Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/137/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201261 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201261.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcov: 1/ Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX I. I. a 2/ A.. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX I. I., obaja zast. JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica za účasti ďalších účastníkov: 1/ W. A., I. č. XX, I. I., 2/ U. U., D. č. XXX, I. I., 3/ A. B., D. č. XXXX/ XX, I. I., 4/ O. I., Z. T. XXXX/XX, I. I., 5/ A. I., Z. T.. XXXX/XX, I. I. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/27300-SA zo dňa 08.08.2014 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou 26.09.2014 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia - Oznámenia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/27300-SA zo dňa 08.08.2014 (ďalej aj „Oznámenie žalovaného“) v spojení s rozhodnutím Obce Kordíky - Stavebný úrad (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. Oc.ú.-84/2014/PM, ev. č. 1/2014 zo dňa 27.05.2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a tieto žiadal zrušiť s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca v žalobe poukázal na to, že prvostupňový správny orgán prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 27.05.2014 rozhodol tak, že nariadil odstránenie stavby časti oplotenia pozemku tak, aby trvale voľná šírka bola priechodná minimálne 3 m na pozemku parc. č. KN XXX/X a XXX/X v k.ú. D., pričom v podrobnostiach poukázal na obsah tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu žalobcovia podali odvolanie zo dňa 26.06.2014, o ktorom mal rozhodnúť žalovaný. Žalobcom však bolo doručené písomne vypracované rozhodnutie - Oznámenie zo dňa 08.08.2014, z ktorého vyplýva, že žalovaný ako odvolací orgán považuje žalobcami podané odvolanie za oneskorené. Tento postup žalovaného žalobcovia považovali za nezákonný a požiadali žalovaného o pokračovanie odvolacieho konania a vydania rozhodnutia vo veci podaním z 02.09.2014. Žalovaný na predmetné podanie žalobcov reagoval oznámením z 10.09.2014, v ktorom sa zaoberal problematikou doručovania. Žalobcovia v žalobe namietali, že tak stanovisko prvostupňového správneho orgánu, ako aj odvolacieho správneho orgánu je predčasné a nezákonné, nakoľko sa dôsledne nezaoberali obsahom § 24 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde doručiť v určený deň a hodinu. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že v ich prípade tento zákonný postup nebol dodržaný, nakoľko poštová doručovateľka bez tohto postupu hneď vložila do schránky oznámenie o uložení zásielky s odbernou lehotou 18 kalendárnych dní. Zo strany poštovej doručovateľky teda nebol vykonaný nový pokus o doručenie, a preto nemala ani ukladať túto písomnosť na pošte. Vzhľadom na túto skutočnosť je podľa žalobcov potrebné považovať nimi podané odvolanie za odvolanie, ktoré bolo podané včas, a preto sa ním mal odvolací orgán - žalovaný zaoberať, odvolanie prejednať a vo veci meritórne rozhodnúť. Otázkou náhradného doručovania sa žalovaný vo svojom oznámení vôbec nezaoberal, na tento problém neprišiel a otázku náhradného doručovania ani nemohol preto skúmať na pošte. Žalobcovia namietali, že postupom odvolacieho orgánu došlo k závažným procesným pochybeniam a k hrubému porušeniu ich procesných práv, vrátane Ústavou SR garantovaného práva na súdnu a inú ochranu a práva na spravodlivý proces. Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že žalobca v 1. rade je súkromný podnikateľ, ktorý bol v období od 19.05.2014 do 12.06.2014 služobne v zahraničí za účelom plnenia jeho podnikateľských aktivít a hneď nasledujúci deň po jeho návrate uloženú zásielku išiel osobne prevziať na poštu, čoho dôkazom je aj dátum uvedený na doručenke zo dňa 13.06.2014. Doručeniu zásielky sa teda nevyhýbal, ale objektívne ju nemohol prevziať. Ak sa v tomto období nezdržiaval v mieste svojho bydliska, nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za riadne doručené a tým žalobcovi 1/ zostáva zachovaná aj lehota na odvolanie. Uvedenou skutočnosťou sa žalovaný vôbec nezaoberal, ani ju neskúmal. Žalobcovia poukázali na ustálenú judikatúru, napr. rozhodnutie R 42/1999, podľa ktorého, ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk v mieste doručenia nezdržiaval, neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 24 ods. 2 Správneho poriadku na uloženie písomnosti na pošte. Ďalej poukázal na rozhodnutie R 70/2002 ohľadne problematiky náhradného doručovania, podľa ktorého podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež to, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržiaval. Žalobcovia ďalej poukázali na nesprávnu aplikáciu ust. § 25 ods. 4 Správneho poriadku, ktorý bol žalovaným uvedený v Oznámení z 08.08.2014 aj z 10.09.2014, keďže neboli splnené podmienky postupu podľa tohto ustanovenia, pretože ani jeden zo žalobcov nemá s poštou uzatvorené ohľadne doručovania žiadnu dohodu, nemajú na pošte zriadený ani poštový priečinok. Žalovaný sa nezaoberal problematikou doručovania písomnosti postupom podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ak by bol zvolil zákonný postup, dospel by k záveru, že žalobcami podané odvolanie je podané v čas a je potrebné sa ním zaoberať. