Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/295/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201349 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201349.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky V. S. rod. B., nar. XX.M. XXXX, bytom H. X. XXX/X U. - P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.júna 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.júna 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 29.mája 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 20 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa odvolala a žiadala, aby bol jej zdravotný stav opäť prešetrený, pretože sa nezlepšuje a jej zdravotné ťažkosti pretrvávajú. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že ju stále bolí drieková chrbtica, má ťažkosti s chôdzou, tŕpnu jej nohy až po kolená aj ruky. Predložila ďalšie odborné lekárske nálezy. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Pridržiavala sa obsahu písomného vyjadrenia, v ktorom zdôraznila, že navrhovateľke sa nepodarilo podaným odvolaním spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázala na posudkové závery posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, ktorí zhodne vyjadrili pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky na úrovni 20 %, čo invaliditu nepodmieňuje. Správne bola preto jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 29.mája 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. V posudku z 29.mája 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurologických, endokrinologických, očných vyšetrením, z MR vyšetrenia LS chrbtice z priebehu rokov 2013 a 2014 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil dorzalgie, ochorenie podporného a pohybového aparátu, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového aj svalového dráždenia so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že 57-ročná navrhovateľka bez významnejšieho predchorobia bola od januára 2013 liečená pre bolesti chrbtice pri degeneratívnych zmenách primeraných veku. Podľa objektívnych neurologických nálezov je prítomná statodynamická porucha chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia, bez svalových hypotrofií, sfinkterových porúch. Napínacie manévre sú negatívne, chôdza je pružná, voľná, bez opory. Na základe tohto funkčného postihnutia poklesla jej pracovná schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 20 %. Choroba vysokého krvného tlaku je dobre kompenzovaná štandardnou liečbou, preto je posudkovo bezvýznamná, rovnako ako zväčšenie štítnej žľazy bez poruchy funkcie. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 10.októbra 2014 vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených neurologických, ortopedických, endokrinologických a rehabilitačných vyšetrení z roku 2014 a z denzitometrického vyšetrenia z roku 2013 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Zopakoval, že u navrhovateľky bola pri preukázaných morfologických zmenách, primeraných dosiahnutému veku klinicky opakovane potvrdená porucha statodynamiky chrbtice, avšak bez koreňového dráždenia, bez poruchy postoja, chôdze, s negatívnymi napínacími manévrami, bez trvalých prejavov nervového a svalového dráždenia, čomu zodpovedá 20 % pokles pracovnej schopnosti pre mierne funkčné postihnutie, s miernym obmedzením pohybu v postihnutom úseku. Hodnoty krvného tlaku sú podľa predložených odborných lekárskych nálezov v norme, uzlovitá štítna žľaza je s normálnou funkciou a pokles videnia súvisí s dosiahnutým vekom, s normálnymi hodnotami pri korekcii, preto uvedené ochorenia nepovažoval za posudkovo významné. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky označila odporkyňa za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie podporného a pohybového aparátu, ktoré s ohľadom na stupeň funkčného postihnutia správne zaradila pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti priznala na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, čo odôvodnila konkrétnymi prejavmi funkčného postihnutia tak, ako to bolo vyššie konkretizované. Pri zistenej funkčnej poruche toto zdravotné postihnutie vznik invalidity nepodmieňovalo, pretože nebolo preukázané trvalé ťažké postihnutie funkcie pohybovo oporného aparátu, ani často recidivujúce dlhotrvajúce prejavy dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, či výraznou poruchou svalového korzetu. Správne nepovažoval za posudkovo významné pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky, pretože ani jedno z nich nedosahovalo taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Hodnoty krvného tlaku boli podľa zdravotnej dokumentácie v norme a uzlovitá štítna žľaza sa neprejavovala žiadnou poruchou funkcie. Na základe takto objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky, dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože ten je podmienený vznikom invalidity poistenca. Jej rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku bolo z týchto dôvodov vydané v súlade so zákonom, preto ho krajský súd ako vecne správne potvrdil. Vyslovený posudkový záver a tým i vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemohli ovplyvniť ani navrhovateľkou predložené odborné lekárske nálezy na pojednávaní pred krajským súdom, pretože nedokumentovali iný, resp. závažnejší stav funkčného postihnutia jej pohybovo opornej sústavy než ten, ktorý bol posudkovo zohľadnený. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.