Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/208/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201282 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201282.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: PROFINEX Pršianska terasa, s.r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 865 664, právne zast. SKLEGAL s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/398861/2014/5172 zo dňa 09. septembra 2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/398861/2014/5172 zo dňa 09. septembra 2014 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600301/5/2856209/2014 zo dňa 19. júna 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 678,81 Eur, z čoho predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 608,81 Eur a náhrada za zaplatený súdny poplatok 70,- Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/398861/2014/5172 z 09.09.2014 v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600301/5/2856209/2014 z 19.06.2014, ktorým daňový úrad podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v spojení s § 4c ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. určil žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty PROFINEX Pršianska terasa s.r.o. Banská Bystrica (v procesnom postavení žalobca) zábezpeku na DPH vo výške 220.000 Eur na obdobie 12 mesiacov s tým, že žiadateľ je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia, a to buď zložením peňažných prostriedkov na účet Daňového úradu Banská Bystrica alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad. Dôvodom určenia zábezpeky bola skutočnosť, že konateľ žiadateľa o registráciu pre DPH bol konateľom právnickej osoby, ktorá mala ku dňu podania žiadosti nedoplatok na DPH 1000 a viac Eur, konkrétne fyzická osoba C.. A. L. bol v čase od 07.11.2006 do 28.02.2013 konateľom obchodnej spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., ktorá vykazuje nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 2.595,20 Eur, ktorý bol splatný dňa 27.12.2012 a vznikol v čase, keď bol C.. L. konateľom tejto spoločnosti. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobca žalobu, v ktorej navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal najmä nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí, z ktorých nevyplýva, aká bola správna úvaha pri stanovení výšky zábezpeky a ako, a či vôbec pri určení výšky zábezpeky bolo prihliadané na riziko vzniku nedoplatku u zdaniteľnej osoby. Namietal, že suma určenej zábezpeky vo výške 220.000 Eur je v hrubom nepomere k sume nedoplatku spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. na DPH vo výške 2.595,20 Eur, ktorý daňový úrad uvádza ako jediný rizikový faktor. Výšku určenej zábezpeky považuje za neprimeranú tiež z dôvodu vzniku namietaného nedoplatku, ktorý vznikol po ukončení aktívnej činnosti spoločnosti pri nútenom predaji majetku spoločnosti v exekúcii, a teda sa nejednalo o neoprávnený nadmerný odpočet DPH alebo iné zneužitie systému DPH. Tvrdil, že na základe informácie daňového úradu bol nedoplatok spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. dňa 22.06.2013 odpísaný, a preto nemohol ku dňu podania žiadosti o registráciu na daň existovať. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav a následne nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalobcu takáto neprimeraná výška zábezpeky predstavuje neodôvodnenú prekážku výkonu ďalšej jeho podnikateľskej činnosti, čím bol ukrátený na svojich právach. Neuvedenie konkrétnych rizikových faktorov, ktoré majú odôvodňovať výšku zábezpeky má za následok stav, že daňový subjekt nemá žiadnu možnosť procesnej obrany voči prípadným nesprávnym záverom uvedeným v evidencii daňového úradu. Postup daňových orgánov vyvoláva stav právnej neistoty a pochybnosť, či je takáto rozhodovacia činnosť založená na posúdení reálnych skutočností, alebo či hraničí so svojvoľou správnych orgánov. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 22.10.2014 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Uviedol, že žalobca nebol ukrátený na žiadnych svojich právach. Žalovaný plne rešpektoval platné daňové zákony. Poukázal na znenie ustanovenia § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 a § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, ktoré boli aplikované pri rozhodovaní. K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že daňový nedoplatok vo výške 2.595,20 Eur za zdaňovacie obdobie november 2012 bol odpísaný z úradnej moci pri vstupe daňového subjektu Senec Warehouse Park, s.r.o. do konkurzu, dňa 22.06.2013. Odpísanie daňového nedoplatku z úradnej moci neznamená, že daňový nedoplatok bol zaplatený. Nesúhlasil s konštatovaním, že došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný sa v rámci zákonného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o DPH zaoberal skutkovými okolnosťami, ktoré mali vplyv na určenie výšky zábezpeky. Žalovaný nemá povinnosť zaoberať sa procesom vzniku nedoplatku na dani spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., ale uvedenú skutočnosť považuje za riziko, ktorú zohľadňuje pri určení výšky zábezpeky na daň. K namietanému neodôvodneniu výšky určenej zábezpeky v dôsledku neuvedenia zohľadnených kritérií, čím malo dôjsť k odňatiu možnosti namietať voči nesprávnemu prihliadnutiu na konkrétne atribúty rizikovosti, žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí č. 9600301/5/2856209/2014 zo dňa 19.06.2014 bol uvedený atribút, ktorý mal vplyv na výšku, ale aj na zníženie výšky zábezpeky na daň, čo špecifikuje, na základe čoho bola výška zábezpeky určená. K namietanému stavu právnej neistoty a pochybnosti, či takáto rozhodovacia činnosť nie je svojvôľou správnych orgánov, sa žalovaný ohradil, pričom tvrdenia žalobcu označil za pocitovú interpretáciu zákona o DPH, a nie o fakty, ktoré žalovaný vo vydaných rozhodnutiach uvádza. Tvrdenia žalobcu v tomto smere považoval za neopodstatnené. V súlade s § 250g O.s.p. súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Vec bola prejednaná v neprítomnosti žalovaného, ktorý požiadal o ospravedlnenie neúčasti a zároveň nežiadal o odročenie nariadeného pojednávania. Právny zástupca žalobcu (v substitučnom zastúpení) na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu, domáhajúc sa zrušenia rozhodnutí daňových orgánov, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva, že sa aplikoval § 4 ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o DPH, avšak vo výroku je nesprávne uvedené § 4c ods. 1 písm. b/, pričom v prvostupňovom rozhodnutí je uvedený aj bod 1 pri tomto ustanovení, hoci je zrejmé, že písmeno b/ vôbec neobsahuje bod 1. Zdôraznil, že výrok rozhodnutia musí korešpondovať s odôvodnením rozhodnutia. Uvádzal, že nemožno zamieňať pojem „daňový nedoplatok“ s pojmom „ postúpený daňový nedoplatok“, a to s poukazom na § 54 ods. 1 posledná veta Daňového poriadku a § 86 Daňového poriadku. Uvádzal, že je potrebné, aby aj správna úvaha bola preskúmateľná, pričom nestačí len tvrdenie o existujúcom dôvode pre určenie daňovej zábezpeky bez konkrétnejšieho vyhodnotenia okolností, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia, resp., ktoré boli základom správneho uváženia. Namietal, že žalovaný nepredložil súdu kompletný spis, ktorého súčasťou nie sú podklady, aby súd mohol usúdiť správnosť záveru, k akému dospeli daňové orgány. Pri určovaní výšky daňovej zábezpeky daňové orgány používajú dáta vygenerované počítačovým systémom, ktoré však súdu neboli predložené. Na určenie výšky zábezpeky je stanovený algoritmus výpočtu podľa vybraných atribútov „Detailu archivovaného subjektu“, ktorý je internou pracovnou pomôckou. Jednotlivé atribúty popisujú správanie daňového subjektu a sú určené ako pomocné informácie v rámci procesu registrácie. Namietal, že v predmetnej veci nie sú súdu ani žalobcovi známe tieto atribúty a pomôcky pri posudzovaní rizikovosti. Vytýkal daňovým orgánom nedostatočne zistený skutkový stav veci v dôsledku toho, že sa mali zaoberať tvrdeniami žalobcu, konkrétnymi okolnosťami danej veci pri určovaní daňovej zábezpeky. Napr. mali byť zohľadnené také skutkové okolnosti, že C.. L. bol jedným z troch konateľov prepojenej obchodnej spoločnosti, pričom sa vzdal funkcie konateľa po tom, čo táto spoločnosť začala mať problémy. Namietal, že nebolo vyhodnotené tvrdenie o neprimeranosti výšky uloženej daňovej zábezpeky vo