevystupuje, ale len ak sú splnené podmienky, tak správny orgán konanie zastaví. Vysvetlenie k nezastaveniu konania podal bývalý OPÚ ZV listom č. 2013/00330-3 zo dňa 27.5.2013 a OÚ ZV, PLO listom č. OP/2013/001048 zo dňa 31.7.2013. Obidva správne vyhodnotili skutkový stav a nezastavili konanie. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil skutkový stav, keď nezastavil konanie. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (2) Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania. Podľa § 6 zákona č. 64/1997 Z. z. Účastníkmi konania sú a) užívatelia, b) záhradkárska organizácia, c) vlastníci, d) Slovenský pozemkový fond. Podľa § 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 64/1967 Z. z. tento zákon upravuje postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej len "vlastníci"), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu 1) (ďalej len "konanie") na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 64/1967 Z. z. nájomcom 3) alebo užívateľom 4) pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len "užívateľ") sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia 5) (ďalej len "spoločný pozemok"). Podľa § 7 ods. 1, 4 zákona č. 64/1997 Z. z. (1) Konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa odseku 2. (4) Začatie konania oznámi obvodný pozemkový úrad verejnou vyhláškou. 12) Súčasťou oznámenia sú úvodné podklady (§ 8 ods. 2), proti ktorým možno podať námietky do 30 dní od vyvesenia verejnej vyhlášky. Podľa § 8 ods. 2, 3, 4 zákona č. 64/1997 Z. z. (2) Na základe geometrického plánu uvedeného v odseku 1 obvodný pozemkový úrad zabezpečí zostavenie registra pôvodného stavu. 15) Geometrický plán a register pôvodného stavu tvoria úvodné podklady. Súčasťou registra pôvodného stavu je výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu, 9) ktorú určí obvodný pozemkový úrad na základe znaleckého posudku. (3) Vlastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu je známe, doručí obvodný pozemkový úrad do vlastných rúk výpis z úvodných podkladov s uvedením pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní odo dňa doručenia. Ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu, 11) výpis doručí Slovenskému pozemkovému fondu. (4) Obvodný pozemkový úrad v doručení podľa odseku 3 zároveň poučí vlastníka, že môže ponúknuť užívateľovi a záhradkárskej organizácii odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku v jeho vlastníctve, a to za cenu rovnajúcu sa výške náhrady uvedenej v § 3 ods. 3 a 4. Túto ponuku doloženú potvrdením o doručení návrhu kúpnej zmluvy vlastník oznámi obvodnému pozemkovému úradu v lehote 30 dní odo dňa doručenia. Podľa § 18c ods. 1, 2, 3 zákona č. 64/1997 Z. z. (1) Ak v konaní do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona. (2) Obvodný pozemkový úrad do 30 dní od doručenia znaleckého posudku oznámi užívateľom pozemkov určenú výšku náhrady podľa tohto posudku a poučí ich o možnosti zobrať späť návrh na začatie konania v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak užívatelia, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy, ktorá je predmetom konania a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov zoberie návrh späť, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví. Ak užívateľ zaplatil Slovenskému pozemkovému fondu náhradu a hodnotu podielu podľa § 14 ods. 1, obvodný pozemkový úrad v rozhodnutí o zastavení konania určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na vrátenie náhrady a hodnoty podielu užívateľovi. (3) Ak obvodný pozemkový úrad podľa odseku 1 konanie podľa § 7 ods. 4 nezastaví, zabezpečí aktualizáciu registra pôvodného stavu. Rozhodnutia vydané v konaniach do 31. marca 2011 obvodný pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona. Podľa § 4 ods. 1, 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. (1) Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku. (3) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku. Bod E.1 z prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Porovnávacia metóda: Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.). Hlavné faktory porovnávania: d) ekonomické (napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.), e) polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.), f) fyzické (napríklad infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch; kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.). Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod). Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky. Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 64/1997 Z. z. (2) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 21) ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. 28) (3) Ak sa vlastníctvo k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade vyporiada na základe zmluvy uvedenej v § 7 ods. 1, nepoužijú sa ustanovenia osobitného predpisu. 29) (4) Dotknuté orgány štátnej správy poskytnú bezplatne obvodnému pozemkovému úradu úradné podklady potrebné na vypracovanie projektu. (5) Náklady na obstaranie geometrického plánu podľa § 8 ods. 1 hradia užívatelia. (6) Náklady na vypracovanie registra pôvodného stavu, vypracovanie projektu, aktualizáciu registra pôvodného stavu a projektu a náklady na jeho vykonanie uhrádza Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond uhrádza aj náklady spojené s vyhotovením znaleckých posudkov na účely konania podľa tohto zákona. (7) Návrhy na začatie konania podľa tohto zákona možno podať do 31. decembra 2008. Na návrhy na začatie konania podané po tejto lehote sa neprihliada. Predmetom súdneho konania bol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým nebolo vyhovené námietkam, ktoré žalobca uplatnil proti úvodným podkladom v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v záhradkových osadách a o vysporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len záhradkový zákon). Súd vykonal prieskum zákonnosti výlučne z dôvodov uplatnených v žalobe. Súd nie je oprávnený nezákonnosť v konaní a rozhodnutí správneho orgánu za žalobcu vyhľadávať a dopĺňať, či všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať. Žalobná námietka nezákonnosti spočívajúcej v tom, že znalec mal použiť porovnávaciu metódu, ktorou by dospel k vyššej cene oceňovaného pozemku neobstojí. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku postupuje podľa prílohy vyhlášky s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie majetku. Postup a metodika oceňovania pozemkov je obsiahnutá v prílohe č. 3, bod E uvedenej vyhlášky, pričom podľa bodu E.1. upravujúceho postup pri porovnávacej metóde, je na porovnanie potrebný súbor aspoň troch pozemkov, pričom hlavnými faktormi porovnávania sú a) ekonomické (napr. dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby atď.), b) polohové (napr. miesto, lokalita, atraktivita), c) fyzické (napr. infraštruktúra a možnosť zástavy pri stavebných pozemkoch; kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.). Žalobca nenamietal nesprávnosť žalovaným zistenej skutočnosti a to, že v danom prípade nemal znalec vyhláškou požadovaný súbor min. troch porovnateľných pozemkov, ktoré boli v predchádzajúcom období predmetom prevodu, aby mohol túto metódu použiť. To znamená, že táto skutočnosť nebola sporná, a preto znalec postupoval v súlade s predmetnou vyhláškou, keď pozemky ocenil metódou polohovej diferenciácie. Žalobca v žalobe poukazuje na ceny iných pozemkov na území Mesta Detva, avšak zároveň netvrdí, že ide o pozemky v záhradkových osadách. Vzhľadom na uvedené znenie § 4 ods. 3 vyhlášky a vo vyhláške uvedené porovnávacie kritériá hodnotenia pozemkov nie je možné pri určení všeobecnej hodnoty pozemku porovnávať pozemky s rôznym účelom využitia. Znalec je povinný prihliadnuť na technicko-ekonomické určenie oceňovaného majetku, čo pri pozemkoch je bezpochyby v územnom pláne určený účel využitia pozemku. Účel využitia pozemkov je podstatným faktorom pre určenie jeho ceny. Žalobca poukazuje na ceny pozemkov, ktorých účelom využitia nie je záhradková osada, ale iný účel. Preto jeho námietka, že ceny týchto iných pozemkov sú vyššie, nemá žiadny právny význam. Žalobca tvrdí, že nemôže byť diskriminovaný územným plánom. Mýli sa žalobca, že by územným plánom mohlo dôjsť k diskriminácii vlastníkov pozemkov. Naopak, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práva