Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/67/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201379 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201379.4 Rozhodnutie T. súd v J. J. samosudcom I.. V. X. v právnej veci navrhovateľov 1/ O. C., bytom E. XX, XXX XX J. J., 2/ R. C., bytom E. XX, XXX XX, J. J., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Eva Krchňavá, Advokátska kancelária, Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi M. B., XXX XX B. XX, zastúpený starostom C. G., za účasti pribratých účastníkov W.. I. E., bytom B. XXX, XXX XX B., 2/ J. E., bytom B. XXX, XXX XX B., obaja zastúpení Aeguitas, s.r.o., Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia odporcu takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu M. B. č. j. 327/2014 zo dňa 30. 05. 2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca t. j. M. B. vydala v správnom konaní predbežné opatrenie, ktorým uložila odporcom O. C. a R. C., obaja bytom E. XX, XXX XX J. J., povinnosť umožniť navrhovateľom I.. J. E. a W.. I. E., obaja bytom B. XXX, XXX XX B., voľný prístup k spoločným inžinierskym sieťam až do právoplatného skončenia konania vo veci samej poskytnutia právnej ochrany pred zrejmým zásahom do pokojného stavu, a aby bol obnovený predošlý stav vedený na M. úrade M. B., vedenej pod sp. zn. 210/2014/VS. V dôvodoch rozhodnutia odporca uviedol, že predmetom konania bola obnova pokojného stavu, ktorý bol medzi vlastníkmi rodinných domov súp. č. XXX a XXX zaužívaný niekoľko desiatok rokov, spočíval vo voľnom prístupe navrhovateľov k spoločným inžinierskym sieťam a ich bezproblémovom užívaní. Zrejmým zásahom do takto vytvoreného pokojného stavu bolo odporcami zamedzenie prístupu navrhovateľom k spoločným inžinierskym sieťam. Pokračovaním odporcov v zamedzovaní voľného prístupu k inžinierskym sieťam, navrhovateľom hrozí vznik škody na majetku a zdraví. Z toho plynie potreba dočasnej úpravy právnych vzťahov účastníkov tak, aby faktický výkon práva jedného účastníka odporcov nemal za následok škodu na majetku a zdraví navrhovateľov. Navrhovatelia v lehote doručili M. B. podanie, ktoré označili ako odvolanie proti rozhodnutiu M. B. č. j. 327/2014. Ide teda o návrh podľa § 250m ods. 2 OSP. Žalobcovia namietali, že bolo porušené ich právo garantované Ústavou SR čl. 48 ods. 2 a to právo na prerokovanie veci v ich prítomnosti, aby sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Nariadením predbežného opatrenia správny orgán zasiahol bez zákonného dôvodu a spoľahlivo zisteného skutkového stavu do ich vlastníckych práv. Správny orgán pri vydávaní svojho rozhodnutia nepostupoval v súlade s § 3, § 148, § 32 Správneho poriadku, keď ich neoboznámil s obsahom podaného návrhu. Nedal im možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam I.. J. E. a W.. I. E.. Správny orgán nemal preukázanú existenciu pokojného stavu. Bola len tvrdená W.. E. a I.. E.. Správny orgán mal spoľahlivo zistiť skutkový stav veci a jeden z prostriedkov bola aj ohliadka miesta. Správny orgán uviedol, že obmedzením voľného prístupu W.. E. a I.. E. k inžinierskym sieťam a to železnou konštrukciou postavenou pri bráničke, došlo k zrejmému zásahu a hrozí vznik ujmy na majetku a na zdraví. Medzi účastníkmi však nikdy nebolo dohodnuté, že môžu využívať vstup na pozemok odporcov cez malú bráničku v nízkom plote. Bránička bola vybudovaná za účelom prechodu v čase, keď žil otec odporkyne v 1/ rade, ktorý bol bratom navrhovateľa v 1/ rade. Navrhovatelia nikdy nebránili manželom E. pri výkone ich spoluvlastníckeho práva na inžinierskych sieťach. Navrhovatelia nemôžu súhlasiť s tým, aby manželia E. neobmedzene bez ich vedomia a kedykoľvek aj v čase ich neprítomnosti chodili po ich pozemku, pokiaľ sa nejedná o havarijnú situáciu a podobne. Nie je jasné, aká ujma na zdraví a majetku môže manželom