vzťahu k výške nedoplatku. Rovnako tvrdenie o tom, že postupom daňových orgánov sa vytvára prekážka žalobcovi pri podnikaní a podobne. K stanovisku žalovaného, ktorý odmietol sprístupniť zistené informácie vygenerované počítačovým systémom žalobcovi, uviedol, že sa jedná o skutočnosti, ktoré sú základom pre uloženie povinnosti žalobcovi zložiť daňovú zábezpeku, a preto pri odmietnutí sprístupnenia mu týchto informácií, išlo by zásah do jeho ústavných práv, čo je nezlučiteľné s právnym štátom. Navyše sa jedná o informácie týkajúce sa prepojených daňových subjektov, takže nie je správne tvrdenie daňových orgánov, že údaje sa týkajú úplne iných obchodných spoločností. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., pretože rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie daňového úradu vo veci určenia zábezpeky žalobcovi na daň z pridanej hodnoty vo výške 220.000 Eur na obdobie 12 mesiacov podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Medzi účastníkmi konania nebolo spornou skutočnosťou, že konateľom prepojenej obchodnej spoločnosti žalobcu Senec Warehouse Park, s.r.o. bol v období od 07.11.2006 do 28.02.2013 C.. A. L.. Nedoplatok na DPH vznikol spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. dňa 27.12.2012. Predmetný dlh bol odpísaný dňa 22.06.2013 daňovým úradom, a to ex offo, vzhľadom na priebeh konkurzného konania, ako to vyplynulo z vyjadrenia žalovaného. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení platnom ku dňu 20.01.2014; zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Žalobca podal žiadosť o registráciu dňa 20.01.2014 v z mysle § 4 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane následne preveroval výšku dosiahnutého obratu a dňa 30.01.2014 spísal s konateľom žalobcu zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom žalobca predložil účtovné a daňové doklady pre preverenie výšky dosiahnutého obratu. Oddelenie daňovej kontroly správcu dane vo vyjadrení sa k zákonnej registrácii pre DPH zo dňa 31.01.2014 konštatoval, že na základe predložených dokladov a vyjadrení konateľa bola zistená skutočnosť, že spoločnosť dosiahla obrat vo výške 213.300 Eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov na základe obratov z odberateľských faktúr v sume 3.000 Eur, v sume 2.000 Eur, ktorých predmetom boli dodané manažérske konzultačné administratívne služby, služby súvisiace s podporou inžinierskych činností a tiež z predaja nehnuteľností, v celkovej sume 208.300 Eur. Po zistení, že žalobca dosiahol zákonom stanovený obrat pre povinnú registráciu pre DPH, vydal žalobcovi Osvedčenie o registrácii pre DPH, podľa ktorého sa stal platiteľom DPH dňa 01.03.2014. Podľa § 4c ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.; zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 až 4, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby, b) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba, ktorá má nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, c) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, d) táto zdaniteľná osoba neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie. Podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.; žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Z dôvodovej správy k novele zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá zaviedla s účinnosťou od 01. októbra 2012 povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov za platiteľov dane, vyplýva, že zámerom novely bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu, a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Novela bola zakomponovaná do zákona o DPH na základe článku 273 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadali jednak o dobrovoľnú registráciu na DPH (§ 4 ods. 4 zákona o DPH) a taktiež sa vzťahuje aj na fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o DPH z dôvodu dosiahnutia obratu a zároveň sú splnené zákonné predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.; súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd dospel k záveru, že daňové orgány v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza len skutočnosti, ktoré sú zákonným predpokladom na vznik povinnosti