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že je potrebné posúdiť, či oznámenie žalovaného z 08.08.2014 je rozhodnutím, alebo iným úkonom vo veci, ktorá skutočnosť má dosah pre prieskumné konanie. Podľa žalobcov by mal žalovaný najskôr o odvolaní právoplatne rozhodnúť. Ak citované rozhodnutie spĺňa kritériá rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, potom je potrebné zaoberať sa v žalobe uvedenými dôvodmi. Žalobcovia poukázali na ust. § 60 Správneho poriadku, podľa ktorého žalovaný ako odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný sa dôsledne nezaoberal ani týmto zákonným ustanovením, hoci mu zákon takúto povinnosť ukladá. Citované Oznámenie žalovaného je z dôvodu absencie jeho odôvodnenia nepreskúmateľné a ako také arbitrárne. Žalobcovia poukázali na ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku. Žalovaný sa týmito zákonnými ustanoveniami neriadil, nepostupoval podľa nich a ani chronologicky napadnuté rozhodnutie nespĺňa elementárne kritériá kvalifikovaného a zákonného rozhodnutia, ktoré zákon predpokladá a vyžaduje. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli dôvody, pre ktoré považujú prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné. Namietajú, že žalobcovia v konaní vystupujú ako účastníci konania, čo je v rozpore s § 45 ods. 5 Správneho poriadku, avšak rozhodnutie priamo rieši výrok rozhodnutia a následne podmienky, za akých sa má odstraňovať časť oplotenia pozemku. Takéto rozhodnutie je podľa žalobcov neurčité a nevykonateľné, pretože z neho nevyplýva, ktorá časť z ich oplotenia sa má odstraňovať a nie je tento rozpor odstránený tým, že je konštatované, aby bola dodržaná šírka priechodná min. 3 m. Napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti obsahuje odôvodnenie a stanoviská žalobcov s tým, že v tejto výrokovej časti ich ako námietky zamieta v plnom rozsahu. Žalobcovia namietali, že predmetné rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie tak, ako ho vyžaduje § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nie je z neho zrejmé, ktorými skutočnosťami sa správny orgán riadil, čo zobral za podklad pre rozhodnutie, aká je jeho úvaha pri hodnotení dôkazov a prečo o námietkach žalobcov rozhodol tak, že sa zamietajú, pričom nezdôvodnil tento svoj postup a svoje rozhodnutie. Správny orgán náležite nezistil skutočný stav veci, neriadil sa zákonom a nezaoberal sa námietkami žalobcov. V napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha a odôvodnenie, nie je z neho zrejmé, prečo je vo veci vybudovania oplotenia vedené viacero konaní pod rôznymi číslami, pričom ohľadne odstránenia stavby - oplotenia žalobcov sú vedené minimálne dve samostatné konania, pričom žalobcom napadnuté rozhodnutie z 27.05.2014 by malo byť konaním v poradí druhým. Žalobcom však nie je známe, aké pokračovanie má predchádzajúce konanie vedené pod č. k. Oc.ú.-2015/2013/PM. Žalobcovia ďalej uviedli, že zo strohého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že jediným dôvodom pre odstránenie časti ich oplotenia je skutočnosť, že údajne zo strany OR Hasičského a záchranného zboru Banská Bystrica bolo dané záporné stanovisko a jediný prístup do lokality k stavbám iných rodinných domov a penziónu je cez túto cestu, ktorá musí mať šírku min. 3 m, pričom v časti má táto cesta šírku len 2,7 m. Prvostupňový správny orgán sa však nezaoberal tým, či toto oplotenie je alebo nie je na pozemku žalobcov, hoci do spisu predložili kópiu z katastrálnej mapy spolu s výpisom z LV č. XXX k.ú. D. (správne malo byť uvedené k.ú. D.). Na pozemku vo vlastníctve žalobcov nie je uvedená cesta, prístupová cesta a nie je ani na ňom zriadená žiadna ťarcha. Žalobcov teda nič neobmedzuje vo výkone ich vlastníckeho práva. Nie je preto zrejmé, prečo prvostupňový správny orgán žalobcov obmedzuje pri užívaní ich pozemku. Takýto postup je podľa žalobcov hrubým zásahom do ich vlastníckych práv, čím je porušovaný čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Žalobcovia poukázali na pôvodnú zástavbu v predmetnej lokalite a tento stav podľa nich nie je možné reparovať v záujme novej výstavby rodinných domov a penziónu na úkor vlastníkov pôvodnej nehnuteľnosti (žalobcov), ktorí predmetným oplotením nezasahujú do vlastníctva obce, ktorá zrejme uvedenú cestu vlastní. Ďalej poukázali na to, že zo strany OR Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici bolo doporučené všetkým obciam v okrese, ktoré majú pôsobnosť stavebného úradu, že pri drobných stavbách sa ich vyjadrenie nevyžaduje. Pokiaľ prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí cituje stanovisko tohto orgánu, že prístupová komunikácia musí mať šírku 3 m a vybudovaním oplotenia žalobcov sa táto šírka miestnej komunikácie zúžila na 2,7 m v rozpore s ustanoveniami vyhl. č. 94/2004 Z.z., uvedené odôvodnenie nezodpovedá skutočnosti, pretože žalobcovia vybudovaním oplotenia cestu nezúžili, keďže oplotenie je na hranici pozemkov a táto prístupová cesta mala vždy menej ako 3 m šírky. Rovnako žalobcovia poukázali na to, že vyhl. č. 94/2004 Z.z. upravuje právne vzťahy do budúcna a netýka sa drobných stavieb. Vzhľadom na uvedené námietky mal podľa názoru žalobcov žalovaný v rámci odvolacieho konania alebo v prípade zmeškaného odvolania postupovať v súlade s § 60 Správneho poriadku. Rozhodnutie stavebného úradu žalobcovia považovali za rozhodnutie ničotné a nevykonateľné a to aj vzhľadom na absenciu zákonných predpokladov. