Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Sp/60/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201284 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201284.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľky: O. J., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX C., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 5N 2339/2014-KaBB; R.z.: 52809/2014 zo dňa 10. septembra 2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn. 5N 2339/2014-KaBB, R.z.: 52809/2014 zo dňa 10. septembra 2014 p o t v r d z u j e . II/ Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III/ Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 35,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím sp.zn. 5N 2339/2014-KaBB; R.z. 52809/14 zo dňa 10.09.2014 podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej v texte len zákon č. 327/2005 Z.z.) nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci žiadateľke O. J., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX C. (ďalej v texte navrhovateľka). Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila na Centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Žiadala o poskytnutie právnej pomoci a zastupovanie v konaní pred súdom vo veci podania sťažnosti na Ústavnom súde SR proti uzneseniu Okresného súdu v Brezne č.k. 3C/2/2010-211 zo dňa 06.04.2011, ktoré sa stalo právoplatným dňa 07.07.2011. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v zmysle ktorého sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Uznesenie Okresného súdu v Brezne č.k. 3C/2/2010-211 nadobudlo právoplatnosť 07.07.2011, a teda navrhovateľka zmeškala lehotu dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorá je stanovená zákonom na podanie ústavnej sťažnosti. Odporca poukázal na ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. a ustanovenie § 6 tohto zákona, v zmysle ktorých nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Proti rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Inštitúciu Centra právnej pomoci v Banskej Bystrici považovala za nečinnú. Uviedla, že odporca hrubo porušuje viaceré zákony z občianskoprávnej a trestnoprávnej činnosti vo veciach navrhovateľky v súvislosti s podanými žiadosťami o pridelenie advokátov na spravodlivú obhajobu pred súdmi, načo má navrhovateľka právo zo zákona v zmysle § 30 O.s.p., zo zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a Ústavy SR, pre nedostatok znalosti práva. Navrhovateľka vyčerpala všetky dostupné vnútroštátne prostriedky, či už v občianskoprávnom alebo trestnoprávnom konaní za hrubé porušovanie práva a dôstojnosti, dovolať sa spravodlivosti a zadosťučinenia podľa čl. 127 odsek 3 Ústavy SR. Navrhovateľka spolu s manželom žiadali od Centra právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica nemajetkovú ujmu vo výške 82.984,77 Eur. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľka doručila odporcovi uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 3C/2/2010 dňa 28.08.2014, pričom predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným 07.07.2011. S prihliadnutím na ustanovenie § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. navrhovateľka zmeškala lehotu dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorá je stanovená na podanie ústavnej sťažnosti. Sťažnosť bola navrhovateľka v súlade s dikciou zákona oprávnená podať najneskôr do 07.09.2011. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu - odporcu neboli v rozpore so zákonom. Z ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p., § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, že súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. V ustanovení § 8 sú vymenované skutočnosti, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti vždy prihliadať. Jednou z vymenovaných skutočností je posúdenie otázky, „či právo nezaniklo uplynutím času“. Odporca postupoval v súlade s ustanovením § 8 citovaného zákona, ak pri posudzovaní nároku na priznanie právnej pomoci riešil otázku, či nezaniklo právo uplynutím času vo veci, pre ktorú žiadala navrhovateľka priznať právnu pomoc. Otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu sa odporca musí vždy zaoberať, pretože bez splnenia podmienky, že „nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu“, nemožno požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keď by žiadateľ spĺňal ďalšie dve podmienky (§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Nie je spornou skutočnosť, že navrhovateľka žiadala o priznanie právnej pomoci vo veci podania sťažnosti na Ústavný súd SR, v súvislosti s uznesením Okresného súdu v Brezne č.k. 3C/2/2010-211 zo dňa 06.04.2011, ktoré sa stalo právoplatným 07.07.2011. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov; sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. mala navrhovateľka možnosť podať sťažnosť na Ústavnom súde SR v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia Okresného súdu v Brezne. Márnym uplynutím zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty došlo k zániku práva navrhovateľky podať sťažnosť na Ústavnom súde SR. Z dôvodov vyššie uvedených, keďže od právoplatnosti uznesenia uplynulo už viac ako tri roky, v dôsledku čoho došlo k zániku práva podať sťažnosť na Ústavnom súde SR proti predmetnému rozhodnutiu Okresného súdu v Brezne, ide o zrejmú bezúspešnosť na uplatnenie práva, teda nebola splnená jedna z troch podmienok pre poskytnutie právnej pomoci (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z.). Odporca musel na túto skutočnosť prihliadnuť. Rozhodol preto správne, keď navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, v dôsledku čoho súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil. Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, pretože navrhovateľka bola v konaní neúspešná (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.). Súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko nebola úspešná s podaním opravného prostriedku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.