a slobôd, konkrétne s článkom 1 Protokolu č. 1, ktorý priznáva štátom právo prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom. Zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v § 6 ods. 1 a zákon o územnom plánovaní č. 50/1976 Zb. v § 27 ods. 3 zverili do kompetencie obce rozhodnúť o využití územia obce územným plánom. Je potom úplne právne bezvýznamné, či žalobca s týmto územným plánom súhlasí alebo nesúhlasí. Neobstojí ani námietka žalobcu, že rozhodnutie trpí nezákonnosťou pre procesné pochybenie, keď žalovaný nepostupoval podľa § 33 ods. 2, § 36 a § 51 správneho poriadku tým, že nevydal rozhodnutie o ustanovení znalca. Ako vyplýva z vyššie cit. § 18 ods. 2 záhradkového zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak záhradkový zákon neustanovuje inak. Záhradkový zákon stanovil postup, na základe ktorého správny orgán určí výšku náhrady pozemkov v záhradkovej osade odlišne od znenia § 36 správneho poriadku, podľa ktorého, ak je potrebný znalecký posudok, tak znalca ustanoví správny orgán rozhodnutím, pričom proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Na rozdiel od toho pre účely konania o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom v záhradkovej osade podľa § 18 záhradkového zákona sú úradné podklady správnemu orgánu povinné predložiť dotknuté orgány štátnej správy a správny orgán prostredníctvom týchto dotknutých orgánov tieto podklady len zabezpečuje. Slovenský pozemkový fond je práve tým subjektom, prostredníctvom ktorého správny orgán zabezpečuje znalecký posudok za účelom určenia výšky náhrady pozemkov v registri pôvodného stavu, čo vyplýva z § 18 ods. 6 záhradkového zákona. Neobstojí ani žalobcova námietka, že register pôvodného stavu neobsahuje zoznam užívacích práv na pozemku v záhradkovej osade, pretože táto nebola predmetom konania o námietkach proti úvodným podkladom, výsledkom ktorého je preskúmavané rozhodnutie. Nebolo sporné, že žalobca takúto námietku proti úvodným podkladom nepodal. Správny orgán sa preto v súlade so záhradkovým zákonom zaoberal, teda konal a rozhodol len o podaných námietkach proti úvodným podkladom. Účastník konania podaním námietok proti úvodným podkladom stanoví predmet konania o námietkach, ktorým je správny orgán viazaný. Pre podávanie námietok proti úvodným podkladom platí koncentračná zásada vyjadrená v § 9 ods. 1 záhradkového zákona, podľa ktorého nemožno prihliadať na námietky podané po určenej lehote. Neobstojí ani námietka nezákonnosti spočívajúcej v tom, že žalovaný nerozhodol znovu o začatí konania v zmysle § 18c ods. 1 záhradkového zákona (podľa ktorého ak v konaní do 31.3.2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu, alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona), pretože nemá oporu v tomto ustanovení. Konanie podľa záhradkového zákona začína tak ako to upravuje § 7 tohto zákona, a to na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11, alebo že sa vlastníci k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa ods. 2. Správny o tom, či konanie začne nerozhoduje. Preto ani nemohol v zmysle § 18c rozhodnutie o začatí konania nahradiť novým rozhodnutím. Žalobná námietka, že register pôvodného stavu mal obsahovať aj ďalší pozemok žalobcu, ktorý užívatelia záhradiek v záhradkovej osade užívajú ako prístupovú cestu, nebola dôvodná. Záhradkový zákon podľa citovaného § 1 ods. 1 písm. b/ upravuje postup obvodných pozemkových úradov dnes okresných úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách, nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 330/1991 Zb. na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Záhradkový zákon zároveň v § 2 ods. 1 stanovil, čo sa rozumie záhradkovou osadou a to tak, že sa ňou rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzatvorená zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo organizačnou zložkou (ďalej len „záhradková organizácia“), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala napr. právo družstevného užívania, ako tomu bolo v tomto prípade. Žalobca netvrdil, že zmluva o dočasnom užívaní medzi uvedenými subjektami bola uzatvorená aj pre v žalobe uvádzaný pozemok, ktorý nebol predmetom vysporiadania