žalobcu na zloženie zábezpeky, pričom uvádza ustanovenie § 4c ods. 1 písm. b/, avšak v písomnom stanovisku k žalobe konštatuje, že išlo o zrejmý omyl, pretože vec bola posudzovaná v zmysle § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Z vyjadrení a podaní účastníkov konania, ako aj z obsahu administratívneho spisu, súd zistil nasledovné skutočnosti: Žalobca dňa 20.01.2014 podal žiadosť o registráciu pre DPH podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9600301/5/522537/2014 zo dňa 10.02.2014 uložil žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 280.000 Eur z dôvodu zistenia, že konateľ žalobcu C.. A. L. bol konateľom právnickej osoby Senec Warehouse Park, s.r.o., ktorej bola zrušená registrácia pre DPH podľa § 81 ods. 4 písm. b/ druhého bodu zákona o DPH a tento dôvod nastal v období, v ktorom konateľ žiadateľa o registráciu bol konateľom tejto právnickej osoby. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 10.02.2014 zrušil predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 10.02.2014 a vrátilo mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zaoberalo sa odvolacími dôvodmi, najmä námietkou, že dôvod uvedený daňovým úradom zakladajúci povinnosť žalobcu zložiť zábezpeku, nebol v súlade so skutkovým stavom. V ďalšom konaní odvolací orgán zaviazal daňový úrad uviesť v odôvodnení správnu úvahu rizikovosti daňového subjektu a konkrétne vyhodnotiť kritériá relevantné pre určenie výšky zábezpeky tak, aby nové rozhodnutie bolo preskúmateľné. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9600301/5/2856209/2014 zo dňa 19.06.2014 uložil žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku na DPH vo výške 220.000 Eur. V odôvodnení uviedol, že podľa § 4c ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o DPH správca dane určí zábezpeku na základe zistenia, že konateľ žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty bol konateľom právnickej osoby, ktorá mala ku dňu podania žiadosti nedoplatok na dani z pridanej hodnoty 1.000 Eur a viac. Konštatoval, že spoločníkom a konateľom žiadateľa je C.. A. L., ktorý bol v čase od 07.11.2006 do 28.02.2013 konateľom spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., ktorá vykazuje ku dňu podania žiadosti nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 2.595,20 Eur, ktorý bol splatný dňa 27.12.2012 a vznikol v čase, keď bol C.. L. konateľom tejto spoločnosti. Uviedol, že ako kritérium vylúčil skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zrušenie registrácie na daň z pridanej hodnoty spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., nakoľko nastali v období, keď jej konateľom už C.. L. nebol. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil vyššie uvedené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica. V odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH a konštatoval, že správca dane pri určení výšky zábezpeky v sume 220.000 Eur prihliadol na skutočnosti, ktoré mali vplyv na zníženie zábezpeky na daň, pričom tiež konštatoval, že boli vylúčené rizikové dôvody, ktoré vyplývali z rozhodnutia o zrušení registrácie na daň z pridanej hodnoty spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. z dôvodu, že tieto nastali v období, keď C.. L. už nebol jej konateľom. V súvislosti s preverením žiadosti o zákonnú registráciu pre DPH podanej dňa 20.01.2011 žalobcom, Daňový úrad Banská Bystrica vykonal ústne pojednávanie, na ktorom vypočul konateľa žalobcu C.. A. L. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601405/5/386000/2014/Mad zo dňa 30.01.2014). Z úradného záznamu o vydaní osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty č. 9600301/5/593662/2014 zo dňa 13.02.2014 vyplýva, že žalobcovi ako platiteľovi bolo pridelené identifikačné číslo pre DPH a zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane dňa 01.03.2014. Stalo sa tak na základe výsledku preverenia žiadosti a predložených dokladov daňovým subjektom, z ktorých vyplynulo, že daňový subjekt vykonáva ekonomickú činnosť, má uzatvorené zmluvy s obchodnými partnermi a dosiahol požadovaný minimálny obrat. Žalobca listom zo dňa 29.07.2014 požiadal žalovaného o poskytnutie informácie, či prípadná