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.10.2014 poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 27.05.2014, ktorým stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) stavebníkom Z. F. a manželke A.. A. F. nariadil odstránenie stavby „Časti oplotenia pozemku tak, aby trvale voľná šírka bola priechodná minimálne 3 m“ na pozemku parc.č. KN XXX/X a XXX/X v k.ú. D.. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o odstránení stavby bol štátny stavebný dohľad vykonaný 24.05.2013, pri ktorom stavebný úrad zistil, že žalobcovia realizovali stavbu časť oplotenia pozemku a pozemku parc. č. KN XXX/X a XXX/X k.ú. D. v rozpore s verejným záujmom a zároveň bez príslušného povolenia stavebného úradu. Predmetné prvostupňové rozhodnutie si žalobkyňa A.. A. F. podľa priloženej doručenky prevzala na pošte 29.05.2014, t.j. 15-dňová zákonná lehota na podania odvolania jej uplynula 13.06.2014 (piatok). Žalobca Z. F. si zásielku podľa priloženej doručenky prevzal na pošte 13.06.2014, avšak deň uloženia zásielky na pošte je dňa 29.05.2014, t.j. za deň doručenia sa v zmysle § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) považuje deň 01.06.2014, od ktorého dňa začala plynúť 15-dňová lehota na odvolanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňové správne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2014 ( pondelok), kedy uplynula lehota na podanie odvolania, nakoľko žalobcovia nepožiadali správny orgán v lehote 15 dní o odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 28 Správneho poriadku. Na základe uvedených skutočností žalovaný listom z 08.08.2014 žalobcom oznámil, že uvedené odvolanie žalobcovia podali dňa 27.06.2014, t.j. po zákonom stanovenej lehote 15 dní a prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2014. K podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného uviedol, že toto konanie žiada v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť z dôvodu, že predmetné oznámenie z 08.08.2014 nie je rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. a nemá charakter autorizovaného rozhodnutia, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu. Ďalej poukázal na ust. § 244 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súdy na základe podnetu oprávnených subjektov nepreskúmavajú len rozhodnutia, ale aj ich postup, avšak samotný postup správneho orgánu bez toho, aby vyústil do vydania rozhodnutia, nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Takýto postup je možný len vtedy, ak ide o nečinnosť správneho orgánu (§ 244 ods. 3 veta druhá, § 244 ods. 1 a § 250p O.s.p.), inak ho možno preskúmať iba spolu s rozhodnutím, ktoré má byť preskúmané súdom. Žalovaný poukázal na ust. § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p., z ktorého vyplývajú predpoklady pre postup podľa II. hlavy V. časti O.s.p. , podľa ktorých sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa § 247 ods. 2 O.s.p., aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Konanie o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu nemožno považovať za konanie o opravnom prostriedku v správnom konaní, ide o špecifické samostatné konanie upravené v O.s.p., ktoré nie je pokračovaním správneho konania. Súdnemu prieskumu teda podliehajú zásadne rozhodnutia, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa pre ne pripúšťajú, nadobudli právoplatnosť. Nemožno sa domáhať preskúmania iba zákonnosti postupu správneho orgánu. Súd skúma zákonnosť postupu v súvislosti s preskúmavaním zákonnosti konečného rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 2Sžo/7/2009 zo dňa 16.12.2009. Keďže nejde zo strany žalovaného o vydanie rozhodnutia v správnom konaní, žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal konanie s poukazom na § 250b ods. 3 O.s.p. zastaviť. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 250 ods. 1 O.s.p. uznesením č.k. 24S/137/2014-24 zo dňa 25.09.2015 pribral do súdneho konania ako ďalších účastníkov W. A., I. I., U. U., D., A. B., I. I., O. I., I. I. a A. I., I. I. vzhľadom na to, že títo boli účastníkmi správneho konania a ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žaloby v celom rozsahu. Žiadal o preskúmanie rozhodnutia - oznámenia žalovaného z 08.08.2014, ktorým bolo žalobcom oznámené, že podané odvolanie bolo podané oneskorene a súčasne bolo oznámené, že nie je dôvod na zmenu ani zrušenie rozhodnutia, ani na obnovu konania, s poukazom na § 60 Správneho poriadku. V žalobe uvádzané dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia sa týkajú tej časti oznámenia, v ktorej žalovaný oznámil, že nie sú dôvody na postup podľa § 60 Správneho poriadku. Poukázal na postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý potom, ako žalobcovia podali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalobcom oznámil listom, že odvolanie je oneskorené. Takýto postup považoval za nezákonný, v rozpore s § 59 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého musí odvolací správny orgán vždy rozhodnúť o podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Argumentoval, že vždy sa vyžaduje vydať rozhodnutie, pokiaľ bolo podané odvolanie, t.j. aj vtedy, ak