v rámci preskúmavaného správneho konania. Medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že zmluva medzi uvedenými subjektami tento pozemok nezahŕňala. Argumentácia žalobcu, že záhradkári fakticky užívajú predmetný pozemok, a preto má byť aj predmetom konania podľa záhradkového zákona, nemá oporu v tomto zákone a je priamo v rozpore so znením jeho § 1 a § 2. Záhradkový zákon za účelom zabezpečenia, aby vlastníci pozemkov nachádzajúcich sa v záhradkových osadách dostali za tieto pozemky náhradu, ktorá zodpovedá ich trhovej cene ku dňu prevodu, stanovil, že výška náhrady sa určí na základe znaleckého hodnotenia vykonaného podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Táto úprava je obsiahnutá v § 8 ods. 1 v spojení s § 18c ods. 1 záhradkového zákona. Záhradkový zákon a ani vyhláška č. 492/2004 Z.z. neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo korigovať ohodnotenie pozemkov tým, že sa nebudú ohodnocovať podľa ich stavu ku dňu prevodu, ale podľa stavu infraštruktúry k týmto pozemkom ku dňu vzniku záhradkovej osady. Nič na tom nemení ani dôvodová správa, na ktorú poukazuje žalovaný. Všeobecná časť a osobitná časť dôvodovej správy v zmysle legislatívnych pravidiel vlády okrem iného má obsahovať zhodnotenie súčasného stavu s uvedením potreby novej úpravy a odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení. Predkladateľ návrhu zákona č. 57/2011 Z.z., ktorým bol novelizovaný záhradkový zákon vo všeobecnej časti dôvodovej správy ako dôvod predloženia návrhu zákona uviedol, že návrh predložil v dôsledku výkonu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice vs. Slovenská republika zo dňa 27. novembra 2007. Uviedol tiež, že na predkladaný zákon nadväzuje novela vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ktorá spočíva v zmene spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie, keď sa pri pozemkoch v záhradkových osadách, chatových osadách a hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych pozemkov jednoznačne upravuje spôsob zohľadnenia ich využívania. Z uvedenej dôvodovej správy sa tak možno dozvedieť, prečo zákonodarca zmenil záhradkový zákon tak, že stanovil, že náhrada za pozemky sa určí na základe znaleckého ocenenia vykonaného podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. V osobitnej časti dôvodová správa síce obsahuje text, na ktorý poukazuje žalovaný „v nadväznosti na časť rozsudku ESĽP týkajúcu sa uskutočnenia všeobecných opatrení, spočívajúcich v tom, že štát odstráni všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu, sa odkazom na vyhlášku č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov exaktne určuje výška peňažnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade, pričom sa zohľadňuje stav pozemku v čase zániku práva užívania pôvodného vlastníka. Takýto text nič nemení na znení zákona, ani na znení vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a ani tak nemôže robiť. Takýto text nie je možné použiť ani ako výklad žiadneho z ustanovení zákona a vôbec nie iného právneho predpisu vyhlášky. Posledná časť vety za čiarkou nekorešponduje so znením vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Neexistuje žiadne ustanovenie ani v záhradkovom zákone a ani vo vyhláške č. 492/2004 Z.z., ktoré by bolo potrebné vykladať, resp. ktorého výkladom by bolo možné dospieť k tomu, že pozemky v záhradkových osadách pre účely konania podľa záhradkového zákona treba oceniť podľa stavu infraštruktúry ku dňu vzniku záhradkovej osady. Vyhláška č. 492/2004 Z.z. nemá žiadne ustanovenie, podľa ktorého sa pozemok v záhradkovej osade neoceňuje podľa jeho stavu ku dňu prevodu. To znamená, že žalovaný pochybil, keď výšku náhrady určil na základe znaleckého posudku, ktorým ocenil pozemky podľa infraštruktúry ku dňu vzniku záhradkovej osady. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď napriek tomu, že znalec ocenil pozemky žalobcu v záhradkovej osade podľa stavu infraštruktúry ku dňu vzniku záhradkovej osady, uviedol, že znalecký posudok nebol vypracovaný v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. Okruh účastníkov z preskúmavaného správneho konania stanovil záhradkový zákon v § 6 písm. a/ až d/. Sú nimi užívatelia, záhradkárska organizácia, vlastník a Slovenský pozemkový fond. Užívatelia pozemkov v záhradkovej osade boli účastníkmi správneho konania. To znamená, že správny orgán, aby mohol určiť okruh účastníkov konania, musel disponovať dokladom o tom, že ide o osoby, ktoré užívajú pozemky v predmetnej záhradkovej osade. To znamená dokladmi, ktorými bolo preukázané, že dané osoby sú účastníkmi konania, a teda že užívajú určité konkrétne pozemky v danej záhradkovej osade a takisto musel mať všetky identifikačné údaje, ktorými je potrebné identifikovať účastníka konania. Podľa § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní, ktorý upravuje základné pravidlá správneho konania, je správny orgán povinný postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Tiež musia v konaní poskytovať pomoc a poučenia tak, aby v konaní neutrpeli ujmu pre neznalosť právnych predpisov. Podľa § 8 ods. 4 bolo povinnosťou správneho orgánu poučiť žalobcu, že môže ponúknuť užívateľovi a záhradkárskej organizácii, že odkúpi jeho stavby, trvalé porasty nachádzajúce sa na pozemku v jeho vlastníctve, a to za cenu rovnajúcu sa výške náhrady uvedenej v § 3 ods. 3 a 4 záhradkového zákona. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že splnením povinností podľa § 8 ods. 4 prvá veta záhradkového zákona, t.j. poučením vlastníka o jeho právach bez súčasného poskytnutia všetkých relevantných podkladov potrebných k uplatneniu tohto práva je len formálnym poučením a nie je postupom správneho orgánu postaveným na základnom pravidle uvedenom v § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Nejde o postup, ktorý by správny orgán urobil v súčinnosti s účastníkom konania a ani o postup, ktorým by správny orgán poskytol pomoc a potrebné poučenie na uplatnenie práv. Na druhej strane, vlastník pozemku musí v 30-dňovej lehote doručiť užívateľom návrhy kúpnych zmlúv, to znamená, že takýto návrh musí doručiť každému užívateľovi vlastníkovho pozemku. Návrh musí mať všetky podstatné náležitosti návrhu zmluvy tak, aby k uzavretiu zmlúv nebolo potrebné nič iné ako jednoduchá akceptácia druhou zmluvnou stranou, ktorou je užívateľ pozemku vlastníka, prípadne aj záhradkárska organizácia, ak ice o odkúpenie spoločných zariadení na pozemku. Cena nesmie byť nižšia, ako je stanovená podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Argumentácia žalovaného, že postup pri uzatváraní kúpnych zmlúv, ktorými vlastník kupuje od užívateľov jeho pozemku ich stavby, trvalé trávnaté porasty a spoločné zariadenia od záhradkovej organizácie, je mimo konania podľa záhradkového zákona, nemá oporu v záhradkovom zákone. Účelom záhradkového zákona je vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Vlastnícke vzťahy sa vysporiadajú spôsobmi, ktoré sú v zákone upravené. Jedným zo spôsobov je, že vlastník pozemku si vlastníctvo zachová, keď ponúkne odkúpenie toho, čo na pozemku patrí užívateľovi za cenu trhovú určenú v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. Ďalším spôsobom je, že vlastník pozemku o vlastníctvo príde na základe schválených pozemkových úprav a vlastníkmi sa stanú dovtedajší užívatelia za náhradu určenú správnym orgánom podľa ocenenia pozemkov trhovou cenou podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. prostredníctvom znalca. Potom v prvom prípade sa vlastník pozemku nemení, a preto nie je potrebné vykonať pozemkové úpravy, a preto konanie nekončí meritórnym rozhodnutím, ale užívatelia v rámci konania o vysporiadanie vlastníctva v záhradkovej osade na základe zákona a postupom stanoveným zákonom dostanú návrh kúpnej zmluvy, ktorý má všetky zákonom stanovené náležitosti, to znamená aj cenu určenú vo výške minimálne trhovej podľa všeobecného predpisu vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ktorý sú oprávnení akceptovať a tak vysporiadať vlastníctvo k veciam nachádzajúcim sa na cudzom pozemku. Potom, ako vlastník preukáže správnemu orgánu, že takúto akceptovateľnú ponuku predložil každému z užívateľov jeho pozemku, konanie končí zastavením konania. Z uvedeného vyplýva, že aj keď vlastník pri predkladaní ponúk ďalším účastníkom konania užívateľom jeho pôdy a