úhrada nedoplatku spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. žalobcom bude mať za následok rozptýlenie pochybností o riziku vzniku nedoplatkov spoločnosti, v ktorých konateľom alebo spoločníkom bude/je C.. A. L., keďže daňový úrad predmetný nedoplatok považoval za dôvod pre vznik rizikovosti a tento nedoplatok bol zo strany daňového úradu už odpísaný dňa 22.06.2013. V žiadosti poukázal na to, že v skupine PROFINEX, v ktorej vykonáva C.. A. L. aktívne podnikateľskú činnosť, a je pravdepodobné, že aj ďalšie projektové spoločnosti skupiny PROFINEX dosiahnu obrat, ktorý bude zakladať ich povinnosť podať žiadosť o registráciu na daň z pridanej hodnoty, je ich snahou eliminovať vznik akýchkoľvek ďalších administratívnych prekážok v ich rozvoji, aby tak uvedené podnikateľské subjekty neboli „sankcionované“ za svoju historickú účasť v spoločnom projekte ako minoritný spoločník s americkým investičným fondom, ktorý žiadne následky zo svojho rozhodnutia a prístupu neznáša. Stanovisko žalovaného k tejto žiadosti nie je súčasťou spisu. Spoločnosť PROFINEX dealing, s.r.o., Banská Bystrica požiadala finančné orgány Daňový úrad Banská Bystrica aj Finančné riaditeľstvo SR listom zo dňa 16.04.2014 o opravu nesprávnych údajov vedených správcom dane v dokumente označenom ako: „Detail archivovaného subjektu“ obsahujúci výpis zo zostavy s atribútmi a ich hodnotením s dátumom prepočtu 03.10.2013. Obchodná spoločnosť konštatovala, že uvedený dokument jej nebol nikdy predložený, aby sa k nemu mohla vyjadriť, hoci sa v ňom uvádzajú rizikové faktory spoločnosti, ako daňového subjektu, ktoré boli základom rozhodovania daňového úradu a následne finančného riaditeľstva o výške zábezpeky. Žiadateľ opravy údajov uvádzal, že spoločnosť, ako aj všetky spoločnosti v skupine PROFINEX pristupujú svedomito k plneniu daňových povinností, vrátane povinnosti podávať daňové priznania, a preto údaje uvedené v predmetnej zostave boli pre nich prekvapujúce. Uvádza, že mohlo dôjsť k pochybeniam, a že cieľom správcu dane by nemalo byť vytvárať prekážky v podnikaní legálne podnikajúcich subjektov. Uvádzal, že je zrejmé, že v evidencii správcu dane sú obsiahnuté nepravdivé a neaktuálne údaje a informácie, čo má za následok nesprávne vyhodnotenie rizikovosti. Žalovaný listom zo dňa 06.06.2014 oznámil žiadateľovi výsledok prešetrenia podnetu, v ktorom objasňoval k obsahu dokumentu „Detail archivovaného subjektu“, že dokument obsahuje súbor informácií o daňovom subjekte potrebných na účely správy daní v zmysle § 2 písm. a/ Daňového poriadku a na určenie výšky zábezpeky podľa § 4c zákona o DPH pri podaní žiadosti o registráciu pre DPH. Na určenie výšky zábezpeky je stanovený algoritmus výpočtu podľa vybraných atribútov Detailu archivovaného subjektu, ktorý je internou pracovnou pomôckou. V prípade splnenia podmienok zábezpeky registrátor udelí vo výške určenej IT nástrojom. Algoritmus na určenie výšky zábezpeky nevyužíva atribúty „A“, ktoré popisujú správanie daňového subjektu a sú určené ako pomocná informácia v rámci procesu registrácie. V zmysle § 23 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, alebo jeho zástupca, je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa iba jeho daňových povinností. Nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Zároveň podľa § 11 Daňového poriadku správca dane je povinný zachovávať daňové tajomstvo, ktorým je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Nakoľko atribúty použité na výpočet výšky zábezpeky obsahujú údaje o iných daňových subjektoch, nie je možné sprístupnenie informácie o daňových subjektoch, ktoré sú predmetom daňového tajomstva. Navyše, zábezpeku na daň uloženú v zmysle § 4c zákona o DPH nemožno považovať za daň, a teda zostava z informačného systému FR SR sa netýka daňových povinností, slúži len ako pomôcka na zdôvodnenie výšky zábezpeky. Preto daňový subjekt nie je oprávnený nahliadnuť do predmetnej výstupnej zostavy ani v zmysle § 23 Daňového poriadku. Daňový úrad Banská Bystrica postupoval v zmysle interného riadiaceho aktu FR SR, podľa ktorého je na tento účel podporne používaná osobitná aplikácia, ktorá čerpá údaje z dátového skladu. Daňový úrad po zadaní