E. vzniknúť. Navrhovatelia sú toho názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je nedostatočne odôvodnené a tým aj nepreskúmateľné. V čase jeho vydania nebola preukázaná faktická existencia pokojného stavu ani zrejmý zásah do neho, čo sú základné predpoklady pre vydanie rozhodnutia podľa § 5 OZ. K podaniu navrhovateľov sa vyjadrili pribraní účastníci a uviedli, že s ním v celom rozsahu nesúhlasia. Účelom konania o návrhu na obnovu pokojného stavu nie je rozhodnúť spor o právo, ale obnoviť pokojný stav, ktorý existoval pred jeho porušením. Orgán obce neskúma či skutočne došlo k zásahu do subjektívneho práva a či sa tak stalo v súlade s právom, alebo k porušeniu ich ústavných práv a to konkrétne práva na spravodlivý proces a ochranu vlastníckeho práva. Základnými znakmi inštitútu predbežného opatrenia sú dočasnosť a provizórnosť. Naviac ani požiadavku rýchlosti konania by nebolo možné zachovať v prípade, kedy správny orgán pred vydaním predbežného opatrenia bol povinný vykonať dokazovanie a zabezpečiť vyjadrenie všetkých účastníkov. G. správneho orgánu nedošlo k zásahu do ústavných práv účastníkov, účastníka zaviazaného na plnenie, nakoľko jeho možnosť vyjadriť sa k veci samej je mu ponechaná v priebehu prípadného odvolacieho konania. E. rozhodnutia o predbežnom opatrení nedošlo k zásahu do práva navrhovateľov na spravodlivý proces. X. rozhodnutia správneho orgánu bola iba dočasná úprava pomerov účastníkov konania práve v nadväznosti na to správny orgán pred vydaním rozhodnutia nevykonal ani žiadne dokazovanie. L. v návrhu rozvinuli aj argumentáciu v časti týkajúce sa veci samej. G. účastníci však trvajú na svojich doterajších tvrdeniach. G. stav spočívajúci vo voľnom prístupe k spoločným inžinierskym sieťam nachádzajúcim sa na pozemku manželov Molnárových, bol po dobu niekoľko desiatok rokov zabezpečený cez bránku v drevenom plote vystavanom medzi záhradami navrhovateľom a odporcov. L. je pravdou, že predmetná bránka slúžila na priateľské návštevy oboch rodín. P. navrhovateľov o bezdôvodnom a svojvoľnom vstupe na ich pozemok sú nepravdivé. C. E., nakoľko je to možné, vždy vyčkajú so vstupom na pozemok odporcov do doby, keď sa tam nachádzajú aj manželia C.. Pribratí účastníci zdôraznili, že je nepochybné, že mali zabezpečený prístup k spoločným inžinierskym sieťam cez bránku v plote, tento stav bol dlhodobo zaužívaný až do času, kedy bol zrejme narušený zamedzením vstupu železnou konštrukciou. Túto skutočnosť považujú za základnú pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej. Správny orgán nie je oprávnený skúmať či je alebo nie je vstup navrhovateľov v súlade so zákonom, prípadne, či by mohol byť zabezpečený aj iným spôsobom. Tieto otázky nie sú predmetom konania o obnove pokojného stavu. Odporca trval na svojom rozhodnutí, pretože v skutočnosti ide o narušenie pokojného stavu. V súčasnosti je bránka v plote už pevne uzavretá a ani v súčasnosti sa manželia E. nemajú ako dostať k inžinierskym sieťam. V priebehu konania pred súdom všetci účastníci trvali na svojich prednesoch a uplatnili si aj právo na náhradu trov konania. Právna ochrana podľa ust. § 5 OZ je formulovaná ako predbežná a správny orgán pri poskytovaní nevyhlasuje, ani nevytvára právny stav, ale stav pokojný - teda určitý, konkrétny faktický stav. O právnom stave potom rozhoduje súd (napr. v občianskom súdnom konaní). Úlohou správneho orgánu je urýchlené poskytnutie ochrany pred zrejmým zásahom do posledného pokojného faktického stavu a zabezpečenie poriadku a pokoja. Konanie podľa § 5 OZ prebieha podľa režimu správneho poriadku. Predbežnosť rozhodnutia podľa § 5 OZ nespočíva v predbežnej povahe rozhodnutia v rámci správneho konania, ale jeho predbežnosť spočíva vo vymedzení jeho vzťahu k možnému súdnemu konaniu a rozhodovaniu (pozri aj uznesenie NS SR zo dňa 12. 01. 