sa správny orgán domnieva, že odvolanie bolo podané oneskorene, pričom mal žalovaný odvolanie zamietnuť rozhodnutím s príslušnými náležitosťami. K písomnému vyjadreniu žalovaného, že oznámenie nie je rozhodnutím, a preto nepodlieha preskúmaniu súdom, právny zástupca žalobcov s poukazom na § 247 ods. 1 O.s.p. uviedol, že žalobcovia sa môžu obrátiť na súd s takouto žalobou, ak boli ukrátení na svojich právach rozhodnutím alebo opatrením alebo postupom správneho orgánu. Právny zástupca žalobcov po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na pojednávaní uviedol, že nemá návrhy na dokazovanie. Navrhol, aby súd rozhodnutie - opatrenie žalovaného z 08.08.2014 zrušil. Žalovaný na pojednávaní trval na písomnom vyjadrení k žalobe. Poukázal na to, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podali obidvaja žalobcovia - manželia, avšak spôsob doručovania bol spochybnený len zo strany žalobcu 1/ Z. F.. Žalovaný pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu vychádzal z doručeniek a z ich obsahu, teda najmä z dátumov uvedených na doručenkách, kde bol uvedený dátum prvého doručovania, ako aj opakovaného doručovania. Poukázal na to, že doručenka sa v zmysle judikatúry súdov považuje za verejnú listinu. Žalobca 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa v čase doručovania v mieste doručovania zásielky nezdržiaval. Žalobcovia zrejme pri určení lehoty na podanie odvolania vychádzali z dátumu, kedy žalobca 1/ prevzal zásielku s rozhodnutím, (t.j. 13.06.) avšak v tomto prípade sa uplatnila fikcia doručenia v zmysle Správneho poriadku. Žalovaný nesúhlasil s názorom právneho zástupcu žalobcov, že správny orgán je povinný vždy rozhodnúť o odvolaní, t.j. aj v prípade oneskoreného odvolania. Ak správny orgán vyhodnotí, že odvolanie bolo podané oneskorene, postupuje podľa § 60 Správneho poriadku a v prípade, ak zistí, že neboli splnené podmienky na obnovu konania, alebo nebol dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, oneskorene podané odvolanie vybaví neformálnym spôsobom listom, tak ako to aj urobil. Žiadal žalobu zamietnuť. Predmetom preskúmacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti opatrenia - oznámenia žalovaného, ktorým žalobcom oznámil, že nimi podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu bolo podané oneskorene a súčasne im oznámil, že po preskúmaní odvolania v zmysle § 60 Správneho poriadku nezistil dôvody na obnovu konania, alebo zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán (Obec Kordíky) svojím rozhodnutím zo dňa 27.05.2014 v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona stavebníkom (žalobcom) nariadil odstránenie stavby „Časti oplotenia pozemku tak, aby trvale voľná šírka bola priechodná minimálne 3 m“ na pozemku parc. č. KN XXX/X a č. XXXX v k. ú. D.. Predmetné rozhodnutie bolo prvostupňovým správnym orgánom doručované žalobcom ako účastníkom správneho konania. Z originálu doručenky zo zásielky, obsahom ktorej bolo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. Oc.ú.-84/2014/PM vyplýva, že zásielka bola doručovaná A. F. (žalobkyňa 2/) na adresu jej trvalého bydliska doporučene do vlastných rúk. Podľa záznamu poštového doručovateľa na tejto doručenke je vyznačený neúspešný pokus o doručenie zásielky s výzvou o opakované doručenie dňa 28.05. a opakované doručenie vykonané dňa 29.05., pričom adresát (žalobkyňa 2/) si predmetnú zásielku prevzala dňa 29.05.2014 a potvrdila prevzatie písomnosti svojím podpisom. Predmetná doručenka je opatrená pečiatkou pošty Banská Bystrica 4, na ktorej je dátum 29.05.2014. Z originálu doručenky zo zásielky, obsahom ktorej bolo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. Oc.ú.-84/2014/PM vyplýva, že zásielka bola doručovaná adresátovi Z. F. (žalobca 1/) na adresu jeho trvalého bydliska doporučene do vlastných rúk. Podľa záznamu poštového doručovateľa na tejto doručenke je vyznačený neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie dňa 28.05., opakované doručenie 29.05. a deň uloženia zásielky 29.05. Adresát potvrdil príjem tejto písomnosti dňa 13.06.2014 svojím podpisom. Dňa 27.06.2014 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené podanie označené ako „Odvolanie účastníka konania 1. Z. F. a 2. A.. A. F. proti rozhodnutiu o nariadení odstránenia stavby zo dňa 27.05.2014“. Písomnosť - odvolanie bolo datované 26.06.2014 a podľa pečiatky podacej pošty Banská Bystrica 8 na obálke, v ktorej bolo doručované predmetné odvolanie prvostupňovému správnemu orgánu, bola táto zásielka podaná na poštovú prepravu dňa 26.06.2014. Z podania prvostupňového správneho orgánu (Obec Kordíky) prot.č. Oc.