identifikácie žiadateľa o registráciu pre daň prostredníctvom aplikácie získa informácie o tom, či v danom prípade zdaniteľnej osobe má byť zábezpeka na daň uložená a v akej výške. Na oznámenie o prešetrení podnetu reagovala spoločnosť PROFINEX dealing, s.r.o. odpoveďou zo dňa 29.07.2014, v ktorom konštatovala, že nemožno súhlasiť s názorom finančného riaditeľstva, že Zostava z informačného systému FR SR „Detail archivovaného subjektu“ je len internou pomôckou na zdôvodnenie výšky zábezpeky. Namietal, že rozhodnutia daňových orgánov o uložení zábezpeky by mali obsahovať odôvodnenie určenej výšky zábezpeky. Daňové orgány majú dbať o to, aby ich rozhodnutia vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy obsahovali presvedčivé odôvodnenia a tým jednak boli pre účastníkov konania zrozumiteľné a zároveň bránili v svojvôli správneho orgánu pri takomto type rozhodovania. Akékoľvek interné pomôcky, na základe ktorých sa rozhoduje o určení výšky zábezpeky, musia byť hodnotené správnym orgánom a daňový subjekt by s nimi mal byť oboznámený, pokiaľ sú podkladom rozhodnutia správneho orgánu a vstupujú do jeho správnej úvahy. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p.; pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súd rozhodnutie správneho orgánu, ktorý poukazuje na využitie softwarového programu pri určovaní výšky peňažnej sumy - daňovej zábezpeky, ktorú má daňový subjekt zaplatiť, nepovažuje za preskúmateľné, keďže v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedená správna úvaha pri zistení rizikovosti a konkrétne vyhodnotenie kritérií rizikovosti, relevantných pre určenú výšky zábezpeky. Trvať na odôvodnení správnej úvahy, aj v prípade, keď výška zábezpeky je určená v zákonom stanovených medziach (dolná hranica zábezpeky je 1000 Eur a horná hranica 500.000 Eur), je potrebné z dôvodu vylúčenia svojvôle správnych orgánov pri rozhodovaní aj z hľadiska porovnávania s obdobnými vecami u iných subjektov. Súd je zároveň oprávnený posudzovať, či správny orgán nevybočil z hľadísk zákona, teda neposudzuje len to, či výška zábezpeky je určená v medziach zákona. Zákon o DPH v ustanovení § 4c ods. 2 vymedzuje hľadiská tak, že ukladá daňovým úradom prihliadať na riziko vzniku nedoplatku na dani u zdaniteľnej osoby. Aby súd mal možnosť zaujať stanovisko, či nedošlo k vybočeniu z hľadísk zákona, musí správny orgán odôvodniť, ako vyhodnotil zákonné hľadiská, t.j. v danom prípade ako prihliadol na riziko vzniku nedoplatku. To, na aké kritériá bolo prihliadnuté, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky zábezpeky, musí vyplývať už z odôvodnenia rozhodnutia a nemôže tento nedostatok nahradiť odkaz na inú listinu, resp. metodický pokyn o registrácii za platiteľa DPH, či údaje v evidencii finančnej správy ohľadom daňového subjektu. Pokiaľ nie je zákonom obmedzená preskúmavacia činnosť súdu, je súd povinný posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobou aj z hľadiska jeho preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti. Dôvodová správa k zákonu č. 246/2012 Z.z., ktorým bol zakotvený inštitút zábezpeky na daň v zmysle § 4c zákona o DPH, predpokladá určiť výšku zábezpeky na základe podrobných kritérií vypracovaných daňovou správou v spolupráci s Ministerstvom financií SR, pričom horná hranica zábezpeky bude použitá vtedy, keď budú odôvodnené obavy, že registrácia na DPH bude zneužitá. Ak dôvodová správa predpokladá posudzovanie kritérií správcom dane, za takéto nemožno považovať počítačový program s tým, že daňový úrad by v zmysle metodického pokynu ani nemal možnosť objektívne zohľadniť výsledok počítačového programu. Žalovaný tvrdil, že v rozhodnutí uviedol, na aké kritériá bolo prihliadnuté. Súd nepovažuje odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ale ani druhostupňového rozhodnutia za dostatočné, keďže z nich nevyplýva, ako bolo prihliadnuté na riziko vzniku nedoplatku, ako jednotlivé kritériá, na ktoré bolo prihliadnuté, ovplyvnili určenie práve stanovenej výšky daňovej zábezpeky. Postup daňových orgánov pri určovaní výšky daňovej zábezpeky prostredníctvom vygenerovania rizikovosti informačným systémom bez možného zásahu správcu dane, nezodpovedá