2010 sp. zn. 8Sžo/208/2009). Ak teda došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany u obce. Obec môže predbežne zásah zakázať, alebo uložiť aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Obec podľa § 5 OZ umožňuje operatívnu pomoc pre rýchly a účinný zásah pri porušení práva. Obec je povinná prerokovať vec a rozhodnúť urýchlene, pretože v opačnom prípade by sa celý účel úpravy oslaboval. Obec pri rozhodovaní zisťuje, či boli splnené podmienky požadované Občianskym zákonníkom pre rozhodnutie. Ide o tieto podmienky: a) zrejmé porušenie pokojného stavu; za také porušenie treba považovať zásah, ktorý nevylučuje pochybnosti, že sa ním mení pokojný stav (posledný). Ide predovšetkým o zásahy v oblasti tzv. susedských vzťahov v (§ 127 OZ). b) existencia pokojného stavu; ide o faktický posledný pokojný stav pred zásahom. Rozsah poskytnutej ochrany je daný predmetným ustanovením Občianskeho zákonníka. Podľa neho je obec oprávnený zásah do pokojného stavu buď zakázať, alebo rušiteľovi uložiť, aby obnovil posledný pokojný stav. Právna ochrana podľa ust. § 5 OZ je formulovaná ako predbežná a správny orgán pri jej poskytovaní nevytvára právny stav, ale stav pokojný. O právnom stave rozhoduje súd. Z povahy konania vyplýva, že konanie musí byť uskutočnené rýchlo. Vždy však musí byť nad akúkoľvek pochybnosť zistená skutočnosť, aký bol stav pokojný, ktorý bol narušený, pretože ide o nevyhnutný predpoklad pre poskytnutie ochrany (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/92/2008 zo dňa 11. 02. 2008). Predpokladom postupu podľa § 5 OZ nie je riešenie dlhodobých susedských sporov, ale riešenie pokojného stavu, ktorý sa tu vytvoril a nerušene trval počas takej dlhej doby, ktorú možno považovať za stav pokojný. Vyžaduje sa určitá stálosť, t. j. stav, ktorý sa dotknutými osobami mlčky alebo výslovne akceptoval. Pri poskytovaní ochrany pokojnému stavu podľa § 5 OZ sa neskúma, či zásah do pokojného stavu bol v súlade s právom alebo nie. Rozhodnutie obce je vždy predbežným rozhodnutím. Ak sa však účastníci konania neobrátia s riešením otázky na súd, má aj takéto rozhodnutie trvalé dôsledky. Súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu podľa tretej hlavy 5. časti OSP. Pokiaľ súd nariadi vo veci pojednávanie (v prípade ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v § 250f, 250o alebo 250p) potom v zmysle ust. § 250q ods. 2 OSP o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ust. § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd, ktorý vo veci konal na návrh navrhovateľov, sa preto nemohol zaoberať otázkami, ako napr. kadiaľ by sa manželia E. mohli dostať k inžinierskym sieťam, alebo či je skutočným problémom iba vodovodná šachta. Súd pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu vo veci vydaného predbežného opatrenia zistil, že záver obce B. o narušení pokojného stavu bol správny. Táto skutočnosť bola nepriamo potvrdená aj právnou zástupkyňou navrhovateľov, ktorá existenciu bráničky v plote nepoprela, avšak tvrdila, že táto bola postavená iba kvôli tomu, aby sa vzájomne navštevovali súrodenci a ich rodiny. Je totiž pochopiteľné, že ak sa cez bráničku uskutočňovali vzájomné návštevy, k inžinierskym sieťam sa nechodilo od ulice cez hlavnú bránu. Krajský súd preto rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. V konaní pred súdom nebol žalobca úspešný. S odkazom na ust. § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom, alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon teda umožňuje priznať v sporoch, ako viedli účastníci, trovy iba žalobcovi. Ten však úspešný nebol a preto mu súd nemohol priznať právo na náhradu trov konania. Odporca ani účastníci, ktorý boli pribratí do konania, právo na náhradu trov nemajú a preto bolo o trovách rozhodnuté tak ako z nie enunciát tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.