záhradkovej organizácii nekoná prostredníctvom správneho orgánu, koná v rámci konania o vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Ide o postup, ktorý je upravený v zákone v jeho 3. časti pod názvom konanie. V § 18 spoločných ustanovení zákon jednoznačne stanovil, že náklady spojené s vyhotovením znaleckých posudkov na účely konania podľa záhradkového zákona uhrádza Slovenský pozemkový fond. Zákon ale nestanovil, že by správny orgán bol povinný takýto znalecký podklad zabezpečiť, tak ako to urobil v § 8, kedy správnemu orgánu uložil zabezpečiť úvodné podklady, ktorých súčasťou je aj výška náhrady určená podľa znaleckého posudku. Na druhej strane správny orgán bez toho, aby zabezpečil znalecký posudok s určením ceny stavieb a trvalých trávnatých porastov, ako aj zariadení nachádzajúcich sa na vysporiadavanom pozemku, nevie posúdiť, či vlastník ponúkol užívateľom cenu, zodpovedajúcu cene stanovenej podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Záhradkový zákon totiž ako správne argumentuje žalobca, neukladá vlastníkovi pozemku, aby správnemu orgánu predložil znalecký posudok na preukázanie, že ponúkol užívateľovi pozemku cenu minimálne vo výške náhrady podľa všeobecnej hodnoty stanovenej podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Nebolo sporné, že žalobca správnemu orgánu nedoručil návrh kúpnej zmluvy pre každého z užívateľov jeho pozemkov. To znamená, že nesplnil povinnosť ktorú mu ukladá § 8 ods. 4 posledná veta záhradkového zákona. Avšak tým, že prvostupňový správny orgán žalobcovi poskytol len formálne poučenie bez toho, aby mu poskytol súčinnosť potrebnú na to, aby mohol uplatniť svoje práva, nedal mu príležitosť, aby mohol svoje práva účinne obhajovať. Neposkytol mu v súlade so základnou zásadou správneho konania pomoc a tým zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Súd na základe vyššie uvedeného po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, a preto toto rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého majú právo na náhradu konania účastníci, ktorí boli v konaní celkom alebo sčasti úspešní. Žalobca bol plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za poskytnutie úkonov právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby, účasť na pojednávaní. Žalobca si vyčíslil trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby čiastkou 309,25 Eur + DPH, spolu 371,10 Eur. Vzhľadom na to, že takto vyčíslená odmena nepresahuje čiastku predstavujúcu tarifnú odmenu za úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z., súd žalobcovi priznal náhradu trov predstavujúcich odmenu advokáta vo vyčíslenej výške 371,10 Eur. Trovy zastúpenia potrebné na účelné uplatňovanie práva ďalej predstavovali 3x režijný paušál, z toho 2x v roku 2014 po 8,04 Eur a 1x 8,39 Eur, spolu 24,47 Eur, ďalej cestovné náhrady spojené s cestou na súdne pojednávanie zo sídla advokáta Senec do Banskej Bystrice a späť za prejdených 374 km pri základnej náhrade za prejdené kilometre 68,44 Eur a za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6l na 100 km vo výške 27,29 Eur a náhrady za stratu času stráveného cestou na súdne pojednávanie a späť za 8 polhodín po 13,98 Eur spolu vo výške 55,92 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu 547,22 Eur a trovy celkom vrátane súdneho poplatku 617,22 Eur. Žalobca si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia za ďalšie úkony právnej služby a to rokovanie s klientom pred podaním žaloby 20.4.2014 a cesta na toto rokovanie, ako aj písomné podanie stanovisko navrhovateľa zo dňa 22.4.2015. Účastník má právo na náhradu trov, ktoré boli účelne vynaložené na uplatňovanie práva a ktoré boli na to potrebné. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania len tak, ako je uvedené vyššie. Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného nie je takým úkonom, ktorý by bol potrebný na účelné uplatňovanie práva a nebolo vyžiadané súdom. Takisto príprava a prevzatie zastúpenia zahŕňa poradu s klientom, a preto ďalšia porada s klientom vzhľadom na daný predmet sporu sa nejaví ako úkon, ktorý bol nutný na účelné uplatňovanie práva. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.