Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/298/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201359 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201359.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa R. F., nar. X.C. XXXX , bytom V. č. 5, L. L., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. Sibírska č. 4, Bratislava proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.apríla 2014 o zvýšení starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.apríla 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na zákonné ust. § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 259 ods. 1, § 261 ods. 1, § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zvýšila sumu starobného dôchodku navrhovateľa od 7.novembra 2010 na 138,40 € a na základe jednotlivých, vo výroku rozhodnutia cit. valorizačných úprav ho od 1.januára 2014 zvýšila na 165,60 €. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov, tj. 2.apríla 2003, pretože bol zamestnaný najmenej 25 rokov, z toho najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií a nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona o sociálnom zabezpečení (§ 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). K uvedenému dňu získal 14 082 dní obdobia dôchodkového poistenia, tj. 38 rokov a 212 dní rokov. Pretože po dovŕšení dôchodkového veku bol k 31.decembru 2003 nepretržite zamestnaný a starobný dôchodok nepoberal, s poukazom na zákonné ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vypočítala sumu jeho starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení aj podľa zákona o sociálnom poistení. Sumu starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení určila podľa § 66 ods. 1 a 2 ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a zvýšila ho po zohľadnení obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1994 - 2002 (§ 261 ods. 1) navrhovateľ nezískal aspoň 10 kalendárnych rokov, za ktoré bolo možné určiť osobný mzdový bod, preto bolo rozhodujúce obdobie postupne rozšírené pred 1.január 1994, tj. 1993 - 2002. Zistené obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa i prehľad osobných mzdových bodov, ktoré v rozhodujúcom období získal, boli obsiahnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Hodnotu jeho priemerného osobného mzdového bodu zistila ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal v rozhodujúcom období a po započítaní náhradných dôb a jeho zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. g) cit. zákona ho určila hodnotou 0,5664. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2010, ktorá bola určená zákonom vo výške 9,2246 € a sumu starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku určila vo výške 201,60 €,- mesačne. Za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal po vzniku nároku na starobný dôchodok , tj. od 2.apríla 2003 do 30.júna 2008, za 1872 dní ho zvýšila o 31%, tj. o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia, získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti a o súčin súčtu osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty na celkovú sumu 313,59611 € mesačne (§ 66/2). V takejto sume by mal navrhovateľ nárok na starobný dôchodok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení určila sumu jeho starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku naň ako 92 % jeho priemerného mesačného zárobku 135,- € zisteného z rokov 2005, 2007, 2004, 2006 a 2002, tj. vo výške 124,20 € mesačne a za 1872 dní zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok ho zvýšila o 30 % priemerného mesačného zárobku, tj. 40,50 € mesačne na 164,70 € mesačne. Suma starobného dôchodku bola ďalej zvýšená podľa zákona č. 306/2002 o 141,32 € mesačne na konečnú sumu 306,02 € mesačne, pričom suma starobného dôchodku bola upravená tak, aby nepresiahla 306,02 € mesačne, čo bola najvyššia možná výmera starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení v čase vzniku nároku naň (a ku dňu, ku ktorému bolo vykonané porovnanie). Uvedená suma starobného dôchodku zodpovedala celému obdobiu jeho dôchodkového poistenia vrátane doby služby. Pretože suma starobného dôchodku navrhovateľa, vypočítaná podľa zákona o sociálnom zabezpečení neprevýšila sumu jeho starobného dôchodku určenú podľa zákona o sociálnom poistení, vychádzala z vyššej dôchodkovej dávky s tým, že do obdobia jeho dôchodkového poistenia bola započítaná aj doba hodnotená pre účely príspevku za službu, ktorý mu bol priznaný od 1.novembra 1993 podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru. Pre účely príspevku za službu mu bolo zohľadnených celých 25 rokov. Poukázala na čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) - ďalej len „Dohovor“ a sumu starobného dôchodku navrhovateľa vo výške 313,59611 € mesačne znížila, pretože príspevok za službu, ktorý je považovaný za výsluhový dôchodok, plní po dosiahnutí dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku v sume primeranej dobe trvania jeho služobného pomeru. Znížila ho tak, že ho vynásobila koeficientom 0,57195673, ktorý predstavoval podiel obdobia jeho dôchodkového poistenia zhodnoteného pre účely priznania výsluhovej dávky (celých 25 rokov) a celkového obdobia jeho dôchodkového poistenia v rozsahu 43,7096, ktoré získal vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj výkonom služby v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Takto dospela k sume 179,36340561 €, ktorá zodpovedala obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal počas služby v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, preto ju odpočítala zo sumy starobného dôchodku 313,59611 € s dosiahnutím výslednej sumy 134,30 €, čo bola suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Takto určenú sumu starobného dôchodku zvýšila o 3,05 %, čo bola suma zvýšenia starobného dôchodku v roku 2010, tj. v tom roku, od ktorého mu takýto nárok bol priznaný na sumu 138,40 € mesačne a ďalej priznaný starobný dôchodok valorizovala až ku dňu 1.januára 2014. Rovnakým postupom dospela aj k sume starobného dôchodku navrhovateľa, ktorá by mu patrila za obdobie dôchodkového poistenia získaného len vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia pri jeho výpočte podľa zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že suma krátenia bola nižšia, pretože celkové obdobie jeho dôchodkového poistenia bolo započítané len v rozsahu 40,9316 rokov, pretože podľa zákona o sociálnom zabezpečení sa započítava obdobie dôchodkového poistenia len od 18.roku veku. Takto vypočítaná suma starobného dôchodku navrhovateľa bola nižšia, než tá zistená aj postupom krátenia podľa zákona o sociálnom poistení, preto mu napadnutým rozhodnutím bol priznaný vyšší starobný dôchodok. Uviedla tiež, že k zvýšeniu sumy starobného dôchodku navrhovateľa pristúpila 3 roky spätne odo dňa podanej žiadosti o prehodnotenie sumy starobného dôchodku, ktorú navrhovateľ podal 7.novembra 2013. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal. Uviedol, že prvýkrát o priznanie starobného dôchodku požiadal v čase dovŕšenia fyzického veku 55 rokov. Rozhodnutím odporkyne z 12.mája 2003 mu bol starobný dôchodok priznaný, následne mu bol od 8.júla 2003 odňatý s tým, že nesplnil podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku, pretože nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia, keďže v novom rozhodnutí bola pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia vylúčená doba jeho služby, ktorá bola zhodnotená pri priznaní príspevku za službu. Po odňatí starobného dôchodku podal vo veci opravný prostriedok, v odvolacom konaní nebol úspešný. Zdôraznil, že nezákonným, retroaktívnym odňatím starobného dôchodku bol ukrátený o svoj nárok na starobný dôchodok od 8.júla 2003, odkedy mu bol odňatý napriek tomu, že nárok na starobný dôchodok splnil dovŕšením fyzického veku 55 rokov, tj. 2. apríla 2003. Žiadal, aby bol jeho starobný dôchodok prepočítaný a aby mu bol priznaný spätne 3 roky od podania žiadosti. Doplňujúcim podaním z 18.novembra 2014 žiadal, aby mu bol priznaný od dovŕšenia fyzického veku 55 rokov, od 2.apríla 2003. Poukázal na nepresné údaje obsiahnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia, podľa ktorého získal obdobie dôchodkového poistenia len v rozsahu 38 rokov a 212 dní, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože v I. kategórii funkcií získal celkom 25 rokov a 301 dní, ako vojak základnej služby 721 dní od 3.januára 1968 do 23.decembra 1969 a ako príslušník ZVJS 8 505 dní od 1.januára 1970 do 31.októbra 1993. Vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia, v civilnom zamestnaní získal 9 983 dní, tj. 27 rokov a 128 dní, čo predstavuje celkom 53 rokov a 64 dní. Príspevok za službu mu bol priznaný podľa § 119 - 122 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru. Od 1.júla 2002 sa podľa § 124 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov táto výsluhová dávka považuje za výsluhový dôchodok. Zdôraznil, že príspevok za službu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku, pretože príspevok za službu nebol viazaný na dovŕšenie určitého fyzického veku ale závisel od počtu rokov trvania služobného pomeru. Príspevok za službu, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok poberá doposiaľ. Namietal zníženie sumy starobného dôchodku s poukazom na zákonné ust. § 274 ods. 1, § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a ust. § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení s dôrazom na to, že výsluhový dôchodok mu priznaný nebol. Poukázal aj na čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú občania právo na primerané zabezpečenie v starobe, tj. také, ktoré zohľadňuje celú dobu dôchodkového poistenia bez ohľadu na to, v akom systéme bolo dosiahnuté. Namietal aj jednostranný výklad čl. 33 ods. 2 „Dohovoru“, podľa ktorého sa dávky môžu, ale nemusia krátiť alebo zastaviť. Odporkyňa vykladá uvedené v neprospech poistencov. Namietal tiež neprehľadnosť výpočtu dôchodkovej dávky, čo považoval za dôvod na zrušenie rozhodnutia. Uviedol, že odporkyňa pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu jeho zamestnania ako aj dobu jeho služby v I. kategórie funkcií, čím bol diskriminovaný a poškodený, pretože si neosvojila ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných sporoch, čím porušila zákon a zmarila prístup k spravodlivosti. Žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a zároveň odporkyňu zaviazal k náhrade trov konania. Uplatnil si úrok z omeškania z dlžnej sumy na starobnom dôchodku vo výške 0,05 % denne. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na doterajších prednesoch. Namietal aplikáciu „Dohovoru“ pre účely krátenia jeho starobného dôchodku aj preto, že väčšinu služby vykonal v dobe, keď „Dohovor“ ešte nebol prijatý, preto považoval jeho aplikáciu vo vzťahu ku kráteniu výmery jeho starobného dôchodku za retroaktívnu. Žiadal, aby mu bol starobný dôchodok doplatený od roku 2003, kedy mu bol neprávom odňatý. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a opakované písomné vyjadrenia odporkyne, ktorých sa v podrobnostiach pridržiavala. Z písomných vyjadrení odporkyne vyplynuli rovnaké skutkové a právne dôvody, ktoré boli obsahom aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a na základe ktorých považovala vydané rozhodnutie za vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä s rozhodnutím Správy ústredných služieb Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky z 26.októbra 2005 a rozhodnutím generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže z 1.júla 2002, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, so žiadosťou o jeho prepočítanie podľa zákona o sociálnom zabezpečení v súvislosti s výkonom práce v I. kategórii funkcií, s rozhodnutiami odporkyne vydanými vo veci nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a nadväzujúcimi rozhodnutiami krajského a Najvyššieho súdu, s potvrdením Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže o priznaní príspevku za službu, o zhodnotení obdobia doby služby pre účely určenia výšky výsluhovej dávky, s rozhodnutím o prekvalifikovaní príspevku za službu na výsluhový dôchodok, o jeho zvyšovaní, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, s dôkazmi o výkone základnej vojenskej služby, o dosiahnutom vzdelaní navrhovateľa, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 112 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac 3 roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1.januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ustanovenia § 63 ods. 1 - 8 platia rovnako. Podľa § 66 ods. 1 a 2 cit. zákona sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona. Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa ods. 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií. Podľa § 22 ods. 1., písm. a), ods. 2, 3, 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení základná výmera starobného dôchodku je 60 % priemerného mesačného zárobku, ku ktorej sa od 21.roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania v I. pracovnej kategórii 2 %, v III. pracovnej kategórii 1 % priemerného mesačného zárobku. Najprv sa započíta doba zamestnania III. pracovnej kategórie, naposledy I. pracovnej kategórie. Hodnotí sa len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov a do vzniku nároku na starobný dôchodok. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o priznanie starobného dôchodku od 1.apríla 2003, žiadosťou z 21.marca 2003. Starobný dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím odporkyne z 12.mája 2003 od 2.apríla 2003 vo výške 8 215,- Sk mesačne s tým, že bol vymeraný z prvej pracovnej kategórie z priemerného mesačného zárobku zisteného za roky 1992, 1991, 1988, 1987 a 1990, ktorý bol zistený vo výške 3 558,- Sk. Celková započítaná doba zamestnania bola 38 rokov, pre výšku dôchodku bolo rozhodných 36 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 11 rokov a v I. pracovnej kategórii 25 rokov. Starobný dôchodok činil 92 % priemerného mesačného zárobku a bol upravený podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. na priznanú sumu 8 215,- Sk. Následne mu bol rozhodnutím z 8.júla 2003 starobný dôchodok odňatý podľa § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s tým, že podľa § 21 ods. 3 cit. zákona v znení účinnom od 1.júla 2003 sa navrhovateľovi pre účely priznania starobného dôchodku neprihliadlo na dobu profesionálnej služby v období od 3.januára 1968 do 23.decembra 1969 a od 1.januára 1970 do 31.októbra 1993, ktorá bola zohľadnená pre účely priznania výsluhovej dávky a bez tejto doby nezískal potrebných 25 rokov zamestnania ale len 12 rokov a 276 dní, v dôsledku čoho mu nárok na starobný dôchodok zanikol. Na základe podaného opravného prostriedku krajský súd