Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/282/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201293 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201293.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky Q. F., nar. XX. I. XXXX, bytom W. I/XX Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29.mája 2014 o priznaní invalidného dôchodku takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. mája 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 11.marca 2014 invalidný dôchodok vo výške 121,30 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľka bola dňom 11.marca 2014 uznaná invalidnou s 50 % poklesom pracovnej schopnosti, pred vznikom invalidity získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia (celkom 8 rokov a 356 dní) a nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Konkretizovala spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky, keď vychádzala z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1998-2013. V ňom získala úhrnom 3 276 dní dôchodkového poistenia, tj. 8,9754 rokov. Podielom úhrnu osobných mzdových bodov, ktoré navrhovateľka získala v rozhodujúcom období a rokov dôchodkového poistenia, ktoré získala v totožnom rozhodujúcom období s navýšením priemerného osobného mzdového bodu v súlade s ust. § 63 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení určila hodnotu jej priemerného osobného mzdového bodu 0,5914. Sumu invalidného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľky, obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získala pred vznikom invalidity spolu s pripočítaným obdobím od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, celkom v rozsahu 14 055 dní, tj. 38,5069 rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok a určenej zákonom vo výške 10,2524 a aktuálneho percentuálneho poklesu jej pracovnej schopnosti. Prílohou napadnutého rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté zistené obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky i zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahla.
Navrhovateľka sa odvolala voči rozhodnutiu odporkyne s tým, že je veľmi chorá, preto žiada o zvýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti.
Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto postupoval krajský súd v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v jej neprítomnosti. Pri rozhodovaní prihliadol na ostatné vykonané dôkazy.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že podaným odvolaním navrhovateľka nenamietala výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky ale len percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti, ktorý bol opakovane konštatovaný posudkovými lekármi na pobočke aj na ústredí Sociálnej poisťovne po opakovanom vyhodnotení jej zdravotných ťažkostí.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V, pol. 6, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ľahkú mentálnu retardáciu, IQ v pásme 50-69 vyjadriť v rozpätí 40-60 %.
Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 11.marca 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. V posudku z 11.marca 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z psychologického vyšetrenia a opakovaných psychiatrických vyšetrení z priebehu rokov 2012-2014 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil ľahkú mentálnu retardáciu so zaradením pod kapitolu V., pol. 6, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril 50 %. V posudku uviedol, že 33-ročná navrhovateľka bola od detstva sporadicky sledovaná psychológom pre ľahkú duševnú zaostalosť s IQ 59. V poslednom roku navštívila 2x psychiatra pre poruchy správania s doporučením adekvátnej liečby. Napriek nedodržiavaniu liečebného režimu z finančných dôvodov je v súčasnosti nepsychotická, preto za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval len mentálnu retardáciu. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 30.septembra
2014 vychádzal posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného psychiatrického a neurologického vyšetrenia zo septembra 2014. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že u navrhovateľky je rozhodujúca ľahká mentálna retardácia s IQ 59, ktorá zodpovedá 50 % poklesu jej pracovnej schopnosti. Okrem uvedeného nemá pridružené žiadne závažnejšie somatické alebo psychické problémy, ktoré by odôvodňovali vyšší percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti, prípadne boli dôvodom na jeho navýšenie. Po utrpenej kraniocerebrálnej traume z roku 1993 nie sú u navrhovateľky podľa aktuálneho neurologického vyšetrenia prítomné žiadne známky lateralizácie alebo ložiskovej symptomatológie a ani po psychiatrickej stránke neboli zistené závažnejšie psychotické prejavy. Psychologickým vyšetrením bola u nej zistená len afektívna labilita s nízkym ovládaním a pohotovosťou k impulzívnemu správaniu.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zisteného stavu, charakteru a závažnosti duševného postihnutia navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ľahkú mentálnu retardáciu, pre ktorú jej vzhľadom zistené IQ v strede daného rozpätia správne priznala pokles pracovnej schopnosti v strede možného percentuálneho zhodnotenia v súlade s položkou 6, písm. a), kapitoly V., prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Správne konštatovala, že z hľadiska zdravotných ťažkostí navrhovateľky nebol dôvod na zvýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože neurologickým vyšetrením neboli u nej zistené žiadne známky lateralizácie, či ložiskovej symptomatológie a ani závažnejšie psychotické prejavy, čo bolo zistené psychiatrickým vyšetrením. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na vyslovené posudkové závery, ktoré vyššie konkretizoval.
Na základe takto zisteného stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky odporkyňa správne konštatovala, že jej invalidita vznikla a po splnení ďalších zákonných predpokladov správne napadnutým rozhodnutím rozhodla, keď navrhovateľke odo dňa podanej žiadosti priznala invalidný dôchodok. Jeho výšku navrhovateľka nijakým spôsobom nespochybnila a ani krajský súd po preskúmaní veci nezistil žiadne pochybenia odporkyne v určení výšky priznanej dôchodkovej dávky. Obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky bolo správne zistené s ohľadom na potvrdenia o jej evidovanej nezamestnanosti a starostlivosť o maloleté dieťa. Z prvotných podkladov obsiahnutých v administratívnom spise odporkyne, nevyplynulo žiadne ďalšie obdobie jej dôchodkového poistenia.
Pretože krajský súd nezistil žiadne pochybenia odporkyne v jej rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľke ani v určení jeho výšky potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vydané v súlade so zákonom. V podrobnostiach poukazuje na výpočet sumy invalidného dôchodku navrhovateľky, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukazom na aplikované zákonné ustanovenia i konkrétny matematický výpočet, pretože bol realizovaný správne.
Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.