zákonným požiadavkám individuálneho posúdenia každej konkrétnej veci, teda špecifických okolností tej ktorej veci. Podľa názoru súdu neobstojí ani stanovisko žalovaného prezentované vo vyjadreniach vo vzťahu síce k inej obchodnej spoločnosti, avšak z hľadiska posudzovania rovnakej problematiky, že daňový subjekt nie je oprávnený oboznamovať sa s výsledkami vygenerovanými informačným systémom, vzhľadom na to, že sa jedná o podklad pre určenie daňovej zábezpeky, a nie pre daň, resp. že nie je oprávnený oboznamovať sa s nimi, vzhľadom na to, že obsahujú údaje o iných daňových subjektoch, s ktorými nie je oprávnený sa oboznamovať, vzhľadom na predmet daňového tajomstva; to z dôvodu, že uvedené informácie sa stávajú rozhodujúcimi pre účastníka konania, keďže na základe nich mu bola uložená povinnosť zaplatiť finančnú čiastku titulom daňovej zábezpeky. Zistenia sa týkajú veci žalobcu, aj keď súvisia s okolnosťami na strane prepojených obchodných spoločností. Pokiaľ by súd akceptoval stanovisko žalovaného, žalobcovi by bolo odňaté právo namietať, resp. brániť sa proti eventuálne nepravdivým, či neúplným, neaktuálnym zisteniam daňových orgánov. Z dôvodov vyššie uvedených súd napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie daňového úradu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia a náhrady za zaplatený súdny poplatok. Trovy právneho zastúpenia súd priznal, vychádzajúc z vyhlášky č. 655/2004 Z.z., zohľadniac účelnosť vynaložených trov, ako aj rozsah rozsah uplatneného nároku advokátom. Základná sadzba tarifnej odmeny v roku 2014 za jeden úkon právnej služby je v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 134,- Eur vychádzajúc z výšky výpočtového základu 804,- Eur a v roku 2015 je to suma 139,83 Eur (z výpočtového základu 839 Eur). Súd vyčíslil nárok na trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby a na hotové výdavky a náhrady nasledovne: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit.vyhl.) ................134,- Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ............................................................8,04 Eur spolu .........................................................................................................142,04 Eur 2. podanie žaloby na súd 01.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit.vyhl.) ..........134,- Eur režijný paušál ................................................................................................8,04 Eur spolu .........................................................................................................142,04 Eur 3. podanie žiadosti 03.10.2014 o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu (§ 13a ods. 2 písm. a/ cit.vyhl.) .........................................................67,- Eur režijný paušál ................................................................................................8,04 Eur spolu ...........................................................................................................75,04 Eur 4. účasť na pojednávaní 21.01.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit.vyhl.) ..........139,83 Eur režijný paušál ................................................................................................8,39 Eur spolu .........................................................................................................148,22 Eur Nárok odmeny a náhrad spolu .......................................................................507,34 Eur DPH 20% ........................................................................................................101,47 Eur Trovy právneho zastúpenia vrátane DPH ......................................................608,81 Eur. Zároveň súd priznal žalobcovi náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur. Spolu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 678,81 Eur, na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného, ktorý ich zaplatí advokátovi v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 8 O.s.p. na účet vedený v Tatra banka, a.s., číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: E SWIFT: F.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.