Ú-295/2014/PM zo 06.08.2014 označeného ako „Oneskorené odvolanie proti rozhodnutiu“ adresovaného žalovanému vyplýva, že starosta Obce Kordíky ako príslušný orgán podľa § 13 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v spojení s § 117 Stavebného zákona na základe podania označeného žalobcami ako Odvolanie v súlade s § 59 - § 60 Správneho poriadku preskúmal prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu z 27.05.2014. S poukazom na ustanovenia Správneho poriadku o doručovaní uviedol, že uvedené prvostupňové rozhodnutie si účastník konania Z. F. neprevzal v odbernej lehote do 01.06.2014, ale prevzal ho na pošte dňa 13.06.2014, pričom deň uloženia zásielky na pošte je 29.05.2014, tzn. že za deň doručenia sa v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku považuje 01.06.2014, od ktorého dňa začala plynúť 15-dňová lehota na odvolanie. Prvostupňové rozhodnutie si účastníčka konania A.. A. F. prevzala na pošte 29.05.2014, tzn. že za deň doručenia zásielky sa v zmysle § 24 ods. 1 Správneho poriadku považuje deň prevzatia 29.05.2014, od ktorého dňa začala plynúť 15-dňová lehota na odvolanie. Na základe uvedeného starosta obce konštatoval, že predmetné prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu o odstránení stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2014 (utorok). V tento deň uplynula aj lehota na podanie odvolania. Odvolanie Z. F. a A.. A. F. ako účastníci správneho konania podali podľa prijímacej pečiatky na pošte dňa 26.06.2014, táto zásielka bola doručená Obci Kordíky dňa 27.06.2014, t.j. 10 dní po uplynutí lehoty na odvolanie. Predmetné podanie bolo spolu s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu doručené žalovanému, ktorý podľa doručenky predmetnú zásielku prevzal 07.08.2014. Kópia listu bola doručená žalobcovi 1/, ktorý potvrdil príjem tejto písomnosti dňa 18.08.2014 a žalobkyni 2/, ktorá potvrdila príjem tejto písomnosti 02.09.2014. Následne žalovaný listom OÚ-BB-OVBP2-2014/27300-SA z 08.08.2014 označeným ako „Oneskorené odvolanie proti rozhodnutiu Obce Kordíky č. Oc.ú.-84/2014/PN zo dňa 27.05.2014 - oznámenie“ (napadnuté opatrenie žalovaného) oznámil žalobcom, že nimi podané odvolanie bolo podané oneskorene, po zákonom stanovenej lehote. Poukázal na ustanovenie Správneho poriadku (§ 24 ods. 1, 2 a § 25 ods. 4 Správneho poriadku). Z oznámenia vyplýva, že uvedené rozhodnutie (prvostupňového správneho orgánu) si účastníčka konania Mgr. A. F. podľa doručenky prevzala dňa 29.05.2014, od ktorého dňa jej začala plynúť 15-dňová lehota na odvolanie a táto uplynula dňa 13.06.2014 (piatok). Žalobca 1/ ako účastník konania si zásielku podľa priloženej doručenky prevzal na pošte 13.06.2014, ale deň uloženia zásielky na pošte je dňa 29.05.2014, čo znamená, že za deň doručenia sa v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku považuje deň 01.06.2014, od ktorého dňa začala plynúť 15-dňová lehota na odvolanie. Na základe uvedených skutočností rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2014 (pondelok). Tento deň uplynula aj lehota na podanie odvolania. Odvolanie účastníci konania (žalobcovia) spoločne podali podľa prijímacej pečiatky Obce Kordíky 27.06.2014, t.j. po uplynutí lehoty na odvolanie. Žalovaný v zmysle § 60 Správneho poriadku ako odvolací orgán preskúmal i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 60, § 62 a § 65 Správneho poriadku). Z oznámenia vyplýva, že žalovaný po takomto preskúmaní oneskorene podaného odvolania nezistil také pochybenie, ktoré by odôvodňovalo obnovu konania alebo zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Na základe uvedeného rozhodnutie Obce Kordíky zo dňa 27.05.2014 nadobudlo právoplatnosť 16.06.2014. Podľa doručenky potvrdila žalobkyňa 2/ príjem predmetnej písomnosti dňa 02.09.2014 svojím podpisom. Žalobca 1/ si podľa údajov na obálke s doručenkou zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto sa vrátila odosielateľovi - žalovanému dňa 10.09.2014 ako nedoručená. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 O.s.p. (1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. (2) Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3), d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená. Podľa § 90 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie. Podľa § 140 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Podľa § 24 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. (2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa § 54 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. (2) Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o tom, že odvolanie žalobcov voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorým stavebný úrad nariadil žalobcom odstránenie stavby (časti oplotenia) v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona, bolo podané oneskorene a o tom, že žalovaný ako odvolací správny orgán po preskúmaní oneskorene podaného odvolania v zmysle § 60 Správneho poriadku nezistil splnenie podmienok na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Súd sa primárne zaoberal otázkou, či predmetné „Oznámenie“ žalovaného môže byť predmetom súdneho prieskumu. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR môžu byť predmetom preskúmavania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa môžu dotknúť práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Podstatným znakom pre určenie, či rozhodnutie správneho orgánu podlieha súdnemu prieskumu, sú jeho dôsledky s dopadom na právnu sféru žalobcu ako ukrátenie na právach. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu a ustálenej súdnej praxe považuje aj oznámenie (list) žalovaného z 08.08.2014 o tom, že odvolanie žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu sa považuje za oneskorene podané a o tom, že žalovaný ako odvolací správny orgán po preskúmaní oneskorene podaného odvolania v zmysle § 60 Správneho poriadku nezistil splnenie podmienok na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. V tomto prípade ide o list príslušného správneho orgánu s charakterom rozhodnutia vydaný ako právno-aplikačný akt správneho orgánu uvedený v § 3 Správneho poriadku. Takéto neformálne oznámenie (list) žalovaného je rozhodnutím (bez ohľadu na jeho druh, či formálne oznámenie a náležitosti) v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb - žalobcov priamo dotknuté. Ide teda o rozhodnutie správneho orgánu, ktorého preskúmanie nie je vylúčené z právomoci súdov podľa V. časti O.s.p. Žalobcovia v žalobe namietali nezákonnosť napadnutého oznámenia a tvrdili, že postup prvostupňového správneho orgánu potom, ako žalobcovia podali proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, bol nezákonný, v rozpore s § 59 ods. 1 Správneho poriadku, pretože odvolací orgán musí vždy rozhodnúť o podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Argumentovali, že správny orgán je vždy povinný vydať rozhodnutie, a to aj vtedy, ak sa domnieva, že odvolanie bolo podané oneskorene. Žalovaný mal odvolanie podľa žalobcov zamietnuť rozhodnutím s príslušnými náležitosťami. Táto argumentácia žalobcov nemá oporu v zákone. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V preskúmavanom prípade mal prvostupňový správny orgán i žalovaný ako príslušné správne orgány povinnosť postupovať podľa zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), ktorý vo štvrtej časti (§ 53 a nasl. O.s.p.) upravuje postup správnych orgánov v prípade, keď účastníci správneho konania (v tomto prípade žalobcovia) podajú proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie. Z ust. § 54 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný predpis. Len takéto odvolanie je možné považovať za odvolanie podané včas. Z administratívneho spisu vyplýva, že po doručení odvolania prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 56 Správneho poriadku a potom, ako zistil, že odvolanie bolo podané oneskorene, postupom podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil spis odvolaciemu orgánu a upovedomil o tom účastníkov konania (žalobcov) s tým, že im oznámil, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané oneskorene, pričom poukázal na skutkové zistenia i právnu úpravu vzťahujúcu sa na doručovanie a počítanie lehôt pre posúdenie včasnosti podaného odvolania. Postup prvostupňového správneho orgánu bol teda súladný so zákonom. Odvolací správny orgán má povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 59 Správneho poriadku len v prípade, ak je odvolanie podané včas, t.j. v zákonnej lehote a bolo podané oprávnenou osobou, pričom rozsah prieskumu a spôsob rozhodnutia je stanovený v cit. ust. § 59 a nasl. Správneho poriadku. Z ust. § 60 Správneho poriadku vyplýva pre odvolací správny orgán (žalovaného) povinnosť preskúmať aj oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V takomto prípade však ust. § 60 Správneho poriadku v znení účinnom pre toto konanie, ani žiadne iné ustanovenie Správneho poriadku neukladá žalovanému povinnosť, aby v prípade, ak po preskúmaní oneskoreného odvolania nezistí dôvody pre obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vydal rozhodnutie a zamietol odvolanie (ako sa mylne domnievali žalobcovia). Súd pre úplnosť poukazuje na znenie ust. § 60 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, podľa ktorého odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené alebo neprípustné odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia odvolacieho konania; inak odvolanie zamietne. Po novele Správneho poriadku účinnej od 01.01.2004 však bola časť textu citovaného ust. § 60 Správneho poriadku (veta za bodkočiarkou: „inak odvolanie zamietne“) vypustená, tzn. že od 01.01.2004 odvolací správny orgán nemá expressis verbis stanovenú povinnosť v prípade, ak nezistí podmienky na obnovu konania zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, oneskorené odvolanie zamietnuť, a teda nemá ani stanovenú povinnosť vydať rozhodnutie. V takomto prípade postačuje, aby odvolací správny orgán (v tomto prípade žalovaný vybavil oneskorené odvolanie neformálnym spôsobom, napr. listom tak, ako to urobil v preskúmavanom prípade. Uvedený postup vyplýva tak z ustanovení citovaného Správneho poriadku, ako aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov SR. V tejto súvislosti nie je potom dôvodná ani námietka žalobcov, podľa ktorých nezákonnosť napadnutého oznámenia mala spočívať v tom, že toto oznámenie nemalo esenciálne formálne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku a o.i. neobsahovalo odôvodnenie. Následne ani námietke žalobcov, že nedostatok odôvodnenia napadnutého oznámenia vo vzťahu k záveru správneho orgánu, že oneskorené odvolanie neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nespôsobuje preto nezákonnosť napadnutého oznámenia. Keďže žalovaný postupoval v tomto prípade v súlade so zákonom a nebol povinný o oneskorenom odvolaní rozhodnúť (zamietnuť ho), potom pokiaľ zákon pre takéto oznámenie nestanovuje žiadne formálne náležitosti, postačuje, ak z takéto oznámenia je zrejmý len výsledok preskúmania oneskoreného odvolania v rozsahu stanovenom v § 60 Správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná ani námietka žalobcov, že napadnuté oznámenie je nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti. Žalobcovia ďalej v žalobe namietali, že oznámenie a postup prvostupňového správneho orgánu a žalovaného je nezákonný, pretože odvolanie žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu nebolo podané oneskorene. Tvrdili, že neboli splnené podmienky pre použitie § 24 ods. 2 Správneho poriadku, pretože poštovou doručovateľkou nebol dodržaný stanovený postup, keď ihneď vložila do schránky oznámenie o uložení zásielky s odbernou lehotou 18 kalendárnych dní, nevykonala nový pokus o doručenie, a preto nemala ani ukladať túto písomnosť na pošte. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcov odvolanie bolo podané včas, žalovaný mal odvolanie prejednať a vo veci meritórne rozhodnúť. Žalovaný sa otázkou náhradného doručovania nezaoberal. Žalobcovia ďalej tvrdili, že žalobca 1/ bol ako súkromný podnikateľ v období od 19.05.2014 do 12.06.2014 služobne v zahraničí a hneď nasledujúci deň po návrate zo zahraničia si uloženú zásielku na pošte dňa 13.06.2014 vyzdvihol. Keďže sa v rozhodnom období nezdržiaval v mieste svojho bydliska, nemožno považovať prvostupňové rozhodnutie za riadne doručené a zostala pre neho zachovaná lehota na odvolanie. Ani touto skutočnosťou sa žalovaný nezaoberal. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňovým správnym orgánom bolo dňa 27.05.2014 vydané rozhodnutie v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona, ktorým bolo žalobcovi nariadené odstránenie stavby (časti oplotenia) v k. ú. D.. Z ust. § 51 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie sa účastníkom konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. V danej veci pre účely posúdenia včasnosti podania opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu (odvolania) žalobcami bolo relevantné posúdenie zákonných podmienok pre doručovanie prvostupňového rozhodnutia správnym orgánom účastníkom správneho konania - žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi, alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Žalobca 1/ ani žalobkyňa 2/ neboli v správnom konaní zastúpení, preto im prvostupňový správny orgán doručoval prvostupňové rozhodnutie na adresu ich trvalého bydliska. Na doručovanie písomností dôležitého charakteru, ktoré sú určené na doručenie do vlastných rúk adresáta, sa používa obálka s doručenkou, na ktorej sa vyznačí dátum doručenia písomností spolu s podpisom adresáta, resp. osoby, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. V tomto prípade boli obálky, obsahom ktorých boli písomnosti - prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu doručované adresátom - žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/. Vo vzťahu k doručovaniu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu žalobkyni 2/ žalobcovia len všeobecne v žalobe uviedli, že odvolanie bolo podané včas. Nenamietali teda, že žalovaný pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia žalobkyni 2/ nepostupoval v súlade s ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Z originálu doručenky zo zásielky, obsahom ktorej bolo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vyplýva, že predmetná zásielka bola doručovaná žalobkyni 2/ A. Ondrejkovej na adresu jej trvalého bydliska doporučene do vlastných rúk a podľa záznamu poštového doručovateľa na tejto doručenke je vyznačený neúspešný pokus o doručenie zásielky s výzvou o opakované doručenie dňa 28.05.(2014) a opakované doručenie vykonané dňa 29.05.(2014). Z doručenky vyplýva, že adresát - žalobkyňa 2/ si predmetnú zásielku prevzala dňa 29.05.2014 a prevzatie písomností potvrdila svojím podpisom. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobkyni 2/ bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu doručené dňa 29.05.2014. Žalobkyňa 2/ v konaní nespochybnila, že predmetnú zásielku prevzala 29.05.2014. Za deň doručenia zásielky žalobkyni 2/ sa preto v zmysle § 24 ods. 1 Správneho poriadku považuje deň prevzatia zásielky 29.05.2014 (štvrtok). Lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúci deň, t.j. 30.05.2014 (piatok) a uplynula dňa 13.06.2014 (piatok). Z administratívneho spisu vyplýva, a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, že žalobkyňa 2/ (spolu so žalobcom 1/) podala spoločné odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom predmetné odvolanie bolo podané na poštovú prepravu podľa prijímacej pečiatky pošty dňa 26.06.2014, pričom zásielka bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 27.06.2014. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalobkyňa 2/ podala odvolanie oneskorene, t.j. po uplynutí 15- dňovej zákonnej lehoty. Námietka žalobcov v žalobe, že odvolanie žalobkyne 2/ proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu bolo podané včas, preto nevyplýva z obsahu administratívneho spisu a súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo vzťahu k doručovaniu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu žalobcovi 1/ žalobcovia namietali, že odvolanie bolo podané včas, pretože žalovaný i prvostupňový správny orgán pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia nezákonne aplikovali fikciu doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Tvrdili, že pre takýto postup neboli dodržané podmienky doručovania uvedené v cit. ustanovení Správneho poriadku (nebol dodržaný postup poštového doručovateľa pri doručovaní zásielky a žalobca 1/ sa v rozhodnom období nezdržiaval v mieste doručenia - mieste bydliska). Poukázali pritom na ustálenú prax a na rozhodnutia týkajúce sa náhradného doručovania. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Posledná veta § 24 ods. 2 Správneho poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť doručená - ide o právnu fikciu doručenia písomností. V administratívnom spise je založené potvrdenie o doručení (doručenka) prvostupňového rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. Oc.ú.-84/2014/PN žalobcovi 1/, z ktorej súd zistil nasledovné skutočnosti: - 28.05. (2014) uskutočnil poštový doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, - 29.05. (2014) uskutočnil poštový doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež neúspešné, na základe čoho zásielku v ten istý deň (29.05.2014) uložil na pošte, - 13.06.2014 žalobca 1/ fyzicky prevzal zásielku. Uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu sú totožné so zisteniami žalovaného uvedenými v napadnutom Oznámení z 08.08.2014. Súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného (ako aj so záverom prvostupňového správneho orgánu), že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré žalobca 1/ odovzdal na poštovú prepravu dňa 26.06.2014 a ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 27.06.2014 (tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné), bolo podané oneskorene. Žalobca 1/ si nevyzdvihol zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty, t.j. 01.06.2014 sa teda považoval za deň doručenia, 15- dňová lehota na podanie odvolania (§ 54 ods. 2 Správneho poriadku) tak začala žalobcovi plynúť dňa 02.06.2014 (§ 27 ods. 2 Správneho poriadku) a jej koniec pripadol na 16.06.2014 (pondelok). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca 1/ podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu oneskorene, t.j. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie č. 4Cdo/240/2010 zo dňa 27.10.2010, č. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012) má doručenka povahu verejnej listiny a skutočnosti v nej obsiahnuté sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak. Doručenka ako verejná listina teda preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, že doručovateľ uskutočnil opakovaný pokus o doručenie, o ktorom adresáta vopred výzvou upovedomil, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre doručenku platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Pokiaľ teda žalobca 1/ ako adresát namieta, že neboli splnené podmienky stanovené v § 24 ods. 2 Správneho poriadku, za splnenia ktorých sa zásielka považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné doručenie,(t.j. v tomto prípade žalobcom 1/ tvrdený nesprávny postup poštového doručovateľa a skutočnosť, že sa v mieste doručovania v rozhodnom období žalobca 1/ nezdržiaval), je povinný o tom ten, kto takúto skutočnosť spochybňuje, predložiť dôkaz a preukázať pravdivosť svojho tvrdenia. Žalobca 1/ v žalobe namietal, že žalovaný správny orgán neskúmal, či doručovateľ splnil svoje povinnosti podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ani to, či sa v rozhodnom období (v čase doručovania predmetnej zásielky) žalobca 1/ zdržiaval v mieste trvalého bydliska, resp. v mieste doručovania zásielky. Žalobca 1/ tieto svoje tvrdenia bližšie nekonkretizoval a ani žiadnymi dôkazmi nepreukazoval, a toani v správnom a ani v preskúmavacom konaní, neoznačil žiadne dôkazy na osvedčenie jeho tvrdení, ani takéto dôkazy, resp. ich vykonanie v preskúmavacom konaní napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na pojednávaní, nenavrhol, ani nepredložil. Tak ako správny orgán v správnom konaní ani súd v preskúmavacom konaní nemajú povinnosť takéto skutočnosti skúmať v prípade, ak žalobcovia nesprávnosť doručenky nepreukázali, ani nenavrhli na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 278/2011 zo dňa 16.06.2011, v ktorom ústavný súd s poukazom na svoj Nález sp. zn. I.ÚS 119/07 zo dňa 27.09.2007 uviedol, že „...dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát a nie správny orgán“. Žalobca 1/ nesprávnosť doručenky nijakým spôsobom nepreukázal, nepredložil o svojich tvrdeniach žiadny dôkaz, a preto vychádzajúc z listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a z ktorých vychádzal žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán pri posudzovaní otázky včasnosti podaného odvolania žalobcami je zrejmé, že žalovaný správne aplikoval na daný prípad fikciu doručenia, ktorá nebola spochybnená ani v preskúmavacom konaní. Postup žalovaného, ktorý napadnutým Oznámením žalobcovi 1/ (i žalobkyni 2/) oznámil, že nimi podané odvolanie je oneskorené, t.j. že bolo podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, vychádzajúci z dôkazov (doručenky), ktorých pravdivosť síce žalobcami bola spochybnená, avšak nebola preukázaná, nie je rozhodnutím a postupom nezákonným. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po preskúmaní napadnutého Oznámenia žalovaného a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žaloby, dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného nie je v nesúlade so zákonom, a preto žalobu s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí neboli v konaní úspešní, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.