odporkyňou vydané rozhodnutie potvrdil rozsudkom 20Sd/202/2003-21 z 24.februára 2004, rozsudok krajského súdu potvrdil aj Najvyšší súd SR rozsudkom z 23.novembra 2004 3So 104/2004 a podané dovolanie Najvyšší súd ako neprípustné odmietol uznesením 1Sdo 7/2005 z 21.septembra 2005. Ďalšiu žiadosť o priznanie starobného dôchodku navrhovateľ podal 19.apríla 2010 a žiadal priznať starobný dôchodok od 2.apríla 2010. Jeho žiadosti bolo vyhovené a rozhodnutím odporkyne z 11.mája 2010 mu bol podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznaný od 2.apríla 2010 starobný dôchodok vo výške 99,40 € mesačne s tým, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľa bol odvodený od dovŕšenia fyzického veku 62 rokov, dňom 2.apríla 2010. K uvedenému dňu odporkyňa zistila obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa v rozsahu 6 543 dní, tj. 17 rokov a 338 dní, čím boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 cit. zákona. Sumu starobného dôchodku určila podľa § 66 ods. 1 ako súčin priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,5827, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok v rozsahu 6 543 dní a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej v roku 2010 vo výške 9,2246 €. Takto určenú sumu starobného dôchodku navrhovateľa vo výške 96,40 € mesačne zvýšila o 3,05 %, tj. o 3,- € na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 413/2009 na priznanú sumu 99,40 €. Vychádzala z obdobia dôchodkového poistenia, v ktorom nebolo zahrnuté obdobie výkonu základnej vojenskej služby ani výkon služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pretože nebolo napadnuté opravným prostriedkom. Poslednú, aktuálne preskúmavanú žiadosť o priznanie starobného dôchodku podal navrhovateľ 7.novembra 2013. Domáhal sa priznania starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s uplatnením služby I. kategórie dovŕšením fyzického veku 55 rokov, tj. od 2.apríla 2003. Uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku a tiež poberateľom starobného dôchodku. Z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže z 21.októbra 2013 vyplynulo, že navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu od 1.novembra 1993 podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR, ktorý bol podľa § 124 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pretransformovaný od 1.júla 2002 na výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku príspevku za službu mu bola zhodnotená doba služby zaradená do I. kategórii funkcií od 3.januára 1968 do 23.decembra 1969 - základná vojenská služba a od 1.januára 1970 do 31.októbra 1993 - príslušník ZVJS. Ku dňu skončenia služobného pomeru získal celkom 25 rokov a 294 dní dôchodkového poistenia. Podľa rozhodnutia totožného orgánu z 1.júla 2002 bol príspevok za službu, ktorý bol navrhovateľovi priznaný zmenený od 1.júla 2002 na výsluhový dôchodok s tým, že od uvedeného dňa sa zvýšil o 0,5 % výšky, v akej patril k uvedenému dňu za každý skončený rok trvania služobného pomeru. Dávku výsluhového zabezpečenia navrhovateľ poberá vo vyššej sume, než bola suma krátenia. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto „Dohovore“ a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto „Dohovoru“ krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Výkladom zákonných ustanovení, týkajúcich sa (ne)započítania doby profesionálnej služby u príslušníkov ozbrojených zborov pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s článkom 33 ods. 2 „Dohovoru“ a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia pod č. 55 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika ako v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že „ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného vyplýva jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, (ktorá plní funkciu zabezpečenia v starobe) a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky, ktorá je považovaná za výsluhový dôchodok (tj. aj príspevok za službu navrhovateľa). Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať 2 dávky rovnakého druhu, (tj. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, článkom 39 ods. 1 i článkom 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Prvostupňový správny súd, tj. rozhodujúci krajský súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože tieto sú podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky analogicky s § 250j ods. 6 O.s.p. záväzné nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre správny orgán a pre konajúci preskúmavací súd a to aj pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom rovnakej právnej otázky. Z vyššie uvedeného krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vyvodil, že starobný dôchodok bol navrhovateľovi správne zvýšený 3 roky spätne odo dňa, od ktorého o prehodnotenie sumy starobného dôchodku požiadal, v súlade s ust. § 112 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení s tým, že dátum vzniku starobného dôchodku navrhovateľa bol správne konštatovaný dovŕšením jeho fyzického veku 55 rokov, pretože splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku, pretože vykonával potrebné obdobie prácu v I. kategórii funkcií. Správne odporkyňa do obdobia jeho dôchodkového poistenia pre účely rozhodnutia o prehodnotení sumy starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia zohľadnila obdobie jeho základnej vojenskej služby aj výkon jeho služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže ako i zárobky, ktoré počas výkonu služby dosiahol, pokiaľ spadali do rozhodujúceho obdobia. Správne sumu starobného dôchodku navrhovateľa prepočítala podľa zákona o sociálnom zabezpečení aj podľa zákona o sociálnom poistení tak, ako to vyplývalo zo zákonného ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Sumu starobného dôchodku podľa obidvoch právnych noriem určila v súlade so správne aplikovanými zákonnými ustanoveniami, pri správne a úplne zistenom období jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo preukázané prvotnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, v ktorých zamestnávatelia navrhovateľa potvrdili konkrétne obdobie výkonu jeho pracovnej činnosti. Tieto údaje odporkyňa správne a v celosti preniesla do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou označeného rozhodnutia. V ňom boli správne uvedené aj zárobky, ktoré navrhovateľ dosiahol v rozhodujúcom období a ktoré boli zistené z evidenčných listov jeho dôchodkového zabezpečenia. Pretože príspevok za službu, ktorý bol navrhovateľovi pri skončení jeho služby príslušníka ZVJS priznaný sa podľa platnej právnej úpravy považuje za výsluhový dôchodok, tzn., že po dosiahnutí jeho dôchodkového veku plní čiastočne funkciu starobného dôchodku vo vzťahu k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré získal výkonom služby príslušníka ZVJS, správne pristúpila odporkyňa ku kráteniu starobného dôchodku navrhovateľa, vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý bol vyšší, než ten, ktorý bol určený postupom podľa zákona o sociálnom zabezpečení, aj po jeho krátení. Krátenie starobného dôchodku navrhovateľa bolo vykonané správne tak, že zo sumy starobného dôchodku určenej podľa obidvoch právnych noriem odpočítala sumu starobného dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal výkonom služby, tak, ako to bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené a na čo v podrobnostiach krajský súd poukazuje, pretože výpočet sumy starobného dôchodku i jeho krátenie bolo vykonané správne na základe správne zistených rozhodujúcich období, pri správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení a správnym matematickým postupom. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako súladné so zákonom. Námietky navrhovateľa neboli dôvodné. Krátenie sumy starobného dôchodku navrhovateľa bolo realizované v súlade s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami a ich ustáleným výkladom v rámci rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorý je záväzný. Správne bola suma starobného dôchodku navrhovateľa so zohľadnením výkonu jeho práce v I. kategórii funkcií priznaná len od 7.novembra 2010, tj. 3 roky spätne od podanej žiadosti, tak ako to maximálne umožňuje zákonné ustanovenie § 112 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Nedôvodné boli aj námietky navrhovateľa ohľadom nesprávne zisteného obdobia jeho dôchodkového poistenia. Obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa bolo započítané v celosti na základe prvotných evidenčných podkladov tak, ako zistené obdobie dôchodkového poistenia bolo zhrnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Správne bolo obdobie jeho dôchodkového poistenia rozčlenené na obdobie do vzniku nároku na starobný dôchodok a po vzniku nároku na starobný dôchodok, ktoré sa pre účely určenia sumy dôchodkovej dávky zohľadňuje rozdielnym spôsobom. Rozhodnutiami, vydanými v predchádzajúcich konaniach sa súd nemohol zaoberať jednak preto, že nadobudli právoplatnosť, tj. sú všeobecne záväzné a tiež preto, že predmet preskúmavacieho konania krajského súdu je vymedzený predmetom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. To znamená, že krajský súd mohol preskúmať vecnú správnosť len rozhodnutia odporkyne z 23.apríla 2014, voči ktorému bol podaný opravný prostriedok. Námietka navrhovateľa o retroaktívnej aplikácii „Dohovoru“ vzhľadom na pomer dĺžky trvania jeho služby v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia nebola dôvodná, pretože rozhodujúci dátum, od ktorého sa odvíja aplikovateľnosť konkrétnych právnych predpisov je dátum vzniku uplatneného nároku, tj. nároku na starobný dôchodok - dovŕšenie dôchodkového veku. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako súladné so zákonom. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 a 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.